Lampihazo tamy fivoriambe iny noho banderôly anabony eo iny
1922 Zato Tao Lasa zay
“NDRANAHARY ... manome antsika fandresea amy alalani-Jesosy Kristy.” (1 Kor. 15:57) Io ty andinin-teny ho ani-tao 1922. Nanome toky ty Mpianatsy Baiboly raha io hoe hameani-Jehovah valisoa rozy lafa tsy mivaliky. Tena nitahy ani-mpitory mazoto reo vatany Jehovah tamy tao io. Nanomboky nanamboatsy noho nanao printy ty bokin-drozy manoka, ohatsy, rozy. Nanomboky nampiasa radio koa rozy mba hanambarà ty fahamarina mikasiky Fanjakà iny. Vomaiky hita hoe nitahini-Jehovah vatany vahoakiny reo tamy faramparani-tao 1922. Nanao fivoriambe niavaky ta Cedar Point, a Etazinỳ any rozy tamin’io. Le mbo misy vokany amy ty asani-fandaminani-Jehovah zisiky henanizao fivoriambe io.
“ASA BE”
Nihamaro ty mpitory ka tsy maintsy nila boky noho gazety maro koa. Fa nanamboatsy gazety rahalahy tamy Betelani-Brooklyn tao rey, fe mbo nanakarama orinasa mpanao printy rozy lafa hanao boky. Mampalahelo fa tsy nahavita boky ampy hampiasà amy asa fitoria orinasa rey tanaty vola maromaro. Farany Rahalahy Rutherford nanontany ani-Robert Martin, azy rahalahy niandraikitsy ani-fanaova printy iny, tsy no afaky manamboatsy boky ho an-drozy am-batan-drozy rozy.
Trano fanaova printy tamy Concord Street ta Brooklyn, a New York
“Asa be zay” hoasani-Rahalahy Martin, “satria tsy maintsy namoha trano fanaova printy misy masìny mandahatsy soratsy, manao taratasy, manao printy, noho manambatsy boky.” Nanofa trano etazy tamy 18 Concord Street, a Brooklyn any zay rahalahy rey le niazon-drozy iaby ze fitaova nilan-drozy.
Tsy ty olo iaby ro nitea ani-fandahara vaovao iny. Nandeha amy trano vaovao iny any prezidàni-orinasa nanao printy bokintsika taloha iny, le hoy ty asany: “Mana masìny fanaova printy farani-ze soa nareo, kanefa tsy misy mahay mampiasa azy. Enim-bola avao ty ameako an’io le simba io.”
“Atao raha marina aloha zay,” hoasani-Rahalahy Martin lafa ie nitantara, “fe hainay fa hanampy anay Jehovah, le zay vatany ty nataony.” Tsy nidiso hevitsy Rahalahy Martin. Tsy ela avao le nampiboaky boky 2 000 sanandro fitaova iny.
Mpiasa mitsanga anilani-masìny fanaova printy rey eo
RADIO NAHAZOA OLO MARO
Lasa nanao printy ty bokin-drozy ty vahoakini-Jehovah mba hanambarà ty vaovao soa. Fe ankoatsini-zay, nanomboky nampiasa radio koa rozy. Tamy Lahady folakandroni-26 Fevriè 1922 Rahalahy Rutherford ro niresaky voalohany tamy radio tao. Radio KOG a Los Angeles, an’Etazinỳ any io. Tamy zay ie nanao ty lahateny hoe: “Olo An-tapitrisany Velo Henanizao ro Tsy ho Maty Mihintsy.”
Olo 25 000 eo ho eo ty nijanjy ani-fandahara io. Nandefa taratasy fisaora ho ani-Rahalahy Rutherford ty olo sisany lafa baka nijanjy ani-raha iny. Anisani-nandefa taratasy, ohatsy, Willard Ashford, lahilahy baka a Santa Ana, a Kalifornỳ any zay. Nisaotsy ani-Rahalahy Rutherford ie satria velombelo lahateny iny sady tena niteany. Bakeo hoy ty asany: “Misy olo marary telo an-tranoko ato, le tsy afaky miboaky rozy. Tsy ho niafaky nijanjy ani-lahateny iny zany zahay ndre nariniriny mbetoy ty pilasy ho nanaovanao azy.”
Nisy lahateny maro natao tamy radio tafarani-zay. Tamy faramparani-tao 1922, le nivola ty Tilikambo Fiambena hoe ‘olo 300 000 any ho any farafahakeliny ty naharè ani-hafatsy rey tamy radio.’
Hita amy resakin’olo mpijanjy rey hoe nisy vokany soa amin-drozy fandahara rey. Nampahery ani-Mpianatsy Baiboly rey raha zay, farany rozy nanapa-kevitsy hamoro radio ta Staten Island, tsy lavitsy ani-Betelani-Brooklyn. Nampiasa ty radio WBBR rozy, tao raiky tafarani-zay, mba hanambarà ty vaovao soa mikasiky Fanjakà iny amin’olo farani-ze maro.
“ADV”
Tamy 15 Ziein 1922, nisy fampandrenesa tamy Tilikambo Fiambena tao hoe hisy fivoriambe a Cedar Point any amy 5 zisiky 13 Septambra 1922. Tena nifalifaly biby Mpianatsy Baiboly rey lafa niavy ta Cedar Point tao.
Nivola tamy mpanatriky rey Rahalahy Rutherford tamy lahateny voalohany nataony iny hoe: “Tena azoko antoky hoe hotahini-Tompo fivoriambe toy sady hataony azo antoky hoe hisy fitoria mbo tsy nisy manahaky azy ty an-tany etoy.” Samby nampimpolimpoly nampirisiky ani-rahalahy noho anabavy rey hitory iaby mpandahateny rey.
Olo manatriky fivoriambe, ta Cedar Point, Ohio, tamy 1922
Tamy Zoma 8 Septambra iny amy zay, nisy 8 000 eo ho eo ty mpanatriky. Tena fa tsy linin-drozy ty hijanjy lahateny hataoni-Rahalahy Rutherford iny. Fa nembembenan-drozy hoe tsy maintsy hohazavaniny ty dikani-“ADV” misoratsy amy fanasà eo iny. Azo antoky fa fa maro amin-drozy avao ty nahita ani-banderôly be mbo nihoro tanaboni-lampihazo teny iny tamy rozy vo niavy ao. Anisani-nanatriky teo, ohatsy, Arthur Claus. Nandeha lavitsy baka a Tulsa, a Oklahoma, a Etazinỳ any ie, fe nahazo pilasy soa ie ka afaky naharè lahateny soa. Sarotsy ty mahita pilasy maharè ho zay taloha satria tamy zay mbo tsy nisy mikrô noho oparlera.
“Nijanjininay soa ze raha iaby nivolaniny”
Nivola mpitari-draharaha iny hoe tsy misy mahazo militsy amy pilasy fanaova fivoriambe iny ao sasy lafa mandeha lahatenini-Rahalahy Rutherford iny, amy zay mba tsy hisy hanelingely ani-lahateny iny. Nanomboky tamy 9:30 lahatenini-Rahalahy Rutherford iny. Nitononiny tse safàni-Jesosy amy Matio 4:17 toy: “Fa marìny ty fanjakàni-lanitsy.” Niresaky ty fomba haharezan’olo mikasiky ani-Fanjakà io ie, le hoy ty asany: “Nivola Jesosy hoe hitariky ty fijinjà ty vahoakiny ie lafa ho avy. Amy fotoa zay, havoriny ze olo marina noho tsy mivaliky.”
Nipetraky tanatiny ao Rahalahy Claus tamy fotoa io. Hoy ty asany: “Nijanjininay soa ze raha iaby nivolaniny.” Fe narary tampoky rahalahy Arthur ka tsy maintsy niboaky. Tsy ta hiala tao mihintsy ie tamy zay satria hainy hoe fa tsy mahazo militsy ao ie laha mbo mandeha lahatenini-Rahalahy Rutherford iny.
Tsy nanahy avao ie kanikanin’iny. Lafa ie amy zay himpoly hamonjy ani-trano iny, naharè rombo marè biby. Tsy nitanjakiny ty ainy! Farany ie nanao ho zao hoe ndre hanganihako anabo tafo eroy toy, tsy maintsy avy eny aho laha zay ro haharezako ty tohini-lahateny soasoa toy. Mpamaraky 23 tao Rahalahy Claus tamy zay. Nahita hevitsy hiakara anabo tafo any avao ie. Nivoha koa lafonety tamy tafo eny rey ka laha vo nihariny teny ie le naharè soa.
Fe tsy Arthur raiky avao ty teny fa teny koa ry Frank Johnson noho naman-drozy sisany rezay. Namonjy azy Frank le hoy ty asany: “Tsy no misy mesokapiky maranitsy aminao any?”
“Ee, misy toy”, hoasani-Arthur.
“Fa nivavaky mihintsy zahay eto io mba hahita olo mana meso”, hoasani-Frank. “Hitanao raha bevata mihoro etia tia? Banderôly io, fe mifehy amy fantsiky retia. Janjino soa ty raha volanini-Mpitsara io.a Laha vo mivola ie hoe: ‘Ambarao! Ambarao!’ le tampaho taly efatsy retia.”
Nitanani-Arthur an-tanany eny amy zay meso iny le nandiny ani-sinaly baka amy Rahalahy Rutherford iny rozy miaraky amy namany rey. Lafa niavy tamy hevitsy bevata amy lahateniny iny Rahalahy Rutherford le tena nafana fo biby. Mety nanantatsy marè farani-ty ainy ie lafa nivola hoe: “Atorò hoe tsy mivaliky nareo sady tena vavolombeloni-Jehovah. Tohizo avao aly iny zisiky maharava tanteraky ani-Babylona. Ambarao mbaombao hafatsy iny. Tsy maintsy haini-zao tontolo zao fa Jehovah ro Ndranahary, le Jesosy Kristy ro Mpanjakani-mpanjaka noho Tomponi-tompo. Andro miavaky androany toy. Henteo fa manjaka Mpanjaka iny! Nareo ro irahiny hanambara ani-zay. Ka zao, ambarao, ambarao, ambarao Mpanjaka iny noho ty Fanjakàny!”
Nitampahin-dry Arthur taly iny hoasany, le nivelatsy moramora banderôly iny. Nisoratsy teny hoe: “Ambarao Mpanjaka iny noho ty Fanjakàny.” Fanafoheza ani-hoe ‘ambarao’ io amy safà anglè “ADV” iny, le ‘mitoria’ ty teany hovolany.
ASA FARANI-ZE BEVATA
Nanampy ani-rahalahy rey hifantoky amy fitoria mikasiky Fanjakà iny fivoriambe ta Cedar Point any iny. Tena nifalifaly rozy sady nazoto nandramby anjara tamy asa io. Nanoratsy ho zao mpisava lala baka a Oklahoma, an’Etazinỳ any zay hoe: “Mpihaly arintany ty ankamaroan’olo amy faritaninay sady tena mahantra.” Matetiky hoasany ty olo ro “latsa-dranomaso” lafa maharè ani-hafatsy amy gazety Fotoam-pahasambarana rey. Hoy ty asany: “Tena falifaly zahay satria afaky mampahery an-drozy.”
Hitani-Mpianatsy Baiboly reo hoe malisa vatany safàni-Jesosy amy Lioka 10:2 toy: “Tena maro ty vokatsy, fa ty mpiasa ro tsy ampy.” Lafa nitampitsy tao iny le vomaiky rozy nitapa-kevitsy hanambara mikasiky ani-Fanjakà iny mbaombao.
a Kaihy hoe “Mpitsara” Rahalahy Rutherford kindraiky satria nisy fotoa ie nimpitsara ta Missouri, an’Etazinỳ any.