FANAJARIA BOKY ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
FANAJARIA BOKY
ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
Vezo
  • BAIBOLY
  • BOKY
  • FIVORIA
  • w25 Ziè p. 8-13
  • Miezaha Hahay Hanome Torohevitsy

Tsy misy video mikasiky an'io ty atoa.

Miala tsiny, misy tsy mety amy fandefasa video io.

  • Miezaha Hahay Hanome Torohevitsy
  • Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
  • Lohatenikely
  • Mitovitovy Aminy
  • LAFA TSIKA ANGATAHAN’OLO TOROHEVITSY
  • LAHA TSY MAINTSY MANOME TOROHEVITSY TSIKA
  • TOROHEVITSY AMY FOTOA METY NOHO AMY FOMBA METY
  • MIEZAHA HANOME NOHO HANORIKY TOROHEVITSY AVAO
  • Manino Tsika ro Tokony Hila Torohevitsy?
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
  • Mangataha Fanampea amy Anti-panahy
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
  • “Mahavy ty Fo ho Falifaly” va ty Torohevitsy Ameanao?
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2022
  • “Janjino ty Safàn’Olo Hendry”
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2022
Hanenty Hafa
Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2025
w25 Ziè p. 8-13

LAHATSORATSY FIANARA 29

HIRA 87 Andao Haka Fampaherezana

Miezaha Hahay Hanome Torohevitsy

“Hanoro hevitsy anao aho, sady hijilo anao ty masoko.”​—SAL. 32:8.

INO TY HIANARA ATO?

Hohitantsika hoe ino ty hanampy antsika hahay hanome torohevitsy soa.

1. Ia ty mila amea torohevitsy, le ino ty antony?

INO ty tsapanao lafa manome torohevitsy? Misy olo sisany falifaly lafa manome torohevitsy, fa ty olo sisany misalasala, na matahotsy, na tsy mahazo ay. Fe ndre ino ino ty raha tsapantsika, le tsy maintsy hanome torohevitsy avao tsika kindraiky. Ino ty antony? Satria nivola Jesosy hoe ty fifankatiava ro amantara ty tena mpanori-dia azy. (Jaona 13:35) Ka ty fomba raiky ampisehoantsika hoe mifankatea tsika, le ty fanomezantsika torohevitsy ty mpiara-manompo mila torohevitsy. Mivola koa ty Safà-Ndranahary hoe mahasoa finamà ty “torohevitsy mahity.”​—Ohab. 27:9.

2. Ino ty tokony ataon’ny anti-panahy, le ino ty antony? (Henteo koa ty efajoro hoe “Torohevitsy amy Fivoria Andavanandro.”)

2 Ty anti-panahy ro tena mila mahay manome torohevitsy. Nitendren’i Jehovah noho Jesosy lahilahy reo mba hikarakara ty fiangona. (1 Pet. 5:2, 3) Anisan’ny fomba raiky ikarakaran-drozy antsika ty fanaovan-drozy lahateny misy torohevitsy miory amy Baiboly amy fiangona eo. Tsy maintsy manome torohevitsy ty aondry kiraidraiky koa rozy, anisani-zay azy nimpoly amy Jehovah ndraiky rey. Akory ty ahafahan’ny anti-panahy noho ahafahantsika manome torohevitsy soa?

Mpitariky fivoria andavanandro mampiasa an’ny bokikely hoe “Miezaha Marè amy Vakiteny noho Fampianara” mba hiderà noho hanomeza torohevitsy mpianatsy raiky.

Torohevitsy amy Fivoria Andavanandro

Manome soso-kevitsy tena manampy an’ny mpianatsy mana anjara rey ty mpitariky fivoria andavanandro. Lafa manao an’ny anjarany iny mpianatsy iny, le hentean’ny mpitariky fivoria iny soa hoe nanao akory ty nanorihany ty fianara takỳ aminy.

Lafa vita anjara iny, le hanome safà fiderà an’ny mpianatsy iny mpitariky fivoria iny. Laha ilà, le hameany torohevitsy voafaritsy soa koa mpianatsy iny hoe akory ty hanasoavany ty fianara takỳ aminy. Tsy natao hahasoa an’ny mpianatsy iny avao torohevitsy zay, fa natao hahasoa ty olo amy fiangona eo koa.​—Ohab. 27:17.

3. a) Ino ty hanampy antsika hahay hanome torohevitsy soa? (Isaia 9:6; henteo koa ty efajoro hoe “Tahafo Jesosy lafa Manome Torohevitsy.”) b) Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

3 Afaky hahay hanome torohevitsy tsika, laha mandiniky ty modelin’olo resahin’ny Baiboly rey, sirtò fa Jesosy. Anisan’ny anara namea azy ty hoe “Mpanoro hevitsy miavaky.” (Vakio Isaia 9:6.) Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato hoe ino ty azontsika atao lafa tsika angatahan’olo torohevitsy, le ino ty azontsika atao laha tsy maintsy manome torohevitsy tsika. Hodinihintsika ato koa fa vatan-draha ty manome torohevitsy amy fotoa mety noho amy fomba mety.

Tahafo Jesosy lafa Manome Torohevitsy

Mariho raha vitsivitsy nahavy an’i Jesosy ho “Mpanoro hevitsy miavaky” retoa, le diniho hoe akory ty azontsika anahafa azy.

  • Hain’i Jesosy ty raha nivolaniny. Nimety soa avao ty raha nivolaniny satria nataony niory tamy fahendrean’i Jehovah ty torohevitsiny, fa tsy tamy hevitsiny manoka avao. Nivola tamy mpianatsiny rey ie hoe: “Tsy ty hevitsiko avao ro volaniko aminareo.”​—Jaona 14:10.

    Fianara ho antsika: Ndre mana traikefa noho tena mahay raha aza tsika, le tokony ataontsika azo antoky hoe miory amy Safà-Ndranahary ty torohevitsy ameantsika, fa tsy amy hevitsintsika manoka avao.

  • Lafa Jesosy nanome torohevitsy. Tsy nivolaniny ndraiky mandeha tamy mpianatsiny rey ty raha iaby tokony ho hain-drozy. Nandiny fotoa mety soa ie vo nanoro hevitsy an’ny mpianatsiny rey, sady ze raha ho takatsin-drozy avao ro nivolaniny.​—Jaona 16:12.

    Fianara ho antsika: Lafa hanome torohevitsy olo tsika, le tokony handiny ‘fotoa mety soa hivolana.’ (Mpto. 3:7) Laha be resaky tsika lafa manazava, le mety ho kamo olo iny sady tsy ho hitany ze horambesy. Tena hanampy azy zany tsika laha ze raha tokony ho hainy avao ro resahintsika aminy.

  • Nanaja olo Jesosy lafa nanome torohevitsy. Matetiky Jesosy ro nanoro hevitsy an’ny apostoliny rey hoe tokony hiambany rozy. Fe nisoa fanahy noho nanaja an-drozy ie lafa nanao ani-zay.​—Mat. 18:1-5.

    Fianara ho antsika: Ndre tsy maintsy ameantsika torohevitsy matetiky aza ty olo raiky, le azo inoa hoe hanoriky ty torohevitsy ameantsika azy ie laha soa fanahy noho manaja azy avao tsika.

LAFA TSIKA ANGATAHAN’OLO TOROHEVITSY

4-5. Ino ty fanontanea tokony hoeritseretintsika tse lafa misy olo mangataky torohevitsy amintsika? Manomeza ohatsy.

4 Manao akory ty fihetsikintsika lafa misy olo mangataky torohevitsy amintsika? Mety ho falifaly tsika sady avy le ta hanampy an’olo iny. Fe mila eritseretintsika tse hoe: “Zaho va ro tokony hanome torohevitsy an’olo toy?” Tena soa kindraiky laha tsy avy le manome torohevitsy tsika, fa ampirisihintsika ie mba hamonjy olo mahay soa an’ny raha mahazo azy iny.

5 Toy misy ohatsy: Ndao atao hoe marary mafy ty namanao raiky marìny anao. Mivola aminao ie hoe fa nanao fikaroha mikasiky ty fitsaboa azony atao, fe mba ta hanontany ty hevitsinao koa ie hoe aia amy fitsaboa nihitany rey ro hitanao hoe soa. Mety tena teanao ty raiky amy fitsaboa rey, fe tiarovo fa tsy dokotera iha sady tsy niofana mikasiky fitsaboa. Amy raha manahaky ani-zay, le soa laha ampirisihinao hamonjy olo mahay mikasiky fitsaboa namanao iny. Zay ty fomba tena soa azonao anampea azy.

6. Manino tsika ro mila mandiniky tse zay vo manome torohevitsy?

6 Ndre mahatsapa aza tsika hoe afaky manome torohevitsy mikasiky raha raiky, le soa laha mandiniky tse zay vo manome torohevitsy. Ino ty antony? Mivola ty Ohabolana 15:28 hoe: “Ty olo marina mieritseritsy vo mamaly.” Ka manao akory laha fa haintsika ty raha hovolany? Soa laha manao fikaroha tse tsika, mivavaky, noho mandiniky soa an’ny torohevitsy hameantsika iny. Ho azontsika antoky soa amy zay hoe mifanaraky amy sitrapon’i Jehovah ty torohevitsy ameantsika. Mariho moa ty modely namean’i Natana mpaminany.

7. Ino ty ianaranao baka amy Natana mpaminany?

7 Niresaky tamy Natana mpaminany Davida Mpanjaka hoe ta hamboatsy tempoly ho an’i Jehovah. Avy le nivola taminy Natana tamy zay hoe mety zay. Fe tokony nanontany an’i Jehovah tse Natana. Ino ty antony? Satria tsy Davida ro tean’i Jehovah hamboatsy an’ny tempoly iny. (1 Tan. 17:1-4) Hitantsika baka amy zay hoe soa laha ‘tsy malisa hivola’ tsika lafa angatahan’olo torohevitsy.​—Jak. 1:19.

8. Ino koa ty antony hafa tokony hahavy antsika hieritseritsy soa lafa hanome torohevitsy?

8 Toy koa misy antony hafa tokony hahavy antsika hieritseritsy soa lafa hanome torohevitsy: Laha diso ty torohevitsy ameantsika an’olo iny, le anisan’ny tompon’andraikitsy amy raha mahazo azy tsika. Tena ilà zany ty mandiniky soa alohan’ny hanomeza torohevitsy.

LAHA TSY MAINTSY MANOME TOROHEVITSY TSIKA

9. Ino ty tokony ataon’ny anti-panahy azo antoky alohan’ny hanomeza torohevitsy? (Galatianina 6:1)

9 Tsy maintsy manome torohevitsy rahalahy na anabavy raiky “manao raha tsy mety” ty anti-panahy kindraiky. (Vakio Galatianina 6:1.) Mety hanao raha hitariky azy hanao fahotà bevata ty olo raiky manao raha tsy mety. Hiezaky hanampy azy ty anti-panahy amy fotoa zay mba hahavy azy hanompo an’i Jehovah avao noho hiay mandrakizay. (Jak. 5:19, 20) Fe mba hahavy ty torohevitsin-drozy handaitsy, le mila ataon-drozy azo antoky tse hoe tena tsy mety vatany va raha ataon’olo iny. Hain-drozy fa engàn’i Jehovah ty olo kiraidraiky mba hanao fanapahan-kevitsy mifanaraky amy feon’ny fieritseretany. (Rom. 14:1-4) Fe manao akory laha misy rahalahy raiky nanao raha tsy mety, ka tapa-kevitsy ty anti-panahy hoe tsy maintsy amea torohevitsy ie?

10-12. Ino ty tokony ataon’ny anti-panahy laha tsy maintsy manome torohevitsy rozy? Hazavao amy ohatsy. (Henteo koa sary reo.)

10 Tsy mora amy anti-panahy ty hoe tsy maintsy hanome torohevitsy olo. Fa manino? Nivola apostoly Paoly hoe mila amea torohevitsy ty olo raiky manao raha tsy mety. Dikani-zay, tokony ataon’ny anti-panahy tse ze hahavy an’olo iny ho parè handramby torohevitsy.

11 Toy misy ohatsy. Ndao atao hoe misy mpamboly raiky hamboly tsako amy tany maiky. Alohan’ny hitselehany tsako, le mila karakaràny soa tse tany iny. Bakeo tondrahiny amy zay tsako rey mba hitombo. Manahaky ani-zay koa, fa laha tsy maintsy hanome torohevitsy olo ty anti-panahy raiky, le tokony ataony tse ze hahavy an’olo iny ho parè handramby torohevitsy. Tokony hila fotoa mety soa, ohatsy, anti-panahy iny zay vo miresaky amin’olo iny hoe misy raha teany horesahy aminy. Laha be fitiava noho soa fanahy ty olo raiky manome torohevitsy, le ho mora orihy ty torohevitsiny.

12 Lafa mifampiresaky amy zay rozy, le tokony horesahin’ny anti-panahy iny aminy hoe samby manao hadisoa ty olo iaby, ka mila torohevitsy kindraiky. Ho mora amin’olo iny amy zay ty hanoriky ty torohevitsiny. (Rom. 3:23) Tokony ho soa fanahy noho hanaja anti-panahy iny, lafa mampiseho aminy baka amy Soratsy Masy ty raha tsy mety ataony. Lafa mieky ty hadisoa nataony rahalahy iny, le mila resahin’ny anti-panahy iny aminy ty tokony hataony mba hialàny amy raha raty nataony iny. Sahala “mamboly” anti-panahy amy fotoa zay. Lafa midera an’ny rahalahy iny noho miaraky mivavaky aminy anti-panahy iny, le sahala hoe “manondraky.”​—Jak. 5:15.

Sary mampiseho anti-panahy manome torohevitsy rahalahy raiky, ampitovizy amy mpamboly raiky mamboly amy tany maiky. 1. Mikarakara an’ny tany iny: Mikarakara an’ny tany iny mpamboly iny. Manahaky ani-zay koa, fa soa fanahy anti-panahy iny lafa miresaky amy rahalahy iny. 2. Mitseliky: Mitseliky mpamboly iny lafa vita karakara tany iny. Manahaky ani-zay koa, fa mampiasa Baiboly anti-panahy iny mba hanampea an’ny rahalahy iny. 3. Manondraky: Manondraky an’ny tsako iny mpamboly iny. Sahala manondraky koa anti-panahy iny lafa miaraky mivavaky amy rahalahy iny.

Mila be fitiava ty anti-panahy lafa manome torohevitsy sady ataony mora orihy ty torohevitsiny (Fehintsoratsy 10-12)


13. Ino ty tokony ataon’ny anti-panahy mba ho azo antoky hoe mazava soa amin’olo iny ty torohevitsy ameany?

13 Mety tsy hazava soa amin’olo amea torohevitsy iny kindraiky ty raha volanin’olo manoro hevitsy azy iny. Ino ty azon’ny anti-panahy atao mba tsy hisehoani-zay? Azon-drozy atao ty mametraky fanontanea mety soa mba hahità laha azon’olo iny soa ty torohevitsy namea azy. Ho hitan-drozy koa amy zay laha hain’olo iny ty tokony ataony mba hanorihany an’ny torohevitsy iny.​—Mpto. 12:11.

TOROHEVITSY AMY FOTOA METY NOHO AMY FOMBA METY

14. Manino tsika ro tsy tokony hanome torohevitsy laha mbo meloky?

14 Tsy lavorary tsika iaby, ka mety hivola na hanao raha mampeloky ty hafa kindraiky. (Kol. 3:13) Mivola ty Baiboly, fa misy fotoa mety hivola na hanao raha mampeloky antsika mihintsy ty olo. (Efes. 4:26) Fe tsy tokony hanome torohevitsy tsika laha mbo meloky. Ino ty antony? Satria “lasa tsy manao ty marina amy Ndranahary ty olo lafa meloky.” (Jak. 1:20) Laha manome torohevitsy tsika kanefa mbo meloky, le vomaiky hanimba raha fa tsy hahasoa raha. Tsy midika zay hoe tsy resahintsika amin’olo nanao raha nampeloky antsika iny mihintsy ty raha tsapantsika noho ty fihetseham-pontsika. Fa laha fa tsy meloky tsika vo manome torohevitsy an’olo iny, le hifampiresaky soa aminy. Ndao moa tsika handramby fianara baka amy Eliho, azy nanome torohevitsy soa an’i Joba iny.

15. Ino ty ianarantsika baka amy modelin’i Eliho? (Henteo koa sary io.)

15 Tanatin’ny andro maromaro, le niezaky niaro tena tamy namany nanao kisary nampahery azy rey Joba, satria nasaran-drozy nanao raha raty ie. Teo koa Eliho tamy zay, le nijanjy soa ty raha nivolanin’i Joba. Niferinesany Joba. Fe neloky marè koa Eliho satria nihevitsy ty vatany ho tsy manan-tsiny Joba sady nanome tsiny an’i Jehovah. Fe ndre zay, le nengàn’i Eliho ho tampitsy tse ty resakin’i Joba, zay ie vo nivola. Lafa nanome torohevitsy an’i Joba amy zay ie, le nisoa fanahy sady nanaja azy. (Joba 32:2; 33:1-7) Zao ty raha bevata ianarantsika baka amy Eliho: Tena soa laha ataontsika amy fotoa mety noho amy fomba mety ty torohevitsy ameantsika. Soa koa laha be fitiava noho manaja tsika lafa manome torohevitsy.​—Mpto. 3:1, 7.

Eliho mijanjy soa an’i Joba sady malahelo mahita azy feno baibay.

Ndre nampeloky an’i Eliho ty raha nivolanin’i Joba, le nisoa fanahy noho tena nanaja an’i Joba ie lafa nanome torohevitsy azy (Fehintsoratsy)


MIEZAHA HANOME NOHO HANORIKY TOROHEVITSY AVAO

16. Ino ty ianaranao baka amy Salamo 32:8?

16 Resahin’ny andinin-teny fototsy amy lahatsoratsy toy hoe: ‘Hanoro hevitsy antsika Jehovah sady hijilo antsika ty masony.’ (Vakio Salamo 32:8.) Midika raha zay fa manoha antsika avao Jehovah. Tsy vitan’ny hoe manome torohevitsy antsika ie, fa manampy antsika hanoriky an’ny torohevitsy iny koa. Falifaly tsika fa afaky manahaky an’i Jehovah! Lafa manome torohevitsy olo tsika, le miezaky mampahery azy koa sady manampy azy handramby fanapahan-kevitsy soa. Manahaky an’i Jehovah tsika laha manao ani-zay.

17. Azo ampitovizy amin’ino ty anti-panahy manome torohevitsy ara-baiboly voafaritsy soa? Hazavao. (Isaia 32:1, 2)

17 Vomaiky mila manome torohevitsy soa tsika henanizao sady mahazo torohevitsy soa maro koa. (2 Tim. 3:1) “Sahala amy rano mivary amy tany maiky” io ty anti-panahy manome torohevitsy ara-baiboly voafaritsy soa. (Vakio Isaia 32:1, 2.) Tena ankasitrahantsika ty nama tsy misalasala manome torohevitsy ilàntsika. Sahala amy “pôma volamena anatin’ny finga volafoty mpisy azy” io ty safàn-drozy. (Ohab. 25:11) Enganè tsika iaby hiezaky hanome torohevitsy soa avao sady hanoriky ty torohevitsy soa azontsika.

INO TY RAHA MILA TIAROVINTSIKA LAFA TSIKA ...

  • angatahan’olo torohevitsy?

  • tsy maintsy manome torohevitsy?

  • meloky?

HIRA 109 Mifankatiava Amin’ny Fo

    Fanajaria Boky Vezo (2001-2025)
    Hiboaky
    Hilitsy
    • Vezo
    • Hizara
    • Hamboamboatsy
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Fifanekea
    • Fifanekea Mikasiky Sekirè
    • Hanova Fifanekea
    • JW.ORG
    • Hilitsy
    Hizara