LAHATSORATSY FIANARA 36
HIRA 103 Lehilahy ho Fanomezana Ireo Mpiandry
Mangataha Fanampea amy Anti-panahy
“Misy marary va aminareo eo? Soa laha mikaiky ty anti-panahin’ny fiangona ie.”—JAK. 5:14.
INO TY HIANARA ATO?
Hodinihintsika ato hoe manino ro tena vatan-draha ty mangataky fanampea amy anti-panahy lafa mila ani-zay tsika.
1. Akory ty nampisehoan’i Jehovah hoe lafovily aminy ty aondriny?
LAFOVILY amy Jehovah ty aondriny. Nivilìny tamy ty lion’i Jesosy rozy, le nanendry anti-panahy amy fiangona eo ie mba hikarakara an-drozy. (Asan’ny Apostoly 20:28) Tea-Ndranahary ty anti-panahy laha mikarakara soa ty aondriny. Manoriky ty tari-dalan’i Kristy rozy lafa mampahery noho manampy ty aondrin’i Jehovah tsy hivaliky aminy.—Isa. 32:1, 2.
2. Laha hentea ty Ezekiela 34:15, 16, mpanompon’i Jehovah manao akory rey ro tena karakaràny?
2 Tena mikarakara ty mpanompony iaby Jehovah, sirtò azy kivy rey. Mety hahakivy an-drozy, ohatsy, ty hadisoa nataon-drozy, le mampiasa ty anti-panahy Jehovah mba hanampea an-drozy. (Vakio Ezekiela 34:15, 16.) Fe teany laha tsika mihintsy ro mangataky fanampea lafa mila ani-zay. Tsy hoe teany hivavaky aminy avao tsika amy fotoa zay, fa teany koa laha mangataky fanampea amy “mpiarakandro noho mpampianatsy” amy fiangona eo reo.—Efes. 4:11, 12.
3. Manino ro mahasoa antsika iaby ty mandiniky ty andraikitsin’ny anti-panahy?
3 Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato hoe akory ty ampiasan’i Jehovah ty anti-panahy, mba hanampea ty mpanompony lasa nalemy finoa hifandramby soa aminy ndraiky. Hamaly an’ny fanontanea retoa tsika: Ombia tsika ro tokony hila fanampea amy anti-panahy? Manino tsika ro tokony hanao ani-zay? Ino ty ataon-drozy mba hanampea antsika? Mety hoe matanjaky ara-panahy tsika henanizao, ka mbo tsy mila fanampea baka amy anti-panahy. Fe ndre zay, hanampy antsika hankasitraky ty raha ataon’i Jehovah valin’ny fanontanea reo, sady hanampy antsika hahay ty raha tokony hatao lafa mila fanampean’ny anti-panahy tsika afara any.
OMBIA TSIKA RO TOKONY HILA FANAMPEA AMY ANTI-PANAHY?
4. Manino tsika ro mivola hoe arety ara-panahy resahy amy Jakoba 5:14-16, 19, 20 ao iny? (Henteo koa sary reo.)
4 Nanazava Jakoba mpianatsy hoe akory ty ampiasan’i Jehovah ty anti-panahy mba hanampea antsika. Zao ty nivolaniny: “Misy marary va aminareo eo? Soa laha mikaiky ty anti-panahin’ny fiangona ie.” (Vakio Jakoba 5:14-16, 19, 20.) Laha hentea ty safà manodidy, le ty olo marary ara-panahy ro tean’i Jakoba hovolany. Tsy nivola zao ie hoe soa laha mikaiky dokotera olo marary iny, fa hoe soa laha mikaiky anti-panahy ie. Nivola koa ie hoe ho janga aretin’olo iny lafa engà ty hadisoany. Amy raha sisany, le mitovy avao ty raha mila atao amy fitsaboa arety ara-panahy noho ty arety ara-bakiteny. Lafa marary, ohatsy, tsika le mamonjy dokotera, manazava an’ny aretintsika iny aminy, le manaraky ze raha volaniny. Manahaky ani-zay koa, fa lafa marary ara-panahy tsika, le tokony hamonjy anti-panahy, miresaky an’ny problemontsika iny, le manoriky ty torohevitsy ara-baiboly amean-drozy.
Mamonjy dokotera tsika lafa marary. Manahaky ani-zay koa, fa tokony hamonjy anti-panahy tsika lafa marary ara-panahy (Fehintsoratsy 4)
5. Akory ty ahaizantsika hoe fa miharaty ty fifandrambesantsika amy Jehovah?
5 Mampirisiky antsika ty Jakoba 5 mba hiresaky amy anti-panahy, lafa mahatsapa tsika hoe marary ara-panahy. Fe hendry tsika laha tsy mandiny hoe fa simba ty fifandrambesantsika amy Ndranahary zay vo hamonjy an-drozy! Mampitandrina antsika ty Baiboly mba tsy hamita-bata, ka hieritseritsy hoe fa mifandramby soa amy Jehovah, kanefa tsy zay laha ty marina. (Jak. 1:22) Nanao ani-zay mihintsy ty Kristiana sisany ta Sardisy any. Fe nivola tamin-drozy Jesosy hoe fa tsy mifandramby soa amy Jehovah sasy rozy. (Apok. 3:1, 2) Akory ty ahaizantsika laha mbo mifandramby soa amy Jehovah tsika? Ty fomba raiky ahaizantsika ani-zay, le soa laha ampitovizintsika tamy hafanam-pontsika taloha ty hafanam-pontsika henanizao. (Apok. 2:4, 5) Eritsereto zao: ‘Fa tsy mazoto mamaky Baiboly noho mametsivetsy ty raha vakiko va aho? Fa tsy mahavita manoma fivoria noho mivory tsy tampaky va aho? Fa tsy vatan-draha amiko va ty fitoria? Lasa tandrena amy fialam-boly noho amy filàn-drala va aho?’ Laha misy “eka” ty valin-teninao amy fanontanea reo, le midika zay hoe fa miharaty ty fifandrambesanao amy Jehovah. Laha tsy mahavita manasoa ty fifandrambesantsika amy Jehovah tsika, na nanao raha nandika ty fitsipikiny, le tokony hangataky fanampea amy anti-panahy.
6. Ino ty tokony hataon’olo raiky laha nanao fahotà bevata ie?
6 Mazava ho azy, fa mila mamonjy anti-panahy ty olo raiky nanao fahotà bevata mety hahavy azy halà tsy ho anisan’ny fiangona. (1 Kor. 5:11-13) Tsy maintsy mila fanampea ty olo raiky nanao fahotà bevata mba hifandramby soa amy Jehovah ndraiky. Laha teantsika hengàn’i Jehovah ty fahotantsika, le tsy maintsy ‘asehontsika amy ty raha ataontsika hoe mibebaky tsika.’ (Asan’ny Apostoly 26:20) Mibebaky, ohatsy, tsika laha resahintsika amy anti-panahy ty fahotà bevata nataontsika.
7. Ia koa ty tokony hangataky fanampea amy anti-panahy?
7 Tsy hoe manampy an’olo nanao fahotà bevata rey avao ty anti-panahy, fa manampy ani-azy malemy ara-panahy rey koa. (Asan’ny Apostoly 20:35) Mety hatahotsy, ohatsy, iha hoe tsy no tsy hahavita handresy fanirian-draty. Mety ho sarotsy aminao zao ty handresy faniria hitroky sigara na jamala, hanenty sary tiva, na haloto fandaisam-bata, sirtò laha nimpanao ani-reo iha taloha. Fe ndre zay, ka misalasala mangataky fanampea. Azonao atao ty miresaky amy anti-panahy raiky parè hijanjy anao, noho hanazava aminao ty raha tokony hatao mba hialia amy faniran-draty iny sady hanome toky anao hoe tena ho falifaly Jehovah laha miezaky manohitsy fanirian-draty iha. (Mpito. 4:12) Mety ho kivy iha laha mbo tsy resinao avao fanirian-draty iny. Fe hampahatiaro anao anti-panahy iny hoe falifaly Jehovah fa nangataky fanampea iha. Mampiseho koa raha zay fa miambany iha sady ta hampifalifaly an’i Jehovah.—1 Kor. 10:12.
8. Voatery horesahintsika amy anti-panahy iaby va ze kila raha tsy mety ataontsika? Manomeza ohatsy.
8 Tsy voatery horesahintsika amy anti-panahy iaby ze kila raha tsy mety ataontsika. Mety hivola raha mampalahelo ty mpiara-manompo aminao, ohatsy, iha na ho meloky marè aminy. Tsy avy le hamonjy anti-panahy iha amy raha manahaky ani-zay, fa hanoriky an’ny torohevitsin’i Jesosy iny hoe mandehana milongo amy mpiara-manompo aminao iny. (Mat. 5:23, 24) Azonao atao ty mianatsy mikasiky fahalemeam-panahy, fahareta, noho fifehezan-tena amy boky noho gazetintsika rey. Vomaiky iha hana an’ny toetsy soa reo laha manao ani-zay. Mazava ho azy, fa laha mbo tsy milamy problemo iny, le azonao atao ty mangataky fanampea amy anti-panahy. Hita tamy taratasy nisoratin’ny apostoly Paoly ho an’ny Filipianina, ohatsy, fa naniraky rahalahy raiky ie, mba hanampy an’i Eodia noho Syntyke handamy ty tsy fifankahazoan-drozy. Afaky manampy anao manahaky ani-zay koa ty anti-panahy amy fiangonanareo eo.—Fil. 4:2, 3.
MANINO TSIKA RO TOKONY HILA FANAMPEA AMY ANTI-PANAHY?
9. Manino ty henatsy ro tsy tokony hisaka antsika tsy hangataky fanampea amy anti-panahy? (Ohabolana 28:13)
9 Laha nanao fahotà bevata tsika na mahatsapa hoe tsy mahavita manohitsy fanirian-draty, le mila finoa noho herim-po mba hangataha fanampea. Tsy tokony hisaka antsika tsy hangataky fanampea amy anti-panahy ty henatsy. Ino ty antony? Satria namean’i Jehovah antsika ty anti-panahy, mba hanampy antsika hifandramby soa aminy. Laha miresaky amy anti-panahy zany tsika, le asehontsika hoe matoky an’i Jehovah tsika sady manoriky ty safàny. Mieky tsika hoe mila ty fanampeany, mba hahavita hanao raha soa avao. (Sal. 94:18) Ka ndre nanao fahotà aza tsika, le afaky matoky hoe hanenga ty hadisoantsika Jehovah, laha resahintsika amy anti-panahy ty raha nataontsika sady tsy ampolintsika sasy.—Vakio Ohabolana 28:13.
10. Ino ty ho vokany laha avonivonintsika ty fahotà nataontsika?
10 Hahazo fitahia maro tsika laha resahintsika amy anti-panahy ty fahotà nataontsika. Mifanohitsy amy zay, fa vomaiky ho raty ty vokany laha avonivonintsika ty fahotantsika. Lafa niezaky namonivony ty fahotà nataony, ohatsy, Davida Mpanjaka, le nikivy tanteraky, sady nahatsapa maharary ndre ara-pihetseham-po zay ndre ara-bata. (Sal. 32:3-5) Manahaky arety ara-bakiteny io avao ty arety ara-panahy, ka laha tsy voatsabo malaky, le vomaiky hiharaty. Tsy tean’i Jehovah hahazo antsika raha zay, ka zay nahavy azy nampirisiky antsika mba hifandamy aminy io, zany hoe hiresaky amy anti-panahy mba hanampy antsika hinama aminy ndraiky.—Isa. 1:5, 6, 18.
11. Ino ty vokany laha mamonivony fahotà bevata tsika?
11 Laha mamonivony ty fahotà bevata nataontsika tsika, le hisy vokany amin’olo hafa raha zay. Mety tsy hiasa amy fiangona eo ty fanahi-Ndranahary sady hikoronta ty sain’ny mpiara-manompo. (Efes. 4:30) Manahaky ani-zay koa, fa laha misy olo raiky haintsika hoe nanao fahotà bevata, le tokony ampirisihintsika ie mba hiresaky amy anti-panahy.a Fe laha mbo tsy miresaky amin-drozy ie, le tsika ro tokony hiresaky amy anti-panahy, satria manota amy Jehovah koa tsika laha tsy manao ani-zay. (Lev. 5:1) Tea an’i Jehovah tsika, ka resahintsika amy anti-panahy ty marina. Laha manao ani-zay tsika, le hiaro ty fiangona halio avao noho hanampy ani-azy nanota iny hifandramby soa amy Jehovah ndraiky.
INO TY ATAON’NY ANTI-PANAHY MBA HANAMPEA ANTSIKA?
12. Ino ty ataon’ny anti-panahy mba hanampea ty olo malemy ara-panahy?
12 Ampirisihin’ny Baiboly ty anti-panahy mba hanampy ty olo malemy ara-panahy. (1 Tes. 5:14) Laha nanota iha, le mety hanontany anao rozy mba hahaizan-drozy ty eritseritsinao noho ty raha tsapanao. (Ohab. 20:5) Mety ho sarotsy aminao ty hiresaky amin-drozy satria menatsy iha na matahotsy. Fe laha resahinao soa amin-drozy ty raha nataonao, le afaky hanampy anao rozy. Ka matahotsy koa laha mieritseritsy iha hoe mety hivolambola fahatany amin-drozy. (Joba 6:3) Tsy hitsaratsara anao ty anti-panahy, fa hijanjy soa anao mba hahaizan-drozy soa ty raha iaby alohan’ny hanomezan-drozy torohevitsy ara-baiboly anao. (Ohab. 18:13) Hain-drozy hoe mitaky fotoa ty fanampea olo hifandramby soa amy Jehovah. Midika raha zay, fa hiresaky matetiky aminao rozy fa tsy indraiky avao.
13. Manino ro manampy antsika ty vavaky noho ty torohevitsy ara-baiboly amean’ny anti-panahy? (Henteo koa sary reo.)
13 Lafa manampy anao ty anti-panahy, le hiezaky rozy mba tsy hanao raha vomaiky hahakivy anao. Fa ty raha ataon-drozy le hoe hivavaky ho anao. Hahatiaro ho maivamaiva noho hahazo hery iha satria misy vokany bevata ty vavaky ataon-drozy. Tafilitsy amy fanampea ataon-drozy koa ty hoe ‘manosotsy menaky anao amy anaran’i Jehovah.’ (Jak. 5:14-16) Manondro ty fahamarina amy safà-Ndranahary ao “menaky” io. Hiresaky andinin-teny mampahery noho manampy anao zany ty anti-panahy mba hahavy anao hifandramby soa amy Jehovah ndraiky. (Isa. 57:18) Afaky manampy anao hanao ty raha tean’i Jehovah avao ty torohevitsy ara-baiboly amean-drozy. Mampiasa an-drozy Jehovah mba hivolana aminao hoe: “Toy ro lala, ka andehano.”—Isa. 30:21.
Mampiasa ty Baiboly ty anti-panahy mba hampahereza noho hampionòna ty olo marary ara-panahy (Fehintsoratsy 13-14)
14. Laha hentea ty Galatianina 6:1, ino ty ataon’ny anti-panahy mba hanampea ty olo ‘nanao raha tsy mety’? (Henteo koa sary reo.)
14 Vakio Galatianina 6:1. Tsy manao raha mifanaraky amy fitsipikin’i Jehovah ty Kristiana raiky “manao raha tsy mety.” Mety hidika hoe tsy fahaiza manapa-kevitsy na fanaova fahotà bevata ty hoe raha tsy mety. Tea ty mpiara-manompo aminy ty anti-panahy, ka ‘hiezaky hanity an-drozy sady ho soa fanahy lafa manao ani-zay.’ Ty safà grika hoe “manity”, le ivolana ty raha ataon’ny dokotera mba hampimpolia taola raiky amy pilasiny mba tsy hampisy handra. Lafa mampimpoly ty taola raiky amy pilasiny, ohatsy, ty dokotera mahay, le mitandrina soa ie mba tsy harary marè raha zay. Manahaky ani-zay koa ty anti-panahy. Miezaky ho soa fanahy rozy lafa manampy ty olo marary ara-panahy, fa tsy manao raha hampanjeky ty hakiviany. Mampirisiky an-drozy koa ty Baiboly mba ‘hitandrina avao.’ Lafa manampy olo hanoriky ty torohevitsin’ny Baiboly rozy, le tokony ho tiarovin-drozy hoe manao hadisoa koa rozy. Mila mitandrina soa zany rozy mba tsy hieritseritsy hoe marina mandilatsy an’olo ampean-drozy iny. Mifanohitsy amy zay, fa tokony hiambany noho soa fanahy rozy.—1 Pet. 3:8.
15. Ino ty azontsika atao lafa mana problemo tsika?
15 Afaky matoky ty anti-panahy amy fiangona eo tsika. Fa nampiofany rozy mba tsy hiresadresaky ty sekirentsika amin’olo hafa noho hanome torohevitsy miory amy Baiboly fa tsy amy hevitsin-drozy manoka. Nampiofany koa rozy mba hanampy antsika hahavita hiatriky raha sarotsy avao. (Ohab. 11:13; Gal. 6:2) Marina fa samby hafa ty toetsin-drozy noho ty traikefan-drozy, fe samby azontsika iresaha ty raha manahira antsika rozy. Fe ndre zay, tsy tokony hamonjy anti-panahy samby hafa tsika, satria mitamà hoe hanome torohevitsy metimety amintsika ty raiky amin-drozy. Laha manao ani-zay tsika, le mitovy amin’olo ta haharè ty raha “teatean’ny sofiny” avao, fa tsy midary ty “fampianara mahasoa” amy Safà-Ndranahary ao. (2 Tim. 4:3) Lafa resahintsika amy anti-panahy raiky ty problemo mahazo antsika, le mety hanontany antsika ie laha fa niresahintsika amy anti-panahy hafa raha iny, le ino ty torohevitsy namean-drozy antsika. Hiambany koa anti-panahy iny, ka hila hevitsy amy anti-panahy hafa.—Ohab. 13:10.
INO TY ANDRAIKITSINTSIKA KIRAIDRAIKY?
16. Ino ty andraikitsintsika kiraidraiky?
16 Lafa mana problemo tsika, le manome torohevitsy noho manampy antsika ty anti-panahy. Fe tsy manapa-kevitsy ho antsika rozy. Ino ty antony? Satria andraikitsintsika kiraidraiky ty mampiseho amy raha volanintsika noho ataontsika hoe tea an’i Jehovah noho ta hampifalifaly azy tsika. Hanampy antsika ie, ka hahavita hiatriky raha sarotsy tsika sady tsy hivaliky aminy. (Rom. 14:12) Tsy hanapa-kevitsy ho antsika zany ty anti-panahy, fa ty raha volanin’i Jehovah amy Safàny ao avao ro atoron-drozy antsika, le anjarantsika ty manao raha mifanaraky amy zay. Laha orihintsika ty torohevitsy ara-baiboly amean-drozy, le “hahay hanavaky ty soa noho ty raty” tsika, ka handramby fanapahan-kevitsy soa.—Heb. 5:14.
17. Ino ty tean’i Jehovah hataontsika?
17 Tena tombontsoa bevata ty hoe anisan’ny aondrin’i Jehovah! Naniraky an’i Jesosy, azy “mpiarakandro tena soa” iny Jehovah, mba hanome vilim-panavota ho antsika, amy zay tsika ho afaky hiay mandrakizay. (Jaona 10:11) Namean’i Jehovah anti-panahy hikarakara antsika koa tsika, ka tanteraky raha nampitamaniny toy: “Hameako mpiaraky mahazo hatò amiko nareo, ka ho fahanan-drozy fahaiza noho fahihira.” (Jer. 3:15) Laha marary na malemy ara-panahy tsika, le tsy tokony hisalasala hangataky fanampea amy anti-panahy. Ho hitantsika amy zay hoe tena ampiasan’i Jehovah hanampy antsika vatany rozy.
HIRA 31 Miaraha Mandeha Amin’Andriamanitrao!
a Laha fa nameanao fotoa ampy soa olo nanao fahotà bevata iny, fe mbo tsy miresaky amy anti-panahy, le tokony horesahinao amy anti-panahy raha nataony iny. Asehonao hoe tsy mivaliky amy Jehovah iha laha manao ani-zay.