LAHATSORATSY FIANARA 41
HIRA 108 Tsy Miovaova ny Fitiavan’Andriamanitra
Maharitsy Mandrakizay ty Fitiava-Ndranahary
“Misaora an’i Jehovah fa soa ie. Be fitiava ie sady tsy mivaliky mandrakizay.”—SAL. 136:1.
INO TY HIANARA ATO?
Handiniky fampianara fototsy raiky amy Baiboly ao tsika ato, tsy ino zay fa ty fitiavan’i Jehovah. Hanampy antsika hiatriky raha sarotsy ty fahaiza ani-zay.
1-2. Ino ty raha sarotsy mahazo ty ankamaroan’ny Kristiana?
ERITSERETO hoe misy botry raiky tratsin’ny tsioky be anivon-driaky any. Mitavoaly marè riaky iny, le mihilankila botry iny. Ka laha tsy alatsaky ty nanga amy botry iny, le avezivezin’ny rano iny amy ze teany andesa azy ie. Miaro an’ny botry iny tsy hihetsiketsiky noho tsy handehandeha nanga iny ndre mbo marè aza tsioky iny.
2 Lafa miatriky raha sarotsy iha, le mety hanahaky raha miseho amy botry io ty raha tsapanao. Mety hiovaova ty fihetseham-ponao. Misy fotoa iha matoky hoe tea anao Jehovah sady manoha anao. Fe misy fotoa koa iha misalasala laha mahita ty raha mahazo anao ie. (Sal. 10:1; 13:1) Mety hivola raha mampahery anao koa ty namanao, ka hahatiaro ho maivamaiva iha. (Ohab. 17:17; 25:11) Fe manomboky misalasala ndraiky iha afara atoy. Mety hieritseritsy mihintsy aza iha hoe tsy tea anao Jehovah. Fe akory ty ahafahanao mandatsaky nanga an’ohatsy laha zay ty raha tsapanao? Zany hoe ino ty hanampy anao hatòky avao hoe tea anao Jehovah sady manoha anao?
3. Ino ty dikan’ny hoe “be fitiava noho tsy mivaliky” resahy amy Salamo 31:7 noho 136:1? Le manino tsika ro afaky mivola hoe Jehovah ro modely farani-ze soa amy toetsy reo? (Henteo koa sary io.)
3 Lafa miatriky raha sarotsy tsika, le mila tiarovintsika hoe be fitiava Jehovah sady tsy mivaliky amintsika. Sahala mandatsaky nanga tsika laha manao ani-zay. (Vakio Salamo 31:7; 136:1.) Ty safà hoe “be fitiava noho tsy mivaliky” le mampiseho fifankahazoa am-po laliky noho maharitsy ananan’olo raiky amin’olo hafa. Jehovah ro modely farani-ze soa amy toetsy reo. Mivola mihintsy aza ty Baiboly hoe “tena be fitiava noho tsy mivaliky” ie. (Eks. 34:6, 7) Zao koa ty resahin’ny Baiboly mikasiky an’i Jehovah: “Be fitiava noho tsy mivaliky amy ze mikaiky anao iha.” (Sal. 86:5) Zao ty teany andininy reo hovolany: Tsy miala amy mpanompony tsy mivaliky mihintsy Jehovah! Laha tiarovinao hoe tsy mivaliky Jehovah, le sahala mandatsaky nanga iha, ka hahavita hiatriky raha sarotsy. (Sal. 23:4)
Miaro ty botry raiky tsy handehandeha noho tsy hihetsiketsiky ty nanga lafa misy tsioky be. Manahaky ani-zay koa, fa hahavita hiatriky raha sarotsy tsika laha matoky avao hoe tea antsika Jehovah (Fehintsoratsy 3)
ANISAN’NY FAMPIANARA FOTOTSY AMY BAIBOLY AO TY FITIAVAN’I JEHOVAH
4. Miresaha fampianara fototsy vitsivitsy, le manino iha ro tena mino an’ny raha reo?
4 Vomaiky iha tena hatòky ty fitiavan’i Jehovah laha vetsevetsenao hoe anisan’ny fampianara fototsy amy Baiboly ao toetsiny zay. Ino ty dikan’ny hoe fampianara fototsy amy Baiboly ao araky ty hevitsinao? Mety ty raha nianaranao amy Safà-Ndranahary ao vasa ro avy an-tsainao ao. Nianaranao, ohatsy, hoe Jehovah ro anara-Ndranahary, Anakilahy toka-Ndranahary Jesosy, tsy mahay ndre ino ndre ino ty maty, noho ty hoe ho paradisa tany toy le hiay mandrakizay eto ty olombelo. (Sal. 83:18; Mpito. 9:5; Jaona 3:16; Apok. 21:3, 4) Lafa naneky an’ny fampianara reo iha, le tsy misy olo afaky manaka anao tsy hino an’ny raha reo. Ino ty antony? Satria hainao hoe misy porofo manamarina an’ny raha reo. Ndao ho henteantsika hoe manino ty fahaizanao fa tea anao Jehovah ro manampy anao tsy hieritseritsy hoe tsy mahita na tsy midary ty raha mahazo anao ie.
5. Hazavao hoe akory ty nahavitan’olo raiky niala tamy fampianaran-diso.
5 Ino ty nanampy anao hiala tamy fampianaran-diso lafa nanomboky nianatsy Baiboly iha? Azo inoa fa nampitovizinao tamy raha nampianarin’ny fivavahanao anao ty raha resahin’ny Soratsy Masy. Toy misy ohatsy: Ndao atao hoe nino iha fa Jesosy ro Ndranahary Farani-ze Mahery. Fe lafa nianatsy Baiboly iha, le nieritseritsy hoe: ‘Tena marina va fampianara zay?’ Lafa nandiniky ty porofo resahin’ny Baiboly amy zay iha, le nihainao hoe tsy marina raha zay. Lasa tsy nino an’ny fampianaran-diso zay sasy iha tafarani-zay, fa fahamarina resahin’ny Soratsy Masy toy ro ninoanao: ‘Jesosy ro “talanolo amy zavaboary iaby,” sady “Anakilahy toka-Ndranahary.”’ (Kol. 1:15; Jaona 3:18) Mazava ho azy fa mety ho “mafy fototsy” ty fampianaran-diso sady sarotsy ravà. (2 Kor. 10:4, 5) Fe lafa nianatsy fahamarina iha, le nanomboky tsy nino fampianaran-diso sasy.—Fil. 3:13.
6. Manino iha ro afaky matoky hoe ‘be fitiava Jehovah sady tsy mivaliky mandrakizay’?
6 Afaky manao manahaky ani-zay koa iha, lafa mianatsy ty raha resahin’ny Baiboly mikasiky ty fitiavan’i Jehovah. Lafa miatriky raha sarotsy iha, ka manomboky misalasala laha tea anao Jehovah, le eritsereto zao: ‘Marina va raha eritseretiko zay?’ Ampitovizo amy andinin-teny iorenan’ny lahatsoratsy toy, zany hoe ty Salamo 136:1 raha mampisalasala anao zay. Manino Jehovah ro mivola amy andininy io hoe “be fitiava ie sady tsy mivaliky”? Manino ro mimpolimpoly in-26 amy salamo io ao ty hoe “be fitiava ie sady tsy mivaliky mandrakizay”? Nihitantsika teo hoe fampianara fototsy amy Baiboly ao ty fitiavan’i Jehovah ty vahoakiny, manahaky fampianara sisany amy Safà-Ndranahary ao nekenao rey. Tsy marina ty hoe tsy misy dikany amy Jehovah iha na tsy teany. Alao an-tsainao ao raha zay, manahaky ty nataonao tamy fampianaran-diso sisany rey avao!
7. Miresaha andinin-teny manaporofo hoe tea anao Jehovah.
7 Misy porofo maro amy Baiboly ao mampiseho hoe tea antsika Jehovah. Nivola tamy mpanori-dia azy, ohatsy, Jesosy hoe: ‘Mbo lafovily mandilatsy foly maro biby nareo.’ (Mat. 10:31) Zao koa ty nivolanin’i Jehovah tamy vahoakiny: “Hanatanjaky anao aho sady hanampy anao. Hitanjaky anao marè amy tanako ankavana aho, le ty tanako manao ty rariny.” (Isa. 41:10) Mazava soa raha volanin’ny andininy reo. Mariho fa tsy nivola Jesosy hoe: ‘Mety ho lafovily nareo.’ Tsy mivola koa Jehovah hoe: ‘Mety hanampy anao aho.’ Mifanohitsy amy zay, fa nivola Jesosy hoe: “Lafovily nareo”, le Jehovah nivola hoe: “Hanampy anao aho.” Lafa miatriky raha sarotsy iha, ka misalasala hoe tea anao Jehovah sa tsy tea anao, le afaky manampy anao hahatsapa andininy reo hoe tea anao ie. Manome toky anao andininy reo fa tea anao vatany Jehovah. Misy porofo manamarina an’ny andinin-teny reo. Laha mivavaky amy Jehovah mikasiky ty raha mampisalasala anao iha sady mametsivetsy an’ny andinin-teny reo, le afaky hivola an’ny raha resahiny amy 1 Jaona 4:16 toy: “Lasa haintsika noho inoantsika hoe tea antsika Ndranahary.”a
8. Ino ty azonao atao laha tsy azonao antoky kindraiky hoe tea anao Jehovah?
8 Fe ino ty azonao atao laha tsy azonao antoky kindraiky hoe tea anao Jehovah? Ampitovizo amy raha hainao mikasiky azy raha tsapanao zay. Mampianatsy antsika ty Soratsy Masy hoe tea antsika Jehovah. Raha tena misy raha zay, ka azontsika atokisa fa tsy manahaky fihetseham-po io. Laha tsy resy lahatsy tsika hoe tea antsika Jehovah, le midika zay fa tsy inoantsika koa hoe fitiava ie.—1 Jaona 4:8.
TEA ANTSIKA JEHOVAH
9-10. Niresaky mikasiky ino Jesosy lafa nivola ie amy Jaona 16:26, 27 hoe: “Tean’ny Baba nareo”? (Henteo koa sary io.)
9 Hahay raha maro mikasiky ty fitiavan’i Jehovah tsika, laha mandiniky an’ny raha nivolanin’i Jesosy tamy mpanori-dia azy toy: “Tean’ny Baba nareo.” (Vakio Jaona 16:26, 27.) Tsy hoe mba hampifalifalea an’ny mpianatsiny rey ty antony nivolanan’i Jesosy an’ny safà reo. Laha hentea ty andininy manodidy, le tsy niresaky mikasiky ty fihetseham-pon-drozy ie tamy fotoa io. Raha hafa mihintsy ro niresahiny, tsy ino zay fa ty vavaky.
10 Vo baka nivola tamy mpianatsiny rey Jesosy tamy zay hoe tokony hivavaky amy anarany rozy, fa tsy hivavaky aminy. (Jaona 16:23, 24) Tena nila nahay ani-zay rozy. Mety ta ho nivavaky amy Jesosy mpianatsy rey, tafaran’ny nameloma azy iny. Ankoatsini-zay, naman-drozy koa Jesosy. Mety nieritseritsy amy zay rozy hoe tena tea an-drozy Jesosy, ka hijanjy ty vavakin-drozy, le handay an’ny raha zay amy Baba any. Fe nivola Jesosy hoe tsy tokony hieritseritsy ani-zay rozy. Ino ty antony? Satria zao ty nivolaniny tamin-drozy: “Tean’ny Baba nareo.” Anisan’ny fampianara fototsy amy Baiboly ao mikasiky ty vavaky raha zay. Zao ty dikan’ny raha zay: Lafa nianatsy Baiboly iha, le lasa nahay noho tea an’i Jesosy. (Jaona 14:21) Fe manahaky an’ny mpianatsin’i Jesosy rey, le tsy tokony hisalasala hivavaky amy Ndranahary iha satria hainao hoe ‘tea anao ie.’ Saky mivavaky amy Jehovah iha, le manaporofo hoe inoanao safà reo.—1 Jaona 5:14.
Lafa hainao hoe “tea anao” Jehovah, le afaky matoky iha fa hamaly ty vavaky ataonao ie (Fehintsoratsy 9-10)b
DINIHO TY ANTONY MAHAVY ANAO HISALASALA
11. Manino Satana ro falifaly lafa misalasala tsika laha tea antsika vatany Jehovah?
11 Ino ty antony mety hahavy antsika hisalasala laha tea antsika Jehovah? Mety hamaly iha hoe Satana ro mahavy antsika hieritseritsy ani-zay sady misy fahamarinany raha zay. Tean’ny Devoly ‘hakapaky’ tsika, sady falifaly ie lafa misalasala tsika laha tea antsika Jehovah. (1 Pet. 5:8) Tea antsika Jehovah, ka zay ty antony bevata nanomezany ty vilim-panavota. Tean’i Satana hieritseritsy tsika hoe tsy mahasoa antsika raha io satria be fahotà marè tsika. (Heb. 2:9) Fe ia ty falifaly laha misalasala tsika hoe tea antsika vatany va Jehovah? Tsy ia fa Satana. Ia koa ty falifaly laha tsy manompo an’i Jehovah sasy tsika lafa miatriky raha sarotsy? Mbo Satana avao. Teany hieritseritsy tsika hoe malay antsika Jehovah. Fe mifanohitsy amy zay fa tea antsika ie. Satana laha ty marina ro halan’i Jehovah. Fe miezaky mafy ie mba hahavy antsika hahatsapa hoe tsy tea antsika Jehovah sady tsy mankasitraky antsika. Anisan’ny “tetiky raty” ampiasany raha zay. (Efes. 6:11) Lafa haintsika ty raha ataon’ny Devoly, azy fahavalontsika iny, le ho tapa-kevitsy hanohitsy azy tsika.—Jak. 4:7.
12-13. Manino ty ota nilovantsika ro mety hahavy antsika hisalasala laha tea antsika Jehovah?
12 Misy antony hafa koa mety hahavy antsika hisalasala laha tea antsika Jehovah. Tsy ino zay fa ty ota nilovantsika. (Sal. 51:5; Rom. 5:12) Lafa nanota ty olombelo, le nisimba ty fifandrambesany tamy Ndranahary. Lasa nanimba ty saintsika, ty fontsika, noho ty vatantsika koa ota zay.
13 Nanimba ty fihetseham-pontsika ty ota, ka mahavy antsika hanome tsiny ty vatantsika, hiasa loha, hatahotsy, noho ho menatsy. Tsy hoe lafa manao fahotà avao tsika vo mahatsapa ani-reo, fa mety hahatsapa ani-reo koa tsika satria tsy lavorary. Tsy zay mihintsy ty fomba namorona-Ndranahary antsika. (Rom. 8:20, 21) Tsy handeha soa, ohatsy, ty tobily laha vaky ty laròny raiky. Manahaky ani-zay koa, fa tsy lavorary tsika ka tsy mahavita soa ty raha tokony hataontsika. Tsy mahatseriky zany laha misalasala tsika kindraiky laha tea antsika vatany Jehovah. Lafa miseho raha zay, le tokony ho tiarovintsika hoe Jehovah ro ‘Ndranahary tena miavaky sady maeva hatahora. Ka ze tea azy noho manoriky ty didiny ro teany sady tsy ivalihany.’—Neh. 1:5.
14. Manino ty fametsevetsea ty vilim-panavota ro manampy antsika hatòky hoe tea antsika Jehovah? (Romanina 5:8) (Henteo koa ty efajoro hoe “Mitandrema mba Tsy ho Voafitakin’ny Ota.”)
14 Mety hahatsapa tsika kindraiky hoe tsy maeva antsika ty fitiavan’i Jehovah. Tena tsy maeva antsika vatany ty fitiavany, fe mbo tea antsika avao ie. Hita baka amy zay hoe miavaky ty fitiavany antsika. Tsy misy raha azontsika atao mihintsy mba hahazoa ty fitiavan’i Jehovah. Fe tea antsika Jehovah, ka nanome ty vilim-panavota mba hanengà ty fahotantsika. (1 Jaona 4:10) Tiarovo koa fa niavy hanavotsy ty mpanota Jesosy, fa tsy ty olo lavorary. (Vakio Romanina 5:8.) Tsy misy olo hahavita raha lavorary zao mihintsy, sady tsy mitamà antsika hanao ani-zay Jehovah. Lafa haintsika fa ty ota ro mety hahavy antsika hisalasala laha tea antsika Jehovah, le vomaiky tsika hiezaky mafy mba handresy an’ny fisalasalà zay.—Rom. 7:24, 25.
KA MIVALIKY MIHINTSY
15-16. Ino ty azontsika antoky laha tsy mivaliky amy Jehovah mihintsy tsika, le ino ty antony? (2 Samoela 22:26)
15 Tean’i Jehovah hanao safidy soa tsika ka “hivahatsy aminy.” (Deot. 30:19, 20) Laha manao ani-zay tsika, le afaky matoky fa tsy hivaliky amintsika mihintsy ie. (Vakio 2 Samoela 22:26.) Laha tsy mivaliky amy Jehovah mihintsy tsika, le azo antoky fa hanampy antsika ie, ndre ino ndre ino ty raha sarotsy miseho amy fiainantsika.
16 Nihitantsika tato, fa maro ty antony mahavy antsika tsy hivaliky mihintsy ndre miatriky raha sarotsy tsika. Haintsika fa tea antsika noho hanoha antsika Jehovah. Zay ty ampianarin’ny Baiboly. Laha misalasala tsika hoe tea antsika va Jehovah sa tsy tea antsika, le soa tsika laha tsy mifantoky amy raha mampisalasala antsika zay, fa amy raha azo antoky, zany hoe ty fitiavan’i Jehovah antsika. Resahin’ny Baiboly hoe be fitiava Jehovah sady tsy mivaliky mandrakizay. Enganè tsika mba hatòky an’ny raha zay avao zisiky farany.
HIRA 159 Ameo Voninahitsy Jehovah
a Misy ohatsy hafa koa amy Baiboly ao, anisani-zay ty Deoteronomia 31:8, Salamo 94:14, noho Isaia 49:15.
b FANAZAVÀ SARY: Rahalahy raiky mivavaky mba hahavita hikarakara ty valiny marary, hahay hanapa-kevitsy amy resaky drala, noho hahay hampianatsy ty anak’ampelany ho tea an’i Jehovah.