Ino ty Volanin’ny Baiboly Mikasiky Aly Nikleera?
Vomaiky atahora hisy aly nikleera amy tany toy iaby henanizao, satria mamboatsy noho mampitombo ty fitaovam-pialia nikleera ananany firenena matanjaky reo. Normaly avao aloha laha matahotsy ty olo hoe hisy aly nikleera amy tany toy iaby. Safè vomaiky mihamitombo avao fitaovam-pialia reo, farany atahora hisy aly hipoaky. Anisan’ny raha tena mampatahotsy ty olo koa ty mahay hoe ndre bomba nikleera raiky avao ro ampiasà, le fa mety hahapotiky an’ny tany toy. Miay amy “fotoa tena atahora hisy aly nikleera” marina tsika henanizao, hoy fikambana raiky zay.
Mety hisy aly nikleera hipoaky vatany va? Laha sanatria misy raha zay, le fa tsy hisy raha tamany sasy va tanintsika toy? Ino ty hanampy antsika tsy hatahotsy marè ty hisian’ny aly nikleera? Ino ty volanin’ny Baiboly?
Handiniky ani-reto tsika ato
Fa nivola mialoha va ty Baiboly fa hisy aly nikleera kaihy hoe Aramagedona?
Miresaky aly nikleera va ty faminania amy bokin’ny Apokalypsy ao?
Fa nivola mialoha va ty Baiboly fa hisy aly nikleera?
Tsy miresaky mivanta mikasiky aly nikleera ty Baiboly. Fe ndre zay, le fa resahiny ao ty fisehoan-draha noho ty toe-tsay mety hitariky amy raha zay.
Mba henteo moa raha resahin’ny Baiboly retoa, le diniho ty raha miseho henanizao:
Ty raha resahin’ny Baiboly: Nanontany an’i Jesosy mpianatsiny rey hoe: “Ambarao anay hoe . . . ino ty ho famantara hoe fa manatriky iha sady fa marìny ty farani-zao tontolo zao?” Le zao ty navalin’i Jesosy an-drozy: “Hisy firenena hialy amy firenena, le hisy fanjakà hialy amy fanjakà.”—Matio 24:3, 7.
Raha miseho henanizao: Maro ty firenena mialy henanizao, le anisan’ny mandramby anjara amy aly rey koa firenena afaky mamboatsy fitaovam-pialia nikleera rey.
“Tanatin’ny tao vitsivitsy, le vomaiky nanjeky ty hasatà amy tany toy iaby: nihanitombo avao ty aly.”—The Armed Conflict Location & Event Data Project.
Ty raha resahin’ny Baiboly: “Amy fotoani-farany, le hifanosiky aminy [amy mpanjakan’ny avaratsy] ty mpanjakani-antimo.”—Daniela 11:40.
Raha miseho henanizao: Araky ty fa nivolanin’ny Baiboly, le mifanosiky na mifanao kirebaky hifehy an’ny tany toy ty firenena mpifahavalo noho ty firenena manoha azy. Mety tsy hialy mivanta aloha firenena mana fitaovam-pialia nikleera reo henanizao, fe mbo mampitombo ty fitaovam-pialia nikleera ananany avao rozy.
“Tanatin’ny folo tao faramparany, le nihanitombo avao ty aly tohanan’ny firenena bevata mpifahavalo rey.”—The Uppsala Conflict Data Program.
Ty raha resahin’ny Baiboly: “Amy andro farany, le hisy fotoa sarotsy tsy mora atrehy. Fa ty olo . . . tsy ho azo ifanaraha, ho mpanarasara raha raty olo, tsy hahatanjaky ty ainy, hasiaky marè.”—2 Timoty 3:1-3.
Raha miseho henanizao: Tsy mora ifanaraha ty ankamaroan’olo henanizao. Lafa misy tsy fifanaraha, le tsy mba alamin-drozy moramora avao raha zay fa aleon-drozy mangorohoro na mampiasa hery. Hozay avao koa ty ataon’ny mpanday fanjakà maro henanizao. Mety hitariky amy fisian’ny aly nikleera raha zay.
“Laha tsy misy ty ezaky atao mba hisian’ny fiaraha-miasa, le vomaiky ho maro ty olo ho maty vokatsin’ny aly.”—Samir Saran noho Jane Harman, World Economic Forum.
Hengà-Ndranahary hiseho va raha zay?
Tsy mamaly ani-zay ty Baiboly. Fe mivola ie fa hisy “raha mampatahotsy” hiseho amy androntsika zao. (Lioka 21:11) Ohatsy raiky amy zay zao, bomba atomiky nipoaky tamy Aly Bevata Faharoe iny. Hazavanin’ny Baiboly koa hoe manino ro engà Ndranahary hisy ty aly. Laha teanao ty hahay misimisy mikasiky ani-zay, le henteo ty video hoe Manino ro Engà-Ndranahary Hisy ty Fijalea?
Mbo hisy raha tamany avao va Tanintsika toy?
Eka. Ndre atao hoe hengà-Ndranahary hampiasa fitaovam-pialia nikleera aza ty olombelo, le tsy hengàny handrava tanteraky an’ny zao tontolo zao mihintsy. Tsy vitan’ny hoe tsy ho potiky tanteraky avao tany toy, fa mivola koa ty Baiboly fa hisy olo avao zisiky farany ty etoy.
Misy olo sisany mangalaky sary an’eritseritsy hoe ndraiky andro any, le ho potikin’ny bomba nikleera tany toy, le hay isahy avao ty olo ho tafaboaky velo. Haloto tratsin’ny fitaovam-pialia nikleera rey tany toy amy fotoa zay. Fe tsy zay ty volanin’ny Baiboly, fa mivola ie hoe tsy ho eo sasy ty raha raty vokatsin’ny aly.
Tea-Ndranahary ho sambatsy tsika sady hiay amy tany soasoa
Nataony Mpamoro iny afaky mihavao tany toy lafa niforoniny. Ankoatsini-zay koa, le hampiasa ty heriny Ndranahary mba hampimpolia ty tany ho soasoa manahaky tam-boalohany tany, ka hisy olo hipetraky avao zisiky farany.—Salamo 37:11, 29; Apokalypsy 21:5.
Ino ty hanampy anao tsy hatahotsy aly nikleera?
Matahotsy marè ty olo sisany tsy no hisy aly nikleera ka hanimba raha maro. Ty fampitamàna noho ty torohevitsy amy Baiboly ao, le afaky manampy ty olo tratsin’ny tahotsy zay mba tsy hatahotsy marè. Amy fomba akory?
Miresaky ty Baiboly fa ho soasoa tany toy amy hoavy, le hana hoavy soasoa koa ty olo mipetraky aminy eo. Sahala “nangan’ny aintsika” raha tamany io, ka manampy antsika tsy hatahotsy marè. (Hebreo 6:19) Tsy de hiasa loha marè koa tsika laha manoriky an’ny torohevitsin’i Jesosy iny, ka tsy mieritseritsy ty raha mbo tsy hay hoe hiseho na hiasa loha amy ty hamaray. Nivola moa ie hoe “ampy ty problemo miseho amy andro kiraidraiky.”—Matio 6:34.
Mila arovantsika koa ty saintsika mba tsy hieritseritsy raha raty, le ataontsika ze hahavy ty fontsika ho kalma avao. Azontsika atao zao ty tsy mamaky, manenty, na mijanjy fanazavà mety hahavy antsika hiasa loha, ohatsy hoe alihevitsy, anjoanjo, noho ty hevitsin’olo mikasiky fitaovam-pialia nikleera. Fe raha zay tsy midika hoe tsy dareantsika ze raha miseho, fa mila manao raha tsika mba hahavy antsika tsy hiasa loha marè amy ty raha tsy ho haintsika sakana na raha mety tsy hiseho mihintsy.
Ilà koa kindraiky ty manoka fotoa mba hifantoha amy raha soa, fa tsy no vaovao raty zao avao.
Misy fampitamàna soasoa noho tena azo antoky amy Baiboly ao
Hanampy anao hana raha tamany, ho falifaly, noho hilamin-tsay ty fianara mikasiky ty raha ampitamani-Ndranahary.
Fa nivola mialoha va ty Baiboly fa hisy aly nikleera kaihy hoe Aramagedona?
Misy mieritseritsy hoe aly nikleera Aramagedona zao. Tsy isalasalà fa mety mieritseritsy ty ho vokatsin’ny aly bevata manahaky an’io rozy.
Ty safà hoe “Aramagedona” anefa amy Baiboly ao, le manondro aly hifanaovan’ny “mpanjaka amy tany iaby misy olo,” na ty fanjakàn’olombelo, noho Ndranahary.a (Apokalypsy 16:14, 16) Fe tsy hoe ho ripaky mbeo iaby lafa kila olo amy Aramagedona, manahaky lafa misy olo mampipoaky bomba rey. Fa amy Aramagedona, le ze olo raty fanahy avao ro haripaki-Ndranahary, ka lasa hisy fiadana noho filamina ty an-tany etoy.—Salamo 37:9, 10; Isaia 32:17, 18; Matio 6:10.
Ino ty solision amean’ny Baiboly mikasiky ty aly?
Hampiasa ty fahefàny amy firenena mialy reo Jehovahb, ka hampijano ty alin-drozy noho hamotipotiky ty fitaovam-pialian-drozy. Ty Fanjakàny an-danitsy any ro hampiasany mba hanatanteraky ani-raha zay. Le mbo fanjakà io avao koa ro handay an’ny tany toy.—Daniela 2:44.
Hampianarin’ny Fanjakà-Ndranahary hahay hifanaraky noho hilongo soa ty olo. Tsy hisy sasy ty tsy fifanaraha satria Fanjakà raiky avao ro handay an’ny tany toy iaby. Tsy hianatsy aly sasy koa ty olo! (Mika 4:1-3) Le hanao akory amy zay ty olo? “Samby hipetraky ambanin’ny voalobokiny noho ty aviaviny eny iaby rozy, sady tsy hisy hampatahotsy an-drozy.”—Mika 4:4
a Henteo ty lahatsoratsy hoe “Inona no Atao hoe Hara-magedona?”
b Anara ikaiha a-Ndranahary manoka Jehovah zao. (Salamo 83:18) Henteo ty lahatsoratsy hoe “Iza moa i Jehovah?”