Jún

Jehova odmenil kresťanov v prvom storočí za to, ako sa prispôsobili zmeneným okolnostiam. Často zažívali prenasledovanie, niekedy práve vtedy, keď to najmenej čakali. Stalo sa to aj Barnabášovi a apoštolovi Pavlovi, keď zvestovali v Lystre. Najprv ich tam prijali dobre a počúvali, čo im hovoria. Neskôr si však odporcovia „získali zástupy“ a niektorí z tých, čo ich predtým počúvali, začali Pavla kameňovať. (Sk. 14:19) Ale Barnabáša a Pavla to od zvestovania neodradilo a na druhý deň išli zvestovať niekam inam. K čomu to viedlo? Vďaka ich práci pribudlo „mnoho učeníkov“ a svojimi slovami a príkladom posilňovali spolukresťanov. (Sk. 14:21, 22) Z toho, že sa Barnabáš a Pavol nedali odradiť prenasledovaním, mali mnohí veľký úžitok. Aj nás Jehova požehná, keď sa nevzdáme a budeme pokračovať v práci, ktorou nás poveril. w23.04 17:13-14

Kráľ Dávid čelil počas svojho života mnohým nebezpečným nepriateľom a často sa modlil k Jehovovi o pomoc. Dávid si bol istý, že Jehova jeho modlitby nielen počúva, ale na ne aj odpovedá. A môžeš si tým byť istý aj ty. Biblia nás uisťuje, že Jehova nám môže dať múdrosť a silu, aby sme zvládli rôzne ťažkosti. Na to, aby nám pomohol, môže použiť našich bratov a sestry alebo aj ľudí, ktorí ho neuctievajú. Aj keď Jehova neodpovedá na naše modlitby vždy tak, ako si predstavujeme, vieme, že na ne odpovedá. Dá nám presne to, čo potrebujeme, a vtedy, keď to potrebujeme. Preto sa aj naďalej modli a ver, že ťa Jehova vypočuje. Buď si istý, že sa o teba zaujíma a už čoskoro v novom svete „[uspokojí] túžbu všetkého živého“. (Žalm 145:16) w23.05 21:4, 17-18

Ak pracuješ na nejakom cieli, premýšľaj, čo všetko ti to prinesie, keď ho dosiahneš. Ak sa tvoj cieľ týka čítania Biblie alebo modlitby, uvažuj, ako ti to pomôže zlepšiť svoj vzťah s Jehovom. (Žalm 145:18, 19) Alebo ak si si dal za cieľ pracovať na nejakej vlastnosti, premýšľaj nad tým, ako to zlepší tvoje vzťahy s druhými. (Kol. 3:14) Pomôže ti aj to, keď si napíšeš všetky dôvody, prečo by si chcel nejaký cieľ dosiahnuť. Pravidelne sa k nim vracaj. Tráv čas s tými, ktorí ti pomôžu tvoj cieľ dosiahnuť. (Prísl. 13:20) Každému z nás sa občas môže stať, že stratí motiváciu. Ale to ešte neznamená, že na svojom cieli už nemôžeme pracovať. Môžeme dosiahnuť svoj cieľ, aj keď nám motivácia práve chýba. Hoci to nemusí byť ľahké, výsledok určite stojí za to. w23.05 24:5-8

Keď si uvedomíme, že za svoje rozhodnutia sme zodpovední my, vedie nás to k tomu, že svoju chybu uznáme, napravíme a snažíme sa ju neopakovať. Tak môžeme v pretekoch o život bežať ďalej. Ak si urobil nejaké zlé rozhodnutie a už sa s tým nedá nič spraviť, zmier sa s tým. Nestrácaj čas a energiu tým, že by si sa ospravedlňoval alebo obviňoval seba či druhých. Namiesto toho si priznaj chybu a snaž sa robiť to najlepšie, čo za daných okolností môžeš. Ak ťa trápi, čo si urobil, pokorne sa modli k Jehovovi, uznaj svoju chybu a pros ho, aby ti odpustil. (Žalm 25:11; 51:3, 4) Ospravedlň sa tým, ktorým si možno ublížil, a ak je to potrebné, popros o pomoc starších. (Jak. 5:14, 15) Pouč sa zo svojich chýb a snaž sa ich už viac neopakovať. Môžeš si byť istý, že Jehova bude k tebe milosrdný a bude ťa podporovať. (Žalm 103:8–13) w23.08 36:8-9

Na Joáša mal Jehojada veľmi dobrý vplyv, a preto tento mladý kráľ robil to, čo sa Jehovovi páči. Ale keď Jehojada zomrel, Joáš sa nechal ovplyvniť odpadlíkmi spomedzi judských kniežat. (2. Kron. 24:4, 17, 18) Jehovu to veľmi zraňovalo, a tak „k nim posielal prorokov, aby ich priviedli späť... ale oni nepočúvali“. Nepočúvali ani Jehojadovho syna Zachariáša, ktorý bol nielen Jehovovým prorokom a kňazom, ale aj Joášovým bratrancom. No Joáš Zachariáša bez milosti zabil. (2. Kron. 22:11; 24:19–22) Jehova vyhlásil: „Tí, ktorí mnou pohŕdajú, zažijú pohŕdanie.“ (1. Sam. 2:30) A tak to bolo aj v prípade Joáša, keď stratil bázeň pred Jehovom. Sýrčania s malým vojskom porazili jeho „veľmi veľké vojsko“ a „zanechali ho ťažko raneného“. (2. Kron. 24:24, 25) Joáša zavraždili jeho vlastní sluhovia za to, čo urobil Zachariášovi. w23.06 27:16-17

Apoštol Pavol strávil nejaký čas v Efeze, kde zvestoval dobrú správu a vyučoval. (Sk. 19:1, 8–10; 20:20, 21) Miestnych bratov a sestry mal veľmi rád a chcel, aby zostali Jehovovi verní. Efezskí kresťania, ktorým Pavol písal, boli kedysi otrokmi rôznych falošných náuk a povier. Efez bol známy svojou hrubou nemravnosťou a nehanebným správaním. V divadelných hrách a dokonca aj na náboženských slávnostiach bolo bežne počuť oplzlé reči. (Ef. 5:3) Mnohí Efezania „stratili všetko morálne cítenie“. Toto vyjadrenie doslova znamená, že „prestali cítiť bolesť“ v srdci, keď urobili niečo zlé. (Ef. 4:17–19) Predtým ako sa dozvedeli, čo je správne a čo nesprávne, ich vôbec netrápili výčitky svedomia. Práve preto o nich Pavol napísal, že majú „zatemnenú myseľ“ a „sú oddelení od života, ktorý pochádza od Boha“. Ale všetci Efezania nezostali v tme. w24.03 12:2, 4-6

Gedeonova úloha sudcu bola niekedy náročná aj po fyzickej stránke. Keď sa Madianci uprostred noci dali na útek, Gedeon ich so svojimi 300 mužmi prenasledoval z údolia Jezreel až k Jordánu. (Sud. 7:22) No ani Jordán ich nezastavil. Hoci boli unavení, prekročili rieku a prenasledovali ich ďalej. Nakoniec ich dostihli a porazili. (Sud. 8:4–12) Gedeon sa spoliehal na to, že Jehova mu dá silu, a Jehova ho nesklamal. (Sud. 6:14, 34) Keď so svojimi mužmi prenasledoval dvoch madianskych kráľov, musel za nimi utekať, zatiaľ čo oni išli na ťavách. (Sud. 8:12, 21) No s Jehovovou pomocou sa mu ich podarilo dostihnúť a boj vyhrali. Aj starší sa môžu spoliehať na Jehovu, ktorý sa „nikdy nevyčerpá ani neunaví“. Dá im silu vždy, keď to budú potrebovať. (Iz. 40:28, 29) w23.06 25:14, 16

Môžeme mať stále a pevné srdce bez ohľadu na skúšky, ktoré možno zažívame. No dôveruj Jehovovi. Zamyslime sa nad tým, čo sa podarilo Barákovi vďaka tomu, že sa držal pokynov od Jehovu. Jehova mu povedal, aby išiel bojovať proti dobre vyzbrojenému kanaánskemu vojsku, ktorého veliteľom bol Sisera. No Izraeliti nemali žiadne zbrane a neboli pripravení na boj. (Sud. 5:8) Prorokyňa Debora povedala Barákovi, aby zostúpil z vrchu Tábor a so Siserom bojoval na rovine. Poslúchol, hoci vedel, že tam bude Sisera so svojimi 900 bojovými vozmi vo výhode. Keď zostupovali z vrchu, Jehova spôsobil prudký dážď. Siserove vozy uviazli v bahne a Barák s Jehovovou pomocou zvíťazil. (Sud. 4:1–7, 10, 13–16) Podobne aj nám Jehova pomôže zvíťaziť, ak budeme dôverovať jemu aj pokynom, ktoré nám dáva cez svoju organizáciu. w23.07 31:17-18

Trpezlivosť je nevyhnutná, ak chceme získať večný život. Podobne ako Boží služobníci v minulosti musíme trpezlivo čakať, kým Boh splní svoje sľuby. (Hebr. 6:11, 12) V Biblii je naša situácia pripodobnená k situácii roľníka. (Jak. 5:7, 8) Roľník tvrdo pracuje. Najprv semienka zaseje, potom ich polieva, ale nevie presne, kedy vyrastú. Trpezlivo čaká a verí, že nakoniec zožne úrodu. Podobne aj my máme v duchovnom ohľade plné ruky práce, aj keď „[nevieme], v ktorý deň príde [náš] Pán“. (Mat. 24:42) Trpezlivo čakáme a veríme, že Jehova vo svojom čase splní všetky svoje sľuby. Keby sme neboli trpezliví, čakanie by nás mohlo unaviť a časom by sme sa od Jehovu začali vzďaľovať. Mohli by sme sa tiež zameriavať na veci, ktoré by nám priniesli okamžité uspokojenie. No ak budeme trpezliví, vytrváme až do konca a budeme zachránení. (Mich. 7:7) w23.08 35:7

Keď porovnáme proroctvo z Daniela 2:41–43 s ďalšími proroctvami z knihy Daniel a Zjavenie, prídeme k záveru, že chodidlá predstavujú anglo-americkú svetovú veľmoc. Daniel o tejto veľmoci povedal, že „kráľovstvo bude sčasti silné a sčasti krehké“. Prečo malo byť sčasti krehké? Pretože obyčajní ľudia, ktorých predstavuje mäkká hlina, oslabujú jeho schopnosť konať so silou železa. Z Danielovho opisu sochy, hlavne jej chodidiel, sa dozvedáme niekoľko dôležitých právd. Po prvé, anglo-americká veľmoc dokazuje, že je dominantnou svetovou veľmocou. Napríklad stála na víťaznej strane v obidvoch svetových vojnách a zohrala v nich kľúčovú úlohu. No jej moc oslabujú a budú oslabovať konflikty medzi jej obyvateľmi. Po druhé, táto veľmoc má byť poslednou svetovou veľmocou pred tým, ako Božie Kráľovstvo zničí všetky ľudské vlády. w23.08 34:12-13

Dávid mal niekedy toľko problémov a starostí, že sa cítil úplne na dne. (Žalm 18:4, 5) Jehova sa oňho aj vtedy s láskou staral a posilňoval ho. Privádzal ho na „zelené pastviny“ a na „pokojné miesta pri vodách“. Vďaka tomu Dávid znovu získal silu a dokázal ísť ďalej. (Žalm 18:28–32; 23:2) Aj my zažívame rôzne náročné situácie. Ale môžeme povedať, že „iba vďaka Jehovovej vernej láske sme nezahynuli“. (Plač 3:22; Kol. 1:11) Dávid mal veľa mocných nepriateľov a často mu išlo o život. Ale vďaka tomu, že ho Jehova miloval, sa cítil v bezpečí. Vedel, že je stále s ním, a tak bol pokojný. Preto mohol spievať: „[Jehova] ma vyslobodil zo všetkého, čoho som sa bál.“ (Žalm 34:4) A hoci mal niekedy veľký strach, Jehovova láska bola silnejšia ako jeho strach. w24.01 4:15-17

Pouč sa z Joášových zlých rozhodnutí. Keď veľkňaz Jehojada zomrel, Joáš sa začal priateliť so zlými ľuďmi. (2. Kron. 24:17, 18) Začal sa riadiť tým, čo mu hovorili judské kniežatá. Títo takzvaní priatelia nemali radi Jehovu, a tak asi budeš súhlasiť, že sa im mal radšej oblúkom vyhnúť. Ale on to neurobil, a keď ho jeho bratranec Zachariáš pokarhal, dokonca ho dal zabiť. (2. Kron. 24:20, 21; Mat. 23:35) To bolo veľmi kruté a hlúpe! Joáš síce začal dobre, ale neskôr sa z neho stal odpadlík a vrah. Nakoniec ho jeho vlastní sluhovia zabili. (2. Kron. 24:22–25) Keby ďalej poslúchal Jehovu a tých, ktorí Jehovu milujú, jeho život by vyzeral úplne inak. w23.09 38:6

Ježiš vedel, že apoštol Peter dokáže zostať verný. Preto mu láskavo povedal: „Neboj sa.“ To, že mu Ježiš dôveroval, ovplyvnilo celý jeho život. So svojím bratom Andrejom neskôr zanechali rybolov, pripojili sa k Ježišovi a začali sa naplno venovať službe. To im prinieslo mnohé požehnania. (Mar. 1:16–18) Aké úžasné veci Peter zažil vďaka tomu, že sa stal Kristovým nasledovníkom? Na vlastné oči videl, ako Ježiš uzdravoval chorých, vyháňal démonov a dokonca kriesil mŕtvych. (Mat. 8:14–17; Mar. 5:37, 41, 42) Videl aj niečo, na čo určite nikdy nezabudol – Ježiša v jeho sláve ako budúceho Kráľa Božieho Kráľovstva. (Mar. 9:1–8; 2. Petra 1:16–18) Keby sa nestal Ježišovým nasledovníkom, nič z toho by nezažil. Určite bol veľmi rád, že sa nenechal odradiť svojimi negatívnymi pocitmi. w23.09 40:4-5

Apoštol Peter vo svojom prvom liste povedal, že „vrúcna láska“ dokáže prikryť nielen zopár hriechov, ale „množstvo hriechov“. (1. Petra 4:8) Možno si pri tom spomenul na lekciu o odpúšťaní, ktorú dostal od Ježiša pred mnohými rokmi. Zrejme si vtedy myslel, aký je veľkorysý, keď povedal, že svojmu bratovi je ochotný odpustiť „až sedem ráz“. Ale Ježiš mu – a v podstate aj nám všetkým – povedal, že máme odpúšťať „až 77 ráz“, teda neobmedzene. (Mat. 18:21) Ak je to pre teba ťažké, nebuď z toho zúfalý. Sme nedokonalí, a tak máme všetci niekedy problém odpustiť našim bratom a sestrám. Ale dôležité je, aby si urobil všetko, čo je v tvojich silách, aby si svojmu bratovi odpustil a mal s ním opäť dobrý vzťah. w23.09 41:12

V bruchu ryby sa Jonáš kajal a vedel, že Jehova jeho pokornú prosbu vypočuje a pomôže mu. Keď sa potom znovu ocitol na pevnej zemi, bol pripravený splniť to, čo od neho Jehova chcel. (Jonáš 2:10–3:4) Cítil si niekedy takú úzkosť, že si sa nedokázal ani modliť? Alebo sa cítiš príliš unavený, aby si si niečo preštudoval? Pamätaj, že Jehova vie veľmi dobre, čo prežívaš. Preto si môžeš byť istý, že aj keď sa k nemu pomodlíš len krátko, dá ti presne to, čo potrebuješ. (Ef. 3:20) A ak prežívaš takú bolesť, či už emocionálnu, alebo fyzickú, že si nevládzeš čítať ani študovať, pusti si audionahrávky Biblie alebo biblických publikácií. Posilniť ťa môže aj to, keď budeš počúvať naše piesne alebo keď si pozrieš nejaké video na našej stránke. Teda keď chceš, aby ťa Jehova posilnil, modli sa k nemu a snaž sa nájsť odpovede na svoje modlitby v Biblii a biblických publikáciách. w23.10 43:6, 9

Svätostánok a aj chrámy, ktoré boli neskôr postavené v Jeruzaleme, mali veľmi podobné usporiadanie. Vnútri boli dve oddelenia – „Svätá“ a „Najsvätejšia“, ktoré boli oddelené vyšívanou oponou. (Hebr. 9:2–5; 2. Mojž. 26:31–33) Vo Svätej bol zlatý svietnik, oltár na pálenie kadidla a stôl na chlieb predloženia. Do Svätej mohli vstúpiť iba „pomazaní kňazi“, ktorí tam vykonávali svoje kňazské povinnosti. (4. Mojž. 3:3, 7, 10) V Najsvätejšej bola truhla zmluvy, ktorá bola zo zlata a predstavovala Jehovovu prítomnosť. (2. Mojž. 25:21, 22) Za oponu do Najsvätejšej mohol vstúpiť iba veľkňaz, a to raz v roku, v Deň zmierenia. (3. Mojž. 16:2, 17) Vstupoval tam s krvou zvierat, aby dosiahol zmierenie za svoje hriechy, ako aj za hriechy celého národa. Neskôr Jehova objasnil, čo predstavujú jednotlivé časti svätostánku. (Hebr. 9:6, 7) w23.10 45:12

V Biblii je na mnohých miestach príkaz „milovať jeden druhého“. (Ján 15:12; Rim. 13:8; 1. Tes. 4:9; 1. Petra 1:22; 1. Jána 4:11) Lenže láska je cit, ktorý máme vo svojom srdci, a do srdca nám nikto z ľudí nevidí. Z čoho teda môžu druhí vidieť, že ich máme radi? Z toho, čo hovoríme a robíme. Bratom a sestrám môžeme prejaviť lásku rôznymi spôsobmi. Tu je niekoľko príkladov: „Hovorte jeden druhému pravdu.“ (Zach. 8:16) „Zachovávajte medzi sebou pokoj.“ (Mar. 9:50) „Buďte prví v prejavovaní vzájomnej úcty.“ (Rim. 12:10) „Navzájom sa vítajte.“ (Rim. 15:7) „Ochotne si odpúšťajte.“ (Kol. 3:13) „Neste bremená jedni druhých.“ (Gal. 6:2) „Navzájom sa utešujte a podporujte.“ (1. Tes. 5:11, pozn. pod čiarou) „Modlite sa jeden za druhého.“ (Jak. 5:16) w23.11 47:7-8

Silnú vieru potrebujeme stále, lebo každý deň robíme nejaké rozhodnutia – napríklad s kým sa budeme priateliť, čo budeme robiť vo voľnom čase, na akú školu pôjdeme, či vstúpime do manželstva a koho si vezmeme, či budeme mať deti a akú prácu si vyberieme. Zamysli sa: Vidno z mojich rozhodnutí, že som presvedčený o tom, že tento svet sa čoskoro skončí a bude tu raj? Alebo sa rozhodujem podobne ako ľudia, ktorí neveria, že môžu žiť večne? (Mat. 6:19, 20; Luk. 12:16–21) Keď budeme mať silnú vieru, že nový svet je už za dverami, budeme robiť tie najlepšie rozhodnutia. Silnú vieru potrebujeme aj vtedy, keď zažívame niečo náročné. Môže to byť napríklad prenasledovanie, chronická choroba alebo niečo iné, čo nás oberá o silu. Spočiatku možno máme pocit, že to zvládneme, ale keď ten problém pretrváva, čo sa stáva často, potrebujeme silnú vieru, aby sme Jehovovi ďalej slúžili s radosťou. (1. Petra 1:6, 7) w23.04 19:4-5

Jehova očakáva, že keď sa o niečo modlíme, urobíme pre to všetko, čo môžeme. Napríklad brat chce ísť na regionálny zjazd, a tak prosí Jehovu, aby mu pomohol vybaviť si v práci voľno. Ako by mohol Jehova na jeho modlitbu odpovedať? Môže mu dať odvahu, aby sa na to svojho šéfa nebál opýtať. Ale potom za ním tento brat musí aj zájsť a opýtať sa na to, možno aj viackrát. Možno šéfovi navrhne, že by si s niekým vymenil zmenu, alebo si vezme neplatené voľno. Jehova od nás očakáva, že ak nám na niečom záleží, budeme sa o to modliť opakovane. Z toho, čo povedal Ježiš, vyplýva, že Jehova nám nedá hneď všetko, o čo ho poprosíme. (Luk. 11:9) Preto sa nevzdávaj. Ak ti na niečom záleží, modli sa o to opakovane a zo srdca. (Luk. 18:1–7) Tak Jehova uvidí, že to nie je iba nejaká tvoja chvíľková túžba. Zároveň mu ukážeš, že mu veríš, že ti môže pomôcť. w23.11 49:10-11

Jehova svojmu priateľovi Abrahámovi sľúbil, že prostredníctvom jeho potomstva budú požehnané všetky národy zeme. (1. Mojž. 15:5; 22:18) Keďže Abrahám mal silnú vieru, bol úplne presvedčený, že sa to splní. No ani keď už mal 100 rokov a jeho manželka 90, stále nemal syna. (1. Mojž. 21:1–7) Napriek tomu „dúfal a veril, že sa stane otcom mnohých národov, tak ako bolo povedané“. (Rim. 4:18) My vieme, že Jehovov sľub, ktorý dal Abrahámovi, sa nakoniec splnil. Narodil sa mu syn, po ktorom tak dlho túžil, Izák. Prečo si bol Abrahám taký istý, že sľub, ktorý mu dal Jehova, sa splní? Bol „pevne presvedčený, že to, čo Boh sľúbil, dokáže aj splniť“, pretože mal s ním blízky vzťah. (Rim. 4:21) Mal Jehovovu priazeň a Jehova ho za jeho vieru považoval za spravodlivého. (Jak. 2:23) w23.12 51:1-2

Mladý muž, ktorý je spoľahlivý, sa snaží čo najlepšie splniť všetky úlohy, ktoré dostane. Najlepší príklad v tom dal Ježiš. To, čím ho Jehova poveril, nikdy nebral na ľahkú váhu a nebol nezodpovedný. Naopak, vždy urobil presne to, čo od neho Jehova chcel, aj keď to bolo niekedy ťažké. Mal veľmi rád ľudí, najmä svojich učeníkov, a ochotne za nich dal svoj život. (Ján 13:1) Aj ty sa zo všetkých síl snaž splniť každú úlohu, ktorú dostaneš. Ak nevieš, ako presne ju urobiť, buď pokorný a popros nejakého skúseného brata, aby ti s tým pomohol. Nikdy nerob len nevyhnutné minimum. (Rim. 12:11) Urob to čo najlepšie, lebo to robíš „pre Jehovu, nie pre ľudí“. (Kol. 3:23) A keďže nie si dokonalý, určite urobíš aj nejakú chybu. A tak si ju pokorne priznaj. (Prísl. 11:2) w23.12 53:8

Určite si šťastný, že si sa dal pokrstiť a stal si sa časťou Jehovovej rodiny. Nie je nič krajšie ako byť Jehovovým priateľom. Cítime to podobne ako žalmista Dávid, ktorý napísal: „Šťastný je človek, ktorého si vyvolíš a pozveš ho, aby býval na tvojich nádvoriach.“ (Žalm 65:4) Akých ľudí Jehova pozýva na svoje nádvoria? Sú to tí, ktorí ukázali, že chcú byť jeho priateľmi. (Jak. 4:8) Keď si sa mu zasvätil a dal sa pokrstiť, vaše priateľstvo sa stalo ešte výnimočnejším. Uvidíš, že Jehova na teba vyleje „toľko požehnania, že [ti] nebude nič chýbať“. (Mal. 3:10; Jer. 17:8) Krst je iba začiatok. Určite chceš urobiť všetko pre to, aby si sa držal svojho sľubu, ktorý si Jehovovi dal, keď si sa mu zasvätil. A to aj vtedy, keď prídu problémy alebo budeš v pokušení urobiť niečo nesprávne. (Kaz. 5:4, 5) Keďže sme Ježišovi učeníci, chceme čo najlepšie nasledovať jeho príklad a poslúchať ho. (Mat. 28:19, 20; 1. Petra 2:21) w24.03 10:1-3

Čo ak so svojím manželským partnerom neradi trávite čas? Čo s tým? Pouvažujte o príklade s ohňom. Zozačiatku je plameň malý. Ak chceme, aby sa rozhorel, musíme postupne pridávať väčšie kusy dreva. Podobne aj vy skúste zozačiatku spolu stráviť každý deň aspoň nejaký krátky čas. Robte niečo, čo máte obaja radi. (Jak. 3:18) Aj takýmito malými krokmi môžete vašu lásku znovu roznietiť. Úcta je v manželstve nevyhnutná. Je ako kyslík, ktorý podporuje horenie. Bez neho by oheň rýchlo zhasol. Podobne rýchlo by mohla vyhasnúť láska medzi manželmi, ak by k sebe neboli úctiví. Na druhej strane ak si úctu prejavujú, ich láska bude stále horieť. Ale nejde o to, či si myslíš, že si úctivý, ale o to, či to tak cíti tvoj manželský partner. w23.05 23:9, 14-15

Verní Boží služobníci, o ktorých sa píše v Biblii, sa niekedy báli svojich nepriateľov alebo niečoho iného. (Žalm 18:4; 55:1, 5) Aj my sa môžeme stretnúť s odporom v škole, v práci, v rodine či od vlády. Alebo máme nejaký zdravotný problém a bojíme sa, že zomrieme. V takých chvíľach si môžeme pripadať bezmocní ako malé dieťa. Ako nám vtedy Jehova pomáha? Utešuje nás a vlieva nám pokoj. A tak pravidelne tráv čas s Jehovom – modli sa k nemu a čítaj si jeho Slovo. (Žalm 77:1, 12–14) Keď sa potom ocitneš pod tlakom, ako prvé, čo zrejme urobíš, bude to, že sa obrátiš na svojho nebeského Otca. Povedz mu o všetkom, čo ťa trápi a z čoho máš obavy. Potom počúvaj, čo ti hovorí. Ako? Otvor si Bibliu a uvidíš, ako ťa uteší a dá ti silu. (Žalm 119:28) w24.01 3:14-16

Keď chceme dosiahnuť nejaký cieľ, je dôležité mať motiváciu. Tá nám pomáha nevzdať sa a zo všetkých síl na ňom pracovať. Čím je naša motivácia väčšia, tým skôr dosiahneme svoj cieľ. Čo ti pomôže, aby si mal väčšiu motiváciu? Modli sa o ňu. Jehova ti prostredníctvom svojho svätého ducha môže dať túžbu dosiahnuť svoj cieľ. Niekedy si dáme nejaký cieľ len preto, lebo vieme, že by sme mali, a na tom nemusí byť nič zlé. Ale v skutočnosti ho netúžime dosiahnuť. Premýšľaj o tom, čo všetko Jehova pre teba urobil. (Žalm 143:5) Apoštol Pavol premýšľal o nezaslúženej láskavosti, ktorú mu Jehova prejavil, a to ho motivovalo, aby mu slúžil zo všetkých síl. (1. Kor. 15:9, 10; 1. Tim. 1:12–14) Čím viac budeš premýšľať o tom, čo všetko pre teba Jehova urobil, tým budeš mať väčšiu motiváciu dosiahnuť svoj cieľ. (Žalm 116:12) w23.05 24:3-5

Keď chválime Jehovovo meno, náš nebeský Otec má z toho veľkú radosť. (Žalm 69:30, 31) Ale prečo všemohúci Boh chce, aby sme ho chválili? Určite nie preto, že je ako niektorí nedokonalí ľudia, ktorí túžia po uistení, že sú potrební a druhí ich majú radi. Keď chválime nášho nebeského Otca, pomáhame vyvrátiť Satanovo klamstvo, ktoré sa týka každého z nás. Satan tvrdí, že žiadny človek nezostane v skúške verný Bohu a nepostaví sa za jeho meno. Povedal, že ak to bude pre nás výhodnejšie, prestaneme Bohu slúžiť. (Jób 1:9–11; 2:4) Ale Jób vytrval aj v tých najťažších skúškach a dokázal, že Satan je klamár. A čo urobíš ty? Každý z nás môže obhajovať Jehovovo meno a robiť mu radosť tým, že mu verne slúži. (Prísl. 27:11) A to je obrovská česť. w24.02 6:3-5

Po dňoch Mojžiša a Jozuu začal Jehova viesť svoj ľud prostredníctvom sudcov. A keď vládli králi, viedol ho cez svojich prorokov. Králi, ktorí mu boli verní, sa držali ich rád. Napríklad kráľ Dávid pokorne prijal, keď ho prorok Nátan pokarhal. (2. Sam. 12:7, 13; 1. Kron. 17:3, 4) Kráľ Jehošafat poslúchol proroka Jachaziela a povzbudil Júdejcov, aby verili Božím prorokom. (2. Kron. 20:14, 15) A keď sa kráľ Ezechiáš ocitol v jednej ťažkej situácii, obrátil sa na proroka Izaiáša. (Iz. 37:1–6) Vždy, keď sa králi nechali viesť Jehovom, žehnal ich za to a svoj ľud chránil. (2. Kron. 20:29, 30; 32:22) Bolo jasné, že Jehova vedie svoj ľud prostredníctvom svojich prorokov. w24.02 8:8

Satan chce, aby sme sa priatelili s ľuďmi, ktorí nežijú tak, ako si to Jehova praje, lebo vie, že potom bude pre nás ťažšie držať sa Jehovových noriem. To sa netýka len ľudí, s ktorými sa stretávame osobne, ale aj tých, s ktorými sme v kontakte na sociálnych sieťach. Tento svet síce tvrdí, že na nemravnosti nie je nič zlé, ale my vieme, že to tak nie je, a musíme proti tomuto názoru bojovať. (Ef. 4:19, 20) Preto by sme sa mali zamyslieť: Som v kontakte s kolegami, spolužiakmi a ďalšími, ktorí sa nedržia Jehovových noriem, iba keď je to nevyhnutné? Mám odvahu zastať sa Jehovových noriem, aj keď si o mne druhí budú myslieť, že som netolerantný? Z 2. Timotejovi 2:20–22 vyplýva, že aj v zbore si musíme priateľov dobre vyberať. Nie všetci nám totiž pomôžu zostať Jehovovi verní. w24.03 12:11-12

Premýšľal si niekedy, ako asi Jehova vyzerá? Hoci je neviditeľný, v Biblii je opísaný rôznymi spôsobmi. Napríklad, že je „slnko a štít“ alebo „stravujúci oheň“. (Žalm 84:11; Hebr. 12:29) Keď ho Ezechiel videl vo videní, napísal, že videl niečo ako zafír, žiarivý kov a jasnú dúhu. (Ezech. 1:26–28) Pre niektorých môže byť ťažké uveriť, že nás Jehova má rád, lebo ho nemôžeme vidieť. Iní si zase myslia, že Jehova ich nemiluje kvôli tomu, čo v živote zažili. No Jehova nám rozumie a chápe, že pre nás nie je ľahké priblížiť sa k nemu. Chce nám v tom pomôcť, a preto nám vo svojom Slove ukazuje, akým je láskavým a nežným Bohom. Slovo, ktoré Jehovu najlepšie vystihuje, je láska. V Biblii sa píše: „Boh je láska.“ (1. Jána 4:8) Všetko, čo robí, robí z lásky. Jeho láska je taká silná, že ju prejavuje dokonca aj tým, ktorí ho nemilujú. (Mat. 5:44, 45) w24.01 4:1-3

Jehova poveril Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z Egypta a dal im o tom tiež jasný dôkaz v podobe oblačného stĺpu cez deň a ohnivého stĺpu v noci. (2. Mojž. 13:21) Mojžiš tento stĺp nasledoval a tak sa on aj Izraeliti dostali k Červenému moru. No keď Izraeliti zistili, že sa za nimi ženie egyptské vojsko, spanikárili, pretože si mysleli, že sa ocitli v pasci. Ale nebola to chyba. Jehova ich tam prostredníctvom Mojžiša doviedol zámerne. (2. Mojž. 14:2) A potom ich ohromujúcim spôsobom zachránil. (2. Mojž. 14:26–28) Mojžiš nasledoval oblačný stĺp, ktorým Jehova viedol svoj ľud pustatinou, ďalších 40 rokov. (2. Mojž. 33:7, 9, 10) Z tohto stĺpa k Mojžišovi hovoril a dával mu pokyny a on ich ďalej odovzdával Izraelitom. Tak mohli jasne vidieť, že Jehova ich vedie prostredníctvom Mojžiša. w24.02 8:4-5