August

V tomto žalme sú dve dôležité myšlienky: (1) problémy zažívajú aj spravodliví a (2) Jehova nám pomáha, aby sme ich zvládali. Ako to robí? Napríklad tak, že nás vedie k tomu, aby sme na život v tomto svete mali realistický pohľad. Aj keď nám sľubuje, že keď mu budeme slúžiť, bude nám to prinášať radosť, nesľubuje nám bezproblémový život. (Iz. 66:14) Povzbudzuje nás, aby sme sa zameriavali na to, čo je pred nami – na život, z ktorého sa budeme môcť tešiť po celú večnosť. (2. Kor. 4:16–18) A kým to príde, bude nám každý deň pomáhať, aby sme mu zostali verní. (Plač 3:22–24) Čo sa môžeme naučiť od verných Jehovových služobníkov z minulosti a zo súčasnosti? V živote nás môžu zaskočiť nečakané udalosti. Ale keď sa budeme spoliehať na Jehovu, bude pri nás stáť. (Žalm 55:22) w23.04 17:3-4

Dobrý príklad v tom, ako poslúchať vládu, aj keď nám to nevyhovuje, nám dali Jozef a Mária. (Luk. 2:1–6) Keď bola Mária asi v deviatom mesiaci tehotenstva, cisár Augustus prikázal, aby sa v celej Rímskej ríši vykonal súpis obyvateľov. Pre ňu s Jozefom to bola skúška poslušnosti. Museli cestovať do Betlehema, čo bolo viac ako 150 kilometrov cez hornatú krajinu. Najmä pre Máriu to muselo byť veľmi nepohodlné. Mohli mať tiež obavy o svoju bezpečnosť aj o svoje nenarodené dieťatko. Veď to mal byť budúci Mesiáš! Okrem toho nebolo vylúčené, že Mária začne rodiť. Mohli sa na to všetko vyhovoriť a neposlúchnuť tento príkaz? Jozef a Mária to neurobili. Napriek svojim obavám zákon poslúchli. A Jehova ich za to požehnal. Mária sa bezpečne dostala do Betlehema, porodila zdravé dieťa a dokonca prispela k tomu, aby sa splnilo biblické proroctvo. (Mich. 5:2) w23.10 42:9, 11-12

Čo keď si v strese už len pri myšlienke, že by si mal na zhromaždení zdvihnúť ruku? Pomôže ti, keď sa dobre pripravíš. (Prísl. 21:5) Čím lepšie budeš rozumieť tomu, čo sa rozoberá, tým ľahšie bude pre teba prihlásiť sa. Dávaj stručné komentáre. (Prísl. 15:23; 17:27) To ti pomôže, aby si nebol v takom strese. Z krátkych komentárov, ktoré povieme vlastnými slovami, vidno, že sme dobre pripravení a že rozumieme tomu, čo sa rozoberá. Ale čo ak si už vyskúšal viacero návrhov, no stále je pre teba ťažké podať viac ako jeden alebo dva komentáre? Buď si istý, že Jehova si cení, keď robíš všetko, čo môžeš. (Luk. 21:1–4) A pamätaj, že Jehova od nás nechce viac, ako dokážeme. (Fil. 4:5) Premýšľaj, čo môžeš zvládnuť, daj si to za cieľ a modli sa o pokoj. Zo začiatku to môže byť aspoň jeden krátky komentár. w23.04 18:6-8

Apoštol Pavol nás prirovnáva k vojakom, ktorí sú ostražití a majú na sebe výzbroj. Vojak v aktívnej službe musí byť vždy pripravený na boj. Podobné je to aj s nami. Na Jehovov deň sme pripravení tak, že máme oblečený pancier viery a lásky a ako prilbu nádej. Pancier chránil vojakovi srdce. Nám naše obrazné srdce chráni viera a láska. Pomáhajú nám, aby sme slúžili Jehovovi a nasledovali Ježiša. Vďaka viere máme istotu, že Jehova nás odmení, keď mu slúžime celým srdcom. (Hebr. 11:6) Podnecuje nás, aby sme boli verní nášmu vodcovi Ježišovi, aj keď zažívame rôzne ťažkosti. Aby sme ich zvládli, potrebujeme si vieru posilňovať. Ako? Tak, že si budeme brať príklad od bratov a sestier, ktorí napriek ekonomickým problémom alebo prenasledovaniu zostali Jehovovi verní. A keď budeme napodobňovať tých, ktorí si zjednodušili život a dávajú Kráľovstvo na prvé miesto, nechytíme sa do pasce materializmu. w23.06 26:8-9

Sebaovládanie je schopnosť mať kontrolu nad svojimi pocitmi a konaním. Potrebujeme ho na to, aby sme dosiahli svoje ciele, najmä keď ide o cieľ, ktorý je ťažké dosiahnuť alebo na ktorý nemáme motiváciu. Pamätaj, že sebaovládanie je ovocím svätého ducha, a preto keď ho chceš mať, pros Jehovu, aby ti tohto ducha dal. (Luk. 11:13; Gal. 5:22, 23) Nečakaj na ideálne podmienky. Prečo? Lebo v tomto svete sa ich zrejme nikdy nedočkáme. Keby sme na ne čakali, svoj cieľ by sme možno vôbec nedosiahli. Motivácia nám môže chýbať aj vtedy, keď sa nám náš cieľ zdá nedosiahnuteľný. Ak je to aj tvoj prípad, čo keby si si svoj cieľ rozdelil na menšie časti? Ak sa chceš napríklad zlepšiť v nejakej vlastnosti, začni ju najprv prejavovať v malých veciach. Ak si si dal za cieľ prečítať celú Bibliu, mohol by si začať kratšími úsekmi. w23.05 24:11-13

V týchto posledných dňoch nás Jehova prostredníctvom svojej organizácie neustále duchovne sýti, a tak nám pomáha ďalej kráčať po „Svätej ceste“. (Iz. 35:8; 48:17; 60:17) Môžeme povedať, že keď niekto začne študovať Bibliu, začína kráčať po „Svätej ceste“. Niektorí po nej idú len krátko a potom z nej zídu. Ale ďalší sú odhodlaní zostať na nej, až kým nedôjdu do cieľa. Čo je týmto cieľom? Pre pomazaných kresťanov je to „Boží raj“ v nebi. (Zjav. 2:7) A tých, ktorí majú nádej žiť večne na zemi, táto cesta dovedie k dokonalosti na konci Kristovej tisícročnej vlády. Ak po nej kráčaš, neobzeraj sa späť. A zostaň na nej, až kým v novom svete nedôjdeš do cieľa. w23.05 22:15-18

Keď premýšľaš nad všetkým, čo pre teba Jehova robí, si mu určite veľmi vďačný a chceš mu zasvätiť svoj život. (Žalm 116:12–14) V Biblii sa píše, že od neho máme „všetko dobré, čo dostávame, a každý dokonalý dar“. (Jak 1:17) Tým najväčším darom je, že za nás dal svojho Syna Ježiša. Prečo je tento dar taký výnimočný? Pretože bez neho by sme nemohli mať blízky vzťah s Jehovom. A nemali by sme ani možnosť žiť večne. (1. Jána 4:9, 10) Nie si Jehovovi vďačný za ten najväčší prejav lásky a za všetko to dobré, čo pre teba robí? Najlepší spôsob, ako mu môžeš ukázať vďačnosť, je, že mu zasvätíš svoj život. (5. Mojž. 16:17; 2. Kor. 5:15) w24.03 9:8

Ľudia vo svete majú veľmi nízke mravné normy. Keď to vidíme, máme podobné pocity ako spravodlivý Lót. „Veľmi ho trápilo bezočivé správanie skazených ľudí,“ lebo vedel, že Jehova také správanie nenávidí. (2. Petra 2:7, 8) Čo mu pomohlo, aby sa nedal ovplyvniť postojom ľudí okolo seba? Bál sa Boha a miloval ho. Aj my žijeme medzi ľuďmi, ktorí Božie normy veľmi neuznávajú alebo ich úplne ignorujú. Napriek tomu môžeme zostať mravne čistí, ak budeme Jehovu milovať a rozvíjať si pred ním bázeň. Jehova nám v tom chce pomôcť. Preto dal do knihy Príslovia zapísať dobré rady, ktoré nás k tomu môžu motivovať. Úžitok z nich môže mať každý z nás, či už mladý, alebo starší, muž alebo žena. Keď sa bojíme Jehovu, dávame si pozor, aby sme nezľahčovali nesprávne konanie. w23.06 28:1-2, 5

Možno si zažil v rodine nejaké problémy kvôli pravde. Alebo si sa vzdal úspešnej kariéry alebo iných vecí, pretože si dal Kráľovstvo na prvé miesto. (Mat. 6:33) Buď si istý, že Jehova vie o všetkom, čo si preňho urobil. (Hebr. 6:10) Ježiš povedal: „Nikto neopustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia pre mňa a pre dobrú správu, aby nedostal v tomto čase stonásobne viac domov, bratov, sestier, matiek, detí a polí, hoci s prenasledovaním, a v prichádzajúcom usporiadaní sveta večný život.“ (Mar. 10:29, 30) Zrejme si už zažil, aké pravdivé sú tieto slová. Všetko dobré, čo si od Jehovu dostal, ďaleko prevyšuje čokoľvek, čoho si sa vzdal. (Žalm 37:4) w24.03 10:5

Keď kresťanov v Judei postihol hladomor, spolukresťania v Antiochii sa rozhodli, že každý podľa svojich možností pošle hmotnú pomoc bratom v Judei. (Sk. 11:27–30) Hoci Judea bola od nich ďaleko, nezabránilo im to v tom, aby im pomohli. (1. Jána 3:17, 18) Aj my dnes môžeme prejaviť súcit a bez váhania pomôcť bratom a sestrám, ktorých postihla nejaká katastrofa. Napríklad sa môžeme opýtať starších, s čím by sme mohli pomôcť, môžeme prispieť na celosvetovú činnosť alebo sa modliť za tých, ktorých katastrofa postihla. Našim bratom a sestrám možno budú chýbať základné veci a budú potrebovať našu pomoc. Keď náš Kráľ Ježiš Kristus príde vykonať rozsudok, určite chceme, aby videl, že sme súcitní, a povedal nám: „Prijmite ako dedičstvo Kráľovstvo.“ (Mat. 25:34–40) w23.07 29:9-10, 12

Ježiš bol rozumný. Na zem bol poslaný preto, aby zvestoval „strateným ovciam izraelského národa“. No ako sa ukázalo v jednej situácii, bol v tom rozumný. Jedna Feničanka ho prosila, aby pomohol jej dcére, ktorá bola posadnutá démonom a hrozne trpela. Ježiš ukázal, že je súcitný, a urobil to pre ňu. (Mat. 15:21–28) Alebo ďalší príklad. Ešte skôr počas svojej služby povedal: „Kto ma zaprie... toho aj ja zapriem.“ (Mat. 10:33) Ale čo urobil, keď ho Peter trikrát zaprel? Nezavrhol ho, lebo vedel, že to veľmi ľutuje a má silnú vieru. Po vzkriesení sa mu zjavil a uistil ho, že mu odpustil a má ho rád. (Luk. 24:33, 34) Jehova a Ježiš sú rozumní. A Jehova to očakáva aj od nás. w23.07 32:6-7

Prečo môžeme veriť Božiemu sľubu, že zem sa stane rajom? A čo môžeme povedať niekomu, kto o tom pochybuje? Po prvé, tento sľub dal sám Jehova. V knihe Zjavenie sa píše: „Ten, ktorý sedel na tróne povedal: ‚Všetko robím nové.‘“ A on svoj sľub splní, pretože je múdry a mocný a chce to urobiť. Po druhé, splnenie jeho sľubu je také isté, že o tom hovorí, akoby to už urobil. Povedal: „Tieto slová... sú spoľahlivé a pravdivé... Splnili sa!“ Po tretie, keď Jehova niečo začne, vždy to úspešne dokončí, čo potvrdzujú jeho slová: „Ja som Alfa a Omega.“ (Zjav. 21:6) Jehova dokáže, že Satan je klamár a že je to on, kto zlyhal. Teda ak niekto povie, že je to príliš pekné na to, aby to bola pravda, prečítaj mu a vysvetli Zjavenie 21:5, 6. Ukáž mu, že Jehova sa zaručil, že splní svoj sľub tým, že sa pod neho akoby vlastnoručne podpísal. (Iz. 65:16) w23.11 46:18-19

Jehova dal tento sľub Abrahámovi, keď mal 75 rokov. Zažil to Abrahám? Iba čiastočne. Až po 25 rokoch po tom, čo prekročil rieku Eufrat, sa mu zázračne narodil syn Izák a až o ďalších 60 rokov sa mu narodili vnuci Ezau a Jakob. (Hebr. 6:15) Ale nezažil to, ako sa z jeho potomkov stal veľký národ, ktorý zdedil Zasľúbenú krajinu. No napriek tomu mal s Jehovom blízky vzťah. (Jak. 2:23) Aký šťastný bude, keď sa po svojom vzkriesení dozvie, že vďaka jeho viere a trpezlivosti boli „požehnané všetky národy zeme“! (1. Mojž. 22:18) Čo sa z toho učíme? Možno teraz nezažijeme splnenie všetkých Jehovových sľubov, no keď budeme trpezliví ako Abrahám, môžeme si byť istí, že Jehova nás odmení už teraz a ešte viac v novom svete. (Mar. 10:29, 30) w23.08 35:14

Ako mladý bol kráľ Uzzijah pokorný. „Učil [sa] bázni pred pravým Bohom.“ Dožil sa 68 rokov a väčšinu jeho života bol Jehova s ním a podporoval ho. (2. Kron. 26:1–4) Uzzijah porazil mnoho nepriateľov Božieho ľudu a urobil veľa pre to, aby bol Jeruzalem dobre chránený. (2. Kron. 26:6–15) Určite sa veľmi tešil z toho všetkého, čo s Jehovovou pomocou dokázal. (Kaz. 3:12, 13) Kráľ Uzzijah bol zvyknutý hovoriť druhým, čo majú robiť. A tak si možno myslel, že si môže robiť, čo chce. Raz sa rozhodol urobiť niečo, na čo ako kráľ nemal právo. (2. Kron. 26:16–18) Šiel do chrámu a pálil na oltári kadidlo. Veľkňaz Azariah mu povedal, že to nesmie robiť, ale jeho to rozzúrilo. Za to, čo urobil, ho Jehova potrestal malomocenstvom. (2. Kron. 26:19–21) Je smutné, že Uzzijah zahodil všetky tie roky, keď mu bol verný. Keby zostal pokorný, určite by takto nedopadol. w23.09 38:9-10

Dokonca aj po tom, čo bol apoštol Peter pomazaný svätým duchom, musel bojovať so svojimi slabosťami. Bol pri tom, keď bol v roku 36 n. l. pomazaný Kornélius, ktorý nebol Židom. Bol to jasný dôkaz, že „Boh je nestranný“ a že aj ľudia z iných národov sa môžu stať kresťanmi. (Sk. 10:34, 44, 45) Peter odvtedy nemal problém jedávať s ľuďmi z iných národov, čo by predtým určite nerobil. Ale niektorí židovskí kresťania si stále mysleli, že Židia a ľudia z iných národov by spolu nemali jesť. Keď niektorí z tých, čo mali tento názor, prišli do Antiochie, Peter sa bál, že by ich pohoršil. A tak prestal jesť s bratmi, ktorí neboli Židia. Apoštol Pavol si všimol toto pokrytectvo a Petra verejne pokarhal. (Gal. 2:13, 14) Peter však napriek tejto chybe neprestal Ježiša nasledovať. w23.09 40:8

Ak si zistil, že máš nejaké slabosti, nebuď zo seba sklamaný. „Pán [Ježiš] je láskavý“ a rád ti s tým pomôže. (1. Petra 2:3) Apoštol Peter nás uisťuje: „Boh... dokončí vaše školenie. Upevní vás.“ Peter sa raz necítil hodný toho, aby bol v Ježišovej prítomnosti. (Luk. 5:8) Ale s Jehovovou a Ježišovou pomocou sa nevzdal a ďalej Ježiša nasledoval. Vďaka tomu mohol „vstúpiť do večného Kráľovstva nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista“. (2. Petra 1:11) To bola úžasná odmena! Ak sa ani ty nevzdáš a necháš sa školiť Jehovom, aj teba odmení večným životom. Dosiahneš „cieľ svojej viery – svoju záchranu“. (1. Petra 1:9) w23.09 41:16-17

Staroveký svätostánok mal jedno nádvorie, čo bol veľký ohradený priestor, kde kňazi vykonávali svoje povinnosti. Bol tam veľký medený oltár na zápalné obete a medená nádrž s vodou, ktorú kňazi používali na umývanie predtým, ako išli vykonávať svoju službu. (2. Mojž. 30:17–20; 40:6–8) V súčasnosti pomazaní kresťania verne slúžia tu na zemi na vnútornom nádvorí duchovného chrámu. Veľká nádrž s vodou pripomína im, ako aj všetkým kresťanom, aké dôležité je zostať morálne a duchovne čistý. Kde ale potom slúži Jehovovi „veľký zástup“? Apoštol Ján videl, ako stoja „pred trónom“, čo na zemi predstavuje vonkajšie nádvorie, kde Bohu „dňom a nocou slúžia v jeho chráme“. (Zjav. 7:9, 13–15) Sme Jehovovi veľmi vďační za to, že ho môžeme uctievať v jeho duchovnom chráme. w23.10 45:15-16

Jeden spôsob, ako nám Jehova môže dodať silu, je prostredníctvom zborových starších. (Iz. 32:1, 2) Preto keď ťa niečo trápi, porozprávaj sa s niektorým z nich. Ak ti ponúka pomoc, vďačne ju prijmi a pamätaj, že Jehova ťa cez neho môže posilniť. Silu môžeme čerpať aj z nádeje, ktorú máme v Biblii. Niektorí z nás majú nádej, že budú žiť večne v nebi, zatiaľ čo iní sa tešia na život na nádhernej rajskej zemi. (Rim. 4:3, 18, 19) Vďaka tejto nádeji máme silu zvládať ťažkosti, zvestovať dobrú správu a vykonávať rôzne úlohy v zbore. (1. Tes. 1:3) Táto nádej pomáhala aj apoštolovi Pavlovi. Napísal, že je utláčaný, bezradný, prenasledovaný a zrážaný k zemi. Neraz mu dokonca išlo o život. (2. Kor. 4:8–10) Pavlovi dodávalo silu to, že sa zameriaval na nádej. (2. Kor. 4:16–18) Zameral sa na nádej večného života v nebi v budúcnosti. Pavol rozjímal o tejto nádeji, a preto cítil, že „sa deň čo deň obnovuje“. w23.10 43:14-17

Keď sa modlíš, uvažuj, či je ten správny čas, aby Jehova vypočul tvoju modlitbu. Možno si myslíme, že potrebujeme, aby nám Jehova odpovedal hneď. Ale on vie, kedy je ten najlepší čas na to, aby nám pomohol. (Hebr. 4:16) Keď našu modlitbu nevypočuje hneď, mohli by sme si myslieť, že jeho odpoveď je „nie“. Ale jeho odpoveď môže byť „ešte nie“. Napríklad mladý brat prosil Jehovu, aby ho uzdravil. No jeho zdravotný stav sa nezlepšil. Keby to Jehova zázračne urobil, Satan by mohol tvrdiť, že tento brat slúži Jehovovi iba preto, lebo mu pomohol. (Jób 1:9–11; 2:4) Okrem toho Jehova už určil čas, keď odstráni všetky choroby. (Iz. 33:24; Zjav. 21:3, 4) Dovtedy by sme nemali čakať, že nás zázračne uzdraví. Takže tento brat by mohol prosiť Jehovu o silu a vnútorný pokoj, aby dokázal svoju chorobu zvládať a verne slúžiť Jehovovi. w23.11 49:13

Napriek tomu, že Samson urobil veľkú chybu, nevzdal sa. Hľadal príležitosť, ako Filištíncom uškodiť a tak si splniť úlohu, ktorú mu dal Jehova. (Sud. 16:28–30) Prosil ho, aby sa mohol „pomstiť Filištíncom“. Jehova vypočul jeho prosbu a vrátil mu jeho zázračnú silu. A tak Samson na tejto oslave zabil viac Filištíncov než počas celého svojho života. Aj keď Samson musel niesť za svoju chybu následky, ďalej sa snažil robiť to, čo od neho chcel Jehova. Možno aj my urobíme nejakú chybu a bratia nám dajú radu alebo prídeme o nejaké úlohy v zbore. No ani v takýchto chvíľach sa nevzdávajme. Veď ani Jehova to s nami nevzdáva. (Žalm 103:8, 9) Aj keď robíme chyby, stále môžeme preňho podobne ako Samson urobiť veľa. w23.09 37:15-16

Vytrvalosť vedie „k Božiemu schváleniu“. Jehova má radosť, keď vytrvávaš v skúškach. To neznamená, že sa teší z toho, keď zažívaš nejaké ťažkosti. Teší sa z toho, že mu napriek tomu ďalej verne slúžiš. (Žalm 5:12) Keďže Abrahám verne vytrval v skúškach, mal Božie schválenie. Bol Jehovovým priateľom a Jehova ho považoval za spravodlivého. (1. Mojž. 15:6; Rim. 4:13, 22) To isté môže platiť aj o nás. To, či z nás má Jehova radosť, nezávisí od toho, koľko toho preňho robíme alebo aké máme úlohy v jeho organizácii. Podstatné je preňho to, či mu verne slúžime. A verný môže zostať každý z nás, bez ohľadu na to, koľko máme rokov a aké máme okolnosti alebo schopnosti. Zažívaš práve teraz nejaké ťažkosti a napriek tomu verne vytrvávaš? Ak áno, mysli na to, že Jehovovi tým robíš radosť. Tvoja nádej bude vďaka tomu ešte istejšia. w23.12 51:13-14

Kresťan sa musí naučiť dobre komunikovať. Znamená to dobre počúvať a snažiť sa pochopiť, ako druhí uvažujú a čo cítia. (Prísl. 20:5) K dobrej komunikácii patrí tiež vnímať tón hlasu, výraz tváre a reč tela. Tieto veci sa nenaučíš, ak s druhými nebudeš tráviť čas. Keď komunikuješ len prostredníctvom mailov alebo správ, bude pre teba ťažšie rozprávať sa s ľuďmi naživo. Preto vždy, keď sa to dá, snaž sa s druhými hovoriť radšej osobne. (2. Jána 12) Zrelý kresťan sa tiež musí vedieť postarať o seba a o svoju rodinu. (1. Tim. 5:8) Je dobré, keď sa niečo naučíš, aby si si mohol nájsť prácu. (Sk. 18:2, 3; 20:34; Ef. 4:28) Buď známy ako pracovitý človek, ktorý vždy dokončí, čo začne. Potom zrejme nebudeš mať problém nájsť si prácu a udržať si ju. w23.12 53:12-13

Keď sa v Biblii hovorí o „Jehovovom dni“, myslí sa tým čas, keď Jehova zničí svojich nepriateľov a oslobodí svoj ľud. V minulosti už zasiahol proti niektorým národom a vykonal nad nimi rozsudok. (Iz. 13:1, 6; Ezech. 13:5; Sof. 1:8) V našich dňoch sa „Jehovov deň“ začne útokom na Veľký Babylon a skončí sa Armagedonom. Aby sme tento „deň“ prežili, musíme naň byť pripravení už teraz. Ježiš povedal: „Buďte pripravení.“ To neznamená nejakú jednorazovú prípravu, ale to, že na „veľké súženie“ máme byť pripravení stále. (Luk. 12:40; Mat. 24:21) Apoštol Pavol vo svojom prvom liste Tesaloničanom použil viacero prirovnaní, aby kresťanom pomohol pripraviť sa na Jehovov veľký deň súdu. Hoci vedel, že ten deň nepríde hneď, povzbudzoval spolukresťanov, aby naň boli pripravení tak, akoby mal prísť už zajtra. (2. Tes. 2:1–3) Takýto postoj by sme mali mať aj my. w23.06 26:1-2

V 70. rokoch 20. storočia vyrástol v Tokiu 60-poschodový mrakodrap. Ľudia premýšľali, ako odolá zemetraseniam, ktoré sú tam také bežné. Vďaka čomu to bolo možné? Bol naprojektovaný tak, aby bol pevný a zároveň dostatočne pružný, aby pohltil otrasy. V určitom zmysle sú kresťania ako tento mrakodrap. V akom? Každý kresťan potrebuje oboje – byť pevný aj pružný. Pevný a neochvejný musí byť, pokiaľ ide o dodržiavanie Jehovových zákonov a zásad. Je „[pripravený] poslúchať“ a nerobí žiadne ústupky. Na druhej strane je pružný, teda rozumný, keď to nejaká situácia umožňuje alebo si to dokonca vyžaduje. (Jak. 3:17) Keď sa v tom kresťan naučí byť vyrovnaný, nebude ani príliš prísny, ani príliš povoľný. w23.07 31:1-2

Ježiš musel odolávať rôznym Satanovým pokušeniam vrátane priamych útokov na jeho vernosť Bohu. (Mat. 4:1–11) Satan bol rozhodnutý urobiť všetko pre to, aby Ježiš zhrešil a nemohol výkupné zaplatiť. Neskôr musel Ježiš zvládnuť aj ďalšie skúšky. Jeho nepriatelia ho prenasledovali a chceli ho zabiť. (Luk. 4:28, 29; 13:31) Musel sa vyrovnávať s chybami svojich nasledovníkov. (Mar. 9:33, 34) Počas súdneho procesu, v ktorom sa malo rozhodnúť o jeho živote, ho mučili a posmievali sa mu. Potom ho extrémne bolestivým a ponižujúcim spôsobom popravili. (Hebr. 12:1–3) A posledné chvíle tejto skúšky musel zvládnuť sám, bez Jehovovej ochrany. (Mat. 27:46) Teda výkupné stálo Ježiša naozaj veľa. Keď premýšľaš, čo všetko bol pre teba ochotný obetovať, necítiš k nemu hlbokú lásku? w24.01 2:7-9

Trpezlivosť nám pomáha dobre vychádzať s druhými. Dokážeme ich pozorne počúvať. (Jak. 1:19) Keď sme trpezliví, šírime okolo seba pokoj. Nereagujeme unáhlene ani nepovieme nič neláskavé, keď sme pod stresom. Keď sa nás niekto niečím dotkne, nenahneváme sa. Nevrátime mu to, ale uplatníme radu: „Znášajte sa navzájom a ochotne si odpúšťajte.“ (Kol. 3:12, 13) Trpezlivosť nám tiež pomáha robiť dobré rozhodnutia. Namiesto toho, aby sme boli unáhlení a konali neuvážene, si zistíme čo najviac informácií a zvážime všetky možnosti. Napríklad keď si hľadáme prácu, mohli by sme prijať hneď prvú ponuku, ktorá príde. No keď sme trpezliví, nájdeme si čas na to, aby sme zvážili, ako to ovplyvní našu rodinu a vzťah k Jehovovi. Trpezlivosť nám pomôže vyhnúť sa zlým rozhodnutiam. w23.08 35:8-9

Ak si niekedy zo seba sklamaný, premýšľaj o tom, čo si Jehovovi sľúbil, keď si sa mu zasvätil. Keď Jehovovi zasväcuješ svoj život, sľubuješ mu, že zaprieš sám seba. To znamená, že odmietneš všetky túžby a ciele, ktoré sa mu nepáčia. (Mat. 16:24) A tak keď sa potom ocitneš v skúške, už nebudeš musieť dlho premýšľať, čo urobíš. Už o tom budeš vopred rozhodnutý – chceš zostať verný Jehovovi a za každých okolností mu robiť radosť. Budeš ako verný Jób, ktorý aj v tých najťažších skúškach rozhodne povedal: „Nevzdám sa svojej oddanosti Bohu!“ (Jób 27:5) w24.03 10:6-7

Jehova, „Boh lásky“, je s nami. (2. Kor. 13:11) Zaujíma sa o každého z nás. Nepochybujeme, že nás „obklopuje jeho verná láska“. (Žalm 32:10) Čím viac premýšľame o tom, ako nám svoju lásku dáva najavo, tým je pre nás skutočnejší a tým bližšie k nemu máme. Môžeme sa naňho obracať bez obáv a hovoriť mu, ako veľmi jeho lásku potrebujeme. A môžeme sa mu zdôveriť so všetkým, čo nás trápi, lebo vieme, že nám rozumie a túži nám pomôcť. (Žalm 145:19) Tak ako nás v chladnom dni priťahuje teplo ohňa, tak nás priťahuje aj Jehovova vrúcna láska. Je silná a zároveň nežná. Pamätaj, že Jehova ťa má veľmi rád, a teš sa z toho. Určite to cítiš ako žalmista, ktorý povedal: „Milujem Jehovu.“ (Žalm 116:1) w24.01 4:19-20

Ježiš robil oveľa viac ako len to, že ľuďom oznamoval, aké je Božie meno. Vedel, že Židia Božie meno poznajú. Ale snažil sa ľuďom svojho Otca „priblížiť“, aby spoznali, aký je. (Ján 1:17, 18) Napríklad z Hebrejských písiem mohli vedieť, že Jehova je milosrdný a súcitný. (2. Mojž. 34:5–7) No Ježiš im pomohol to ešte lepšie pochopiť, keď im porozprával podobenstvo o márnotratnom synovi a jeho otcovi. Keď čítame o otcovi, ktorý „už z diaľky uvidel“ svojho kajúcneho syna, rozbehol sa za ním, objal ho a všetko mu odpustil, máme jasnejšiu predstavu o tom, čo znamená Jehovovo milosrdenstvo a súcit. (Luk. 15:11–32) Ježiš pomáhal ľuďom spoznať svojho Otca takého, aký naozaj je. w24.02 6:8-9

Jehova utešuje a povzbudzuje tých, ktorí sú skľúčení. Ako ho v tom môžeme napodobňovať? Pomôžu nám v tom určité vlastnosti. Ktoré to sú? Pozrime sa. Čo nám pomôže, aby sme mali bratov a sestry tak radi, že ich budeme chcieť každý deň utešovať? (1. Tes. 4:18) Napríklad to, keď budeme chápaví a budeme mať bratskú lásku a láskavosť. (Kol. 3:12; 1. Petra 3:8) K čomu to povedie, keď sa tieto vlastnosti spolu so súcitom stanú súčasťou našej osobnosti? Keď uvidíme, že niekto je smutný alebo sa trápi, jednoducho nám to nedá a utešíme ho. Tak ako povedal Ježiš, „ústa hovoria to, čím je naplnené srdce. Dobrý človek vyberá zo svojho dobrého pokladu dobré veci.“ (Mat. 12:34, 35) Keď bratov a sestry utešujeme, dávame im najavo, že ich máme naozaj radi. w23.11 47:10-11

Ak chceme rozumieť biblickým proroctvám, potrebujeme pomoc. Ukážme si to na jednom príklade. Predstav si, že cestuješ na úplne neznáme miesto. Ale ide s tebou priateľ, ktorý to tam dobre pozná. Vie presne, kde ste a aj to, kam každá cesta vedie. Určite by si bol rád, že je tam s tebou. Aj Jehova je ako takýto priateľ. Vie presne, kde sa nachádzame v prúde času a čo nás ešte čaká. Preto ak chceme rozumieť proroctvám, musíme ho pokorne prosiť, aby nám pomohol. (Dan. 2:28; 2. Petra 1:19, 20) Tak ako každý dobrý rodič, aj Jehova chce pre svoje deti, aby mali tú najlepšiu budúcnosť. (Jer. 29:11) No iba on dokáže presne predpovedať, čo sa v budúcnosti stane. Do svojho Slova dal zapísať proroctvá, aby sme vedeli, aké dôležité udalosti sú ešte pred nami. (Iz. 46:10) w23.08 34:3-4