Náš nebeský Otec nám sľubuje, že nám odpustí, keď sa budeme kajať. (Žalm 86:5) Preto ak sme úprimne oľutovali, čo sme urobili, môžeme počítať s tým, že nám už odpustil. Nezabúdaj, že Jehova je rozumný a nežiada od nás viac, ako zvládneme. Cení si, keď preňho robíme všetko, čo môžeme. Premýšľaj aj o Božích služobníkoch z minulosti, ktorí mu slúžili celým srdcom. Napríklad apoštol Pavol pre Jehovu celé roky usilovne pracoval. Precestoval tisíce kilometrov a založil veľa zborov. Ale potom sa mu okolnosti zmenili a už nemohol slúžiť toľko čo predtým. Znamenalo to, že Jehova už z neho nemal radosť? Nie. Ďalej robil, čo mohol, a Jehova ho za to žehnal. (Sk. 28:30, 31) Podobne aj nám sa môže situácia zmeniť, ale to, na čom Jehovovi záleží, nie je to, koľko preňho robíme, ale prečo to robíme. w24.03 13:7, 9

Ježiš dal svojim učeníkom pekný príklad v tom, aký mal postoj k modlitbe. Počas svojej služby na zemi sa modlil často. Musel si na to vyhradiť čas, lebo mal veľa práce a bol obklopený ľuďmi. (Mar. 6:31, 45, 46) Aby sa mohol modliť osamote, vstával skoro ráno. Najmenej raz sa pred dôležitým rozhodnutím modlil celú noc. (Luk. 6:12, 13) A v noci pred svojou smrťou sa modlil opakovane, pretože si uvedomoval, že ho čaká tá najťažšia úloha jeho služby na zemi. (Mat. 26:39, 42, 44) Od Ježiša sa učíme, že aj keď toho máme veľa, na modlitbu si musíme nájsť čas. Možno kvôli tomu vstaneme ráno skôr alebo zostaneme večer dlhšie hore. Tak Jehovovi ukážeme, že si tento jeho dar veľmi ceníme. w23.05 20:4-5

V gréčtine je vo vyššie uvedenom verši vyjadrená myšlienka, že Jehovova láska k pomazaným je taká silná ako prúd rieky. To je krásny obraz toho, ako ich Jehova miluje. A pomazaní to vedia. (Júda 1) Apoštol Ján napísal: „Pozrite, akú veľkú lásku nám Otec prejavil, keď nám dovolil nazývať sa Božími deťmi!“ (1. Jána 3:1) No miluje Jehova iba pomazaných? Nie, miluje každého z nás. Čo je tým najväčším dôkazom Jehovovej lásky? Je to výkupná obeť – najvýnimočnejší prejav lásky v dejinách. (Ján 3:16; Rim. 5:8) w24.01 4:9-10