Ježiš dal svojim učeníkom pekný príklad v tom, aký mal postoj k modlitbe. Počas svojej služby na zemi sa modlil často. Musel si na to vyhradiť čas, lebo mal veľa práce a bol obklopený ľuďmi. (Mar. 6:31, 45, 46) Aby sa mohol modliť osamote, vstával skoro ráno. Najmenej raz sa pred dôležitým rozhodnutím modlil celú noc. (Luk. 6:12, 13) A v noci pred svojou smrťou sa modlil opakovane, pretože si uvedomoval, že ho čaká tá najťažšia úloha jeho služby na zemi. (Mat. 26:39, 42, 44) Od Ježiša sa učíme, že aj keď toho máme veľa, na modlitbu si musíme nájsť čas. Možno kvôli tomu vstaneme ráno skôr alebo zostaneme večer dlhšie hore. Tak Jehovovi ukážeme, že si tento jeho dar veľmi ceníme. w23.05 20:4-5

V gréčtine je vo vyššie uvedenom verši vyjadrená myšlienka, že Jehovova láska k pomazaným je taká silná ako prúd rieky. To je krásny obraz toho, ako ich Jehova miluje. A pomazaní to vedia. (Júda 1) Apoštol Ján napísal: „Pozrite, akú veľkú lásku nám Otec prejavil, keď nám dovolil nazývať sa Božími deťmi!“ (1. Jána 3:1) No miluje Jehova iba pomazaných? Nie, miluje každého z nás. Čo je tým najväčším dôkazom Jehovovej lásky? Je to výkupná obeť – najvýnimočnejší prejav lásky v dejinách. (Ján 3:16; Rim. 5:8) w24.01 4:9-10

Z uvedeného verša vidieť, čo Dávidovi pomohlo zvíťaziť nad strachom. Aj keď bol jeho život v ohrození, premýšľal, čo preňho Jehova ešte urobí. Bol si istý, že ho v tom správnom čase zachráni. Veď mu predsa sľúbil, že bude ďalším izraelským kráľom. (1. Sam. 16:1, 13) A všetko, čo Jehova sľúbil, bolo pre Dávida také isté, akoby sa to už splnilo. Čo Jehova sľúbil tebe? Určite nečakáme, že nás bude chrániť pred všetkými problémami. No vieme, že v novom svete, ktorý je už tak blízko, odstráni všetko, čo nás trápi. (Iz. 25:7–9) Nepochybujeme, že náš Stvoriteľ má moc na to, aby vzkriesil mŕtvych, uzdravil nás, zahojil naše citové rany a zničil našich nepriateľov. (1. Jána 4:4) w24.01 1:12-13