BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • es19 lk. 47-57
  • Ngɔndɔ ka tanu

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Ngɔndɔ ka tanu
  • Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2019
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 1
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 2
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 3
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 4
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 5
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 6
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 7
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 8
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 9
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 10
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 11
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 12
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 13
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 14
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 15
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 16
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 17
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 18
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 19
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 20
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 21
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 22
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 23
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 24
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 25
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 26
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 27
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 28
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 29
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 30
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 31
Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2019
es19 lk. 47-57

Ngɔndɔ ka tanu

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 1

Kukutɛ ohokwelo; towokimɔke. Lamawɔ, nɛ dia vɔ mbele lɔsɛnɔ layɛ.​—Tok. 4:13.

Ohokwelo koka tosha paa, koko etombelo waya lo ntona ohokwelo wa Nzambi ndeka mbisha paa. (Hɛb. 12:11) Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka Kɛna. Etena kakɛnyi Nzambi dia Kɛna akahetshaka ɔnango ndo akalange mbodiaka, nde akahɛmɔla Kɛna ate: “Lande na kadunganɛyɛ la nkɛlɛ ndo kamboyɔkɔmɔ nganɛ? Naka wɛ ntatɛ nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, onde dimi hatoketawɔ? Ko naka wɛ hasadi ngasɔ, kete pɛkato kamboholama la soko. Tɔ kombolaka kahemɛ, ko onde wɛ ayokiahemɛ?” (Eta. 4:6, 7) Kɛna akatone ohokwelo wa Jehowa, akadiake ɔnango ndo akasowe l’etombelo wa kɔlɔ lo lɔsɛnɔ lande l’otondo. (Eta. 4:11, 12) Otondonga Kɛna akahokamɛ Nzambi, totondonga la paa y’efula shɔ. Jehowa halange sho nsowa la paa y’anyanya ya ngasɔ! (Isa. 48:17,18) Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ [t]ohokame ohokwelo, ko [t]ayonga akanga wa tomba”​—Tok. 8:33. w18.03 32 od. 18-20

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 2

Dimi Danyɛlɛ lakashihodia oma lo ekimanyielo ka abuku lofulo la ɛnɔnyi.​—Dan. 9:2.

Ngande wakeye Danyɛlɛ Jehowa? Ambutshi ande mbakawetsha dia nanga Jehowa ndo Ɔtɛkɛta ande. Ndo kɛsɔ mbakasale Danyɛlɛ lɔsɛnɔ lande l’otondo. Kaanga etena kakinde osombe, nde akatetemala mbeka Afundelo la yambalo tshɛ. Danyɛlɛ akeyaka Jehowa dimɛna efula ndo awui tshɛ wakasale Jehowa lo dikambo di’ase Isariyɛlɛ. Sho mɛnaka dui sɔ lo dɔmbɛlɔ dia l’okitshakitsha ndo di’oma k’ɛse otema dia Danyɛlɛ diele lo Danyɛlɛ 9:3-19. Lande na kahayakoke tshungola yema y’etena ka mbadia ndo nkana yimba la dɔmbɛlɔ sɔ? Komonga dui dia wɔdu dia ose Juda laki la kɔlamelo kambɛ Nzambi l’osomba wa Babilɔna w’apanganu. Ɛnyɛlɔ, Jehowa akatɛ ase Juda ate: “Nyoyange wɔladi wa osomba wakamanyɔtɔlɛ lo lɔhɔmbɔ.” (Jɛr. 29:7) Koko, nde akawadjangɛ ndo dia mbɔtɛmɔla ndamɛ oto l’otema awɔ tshɛ. (Eto. 34:14) Ngande wakakoke Danyɛlɛ nkitanyiya wadjango asɔ tshɛ? Lomba l’oma le Nzambi lakakimanyiya Danyɛlɛ dia mbeya dia nde akahombe ntondo nkitanyiya Jehowa, oma laasɔ ko ɛlɛmbɛ w’anto. Ɛnɔnyi nkama l’ɔkɔngɔ, Yeso aketsha atɔndɔ akɔ waamɛ.​—Luka 20:25. w18.02 10 od. 11-12

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 3

[Dja] djembetelo lo ekoko w’anto.​—Ɛzk. 9:4.

Onde wɛ ekɔ lo diɛnɛ la hemɔ, l’ekakatanu wendana la falanga kana walɔshamayɛ? Onde tongaka dui dia wolo le yɛ lo tena dimɔ dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’olimu wa Jehowa? Naka ngasɔ, kete ɔsɛdingwelo wa ɛnyɛlɔ ka Nɔa, Danyɛlɛ ndo Jɔbɔ koka kokeketsha. Apami asɔ komonga kokele ndo waki l’ekakatanu akɔ waamɛ wele la so ɛlɔ kɛnɛ ndo lo tena dimɔ, nsɛnɔ yawɔ yaki lo waale. Koko vɔ wakatshikala la kɔlamelo le Jehowa ndo nde akawaɔshi oko bɛnyɛlɔ dia mbetawɔ ndo di’okitanyiya. (Ɛzk. 14:12-14) Ɛzɛkiyɛlɛ akafunde ɛtɛkɛta wa lo divɛsa diaso la Babilɔna lo 612 N.T.D. (Ɛzk. 1:1; 8:1) Dui sɔ diakasalema yema tshitshɛ la ntondo ka Jɛrusalɛma ndanyema l’ɔnɔnyi 607. Paka ase Jɛrusalɛma angana ato waki la kɔlamelo ndo l’okitanyiya oko Nɔa, Danyɛlɛ ndo Jɔbɔ, mbakake. (Ɛzk. 9:1-5) Woho akɔ waamɛ mbele, ɛlɔ kɛnɛ paka wanɛ wɔsama le Jehowa oko anto wele bu l’onongo oko vɔ, mbadjama djembetelo dia ndjohandɔ lam’ayokomɛ dikongɛ di’akambo nɛ.​—Ɛny. 7:9, 14. w18.02 3-4 od. 1-3

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 4

Ohɔke Otungi ayɛ wa Woke lo nshi yayɛ y’ɔlɔngɔlɔngɔ.​—Ond. 12:1.

Naka wɛ ekɔ ɔlɔngɔlɔngɔ, onde wɛ ekɔ l’eyango wa lo nyuma? Kana onde wɛ ekɔ la diɔtɔnganelo dia ma ma la Nzambi?’ Lo mɛtɛ, sho tshɛ la dia monga l’eyango wa lo nyuma oyadi tekɔ ɔlɔngɔlɔngɔ kana opalanga. Eyango ɛsɔ wayotokimanyiya dia ndeka monga la lonyuma la wolo. (Ond. 12:13) L’ɔkɔngɔ wa sho mbeya awui wakokaso ndjalowanya, sho la dia ntatɛ nsala etshikitanu. Dui sɔ diekɔ ohomba efula, nɛ dia diɔ nemanɛka la lɔsɛnɔ kana nyɔi. (Rɔmɔ 8:6-8) Jehowa halongamɛ dia sho monga kokele, ndo nde toshaka nyuma kande k’ekila dia tokimanyiya. Koko sho la dia ntetemala mbidja welo shoamɛ. Kaanga mbakoka wekelo wa Bible tosha ɔngɛnɔngɛnɔ, tatolongamɛke dia tɔ monga oko ɔkɔndɔ wakafundama tsho dia mbɔdia anto. Sho la dia mbidja welo dia mbishola akambo wa mɛtɛ w’ohomba wayotokimanyiya. w18.02 25 od. 10-11

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 5

Ko atshimbatshimbayɛ nto? Emala, batizama.​—Ets. 22:16.

Koko dui sɔ halembetshiya di’onto pombaka mbeya oseka dikambo tshɛ dietsha Bible ntondo ka nde ndjakimɔ ndo batizama. Ombeki tshɛ wa Kristo la dia ntetemala mbeka kaanga l’ɔkɔngɔ wa nde batizama. (Kɔl. 1:9, 10) Ko ewo ka ngande kahomba onto monga la tɔ la ntondo ka batizama? Akambo wakakomɛ nkumbo kɛmɔ ka lo nshi yakete koka tokimanyiya ɛlɔ kɛnɛ. (Ets. 16:25-33) Lo ɔnɔnyi 50, Pɔɔlɔ akatshu l’osomba wa Filipɛ lo lɔkɛndɔ lande la hende la misiɔnɛrɛ. Etena kakinde lɛkɔ, wakaahindɛ nde la Silasɛ onongo, wakawande ndo wakawadje lo lokanu. L’otsho, didimu dia nkɛtɛ dia wolo diakasalema ko diakadihola kuke tshɛ ya lokanu. Olami wa lokanu akafɔnya di’ase lokanu tshɛ wakalawɔ ndo nde akalange ndjadiaka, koko Pɔɔlɔ akoshimbe. Oma laasɔ, Pɔɔlɔ nde la Silasɛ waketsha olami wa lokanu la nkumbo kande akambo wa mɛtɛ wendana la Yeso. Vɔ waketawɔ awui wakaweke wendana la Yeso ndo wakashihodia ohomba wa mbokitanyiya. Ko vɔ wakabatizama aha la ntshimbatshimba. w18.03 10 od. 7-8

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 6

Ɔngɛnɔngɛnɔ le anto wele Jehowa kele Nzambi kawɔ!​—Os. 144:15.

Jehowa ekɔ Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo ekambi ande vɔ lawɔ wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Ndo nto, otshikitanyi l’anto waleka ndjalanga ndo wakanyiya tsho paka lo kɛnɛ kakokawɔ nkondja, ekambi wa Jehowa wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ nɛ dia vɔ mbishaka anto akina. (Ets. 20:35; 2 Tim. 3:2) Ngande wakokaso mbeya dia kana tekɔ lo ndjalanga ndeka woho walangaso Nzambi? Tokane yimba la dako dia lomba dia lo Filipɛ 2:3, 4 diata ɔnɛ: “Tanyotshake ndooko dikambo la yimba y’ewanu kana la lokaki, koko nyosale akambo tshɛ la okitshakitsha, nyɔshi dia anto akina nyoleka. Tanyendake paka wahɔ anyu hita eto, koko nyendake ndo wahɔ w’anto akina.” Sho koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi kitanyiyaka dako sɔ? Onde dimi nyangaka waaso wa nkimanyiya anto akina l’etshumanelo ndo l’olimu w’esambishelo?’ Hatongaka dui dia wɔdu dia mbisha wenya la wolo aso. Dui sɔ nɔmbamaka mbidja welo ndo ndjahondja. Koko, ndooko ɛngɔ kakoka tosha ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula oleki wɔnɛ waya lo mbeya ɔnɛ Omboledi w’andja w’otondo ekɔ lo tɔngɛnangɛna! w18.01 23 od. 6-7

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 7

Nyotetemale ndjasɛdingola dia mbeya kana nyekɔ lo mbetawɔ. ​—2 Kɔr. 13:5.

Dia nsala dui sɔ, sho koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi mɛtɛ mbetawɔka dia paka okongamelo ɔnɛ oto mbakasɔnɛ Jehowa dia nsala lolango lande? Onde lekɔ lo nsala kɛnɛ tshɛ kakokami nsala dia nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ ndo mbetsha? Onde etsha ami mɛnyaka dia dimi mbetawɔka mɛtɛ dia tekɔ lo nsɛna lo nshi y’ekomelo ndo ɔnɛ ekomelo k’ɛlɔmbwɛlɔ ka Satana kaya suke? Onde lakayaɛkɛ le Jehowa ndo le Yeso oko wakamasalaka etena kakamatatɛ kambɛ Jehowa?’ (Mat. 24:14; 2 Tim. 3:1; Hɛb. 3:14) Nkana yimba lo dikambo dia ekadimwelo wa ambola asɔ ayotokimanyiya dia ‘ntetemala mɛnya’ weho w’anto weso. Yoho mɔtshi yakokayɛ ndjalɔngɔsɔla dikambo dia Eohwelo ele mbadia ndo nkana yimba lo asawo walembetshiya lande na kele dui sɔ ohomba efula. (Jni. 3:16; 17:3) Yoho yaamɛ yakokaso nkondja lɔsɛnɔ la pondjo ele “mbeya Jehowa” ndo “monga la mbetawɔ” le Ɔnande, Yeso. Dia ndjalɔngɔsɔla dikambo dia Eohwelo, sho koka nsɔna asawo wayotokimanyiya dia ndeka ndjasukanya la Jehowa ndo Yeso. w18.01 13 od. 5-6

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 8

Ndooko onto lakoka ndja le mi paka Papa lakantome kookotodi.​—Jni. 6:44.

Etena kadiayɛ Bible, ekanda walembetshiya Bible ndo kɔtɔyɛ nsanganya yaso, wɛ mbekaka woho wakakimanyiya Nzambi anto akina dia ntshikala la kɔlamelo. Koko etena katakeketala diɔtɔnganelo diasayɛ la Jehowa, ekɔ ohomba mɛna woho watakokimanyiya Jehowa. Ngande wakayɛnyi dia Jehowa ekɔ ɔlɔlɔ? Okristo tshɛ akɛnyi ɔlɔlɔ wa Jehowa lo yoho ya laande. Nde nɔmbaka onto tshɛ la l’atei aso dia ndjasukanya la nde. Okristo w’ɔlɔngɔlɔngɔ koka mbuta ɔnɛ: ‘Jehowa akakotola ambutshi ami otsha le nde ndo dimi lekɔ lo taayele tsho.’ Ohɔ dia oma l’etena kakayayakimɔ le Jehowa ndo kakayabatizama, wɛ akonge la diɔtɔnganelo dia laande la Jehowa. Bible totɛka ɔnɛ: “Naka onto mbokaka Nzambi ngandji, onto ɔsɔ mbeyamaka le nde.” (1 Kɔr. 8:3) Tena tshɛ ɔsaka dihole diakakosha Jehowa l’okongamelo ande la nɛmɔ. w17.12 26 od. 12-13

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 9

Jehowa pokolaka wanɛ wokande ngandji.​—Hɛb. 12:6.

Tshɛkɛta “ohokwelo” koka kokonya dia mfɔnya dia ekɔ dilanya, koko ohokwelo nembetshiyaka awui efula. Bible mbutaka di’ohokwelo wekɔ dimɛna le so ndo lo tena dimɔ vɔ kakatanyemaka la ewo, lomba, ngandji ndo lɔsɛnɔ. (Tok. 1:2-7; 4:11-13) Ekɔ ngasɔ nɛ dia ohokwelo wa Nzambi mɛnyaka dia nde tolangaka ndo nangaka dia sho nsɛna pondjo pondjo. (Hɛb. 12:6) Kaanga mbele lo tena dimɔ ohokwelo wa Nzambi mongaka dilanya, vɔ hawoshamaka pondjo la ngala kana lo yoho ya kɔlɔ. Lo mɛtɛ, kitshimudi yoleki ohomba ya tshɛkɛta “ohokwelo” mendanaka la wetshelo, ɛnyɛlɔ wetshelo washa ombutshi ɔnande la ngandji. Oko weso Akristo, tekɔ ase luudu la Nzambi. (1 Tim. 3:15) Shɛso Jehowa ekɔ la lotshungɔ la nshikikɛ kɛnɛ kele ɔlɔlɔ ndo kɛnɛ kele kɔlɔ ndo tohokola etena koohindolɛso. Ndo nto, naka etsha aso wambonga l’etombelo wa kɔlɔ, ohokwelo wa Jehowa wa la ngandji koka tokimanyiya dia mbohɔ woho wele mbokitanyiya ekɔ ohomba.​—Ngal. 6:7. w18.03 23. od. 1; 24 od. 3

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 10

Onto lele la ewo ndjakimɛka lo ɛtɛkɛta ande, ndo onto lele la shɛnɔdi nɛmbɔhalaka ki.​—Tok. 17:27.

Mbeyaka monga ko wɛ ekɔ ɔna la mangase ndo ekɔ lo mfɔnya di’ambutshi ayɛ haweye woho wayaokayɛ kana ɔnɛ wamboleka awui wolo. Dui sɔ koka konyangiya efula ndo wɛ koka ndjambola dia kana wɛ koka ntetemala kambɛ Jehowa. Koko naka wɛ nsɛka Jehowa, kete wɛ ayɛna dia ndooko onto la l’andja ɔnɛ lakoka ngandji efula oko ambutshi ayɛ w’Akristo ndo angɛnyi ayɛ wa l’etshumanelo. Naka ambutshi ayɛ hawokongola kaanga yema, ngande wayoyeya dia vɔ mɛtɛ ndjakiyanyaka dikambo diayɛ? (Hɛb. 12:8) Lo mɛtɛ vɔ bu kokele, laasɔ yoho yakongolawɔ koka konyangiya. Lo dihole dia nsala ngasɔ, nsala la wolo dia mbeya ɛkɔkɔ wa kɛnɛ kasalawɔ kana katawɔ. Tshikala ki ndo tomalake esadi. Yadjɛ oyango wa monga onto lambotshunda lo nyuma, letawɔ dako ndo nkondja wetshelo oma lɔkɔ oyadi woho akɔna wokoshawɔdiɔ.​—Tok. 1:8. w17.11 29 od. 16-17

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 11

Wɛ ambotshika ngandji kaki la yɛ ntondo.​—Ɛny. 2:4.

Ondo wɛ ambɛnaka ɛlɔngɔlɔngɔ ɛmɔtshi wakabatizama, koko wakayotatɛ ndjambola kana ekɔ ohomba mɛtɛ dia vɔ nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’atɔndɔ wa Nzambi. Amɔtshi wakakome polo lo ntshika akambo wa mɛtɛ. Diakɔ diele, wɛ koka ndjakiyanya dia kana ɔnayɛ ayotatɛ kambɛ Jehowa ko ndjotshika nanga akambo wa mɛtɛ. Ngande wakokayɛ nkimanyiya ɔnayɛ dia ntetemala “mpama dia ndjokondja panda”? (1 Pe. 2:2) Sho koka nkondja okadimwelo lo kɛnɛ kakafundɛ Pɔɔlɔ Timɔte ɔnɛ: “Tetemala lo akambo wakayeke ndo wakawakokimanyiya dia mbetawɔ, eeya oma le onto akɔna akayawaeke ndo ɔnɛ oma ko kiɛndakɛnda yayɛ, wɛ akeye efundelo w’ekila wakoka kosha lomba layokokimanyiya dia nkondja panda lo tshimbo ya mbetawɔ le Kristo Yeso.” (2 Tim. 3:14, 15) Tolembete dia Pɔɔlɔ akate dia Timɔte 1)  akeye efundelo w’ekila, 2) wakawokimanyiya dia mbetawɔ awui wakandeke, ndo 3) akonge la lomba lakokimanyiya dia nkondja panda lo tshimbo ya mbetawɔ le Kristo Yeso. w17.12 18-19 od. 2-3

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 12

Ekambi ami wayoda ekoko w’ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔtɛ wa eongelo k’ɔlɔlɔ k’otema, koko nyu nyayoda ekoko l’ɔtɛ wa kandji ka l’otema. ​—Isa. 65:14.

Ɛtɛmwɛlɔ mbetshaka wetshelo wa ifɛrnɔ wa dja, tshutshuyaka anto dia nkimɔ falanga kana sukɛka awui wa pɔlitikɛ. Hatokoke mamba woho wele anto efula wekɔ lo mbuta dia vɔ wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ aha la monga lo ɔtɛmwɛlɔ! Lo mɛtɛ, onto koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ aha la monga lo ɔtɛmwɛlɔ wa kashi, koko ndooko onto lakoka monga mɛtɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ naka nde hongi ɔngɛnyi wa Jehowa, “Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ.” (1 Tim. 1:11) Ɛngɔ tshɛ kakasale Jehowa kimanyiyaka anto akina. Oko weso ekambi ande, tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ nɛ dia sho lawɔ nyangaka toho ta nkimanyiya anto akina. (Ets. 20:35) Ɛnyɛlɔ, tende woho wakoka ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ nkimanyiya nkumbo dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ tetshaka dia nɛmiya ndo monga la kɔlamelo le olonganyi aso, mbodia ana wele la dilɛmiɛlɔ ndo monga la ngandji ka mɛtɛ otsha le ase nkumbo kaso. Ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ kimanyiyaka ekambi wa Jehowa dia nkamba kaamɛ lo wɔladi l’etshumanelo ndo mɛnyaka anangɛwɔ ngandji. w17.11 21 od. 6-7

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 13

Ose paa ko onto emi!​—Rɔmɔ 7:24.

Ɛlɔ kɛnɛ, ekambi wa Nzambi efula wa kɔlamelo kɔmɔka ndo mongaka la lonyangu oko Pɔɔlɔ. Lande na? Nɛ dia kaanga mbalangaso ngɛnyangɛnya Jehowa, sho tshɛ takahowɔ pɛkato ndo keema kokele. Diakɔ diele sho koka nkɔmɔ naka hatɔɔngɛnyingɛnyisha. Akristo amɔ wakasale pɛkato ya weke wakakome polo lo mfɔnya dia Jehowa hawadimanyiyaki pondjo. Koko, Afundelo tokeketshaka ɔnɛ naka tamboyanga eshamelo le Jehowa, kete bu ohomba sho ndeka ndjaɛndja onongo. (Os. 34:22) L’ɔkɔngɔ wa Pɔɔlɔ mbuta dia nde aki “ose paa” l’ɔtɛ wakinde kokoka nkitanyiya Jehowa tshɛ lo tshɛ, nde akakotsha ate: “Nzambi losaka lo tshimbo ya Yeso Kristo Nkumɛso!” (Rɔmɔ 7:25) Kaanga mbakalɔshanaka Pɔɔlɔ la nsaki ya nsala pɛkato ndo kakandasale pɛkato lo nshi yakete, nde akayatshumoya. Diakɔ diele, nde aki l’eshikikelo dia Jehowa akodimanyiya diɛsɛ l’oshinga w’etshungwelo wa Yeso. Lam’ele Yeso akafute oshinga w’etshungwelo, sho koka monga la nkum’otema ka pudipudi ndo wɔladi wa l’etei k’otema. (Hɛb. 9:13, 14) Oko wende Ɔlɔmbɛdi aso a Laadiko, Yeso “ekɔ ndo la akoka wa nshimbɛ tshɛ lo tshɛ wanɛ wayasukanya la Nzambi lo tshimbo yande nɛ dia nde ekɔ nshi tshɛ la lɔsɛnɔ dia nɔmbaka lo dikambo diawɔ.”​—Hɛb. 7:24, 25. w17.11 8 od. 1-2; 12 od. 15

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 14

Nyotshike alɔkɔlɔkɔ anyu le Jehowa Nzambi kanyu ndo nyaakotsha.​—Os. 76:11.

Ngande wakokaso nkotsha alɔkɔlɔkɔ aso le Jehowa? Sho mɛnyaka dia diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa diekɔ wolo lo yoho yatondoyaso ehemba wa weke kana wa totshitshɛ “lushi la lushi.” (Os. 61:8) Ɛnyɛlɔ, kakɔna kayoyosala naka onto ɔmɔtshi la l’olimu kana la la kalasa ambotatɛ nkɛnya la yɛ lo demba? Onde wɛ ayotona mbala kakɔ ɔtɔi ndo mɛnya dia wɛ nangaka nkitanyiya Jehowa? (Tok. 23:26) Kana kayotota naka wɛmɛ oto mbele ɔtɛmɔdi wa Jehowa lo nkumbo kanyu? Onde wɛ nɔmbaka Jehowa dia nde kokimanyiya dia ntetemala nsala akambo oko Okristo? Oyadi okakatanu akɔna wele la yɛ, onde wɛ kaloyaka Jehowa losaka lushi tshɛ l’ɔtɛ wa ngandji ndo ɛlɔmbwɛlɔ kande? Onde wɛ mbɔsaka etena ka mbadiaka Bible lushi la lushi? Lo yoho mɔtshi, takatshike dɔkɔlɔkɔ dia salaka akambo asɔ etena kakatayakimɔ le Jehowa. Etena kokitanyiyaso ndo kawoshaso kɛnɛ koleki dimɛna le so, sho mɛnyaka Jehowa dia sho mbolangaka ndo tekɔ anto ande. Ɔtɛmwɛlɔ aso ekɔ dikambo dia lɔsɛnɔ l’otondo. w17.10 23 od. 11-12

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 15

Ekɔ dimɛna membɛ Nzambi kaso esambo wa lotombo.​—Os. 147:1.

Ofundji ɔmɔ w’esambo wa lokumu akate ate: “Ɛtɛkɛta konyaka onto dia nkanyiya efula. Mishiki mbishaka onto ɔngɛnɔngɛnɔ. Koko osambo konyaka onto dia nkanyiya l’ɔngɛnɔngɛnɔ.” Esambo aso kɛnɛmɔlaka lotombo ndo ngandji kokaso Jehowa, Shɛso lele l’olongo. Ekɔ dui dia wɔdu dia nshihodia lande na kele memba esambo ekɔ ohomba efula l’ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi, oyadi tekɔ lo memba shoamɛ kana l’anangɛso l’akadiyɛso. Ngande wayaokayɛ lo kɛnɛ kendana la memba esambo la dui dia wolo l’etshumanelo? Onde wɛ mbokaka nsɔnyi? Lo mbekelo mɔtshi, apami hawoleke ngɛnangɛna memba esambo la ntondo k’anto akina. Lɔkɛwɔ lɔsɔ koka monga la shɛngiya ya kɔlɔ l’etshumanelo k’otondo, djekoleko naka dikumanyi mengengaka memba kana ndjashaka l’awui akina etena kembama esambo. (Os. 30:12) Wembelo w’esambo ekɔ etenyi kɛmɔ k’ɔtɛmwɛlɔ watɛmɔlaso Jehowa, diakɔ diele hatolange mbeteta etena kembawɔ osambo kana mpandja etenyi ka losanganya kɛsɔ. w17.11 3 od. 1-3

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 16

Tanyɔfɔnyake dia dimi lakaye dia ndjodja wɔladi la nkɛtɛ, dimi lakaye aha dia ndjodja wɔladi, koko lakela lokuwa la ta.​—Mat. 10:34.

Sho tshɛ nangaka wɔladi lo nsɛnɔ yaso ndo sho la dia mbewɔ ekiyanu. Tekɔ la lowando l’efula l’ɔtɛ watosha Jehowa “wɔladi wa Nzambi,” wakoka tokokɛ oma lo tokanyi ndo nsaki yasha lonyangu. (Flpɛ. 4:6, 7) Lam’ele takayakimɔ le Jehowa, tekɔ nto la “wɔladi lam’asaso la Nzambi.” Dui sɔ nembetshiyaka dia tekɔ la diɔtɔnganelo dia dimɛna la nde. (Rɔmɔ 5:1) Koko, etena ka Nzambi mbela wɔladi wa tshɛ lo tshɛ la nkɛtɛ katakoke. Tekɔ lo nsɛna lo nshi y’ekomelo, diakɔ diele ekɔ awui efula watela ekiyanu. Sho dingama l’anto walanga awui wa ngala. (2 Tim. 3:1-4) Tekɔ lo ndɔshana nto la Satana ndo wetshelo wa kashi watondjande. (2 Kɔr. 10:4, 5) Koko kɛnɛ kakoka tela ekiyanu w’efula ele ɔlɔshamelo w’oma le ewotɔ aso wahakambɛ Jehowa. Amɔ l’atei awɔ koka tɔnyɔla l’ɔtɛ wa dietawɔ diaso kana mbuta dia tambodja diatɔnelo lo nkumbo. Vɔ koka kaanga mbuta ɔnɛ hatokoke monga ase nkumbo nto paka tambotshika kambɛ Jehowa. w17.10 12 od. 1-2

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 17

Ande woho walangami ɛlɛmbɛ ayɛ lee! Dimi kanaka yimba la wɔ lushi l’otondo.​—Os. 119:97.

Woho watatshikitana ɛtɛkɛta mongaka nto la shɛngiya l’okadimwelo wa Bible. Ekadimwelo kaki wɔdu mbadia etena kakatatondjama koka ndjonga wolo l’ɔkɔngɔ. Ɛnyɛlɔ kɛmɔ ele Bible k’Ekila, kakatondjama lo 1953. Tɔ kekɔ Bible kɛmɔ ka l’Ɔtɛtɛla kakaleke kokanɛ le anto ndo tɔtɛkɛta takakambe la wɔ lo Bible k’Ekila takonge ndo la shɛngiya l’Ɔtɛtɛla. Koko oko watete nshi, tɔtɛkɛta tɔmɔ l’atei wa tɔtɛkɛta tɔsɔ tambeta loowe ndo ɛlɔ kɛnɛ taya wolo nshihodia. Ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo dia dikadimwelo dia Bible diakayotondjama l’ɛtɛkɛta ekina. Diakɔ diele tekɔ la lowando l’efula dia monga la Bible​—Ekadimwelo k’andja w’oyoyo, kele la tɔtɛkɛta ta nshi nyɛ. Ekadimwelo kɛsɔ kekɔ la tshondo kana etenyi lo ɛtɛkɛta ndekana 150. Dui sɔ nembetshiyaka dia anto efula wa l’andja w’otondo wokoka mbadia ekadimwelo kɛsɔ l’ɔtɛkɛta awɔ. Woho wakawakambe la tɔtɛkɛta ta nshi nyɛ ndo tokɛma hwe kimanyiyaka dia losango laki Nzambi minanda etema aso esadi eto. w17.09 19 od. 5-6

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 18

Ɔnami, oyale kanga lomba ndo ɔngɛnyangɛnya otema ami. ​—Tok. 27:11.

Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka w’Akristo wekɔ la tɛdikɔ tɔmɔtshi t’ohomba tahombawɔ mbɔsa. Vɔ la dia monga la dihonga dia mbɔsa tɛdikɔ ta lomba lo dikambo dia wanɛ wayonga angɛnyi awɔ, tɔkɛnyɔ tayowɔsɔna, woho wakokawɔ monga la lɔkɛwɔ la pudipudi ndo etena kayowobatizama. Vɔ la dia monga la dihonga dia nsala awui asɔ nɛ dia wayɔlɔshana la Satana, ɔnɛ latɔnyɔlaka Nzambi. Yɛdikɔ mɔ y’ohomba yahomba ɛlɔngɔlɔngɔ mbɔsa mendanaka l’eyango wayowoyadjɛ. Lo wedja ɛmɔ, ɛlɔngɔlɔngɔ tshutshuyamaka dia mbɔtɔ kalasa y’etale ndo dia nkondja olimu wayowaafutaka falanga y’efula. Lo wedja ekina, ekakatanu wendana l’ekondjelo wekɔ wolo ndo ɛlɔngɔlɔngɔ koka mfɔnya ɔnɛ oyango awɔ woleki ohomba ele nkamba dia nkimanyiya nkumbo yawɔ. Naka ɛlɔngɔlɔngɔ ndjadjɛ eyango la dihonga tshɛ dia kambɛ Jehowa ndo mbetsha wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yawɔ, kete Jehowa ayowatshɔkɔla. Nde ayowakimanyiya dia nkotsha ehomba wa nkumbo yawɔ. Lo ntambe ka ntondo, ɔlɔngɔlɔngɔ Timɔte akayasha tshɛ dia kambɛ Nzambi ndo wɛ lawɔ koka nsala woho akɔ waamɛ.​—Flpɛ. 2:19-22. w17.09 29-30 od. 10-12

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 19

Dibuku di’Ɛlɛmbɛ nɛ diatomɔke oma l’onyɔ ayɛ . . . [Kitanyiya] dimɛna dimɛna awui tshɛ wofundami lɔkɔ, nɛ dia lo nsala ngasɔ kayoyotondoya mboka kayɛ ndo kayoyosala akambo la lomba.​—Jas. 1:8.

Mbekaka Bible mbala la mbala ndo lo yoho ya dimɛna koka nkimanyiya Akristo dia monga la ndjakimɛ. Lo ngande? Bible kekɔ la bɛnyɛlɔ diɛnya wahɔ wakondjaso naka sho monga la ndjakimɛ ndo asui wakokaso monga la wɔ naka sho bu la ndjakimɛ. Jehowa akasale dia bɛnyɛlɔ sɔ fundama l’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ ɔmɔ. (Rɔmɔ 15:4) Ayonga dui dia lomba dia sho mbadiaka, mbekaka ndo kanaka yimba dimɛna la bɛnyɛlɔ diakɔ. Sala la wolo dia nshihodia woho wendanadiɔ la yɛ ndo la nkumbo kayɛ. Lɔmba Jehowa dia kokimanyiya dia nkitanyiya alako w’oma lo Ɔtɛkɛta ande. Naka wɛ amboshihodia dia wɛ bu la ndjakimɛ l’awui amɔ, kete etawɔ dui sɔ. Oma laasɔ lɔmba lo dui sɔ ndo sala la wolo dia ndjalowanya. (Jak. 1:5) Sala eyangelo l’ekanda aso dia nkondja alako wa shikaa wakoka kokimanyiya. w17.09 6 od. 15-16

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 20

Nyɔlɔtɛ lonto l’oyoyo.​—Kɔl. 3:10.

“Lonto l’oyoyo” mendanaka la lonto “lakatongama lo ndjela lolango la Nzambi.” (Ɛf. 4:24) Onde sho koka ndɔta lonto l’oyoyo lɔsɔ? Eelo. Jehowa akatonge anto l’efanelo kande, diakɔ diele tekɔ l’akoka wa mbokoya waonga ande w’amɛna. (Eta. 1:26, 27; Ɛf. 5:1) Pɔɔlɔ akalembetshiya dia aha monga la shɔnɔdi ekɔ dionga di’ohomba dia lo lonto l’oyoyo. Nde akate ate: “Otshikitanu keema lam’asa ose Ngirika la ose Juda, minya mpota la aha minya mpota, ɔngɛndangɛnda la Skutiya, mfumbe la onto lele la lotshungɔ.” L’etshumanelo, ndooko lahomba mfɔnya dia nde ndeka akina l’ɔtɛ wa lokoho lande la demba, wodja ande kana wa dihole diele la nde lo tshunda. Nɛ dia oko weso ambeki wa Yeso, sho tshɛ “[t]ekɔ kaamɛ.” (Kɔl. 3:11; Ngal. 3:28) Etena kalɔtaso lonto l’oyoyo, sho salɛka anto tshɛ akambo la dilɛmiɛlɔ ndo la kɛnɛmɔ oyadi lokoho lakɔna la demba lele la wɔ kana dihole dioyewɔ.​—Rɔmɔ 2:11. w17.08 22 od. 1; 23 od. 3-4

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 21

Jehowa ekɔ lo nkonga la solo dia lotutsha.​—Isa. 30:18.

Jehowa hatɔlɔmbɛ dia sho nsala dui dimɔ diahandetawɔ ndamɛ nsala. Nde akatotshikɛ ɛnyɛlɔ koleki dimɛna ka mbetawɔ nkonga. (2 Pe. 3:9) Ɛnyɛlɔ ambeta ɛnɔnyi nunu lo ekambɔ k’Ɛdɛna, Satana akate dia Jehowa ekɔ kanga kɔlɔ. Jehowa ekɔ “lo nkonga la solo dia lotutsha” etena kayokidiama lokombo lande tshɛ lo tshɛ. Etombelo wayonga la dui sɔ ele wanɛ “wakongɛ la asolo walomɔlomɔ” wayokondja ɛtshɔkɔ wa diambo. (Isa. 30:18; nɔtɛ) Yeso nde lawɔ aketawɔ nkonga. Etena kakinde la nkɛtɛ, nde akatshikala la kɔlamelo polo lo nyɔi kande. L’ɔnɔnyi 33, nde akatokimɔ nɛmɔ di’olambo ande le Jehowa l’olongo. Koko Yeso akahombe nkonga polo lo 1914 dia ntatɛ mbolɛ oko Nkumekanga. (Ets. 2:33-35; Hɛb. 10:12, 13) Kaanga mbediɔ ngasɔ, Yeso ayotetemala nkonga polo l’ekomelo k’Ɛlɔmbwɛlɔ kande k’ɛnɔnyi kinunu di’atunyi ande tshɛ ndanyema. (1 Kɔr. 15:25) Koko dia nkondja ɛtshɔkɔ, ayonga ohomba nkonga. w17.08 7 od. 16-17

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 22

‘Nzambi tosambaka lo asui aso tshɛ.’​—2 Kɔr. 1:3, 4.

Susi akate ate: “Suke l’ɔnɔnyi w’otondo l’ɔkɔngɔ w’ɔnaso la pami mvɔ, takadiɛnɛka la ɔkɛyi w’efula.” L’ɔkɔngɔ wa wadɛnde mvɔ la shashimoya, ɔnangɛso ɔmɔtshi akate ate nde aki la “paa kaheyama mbuta lo demba.” Lonyangu ko, anto efula mongaka la paa ka woho ɔsɔ. Ɛlɔ kɛnɛ l’etshumanelo k’Akristo, efula k’anangɛso l’akadiyɛso hawolongamɛ dia wakiwɔ wa ngandji mvɔ la ntondo k’Aramangɛdɔna. Koka monga ko wɛ akavusha lakiyɛ ɔmɔ la ngandji kana ondo wɛ mbeyaka onto ɔmɔ lele l’ɔkɛyi. Naka ngasɔ mbediɔ, kete wɛ koka ndjambola ɔnɛ: ‘Ngande wakoka onto lele l’ɔkɛyi sambema?’ Anto amɔ mbutaka ɔnɛ mpota tshɛ koka nkɔnɔ l’edjedja ka wonya. Ko onde ngasɔ mbatongaka dui sɔ mbala tshɛ? Wadi aki odo ɔmɔ akate ate: “Kaanga mbatoshilaka lonyangu l’edjedja ka wonya, lakɛnyi dia ndeka ɔlɔlɔ mbuta ɔnɛ: kɛnɛ kasala onto dia nkimanyiya wonyande lele la paa mbookimanyiya dia nde nshidiya lonyangu lande.” Oko wele mpota ka lo demba mbɔsaka etena ndo nɔmbaka dia kikokɛ dimɛna dia tɔ ndjɔkɔnɔ, mbele nɔmbamaka etena ndo ekokelo ka dimɛna dia paa ka lo yimba nkɔnɔ. w17.07 12-13 od. 1-3

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 23

Ngɛnangɛna lo yɛdikɔ y’efula le Jehowa, ko nde ayokokotshɛ nsaki y’otema ayɛ.​—Os. 37:4.

Kakɔna kakɔlɔmba Jehowa dia wɛ nkongɛ? Dia wɛ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ, wɛ la dia mbeya Jehowa ndo mbokambɛ. L’ɔtɛ wa dui sɔ mbakatonge Jehowa anto. (Os. 128:1; Mat. 5:3) Waa nyama wakatongama tsho dia ndɛka, nɔka, ndo mbotaka ana. Koko Jehowa nangaka dia wɛ nkongɛ lɔsɛnɔ layɛ lo yoho yayokosha ɔngɛnɔngɛnɔ ndo monga l’oyango. Otungi ayɛ ekɔ “Nzambi ka ngandji,” “Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ,” ɔnɛ lakatonge anto “lo efanelo kande.” (2 Kɔr. 13:11; 1 Tim. 1:11; Eta. 1:27) Wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ naka wɛ mbokoya Nzambi kaso ka ngandji. Bible mbutaka ɔnɛ: “Ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mbisha ndeka wa nongola.” (Ets. 20:35) Ɔsɔ ekɔ dui dia mɛtɛ diendana la lɔsɛnɔ. Ɔnkɔnɛ, Jehowa nangaka dia wɛ nkongɛ awui wa lo nshi yayaye wohikami lo ngandji kokayɛ anto akina ndo kawokayɛ.​—Mat. 22:36-39. w17.07 23 od. 3

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 24

Jehowa hatodima ɛngɔ tshɛ k’ɔlɔlɔ le wanɛ wakɛndakɛnda lo olowanyi.​—Os. 84:11.

Nzambi tosalɛka awui la kɛnɛmɔ ndo la dilɛmiɛlɔ. Nde tokokɛka oleki woho wakokaso ndjakokɛ. Jehowa nangaka ekambi ande tshɛ oko olui. Koko nde ndjashaka nto efula le onto l’onto. Tokanyiya yema kɛnɛ kakatombe lo nshi y’edjedja. L’edja k’ɛnɔnyi oko nkama shato, Jehowa akakambe la toshushi dia nɔmbɔla wodja ande ndo mbakimanyiya dia vɔ mbidja atunyi awɔ otshumba. Koko l’etena kɛsɔ tshɛ, Jehowa akadje yimba yande le Ruta, womoto ɔmɔ laki komonga ose Isariyɛlɛ. Nde akatshike awui efula dia monga ɔtɛmɔdi wa Jehowa. Nde akoofute lo mbosha omi ndo ɔna pami. Koko laadiko dia laasɔ, ɔnaki Ruta akayonga onto ɔmɔ la l’ɔlɔndji wa nkumbo kakakonya le Mɛsiya. Jehowa akasale nto dia ɔkɔndɔ wa lɔsɛnɔ la Ruta fundama lo Bible, lo dibuku diakayelamɛ lokombo lande. Ngande wafɔnyayɛ wayoyaoka Ruta etena kayondolɔ ndo kayondeya awui asɔ?​—Ruta 4:13; Mat. 1:5, 16. w17.06 28-29 od. 8-9

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 25

Nyuma k’ekila . . . kayonyohola . . . akambo tshɛ wakamanyotɛ.​—Jni. 14:26.

Lo 1970, ɔnangɛso Peter aki l’ɛnɔnyi 19 ndo aki oma la ntatɛ nkamba lo Bɛtɛlɛ ka la Grande-Bretagne. Peter akatasambishaka lo luudu la luudu ndo akahomana la pami kɛmɔ kaki l’ɛnɔnyi akumi atanu l’ɛmɔ kaki la ndɛdu kandaa. Nde akambola pami kakɔ dia kana nde nangaka nshihodia Bible dimɛna. Pami kakɔ aki ombetsha w’ose Juda ndo nde akanyange l’ɔtɛ wakandoke dia ɔlɔngɔlɔngɔ ko ɔfɔnya dia nde koka mbeetsha Bible. Dia mpemba Peter, ombetsha akɔ akawombola ate: “Ko ɔna, dibuku dia Danyɛlɛ diakafundama l’ɔtɛkɛta akɔna?” Peter akate ate: “Etenyi kadiɔ kɛmɔ kakafundama lo Arameyɛ.” Peter mbohɔka ɔnɛ: “Ombetsha akɔ akambe dia mboka dia lakeyaka okadimwelo, koko nde komamba l’ɔtɛ wa woho wakimi. Ngande wakameye okadimwelo? Etena kakamatshu la ngelo ndo kakamatoyanga lo Tshoto y’Etangelo la Emɔ! periodikɛ ya lo ngɔndɔ yeke ka mbeta, lakɛnyi sawo dimɔtshi diakalembetshiya dia Danyɛlɛ akafundama lo Arameyɛ.” (Dan. 2:4, nɔtɛ) Lo mɛtɛ, nyuma k’ekila koka tokimanyiya dia mbohɔ awui.​—Luka 12:11, 12; 21:13-15. w17.06 13 od. 17

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 26

Wanɛ watshukana wayonga la asui lo alemba awɔ.​—1 Kɔr. 7:28.

Tokanyiya yema nto woho wakoka wadi l’omi ndjaoka etena keyawɔ dia wadi aya la diemi. Kaanga mbakokawɔ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula, mbala efula vɔ mongaka nto l’okiyanu. Vɔ koka ndjambola dia kana diemi diakɔ hadiotonga l’okakatanu ndo vɔ koka ndjakiyanya dikambo dia yoonge y’ɔna. Vɔ mbeyaka nto dia vɔ wayosala adepasɛ efula. L’ɔkɔngɔ w’ɔna mbotɔ, wadi l’omi la dia nsala etshikitanu ekina. Ombutshi wa womoto koka mbetsha wenya ande efula dia nkokɛ ɔna. Diakɔ diele koka monga ko wadi l’omi hawotokoka onto l’onto ndjasha efula le wonyande oko wakidiɔ ntondo. Ombutshi wa pami nde lawɔ ayonga la ɛkɛndɛ efula. Nde la dia ndjashikikɛ dia wadɛnde la ɔnande wekɔ la kɛnɛ kele la wɔ ohomba. Wadi la waomi amɔ wekɔ la weho ekina w’asui. Vɔ kombolaka mbota ana, koko vɔ hawote. Naka womoto hatshu diemi, kete nde koka monga la paa efula lo tokanyi. w17.06 4 od. 1; 5 od. 5-6

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 27

Ande mpɛ kele ɛtɛkɛta ayɛ lo lolemi lami lee, ndeka osanga l’onyɔ ami!​—Os. 119:103.

Oko weso Akristo, sho nangaka akambo wa mɛtɛ. Lo Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbatanaso akambo wa mɛtɛ. Yeso akatɛ She lo dɔmbɛlɔ ate: “Ɔtɛkɛta ayɛ wekɔ mɛtɛ.” (Jni. 17:17) Dia nanga akambo wa mɛtɛ wa lo Bible, sho la dia mbeya kɛnɛ kele lo Bible. (Kɔl. 1:10) Koko aha laasɔ ato. Tolembete woho watokimanyiya ofundji w’Osambo 119 dia sho nshihodia kɛnɛ kahombaso nsala. (Os. 119:97-100) Lushi l’otondo, sho la dia nkana yimba kana nkanyiya efula lo dikambo dia kɛnɛ kadiaso lo Bible. Naka sho nkana yimba lo woho wakokaso nkamba l’akambo wa mɛtɛ wa lo Bible lo nsɛnɔ yaso, kete tayoleka mbalanga. Ndo nto ekanda walembetshiya Bible watotondjɛ okongamelo wa Nzambi wekɔ oko mbo ya ndɛ y’amɛna. Woho akɔ waamɛ mbele, sho la dia mbɔsa etena k’otale dia mbeka. Ngaasɔ mbayotɔngɛnangɛna “tɔtɛkɛta t’amɛna” t’akambo wa mɛtɛ ndo hatonga wolo dia mbohɔ kɛnɛ kadiaso ndo nkamba la tɔ dia nkimanyiya anto akina.​—Ond. 12:10. w17.05 19-20 od. 11-12

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 28

Nzambi ekɔ mɛtɛ l’atei anyu.​—1 Kɔr. 14:25.

Sho nangaka nkimanyiya anto wasowa, kaanga wanɛ wele bu Ɛmɛnyi wa Jehowa. (Luka 10:33-37) Yoho yoleki dimɛna ya nsala dui sɔ ele lo mbasambisha lokumu l’ɔlɔlɔ. Ekumanyi kɛmɔ kakakimanyiya ase dawo efula mbutaka ate: “Ekɔ ohomba mbatɛ hwe ɔnɛ tekɔ Ɛmɛnyi wa Jehowa ndo ɔnɛ oyango aso wa ntondo ele mbakimanyiya lo nyuma, koko aha lo demba. Ko naka aha ngasɔ, kete anto amɔ koka ndjosangana la so tsho l’oyango wa nkondja wahɔ ɛmɔ.” Mɛnya “angɛndangɛnda” ngandji k’Akristo mbelaka etombelo w’ɛlɔlɔ. (Os. 146:9) Kadiyɛso kɛmɔtshi akate dia nde la nkumbo kande wakalawɔ ɛhɛnyɔhɛnyɔ wa la Érythrée. L’ɔkɔngɔ w’anande anɛi munda lɔkɛndɔ la l’oswe la nshi enanɛi lakaalɛndja efula, vɔ wakakome lo Soudan. Nde akate ate: “Anangɛso wa lɛkɔ wakaasalɛ akambo oko ewotɔ awɔ wa suke suke, wakawasha mbo ya ndɛ, ahɔndɔ, dihole dia ndala ndo falanga ya mfuta mutuka. Onde ekɔ anto akina wakoka nongola angɛndangɛnda lakawɔ lo yoho shɔ paka l’ɔtɛ watɛmɔlawɔ Nzambi ɔtɔi? Paka Ɛmɛnyi wa Jehowa eto!”​—Jni. 13:35. w17.05 7 od. 17, 19-20

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 29

Nyu kombuta mɛtɛ lo dikambo diami oko wakate okambi ami Jɔbɔ.​—Jɔbɔ 42:8.

“Onde onto koka monga ohomba le Nzambi? Onde onto lele la yimba koka monga la wahɔ le nde? Onde Kanga-Wolo-Tshɛ mbidjaka yimba lo woho weyɛ ɔlɔlɔ, kana onde nde kondjaka ɛngɔ kɛmɔtshi l’ɔtɛ wayelayɛ mboka k’olowanyi?” (Jɔbɔ 22:1-3) Onde wɛ ambokanaka yimba dikambo di’ekadimwelo wa ambola ango? Elifazɛ akafɔnyaka dia okadimwelo ele ndooko. Oma laasɔ, pami kekina l’atei awɔ, Bilidadɛ ose Shua akakotsha ate: Anto hawokoke monga la losembwe la ntondo ka Nzambi. (Jɔbɔ 25:4) Elifazɛ nde la Bilidadɛ wakahembe dia nkonya Jɔbɔ lo mfɔnya ɔnɛ welo wakandadjaka dia kambɛ Jehowa waki anyanya. Apami asɔ wakalange dia Jɔbɔ mbetawɔ dia sho bu la nɛmɔ le Nzambi oleki lombudi, lokuso kana ɔsɔhɔ. (Jɔbɔ 4:19; 25:6) Jehowa akatɛ Elifazɛ, Bilidadɛ ndo Zɔfara pami ka sato dia vɔ waki lo mbuta kashi. Oma laasɔ, Nzambi akate dia nde akangɛnangɛnaka Jɔbɔ ndo akawelɛ ɔnɛ “okambi ami.” (Jɔbɔ 42:7) Ɔnkɔnɛ sho koka monga l’eshikikelo dia anto wele bu kokele koka “monga ohomba le Nzambi.” w17.04 28 od. 1-2

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 30

Vɔ wayɔngɛnangɛnaka heyama la wɔladi w’efula.​—Os. 37:11.

Tambɔsɛna la akambo wetɛ lɔsɛnɔ wolo edja efula lo yɛdikɔ yele hatoyoleka mɛna paa k’efula katoshawɔ. Ɛnyɛlɔ, anto wadjasɛ suke la dihole diemala kawolo tena efula koka monga ko hawoyoka londjo la kawolo. Ndo anto wodjashi suke la dihole diakashawɔ mindo koka monga ko hawoyoka nsolo ka mindo yakɔ. Koko etena kayonya Jehowa awui tshɛ wetɛ lɔsɛnɔ wolo, ayonga dui dia dimɛna efula! Kakɔna kayɔhɛna ekiyanu tshɛ wele la so ɛlɔ kɛnɛ? Lembetɛ daka diatanema lo divɛsa di’ɛlɔ. Ande ekeketshelo kele la so lo mbeya dia kɛsɔ mbalanga Jehowa le so lee! Lo nshi ya paa nyɛ, sala kɛnɛ tshɛ kakokayɛ nsala dia ntshikala suke la Jehowa ndo la okongamelo ande. Elongamelo kayɛ ka lo nshi yayaye kekɔ ohomba efula, ɔnkɔnɛ kanyiyaka efula dikambo diatɔ, yashikikɛ dia tɔ kekɔ dui dia mɛtɛ le yɛ, ndo tɛ anto akina dikambo diatɔ. (1 Tim. 4:15, 16; 1 Pe. 3:15) Lo ntsha ngasɔ mbakokayɛ ndjashikikɛ dia etena kayokomɛ dikongɛ nɛ, wɛ ayotshikala la lɔsɛnɔ ndo ayongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ pondjo pondjo! w17.04 13 od. 16-17

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 31

Sho tshɛ salaka munga mbala efula.​—Jak. 3:2, nɔtɛ.

Ekɔ wɔdu nsuya dui sɔ, ko kakɔna kayotosala etena kayotɛna shoamɛ dikɔmɔ di’ɔnangɛso ɔmɔ? Onde tayonga la Jehowa kanyi ɔtɔi lo dikambo dia losembwe? Ɛnyɛlɔ, kakɔna kayoyosala naka ekumanyi kɛmɔ ambota dui dimɔtshi diɛnama oko diayonga kɔlɔ? Onde wɛ ayetawɔ ntakana naka ekumanyi kɛmɔ ambota dui dimɔ diambokonyangiya kana diambokohomuya? Lo dihole dia nkanyiya mbala kakɔ ɔtɔi dia ɔnangɛso akɔ hahombe monga ekumanyi, onde la solo dia lotutsha tshɛ wɛ ayendɛ le Yeso lele ɔtɛ w’etshumanelo? Lo dihole dia mbika washo lo munga kakɔ, onde wɛ ayohɔ efula k’ɛnɔnyi wambokamba ɔnangɛso la kɔlamelo? Naka ɔnangɛso lakakosalɛ kɔlɔ ekɔ lo ntetemala nkamba oko ekumanyi kana nde ambokondja ndo ɛkɛndɛ ekina, onde wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo dikambo diande? Naka wɛ monga suke dia dimanyiya, kete wɛ ekɔ lo mɛnya dia wɛ la Jehowa nyekɔ kanyi ɔtɔi lo dikambo dia losembwe.​—Mat. 6:14, 15. w17.04 27 od. 18

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto