BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • es19 lk. 108-118
  • Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi
  • Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2019
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 1
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 2
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 3
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 4
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 5
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 6
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 7
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 8
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 9
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 10
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 11
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 12
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 13
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 14
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 15
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 16
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 17
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 18
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 19
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 20
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 21
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 22
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 23
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 24
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 25
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 26
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 27
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 28
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 29
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 30
Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2019
es19 lk. 108-118

Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 1

Ntona akambo wa kɔlɔ ndo nsaki y’andja ɔnɛ ndo . . . nsɛna la yimba y’ɔlɔlɔ, la losembwe ndo omamemelo le Nzambi.​—Tito 2:12.

Naka sho ndjahokola, kete tayɔsɛdingola yoho yasalaso akambo ndo yakanyiyaso. Aha kama wotɔso mbeyaso ndjahokola, koko sho ndjekaka dui sɔ. Naka ambutshi ndowanya anawɔ la solo dia lotutsha tshɛ “lo ohokwelo ndo lo alako wa Jehowa,” kete vɔ wayokimanyiya anawɔ dia ndjahokolaka ndo monga la lomba. (Ɛf. 6:4) Ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo di’anto wayeyaka Jehowa etena kayawɔ epalanga. Kaanga mbakokawɔ ndjahokola lo yoho mɔtshi, vɔ watayala Akristo wambotshunda. Koko etena katatɛwɔ ndɔta “lonto l’oyoyo” ndo kasalawɔ la wolo dia monga oko Kristo, vɔ ndekaka ntshunda lo nyuma. (Ɛf. 4:23, 24) Ndjahokola tokimanyiyaka dia mbeka awui efula w’ohomba. w18.03 29 od. 3-4

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 2

Nyonge la mbekelo ka nongolaka angɛndangɛnda.​—Rɔmɔ 12:13.

Jehowa la okongamelo ande mbatelɛ lo nsanganya. Sho nangaka di’onto tshɛ lɔtɔ lo nsanganya yaso ndjaoka dia tamboolongola, djekoleko eyoyo. (Rɔmɔ 15:7) Vɔ lawɔ wekɔ angɛndangɛnda wa Jehowa, diakɔ diele sho pombaka nsala dia vɔ ndjaoka dimɛna oyadi ɛnamelo kawɔ kana woho wɔlɔtshiwɔ. (Jak. 2:1-4) Naka wɛ ambɛna ɔngɛndangɛnda ɔmɔ ndamɛ, shi wɛ koka mbɔlɔmba dia mbidjasɛ kaamɛ la yɛ? Nde koka monga la lowando naka wɛ mbokimanyiya dia nshihodia kɛnɛ kayosalema wonya wa nsanganya kana dia mbishola avɛsa watawadia. Ɔsɔ ayonga yoho yoleki dimɛna ya monga “la mbekelo ka nongolaka angɛndangɛnda.” Lo tena dimɔ anangɛso w’oma lo tshumanelo dikina, emendji w’etshimbedi, kana enyimpala w’oma lo Bɛtɛlɛ ndjaka dia ndjosha sawo l’etshumanelo kaso. Shi sho koka nkamba la waaso asɔ dia nongola anangɛso asɔ? (3 Jni. 5-8) Yoho mɔtshi yakokaso nsala dui sɔ ele, mbaelɛ lakaso dia ndjɔlɛ yangɔ. w18.03 15 od. 5, 7

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 3

Kakɔna kashimba dia dimi batizama?​—Ets. 8:36.

Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ k’ose Juda lakawelɛka Saolo lakasoyaka Akristo. Nde akotɔ lo wodja wakayakimɔ le Nzambi. Koko ase Juda wakashisha diɔtɔnganelo diawɔ la Jehowa. Saolo aketawɔka di’ase Juda waki lo ntetemala kambɛ Nzambi lo yoho ya dimɛna, diakɔ diakandasoyaka Akristo. Koko lushi lɔmɔ, Yeso lakolwama lele Saolo akataka dia nde ambovɔka, akasawola la Saolo oma l’olongo. Kakɔna kakasale Saolo? Nde aketawɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ ekimanyielo ka Ananiya laki ombeki wa Kristo. Bible mbutaka ɔnɛ: “Oma laasɔ nde akemala ndo akabatizama.” (Ets. 9:17, 18; Ngal. 1:14) L’ɔkɔngɔ diko nde akayelamɛ ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Tolembete dia yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa nde nshihodia ɔnɛ Nzambi ekɔ lo nkamba la Yeso dia nkotsha lolango lande, Saolo akabatizama aha la ntshimbatshimba. (Ets. 22:12-16) Woho akɔ waamɛ mbediɔ ndo ɛlɔ kɛnɛ lo dikambo dia ambeki wa Bible efula, ɛlɔngɔlɔngɔ kana epalanga. w18.03 5-6 od. 9-11

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 4

Dimi kokoka ntɛkɛta la nyu oko anto wele la lonyuma, koko oko anto wa lo demba.​—1 Kɔr. 3:1.

Jakɔbɔ komonga la lɔsɛnɔ la wɔdu. Esao w’ɔnango akalangaka mbodiaka. Okilo ande wa pami akookese mbala efula. Koko mbetawɔ ka Jakɔbɔ lo daka diakalake Jehowa Abrahama kaki wolo. (1 Kɔr. 2:14-16) Jakɔbɔ akeyaka dia nkumbo kande kakahombe monga etenyi kɛmɔ ka l’okotshamelo wa daka dia diambo sɔ, diakɔ diele nde akakikokɛka dimɛna. (Eta. 28:10-15) Jakɔbɔ kombetawɔ dia tokanyi ta lo demba t’anto wakoodinge mbokonya dia mbohɛ alaka wa Jehowa. Ɛnyɛlɔ, Jakɔbɔ akasɛngasɛnga Jehowa dia mboshimbɛ etena kakandoke dia ɔnango ambowaanɛ. Nde akɔlɔmbɛ ate: “Wɛ akate wate: ‘Layokosalɛ ɔlɔlɔ ndo layetɛ tokanula tayɛ efula oko nsɛkɛ ya lɔkɔngɔ la lo ndjale yaheyama mbadia.’” (Eta. 32:6-12) Jakɔbɔ aki la mbetawɔ ka wolo lo alaka wa Jehowa ndo nde akakiɛnya lo etsha ande. w18.02 20 od. 9-10

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 5

Nde ekɔ kanga losembwe ndo onto lele la olowanyi, loka Nzambi wɔma ndo lakayanganya la kɛnɛ kele kɔlɔ.​—Jɔbɔ 1:8.

Jɔbɔ akahomana l’ekakatanu wa wolo lo lɔsɛnɔ lande. Ntondo, Jɔbɔ aki “onto la woke efula oleki anto tshɛ wa lo Ɛstɛ.” (Jɔbɔ 1:3) Nde aki l’ɔngɔnyi w’efula ndo anto efula wakaweyaka ndo wakɔlɛmiyaka efula. (Jɔbɔ 29:7-16) Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, Jɔbɔ kɔfɔnya dia nde akaleke anto akina kana mfɔnya ɔnɛ nde komonga l’ohomba wa Nzambi. Sho mbeyaka dui sɔ nɛ dia Jehowa akawelɛ ɔnɛ “okambi ami.” Satana akalɔsha Jɔbɔ la ngala tshɛ mbala ko mbala ndo akookonya dia nde mfɔnya ɔnɛ Nzambi mbakɔɔlɔshaka. (Jɔbɔ 1:13-21) Oma laasɔ, apami asato wakataka dia wekɔ angɛnyi wa Jɔbɔ wakawotɛ awui wa kɔlɔ, vɔ wakate dia nde aki kanga kɔlɔ ndo ɔnɛ Nzambi mbakawosha dilanya. (Jɔbɔ 2:11; 22:1, 5-10) Koko Jɔbɔ akatshikala la kɔlamelo le Jehowa. L’ɔkɔngɔ w’ehemba wa wolo ɛsɔ nkomɛ, Jehowa akasha Jɔbɔ diangɔ diaki la nde ndodia l’ahende ndo ɛnɔnyi ekina 140 wa lɔsɛnɔ. (Jak. 5:11) L’etena kɛsɔ, Jɔbɔ akatetemala kambɛ Nzambi l’otema ande tshɛ. w18.02 6 od. 16; 7 od. 18

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 6

Anto wayonga . . . akanga wa lotamanya, . . . akanga wa ndjadiya.—2 Tim. 3:2, 4.

Anto wa ngasɔ salaka kɛnɛ tshɛ kakokawɔ nsala di’anto ndeka mbalanga. Nomb’ewo kɛmɔtshi akafunde lo dikambo di’onto la ngasɔ ate: “L’otema ande, nde ekɔ la lohingu la tshitshɛ lakusamɛnde.” Anto amɔ wakate ɔnɛ ndjadiya ekɔ kɔlɔ efula woho wele kaanga anto wele la ndjadiya hawɔngɛnangɛna etena kɛnawɔ anto wele la ndjadiya. Aha la tamu Jehowa petshaka lotamanya. Nde petshaka “washo wa lotamanya.” (Tok. 6:16, 17) Lo mɛtɛ, lotamanya manganyaka onto la Nzambi. (Os. 10:4) Lotamanya ekɔ dionga dia Diabolo. (1 Tim. 3:6) Lonyangu ko, kaanga ekambi wa Jehowa ɛmɔ wa kɔlamelo wakayonga la lotamanya. Ɛnyɛlɔ, Uziya nkumekanga ka Juda aki la kɔlamelo l’edja k’ɛnɔnyi efula. Koko Bible mbutaka ɔnɛ: “Kam’akandonge la wolo, otema ande wakayala la lotamanya lakookonya lo elanyelo, ko nde akashisha kɔlamelo le Jehowa Nzambi kande.” L’ɔkɔngɔ diko, Hɛzɛkiya nkumekanga kaki la kɔlamelo nde la wɔ akayonga la ndjadiya l’etena kɛmɔ.​—2 Ɛk. 26:16; 32:25, 26. w18.01 28 od. 4-5

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 7

Onto l’onto l’atei anyu koombake yangɔ mɔtshi lo ndjela ekondjelo kande.​—1 Kɔr. 16:2.

L’ekimanyielo ka Bible, sho mbeyaka di’ekambi wa Jehowa wakakimɔka weshasha dia nsukɛ olimu ande. Lo tena dimɔ, vɔ wakakimɔka weshasha dia nsala awui amɔ shikaa. (Eto. 35:5; 2 Ku. 12:4, 5; 1 Ɛk. 29:5-9) Lo ntambe ka ntondo, Akristo wakoke dia ndjala kaki la Judeya ndo anangɛso waki l’ohomba w’ekimanyielo. Diakɔ diele, “vɔ wakɔshi yɛdikɔ ya ntomɛ anangɛwɔ wakadjasɛka la Judeya ekimanyielo, onto l’onto lo ndjela ekondjelo kande.” (Ets. 11:27-30) Weshasha ɛsɔ wakayaka oma lo diangɔ diotshikitanyi. Lo ntambe ka ntondo Akristo amɔ wakasondja diangɔ diawɔ, ɛnyɛlɔ dikambɔ kana mvudu ndo wakatɔlɛ apɔstɔlɔ falanga. Oma laasɔ apɔstɔlɔ wakakambe la falanga yakɔ dia nkimanyiya anangɛso l’akadiyɛso waki l’ohomba w’ekimanyielo. (Ets. 4:34, 35) Akristo akina wakombaka falanga mbala la mbala dia ndjoyikimɔ dia nsukɛ olimu. Diakɔ diele, oma le wanɛ wakaleke ɔngɔnyi tshɛ polo le wanɛ wakaleke wola, onto tshɛ akakokaka nkimɔ yangɔ mɔtshi.​—Luka 21:1-4. w18.01 18 od. 7; 19 od. 9

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 8

Ana w’apami wayɔlɛmba ndo wayɔkɔmɔ.​—Isa. 40:30.

Sho mbeyaka monga l’akoka efula, koko tekɔ l’elelo lo kɛnɛ kakokaso nsala la wolo aso hita. Ɔsɔ ekɔ wetshelo le so sho tshɛ. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ aki l’akoka wa nsala awui efula, koko nde kokoka nsala oseka dikambo tshɛ diakandalangaka nsala. Etena kakandatɛ Jehowa woho wakandayaokaka, Jehowa akawotɛ ate: “Wolo ami wekɔ lo nkoma kokele lo wɔdu.” Pɔɔlɔ akashihodia kɛnɛ kakawotɛ Jehowa. Diakɔ diakandate ate: “Etena kemi wɔdu, mbemi la wolo.” (2 Kɔr. 12:7-10) Kakɔna kakandalange mbuta? Pɔɔlɔ akashihodia dia nde aki l’elelo lo kɛnɛ kakandakokaka nsala la wolo ande hita. Nde akahombe kimanyiyama oma le onto ɔmɔ lele la wolo w’efula. Nyuma k’ekila ka Nzambi kakakoke mbisha Pɔɔlɔ wolo etena kakandakɔmɔ ndo mbosha nto wolo wa nsala awui efula wakinde kokoka nsala la wolo ande hita. Ngasɔ mbakokadiɔ monga ndo lo dikambo diaso. Naka Jehowa tosha nyuma kande k’ekila, kete tayonga la wolo w’efula! w18.01 9 od. 8-9

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 9

Oma ko kiɛndakɛnda yayɛ, wɛ akeye efundelo w’ekila wakoka kosha lomba layokokimanyiya dia nkondja panda.​—2 Tim. 3:15.

Naka ɔnayɛ ambɛnya nsaki ka batizama, kete adia ndo eka awui watondja okongamelo wa Jehowa lo dikambo di’ambutshi. Yoho yayoyosala akambo koka mbɔsɛngiya dia ntetemala kambɛ Jehowa kana bu, mbokimanyiya dia mbeya ohomba wele la ndjakimɔ le Jehowa ndo batizama ndo dui sɔ diayowela ɛtshɔkɔ efula. Oko weyɛ ombutshi, wɛ ekɔ l’ɔkɛndɛ ndo diɛsɛ di’ohomba efula dia mbodia anayɛ lo “ohokwelo ndo lo alako wa Jehowa.” (Ɛf. 6:4) Dui sɔ nembetshiyaka dia wɛ pombaka mbetsha anayɛ kɛnɛ kata Bible ndo mbakimanyiya dia monga l’eshikikelo lo kɛnɛ kekawɔ. Etena kayowonga la mbetawɔ ka wolo, vɔ wayotshutshuyama dia ndjakimɔ vɔamɛ le Jehowa ndo mbosha kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le wɔ. Ɔnkɔnɛ, Ɔtɛkɛta wa Jehowa, nyuma kande ndo welo wadjayɛ wakimanyiya anayɛ dia monga la “lomba layo[wa]kimanyiya dia nkondja panda.” w17.12 22 od. 17, 19

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 10

Wɛ ayemala dikambo dia yema yayɛ lo ekomelo ka nshi.​—Dan. 12:13.

Danyɛlɛ aki suke la nkotsha ɛnɔnyi 100 ndo aki suke la mvɔ. Onde Danyɛlɛ akalongamɛka dia nsɛna nto? Weho akɔ tshɛ! L’ekomelo ka dibuku dia Danyɛlɛ, sho mbadiaka dia Nzambi akawolake ate: “Wɛ, tshɔka otsha lo ekomelo. Wɛ ayomuya.” Danyɛlɛ akeyaka di’anto wakavu wekɔ lo momuya ndo ɔnɛ ndooko “kanyi kana ewo kana lomba lele lo Diombo,” lɛnɛ akinde suke la monga. (Ond. 9:10) Koko, dui sɔ komonga ekomelo le Danyɛlɛ. Jehowa akawosha daka dia diambo dia lo nshi yayaye. Ondjelo wa Jehowa akawotɛ ɛtɛkɛta wa lo divɛsa di’ɛlɔ. Danyɛlɛ kombeya etena shikaa kakahombe dui sɔ salema. Nde akashihodiaka dia nde akahombe mvɔ ndo momuya. Koko etena kakoke Danyɛlɛ daka di’ɔnɛ “wɛ ayemala dikambo dia yema yayɛ,” nde akashihodia dia nde ayolwama lo nshi yayaye. Dui sɔ diakahombe ndjosalema edja efula l’ɔkɔngɔ wa nde mvɔ, mbuta ate “lo ekomelo ka nshi.” Kana lo ndjela Bible de Jérusalem: “Wɛ ayemala dikambo dia etenyi kayɛ k’okitɔ lo ekomelo ka nshi.” w17.12 7 od. 17-18

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 11

Ndooko onto layodiakema naka ɔmɛnyi 1 oto mbashikikɛ.​—Wal. 35:30.

Jehowa akadjangɛ dikumanyi dia l’Isariyɛlɛ dia mbokoya losembwe lande. Dui dia ntondo, dikumanyi wakahombaka nshikikɛ akambo tshɛ. Oma laasɔ, vɔ wakahombaka nsɛdingola la yambalo y’efula eyango ndo dionga di’onto lakadiake ndo etsha ande wa lo nshi yakete etena kɔsawɔ yɛdikɔ ya kana kokaka mbooka kɛtshi. Dikumanyi wakahombaka nyanga dia mbeya kana onto lakalawɔ akahetshaka onto lakandadiake ko akayakongɛ dia mbodiaka. (Wal. 35:20-24) Naka ɛmɛnyi wakikɔ, kete aki ohomba w’ɛmɛnyi ehende kana ndekana ntondo ka ondjakanyi nongola dilanya. L’ɔkɔngɔ wa vɔ mbeya kɛnɛ kakasalema mɛtɛ, dikumanyi wakahombaka nkanyiya lo dikambo dia onto akɔ, aha tsho lo kɛnɛ kakandasale. Dikumanyi wakahombaka monga la shɛnɔdi dia menda ledia k’onto akɔ ndo menda ɛkɔkɔ wakokonya dia nsala dui diakɔ. Kɛnɛ kakaleke tshɛ ele, vɔ waki l’ohomba wa nyuma k’ekila ka Jehowa dia mbakimanyiya dia mbokoya shɛnɔdi, kɛtshi ndo losembwe lande.​—Eto. 34:6, 7. w17.11 16 od. 13-14

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 12

Okanake yimba l’akambo asɔ.​—1 Tim. 4:15.

Etena kakatatatɛ mbeka Bible, takeye akambo wa mɛtɛ amɔtshi w’amɛna. L’etatelo, takeke dia Jehowa ekɔ Otungi aso ndo nde ekɔ la sangwelo dimɔ lo dikambo di’anto. Takeke nto dia Nzambi akatome Ɔnande la nkɛtɛ dia ndjovɔ oko olambo w’etshungwelo dia sho ntshungɔ oma lo pɛkato la nyɔi. Ndo takeke dia Diolelo dia Nzambi diayokomiya asui tshɛ ndo ɔnɛ sho koka nsɛna pondjo pondjo la wɔladi ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ la nkɛtɛ. (Jni. 3:16; Ɛny. 4:11; 21:3, 4) Lo tena dimɔ, eokelo kaso ka prɔfɛsiya kɛmɔ ka lo Bible kana ka divɛsa dimɔ koka tshikitanyema. Naka dui sɔ diambosalema, ekɔ ohomba mbɔsa etena dia mbeka etshikitanu akɔ ndo nkana yimba la wɔ. (Ets. 17:11) Sho bu tsho l’ohomba wa mbeya otshikitanu wele lam’asa eokelo k’edjedja la eokelo k’oyoyo, koko sho pombaka nto mbidja yimba lo towuiwui tendana la eokelo k’oyoyo. Wekelo wa la yambalo wa ngasɔ, wayotokimanyiya dia dikambo dia mɛtɛ di’oyoyo sɔ monga l’atei w’akambo wa mɛtɛ wa lo Bible wambototshumanya. w17.06 12-13 od. 15-16

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 13

Nyodiake tenyi dianyu dia demba dia la nkɛtɛ lo kɛnɛ kendana la awui wa mindo wa dieyanelo, akambo wa mindo, nsɔngu ka dieyanelo kambotamba elelo.​—Kɔl. 3:5.

Sho pombaka monga la yambalo y’efula djekoleko naka tekɔ la ntondo ka dikambo diakoka tokonya dia nsekola atɔndɔ wa Jehowa wendana la lɔkɛwɔ. Ɛnyɛlɔ, ayonga dui dia lomba dia ɔnangɛso la kadiyɛso wembɔna ndjadjɛ elelo wendana l’awui amɔ oma l’etatelo, ɛnyɛlɔ kimanɛ l’alemba, mbishana bizɛ ndo monga vɔ ahende ato. (Tok. 22:3) Waale ekina koka monga etena katshɔso lo lɔkɛndɔ l’okanda kana etena kakambaso olimu l’onto lele bu pami kana womoto oko sho. (Tok. 2: 10-12, 16) Sho pombaka monga nto la shɛnɔdi y’efula naka tekɔ la lonyangu kana tekɔ lo ndjaoka opoko. Wɛ koka ndjokombola di’onto ɔmɔ kokonya dia ndjaoka dia wɛ ekɔ ohomba. Naka dui sɔ diambokokomɛ, lɔmba Jehowa ndo ananyɔ l’akadiyɛyɛ ekimanyielo.​—Os. 34:18; Tok. 13:20. w17.11 26 od. 4-5

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 14

Nyoyasɔnɛ esomba w’eshamelo.​—Jas. 20:2.

Jehowa akayakiyanyaka efula etena kakadiakemaka onto. Naka ose Isariyɛlɛ ambodiaka onto, owotɔ wa suke wa pami w’onto lodiakemi lakelamɛka “ɔsɔmbɔyishi wa dikila,” akahombaka ndjaka ondjakanyi. (Wal. 35:19) Lo yoho shɔ ondjakanyi akahombaka mfuta lɔsɛnɔ lande hita l’ɔtɛ wa lɔsɛnɔ l’onto lele bu l’onongo lakandadiake. Naka ondjakanyi hadiakemi esadi, kete Nkɛtɛ ya Daka yakakokaka mbɔtɔ mindo kana komongaka nto ekila. Jehowa akadjanga ate: “Tanyodjake wodja wodjashinyu mindo” lo nkɛdia dikila di’onto, mbuta ate lo ndjaka onto. (Wal. 35:33, 34) Ko kakɔna kakasalemaka naka ose Isariyɛlɛ ambodiaka onto aha l’okonda? Oyadi nde akadiake onto aha l’okonda, nde aki l’onongo wa nyɔi k’onto laha l’onongo. (Eta. 9:5) Kaanga l’etena kɛsɔ, Jehowa akate dia vɔ kokaka mbooka kɛtshi. Ɔnɛ lakadiake onto aha l’okonda akakokaka ndawɔ ɔsɔmbɔyishi wa dikila ko ntshɔ l’osomba ɔmɔtshi l’esomba esamalo w’eshamelo. Kam’akawetawɔka dia nde mbidjasɛ l’osomba ɔsɔ, nde akakokamɛka. Koko nde akahombaka mbidjasɛ l’osomba w’eshamelo ɔsɔ polo lam’ayovɔ ɔlɔmbɛdi a laadiko.​—Wal. 35:15, 28. w17.11 9 od. 3-5

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 15

Kanga kɛsɔ minyaka yimba lo lɔtɛngɔ.​—Tok. 12:16.

Kadiyɛso kɛmɔ ka l’Australie mbutaka ate: “Okilo ami wa pami akalɔshanaka l’akambo wa mɛtɛ efula ndo nde akomalaka lo tena dimɔ. Diakɔ diele la ntondo ka sho mbelɛ, dimi la omɛmi takalɔmbaka Jehowa dia nde tokimanyiya diaha mbokadimola lo yoho ya mbomadia. Ndo dia mbewɔ asawo w’etale wendana l’ɔtɛmwɛlɔ wakakokaka nkonya l’ewanu, takawelɛka lo tshena pe.” Ewanu koka kokonya dia ndjaɛndja onongo naka wɛ nangaka ewotɔ ayɛ ndo nangaka mbangɛnyangɛnya. Koko, ohɔ dia kɔlamelo yayɛ le Jehowa pombaka ndeka ngandji kokayɛ ase nkumbo kayɛ. Naka ewotɔ ayɛ mbeya dui sɔ, vɔ koka nshihodia woho wele kambɛ Jehowa ekɔ ohomba. Wɛ hakoke ntshutshuya ndooko onto dia mbetawɔ akambo wa mɛtɛ. Koko wɛ koka nsala di’anto akina mɛna woho wele ndjela mboka ya Jehowa kokimanyiyaka. Ndo lo mɛtɛ, Jehowa mbashaka diaaso diamɛ diatoshande, dia nsɔna dia mbokambɛ.​—Isa. 48:17, 18. w17.10 15-16 od. 15-16

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 16

Tatokanake ngandji tsho lo ɛtɛkɛta ndo laadiko di’ɛlɔmɔ, koko lo etsha ndo lo mɛtɛ.​—1 Jni. 3:18.

Ngandji kaso hahombe komɛ tsho l’ɛtɛkɛta, koko sho pombaka kiɛnya l’etsha. Ɛnyɛlɔ, naka ɔnangɛso kana kadiyɛso bu la yangɔ ya ndɛ kana dihɔndɔ, kete nde ekɔ l’ohomba w’ɛngɔ kɛsɔ ndeka mboka tsho ɛtɛkɛta w’amɛna. (Jak. 2:15, 16) Woho akɔ waamɛ mbele, lam’ele sho nangaka Jehowa ndo wonyaso onto, hatohombe tsho nɔmbaka di’anto monga efula dia sambishaka kaamɛ la so, koko shoamɛ pombaka sambishaka efula. (Mat. 9:38) Ɔpɔstɔlɔ Joani akate dia sho pombaka mbokana ngandji “lo etsha ndo lo mɛtɛ.” Diakɔ diele, ngandji kaso “katongake ka dungi pende,” kana konge “kaha ka dungi pende.” (Rɔmɔ 12:9; 2 Kɔr. 6:6) Lo tena dimɔ, onto koka nsɛma dia nde mbokanaka ngandji. Ko onde ngandji kande kekɔ ka mɛtɛ ndo k’oma k’ɛse otema? Naa eyango ande? Ndooko ngandji koleki kɔlɔ ko ndeka ngandji ka dungi pende. Ngandji ka kashi kekɔ kɔlɔ efula. w17.10 8 od. 5-6

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 17

Kodiadiake la dui di’ɔkɔkɛ la yanyi ndo l’otsho, . . . lo nsala ngasɔ . . . kayoyosala akambo la lomba.​—Jas. 1:8.

Dia Ɔtɛkɛta wa Nzambi monga la shɛngiya le so, sho pombaka mbaadiaka mbala la mbala, lushi tshɛ naka kokaka. Efula ka l’atei aso wekɔ l’awui efula wa nsala, koko tatetawɔke dia dikambo dimɔ, mbidja ndo ɛkɛndɛ wele la so toshimba dia mbadiaka Bible. (Ɛf. 5:15, 16) Sho koka mbɔsa etena dia kiadia la lɔkɛsɛ, la yanyi kana la dikɔlɔ di’otsho. Tekɔ la kanyi yakɔ yaamɛ yaki l’omembi w’esambo lakafunde ate: “Ande woho walangami ɛlɛmbɛ ayɛ lee! Dimi kanaka yimba la wɔ lushi l’otondo.” (Os. 119:97) Ndo nto, hatohombe komɛ tsho lo mbadia Bible, koko sho pombaka kanaka yimba la kɛnɛ kadiaso. (Os. 1:1-3) Paka lo nsala ngasɔ, mbayotonga l’akoka wa nkamba l’alako w’oma lo Bible lo lɔsɛnɔ laso. Diakɔ diele, oyadi tekɔ lo mbadia Bible kakatondjama kana kele lo tablɛtɛ, ɔrdinatɛrɛ kana telefɔnɛ, sho nangaka di’Ɔtɛkɛta wa Nzambi totshikitanya ndo monga la shɛngiya le so. w17.09 24 od. 4-5

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 18

Nyu tshɛ . . . nyokane kɛtshi k’efula.​—1 Pe. 3:8.

Dui sɔ halembetshiya ɔnɛ ekɔ ohomba mbokana kɛtshi tena tshɛ. Ɛnyɛlɔ, ondo nkumekanga Saolo akafɔnya dia naka nde hadiaki Anganga laki nkumekanga k’ase Amalɛka ndo otunyi w’ekambi wa Nzambi, kete nde ambowoka kɛtshi. L’ɔtɛ w’ohindodi wa Saolo, Jehowa akawotone diaha monga nkumekanga. (1 Sa. 15:3, 9, 15, nɔtɛ) Jehowa ekɔ Shushi ya losembwe. Nde koka mbeya kɛnɛ kele l’etema w’anto ndo nde mbeyaka etena kahandakoke mboka anto kɛtshi. (Del. 2:17; Ɛzk. 5:11) Kema edja nde ayela kilombo le wanɛ tshɛ watona mbokitanyiya. (2 Tɛs. 1:6-10) Ɔsɔ hatonga etena ka Jehowa mboka akanga wa kɔlɔ kɛtshi. Koko lo mbalanya, nde ayoka anto w’ɛlɔlɔ wayondoshimbɛ kɛtshi. Lo mɛtɛ, aha sho mbele la lotshungɔ la nshikikɛ ɔnɛ kapanda ayoka kana ayovɔ. Lo dihole dia nsala ngasɔ, sho pombaka nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia nkimanyiya anto. w17.09 10-11 od. 10-12

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 19

Olowa wa nyuma wekɔ . . . ndjakimɛ.​—Ngal. 5:22, 23.

Ndjakimɛ ekɔ dionga diakoka Jehowa Nzambi tokimanyiya dia monga la diɔ. Jehowa ekɔ la ndjakimɛ lo yoho ya kokele. Koko sho mongaka l’okakatanu dia monga la ndjakimɛ nɛ dia sho keema kokele. Woho wele anto bu la ndjakimɛ mbele lo kiɔkɔ y’ekakatanu efula wele la wɔ ɛlɔ kɛnɛ. Dui sɔ koka nkonya onto dia ntaloya dia nsala akambo w’ohomba kana mbokonya diaha monga l’etombelo w’ɛlɔlɔ la kalasa kana l’olimu. Monga aha la ndjakimɛ koka nkonya onto nto lo ntondja ɛtɛkɛta wa kɔlɔ, wodjwelo, awui wa ngala, ndjaka diwala, mbɔtɔ abasa wele bu ohomba, monga mfumbe k’awui amɔ, mbɔtɔ lokanu, monga la paa lo yimba, mbɔsa hemɔ yasambemɛ oma l’awui wa dieyanelo ndo ntshɔ diemi diaha la lolango. (Os. 34:11-14) Anto wele bu la ndjakimɛ ndjasalɛka vɔamɛ ndo anto akina kɔlɔ. L’ɛnɔnyi wa 1940, wekelo wendana la ndjakimɛ wakasalema, koko eyangelo weke kasalema mɛnyaka dia nshi nyɛ anto hawoyoleka monga la ndjakimɛ. Dui sɔ hahombe tambiya, nɛ dia Ɔtɛkɛta wa Nzambi wakate dia monga ‘aha la ndjakimɛ’ ayonga djembetelo mɔtshi yɛnya dia tekɔ lo nsɛna lo “nshi y’ekomelo.”​—2 Tim. 3:1-3. w17.09 3 od. 1-2

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 20

Wɔladi wa Nzambi woleki tokanyi tshɛ wayolama etema anyu.​—Flpɛ. 4:7.

Etena keso la “wɔladi wa Nzambi” hatoyakiyanya, etema ndo tokanyi taso mongaka ki. Sho mbeyaka dia Jehowa tokokɛka ndo nde nangaka dia sho ntondoya. (1 Pe. 5:10) Ndo dui sɔ tokokɛka diaha ndjaoka dia tambɔmɛnama l’ekiyanu kana ɔkɔmwɛlɔ. Keema edja mfɔnu ka woke kayanga ndja le anto tshɛ. (Mat. 24:21, 22) Hateye shikaa kɛnɛ kayotokomɛ l’onto ndo l’onto. Koko keema ohomba sho ndjakiyanya amboleka l’ɔtɛ w’etena kɛsɔ. Kaanga mbele hateye awui tshɛ wayosala Jehowa, sho mbeyaka Nzambi kaso. Sho mbeyaka kɛnɛ kakandasale lo nshi y’edjedja lo dikambo dia ekambi ande wa kɔlamelo. Tambɛna dia oyadi kɛnɛ tshɛ kakoka ntomba, Jehowa ayoyashikikɛ dia sangwelo diande kotshama. Ndo nde koka nsala dui sɔ lo yoho yahatalongamɛ! Ɔnkɔnɛ, mbala tshɛ katosalɛ Jehowa dui dimɔ, sho kondjaka lo yoho kina “wɔladi wa Nzambi woleki tokanyi tshɛ.” w17.08 12 od. 16-17

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 21

Nyoyale la solo dia lotutsha polo lo woongelo wa Nkumadiɔndjɔ.​—Jak. 5:7.

“Polo l’etena kakɔna?” Ɔsɔ aki dimbola diakambola Isaya la Habakuka, amvutshi waki la kɔlamelo. (Isa. 6:11; Hab. 1:2) Ndo etena kaki Yeso Kristo la ntondo k’anto waki komonga la mbetawɔ, nde akambola ɔnɛ: “Polo ndo l’etena kakɔna?” (Mat. 17:17) Sho lawɔ koka ndjaoka dimbola diakɔ diaamɛ ɛlɔ kɛnɛ. Mbeyaka monga l’ɔtɛ wambotokomɛ dikambo dimɔ dia kɔlɔ. L’ɔtɛ weso la hemɔ kana wototatshunde osombe. Mbeyaka monga l’ɔtɛ weso l’ɔkɔmwɛlɔ nɛ dia tekɔ lo nsɛna lo “tena dia paa dia wolo mbikikɛ.” (2 Tim. 3:1) Kana mbeyaka monga l’ɔtɛ wa kɛwɔ ya kɔlɔ y’anto wotodingi mbambotokonya dia nɛmba ndo nkɔmɔ. Oyadi l’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ akɔna tshɛ, ekɔ ekeketshelo dia mbeya ɔnɛ Jehowa komanya ekambi ande wa kɔlamelo wakoke dimbola sɔ lo nshi yakete. Kakɔna kakoka tokimanyiya etena keso la dikambo dimɔ dia wolo mbikikɛ? Ombeki Jakɔba kadimolaka dimbola sɔ lo divɛsa di’ɛlɔ. w17.08 3-4 od. 1-3

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 22

Nyoyayange angɛnyi l’ekimanyielo k’ekundji wa kɔlɔ.​—Luka 16:9.

Yeso akalange di’ambeki ande ndjayangɛ angɛnyi l’olongo lo nkamba ‘l’ekundji wa kɔlɔ.’ Yoho mɔtshi yakokaso mɛnya dia tekɔ lo nkamba la lomombo laso la l’emunyi la kɔlamelo ele lo kimɔka weshasha dikambo di’olimu w’esambishelo wa l’andja w’otondo wakatatshi Yeso dia wayosalema. (Mat. 24:14) Dikɛnda dimɔ dia womoto dia la Inde aki la shɛtɛshɛtɛ yombawɔ akuta ndo akadjaka akuta yema yema lɔkɔ. Dia nsala dui sɔ nde akatshike nsomba diangɔ dia tɔkɛnyɔ. Etena kakalole shɛtɛshɛtɛ shɔ, nde akakimɔ akuta tshɛ wakandombe dia vɔ nkamba la wɔ lo dikambo di’olimu w’esambishelo. Ɔnangɛso ɔmɔ la la Inde ekɔ la ekambɔ ka kɔkɔtshi. Nde akasha ase biro k’okadimwelo ka la Malayalam kɔkɔtshi efula. Lam’ele ase biro kɛsɔ waki l’ohomba wa nsomba kɔkɔtshi, nde akɛnyi dia woshasha ɔsɔ waki la nɛmɔ efula lo dihole dia nde nkimɔ falanga. Ɔsɔ ekɔ lomba l’oshika. Woho akɔ waamɛ, anangɛso wa la Grèce mbishaka ase nkumbo ka Bɛtɛlɛ esɔ k’ɔlivɛ, abɛlɛ w’ekama ndo mbo ya ndɛ kina. w17.07 8 od. 7-8

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 23

Nyotembee osambo ɔmɔtshi w’oma la Siɔna.​—Os. 137:3.

Etena kakiwɔ lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna, ase Juda konanga memba. Etema awɔ wakatɛ ndo vɔ waki l’ohomba w’esambelo. Koko paka oko wakadite Ɔtɛkɛta wa Nzambi, Jehowa akakimanyiya ekambi ande. Lo woho akɔna? Kurɔ nkumekanga ka Pɛrɛsiya akalɛndja Babilɔna ndo akate lo dikambo dia Jehowa ate: “Jehowa . . . akambisha ɔkɛndɛ wa mbokɛ luudu la Jɛrusalɛma . . . Onto tshɛ la l’atei anyu lele l’atei wa wodja ande ɔsɔ tshɛ, Jehowa Nzambi kande ayale la nde ndo atshu lɛkɔ.” (2 Ɛk. 36:23) Ande woho wakahombe dui sɔ nkeketsha ase Isariyɛlɛ waki la Babilɔna lee! Jehowa kosamba wodja w’Isariyɛlɛ oto, koko ndo onto tshɛ la l’Isariyɛlɛ. Jehowa ekɔ lo nsala woho akɔ waamɛ lo dikambo diaso ɛlɔ kɛnɛ. Nzambi “kɔnɔlaka otema wambatɛ; nde mɔmbaka mpota yawɔ.” (Os. 147:3) Naka tekɔ la hemɔ kana l’ɔkɔmwɛlɔ, toyale l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ndjakiyanyaka lo dikambo diaso. Jehowa nangaka tosamba ndo nkɔnɔla mpota yaso ya lo yimba. (Os. 34:18; Isa. 57:15) Nde toshaka lomba ndo wolo dia sho ntondoya ekakatanu tshɛ wakoka monga la so.​—Jak. 1:5. w17.07 18 od. 4-5

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 24

Lɛnɛ ele ɛngɔ kayɛ ka nɛmɔ, lɛkɔ mbayoyala ndo otema ayɛ.​—Luka 12:34.

Jehowa mbele Onto loleki ɔngɔnyi l’andja w’otondo. (1 Ɛk. 29:11, 12) Koko, Jehowa ekɔ kanga lokaho efula le anto tshɛ. Tekɔ mɛtɛ la lowando efula l’ɔtɛ watoshande diangɔ dia lo nyuma efula dia nɛmɔ diayela nɛ: 1) Diolelo diaki Nzambi, 2) olimu aso w’esambishelo, ndo 3) akambo wa mɛtɛ w’oshinga wolo wele l’Ɔtɛkɛta ande. Koko naka hatendji ɔlɔlɔ, kete l’edjedja ka wonya sho koka ndjohɛ nɛmɔ diele la diangɔ dia nɛmɔ sɔ. Dia monga ombolami wa Diolelo dia Nzambi, anto efula l’atei aso pombaka ntshikitanya nsɛnɔ yawɔ tshɛ lo tshɛ. (Rɔmɔ 12:2) Koko, ta dialɔshaso diatashile. Hatohombe mbetawɔ di’ɛngɔ kakɔna tshɛ nkitshakitsha ngandji kaso lo dikambo dia Diolelo, ɛnyɛlɔ ngandji ka lomombo kana nsaki y’awui wa mindo wa dieyanelo.​—Tok. 4:23; Mat. 5:27-29 w17.06 9 od. 1; 10 od. 7

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 25

Onde wɛ mbeyaka dui sɔ?​—Jɔbɔ 38:21.

Jehowa konembetshiya Jɔbɔ lande na kakandasowaka. Koko, Jehowa akalange mbokimanyiya dia nde nshihodia woho wakinde tshitshɛ lo mbɛdika la Nzambi. Nde aketsha Jɔbɔ di’ekɔ akambo efula w’ohomba woleki ekakatanu waki la Jɔbɔ. (Jɔbɔ 38:18-20) Ɛtɛkɛta wa Jehowa wakakimanyiya Jɔbɔ dia ntshikitanya ekanelo kande. Onde komonga dui dia dimɛna dia Jehowa ntɛkɛta la Jɔbɔ lo yoho shɔ l’ɔkɔngɔ wa nde nsowa? Ndooko, ndo Jɔbɔ ndaamɛ kokanyiya ngasɔ. Jɔbɔ akashihodia ndo akɔsɛ alako wa Jehowa la nɛmɔ. Nde akate ate: “[Lambɔlɔmba] edimanyielo lo kɛnɛ kakamate, ndo lamboyatshumoya lo ditshu ndo lo otoko.” Ɔsɔ aki etombelo wa dako dia Jehowa diasembɔ tɔɔ lo dikambo ndo diakeketsha. (Jɔbɔ 42:1-6) L’ɔkɔngɔ wa Jɔbɔ mpokamɛ alako wa Jehowa wa la ngandji ndo wa nde ntshikitanya ekanelo kande, Jehowa akasale di’anto akina mbeya ɔnɛ nde akangɛnangɛna kɔlamelo ya Jɔbɔ.​—Jɔbɔ 42:7, 8. w17.06 24-25 od. 11-12

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 26

Mariya ambɔsɔna kɛnɛ kele dimɛna ndo hawotowɔhɔtɔlatɔ.​—Luka 10:42.

Ko ngande wakokaso mbeya dia kana tekɔ la wɛdimo lo dikambo di’olimu wa l’emunyi? Sho koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi mɛnaka dia olimu ami wekɔ ohomba efula ndo mbishakami ɔngɛnɔngɛnɔ, koko mbɔsaka olimu wakambɛmi Nzambi dia wekɔ anyanya kana eshi?’ Nkana yimba l’akambo asɔ koka tokimanyiya dia mɛna kɛnɛ kalekaso nanga mɛtɛ. Yeso akatetsha kɛnɛ kahomba mbeta la ntondo lo nsɛnɔ yaso. Lo etena kɛmɔ, nde akatshu dia tenda Mariya nde la kadiyɛnde Maata la ngelo. Aha la ntshimbatshimba, Maata akatatɛ mbokatɛ mbo ya ndɛ, koko Mariya akadjasɛ suke la Yeso ndo akahokamɛka wetshelo ande. Maata akayakiyanya l’ɔtɛ waki Mariya kombokimanyiya, diakɔ diakatɛ Yeso Maata ɛtɛkɛta wa lo divɛsa di’ɛlɔ. (Luka 10:38-42) Lo mbuta ngasɔ, Yeso aketsha Maata wetshelo w’ohomba efula. Diaha ehomba aso mbekola yimba yaso ndo dia mɛnya ngandji kokaso Kristo, sho pombaka nsɔna “kɛnɛ kele dimɛna,” mbuta ate mbetsha awui wa lo nyuma lo dihole dia ntondo. w17.05 24 od. 9-10

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 27

Hokamɛ ohokwelo wa shɔ.​—Tok. 1:8.

Jehowa akasha ambutshi ɔkɛndɛ wa mbetsha anawɔ akambo wa mɛtɛ, koko aha watshɛwɔ kana onto okina. (Tok. 31:10, 27, 28) Koko ambutshi waheye ɔtɛkɛta wa lo dihole diodjashiwɔ koka monga l’ohomba w’ekimanyielo dia minanda etema w’anawɔ. Naka ambutshi wambɔlɔmba ekimanyiyelo, kete dui sɔ halembetshiya ɔnɛ vɔ wambotona ɔkɛndɛ awɔ wa mbetsha anawɔ; koko ɔsɔ ekɔ etenyi kɛmɔ ka wodielo w’ana “lo ohokwelo ndo lo alako wa Jehowa.” (Ɛf. 6:4) Ɛnyɛlɔ, ambutshi koka nɔmba dikumanyi dia l’etshumanelo tokanyi lo woho wa nɔmbɔla ɔtɛmwɛlɔ wa lo nkumbo ndo ekimanyielo kendana la woho wa tanɛ anawɔ angɛnyi w’eshika. Ndo nto vɔ koka mbelɛka ase nkumbo kina dia ndjɔtɔ lo ɔtɛmwɛlɔ awɔ wa lo nkumbo mbala la mbala. Ndo nto ɛlɔngɔlɔngɔ efula mbekaka akambo oma le Akristo akina etena katshɔwɔ kaamɛ la wɔ l’esambishelo ndo kakɔkɔlawɔ demba kaamɛ.​—Tok. 27:17. w17.05 11-12 od. 17-18

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 28

Nyolawɔ l’Edjibito.​—Mat. 2:13.

L’ɔkɔngɔ w’ondjelo mpɛmɔla Yɔsɛfu dia nkumekanga Hɛrɔdɛ ekɔ lo nanga ndjaka Yeso, Yeso laki eke dikɛnda l’ambutshi ande wakakome ase dawo l’Edjibito. Vɔ wakatshikala lɛkɔ polo etena kakavu Hɛrɔdɛ. (Mat. 2:14, 19-21) Ɛnɔnyi akumi l’ɔkɔngɔ, ambeki wa Yeso wa lo ntambe ka ntondo “wakahandjɔnɛ l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka Judeya la Samariya” l’ɔtɛ w’ɛhɛnyɔhɛnyɔ. (Ets. 8:1) Yeso akeyaka dia ambeki ande efula wakahombe tshutshuyama dia ntshika ngelo yawɔ. Nde akate ate: “Naka wambonyɔhɛnyahɛnya l’osomba ɔmɔtshi, kanyolawɔ otsha l’osomba okina.” (Mat. 10:23) Ɛmɛnyi wa Jehowa ɛmɔ wambohomanaka l’okakatanu ɔsɔ. Ase dawo amɔ mongaka lo waale etena katawalawɔ kana kadjasɛwɔ lo mpango k’ase dawo, vɔ ndjashaka lo vate vate, nnɔ wanu, nkɛnya tɔkɛnyɔ ta falanga, mbiva ndo nsala awui wa mindo. Koko vɔ pombaka ntetemala mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ lo mbohɔ dia, oko ase Isariyɛlɛ l’oswe wa shɛnga, vɔ hawototshikalaka lo mpango pondjo pondjo.​—2 Kɔr. 4:18. w17.05 3-4 od. 2-5

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 29

Wɔladi w’efula wekɔ le wanɛ walanga ɛlɛmbɛ ayɛ;ndooko dui diakoka mbatakanya.​—Os. 119:165.

Lo pai, vɔ koka kosalɛ kana salɛ onto ɔmɔ leyayɛ akambo wɛnama oko aha la losembwe lo etshumanelo. Totakanake. Tshikala la kɔlamelo le Nzambi, lɔmbande ekimanyielo ndo yaɛkɛ le nde. Ohɔ dia l’ɔtɛ weso bu kokele, mbeyaka monga ko wɛ hashihodia dikambo diakɔ dimɛna, ndo ondo wɛ heye kiambokambo tshɛ yendana la diɔ. Ewɔ ɛtɛkɛta wa kɔlɔ wakoka ndeka mfukutanya dikambo. L’ekomelo, lo dihole dia ndjaɛkɛ le yɛ wɛmɛ, yashikikɛ dia ntshikala la kɔlamelo ndo kongɛɛ la solo dia lotutsha tshɛ dia Jehowa nɔngɔsɔla dikambo diakɔ. Ko wɛ ayetawɔma ndo ayɔtshɔkwama oma le Jehowa. Wɛ koka monga l’eshikikelo dia Jehowa, “Shushi ya nkɛtɛ k’otondo,” ayosalaka nshi tshɛ kɛnɛ kosembwe, “nɛ dia mboka yande tshɛ yekɔ losembwe.”​—Eta. 18:25; Eoh. 32:4. w17.04 22 od. 17

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 30

Kanga kɔlɔ atshike mboka kande . . . Akalole le Jehowa, ko nde ayowoka kɛtshi.​—Isa. 55:7.

Kakɔna kayokomɛ wanɛ watona ntshikitana ndo wasukɛ dikongɛ nɛ polo l’etena kayoya mfɔnu ka woke? Jehowa akalake dia minya akanga wa kɔlɔ tshɛ oma la nkɛtɛ. (Os. 37:10) Ɛlɔ kɛnɛ, anto efula wambeka woho wa mbishɛ awui wa kɔlɔ wasalawɔ, ndo tena efula vɔ hawolongola dilanya. (Jɔbɔ 21:7, 9) Koko Bible toholaka ɔnɛ: “Washo wa Nzambi mendaka mboka y’onto, ndo Nde mɛnaka wanya ande tshɛ. Wodjima kana dɛdi dia yɔɔ keema lɛnɛ akoka ndjashɛ atshi wa kɔlɔ.” (Jɔbɔ 34:21, 22) Ɔnkɔnɛ ndooko woho wakoka onto ndjashɛ la ntondo ka Jehowa. Nde koka mɛna oseka dikambo tshɛ diasala akanga wa kɔlɔ. L’ɔkɔngɔ w’Aramangɛdɔna, tayoshishima ahole wakiwɔ, koko hatotowaɛna nto. Vɔ wayonyɛma lo pondjo!​—Os. 37:12-15. w17.04 10 od. 5

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto