Ngɔndɔ k’enanɛi
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 1
Asui w’onto ɔlɔlɔ mongaka efula, koko Jehowa mbotshungolaka oma l’asui akɔ tshɛ.—Os. 34:19.
Tolembete awui ahende w’ohomba wa l’osambo wakashilami: 1) Anto w’ɛlɔlɔ pomanaka l’ekakatanu. 2) Jehowa totshungolaka oma l’ekakatanu aso. Ngande watotshungola Jehowa? Yoho mɔ ele nde tokimanyiyaka dia sho mɛna akambo wa lo dikongɛ nɛ la sso di’ɔlɔlɔ. Kaanga mbatolaka Jehowa dia tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo mbokambɛ, nde hatoshikikɛ dia hatotonga la lɔsɛnɔ lele bu l’ekakatanu kakianɛ. (Isa. 66:14) Nde tokeketshaka dia sho mbika washo lo nshi yayaye, mbuta ate etena kayotonga la lɔsɛnɔ lalangande dia sho ngɛnangɛna la lɔ pondjo pondjo. (2 Kɔr. 4:16-18) L’etena kaakatakonge dui sɔ, nde tokimanyiyaka dia sho ntetemala mbokambɛ lushi la lushi. (Del. 3:22-24) Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo bɛnyɛlɔ di’atɛmɔdi wa Jehowa wele la kɔlamelo, oyadi wa lo nshi yakafundamaka Bible ndo wa lo nshi yaso nyɛ? Sho mbeyaka mpomana l’ekakatanu wahatalongamɛ. Koko etena kekaso awui wendana la Jehowa, nde hatshikaki pondjo dia tosukɛ.—Os. 55:22. w23.04 14-15 od. 3-4
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 2
Nyoyakitshakitsha l’ɛse ka ewandji wa laadiko.—Rɔmɔ 13:1.
Sho koka nkondja wetshelo oma le Mariya la Yɔsɛfu lo nkitanyiya ewandji wa laadiko kaanga l’etena kaki wolo nsala dui sɔ. (Luka 2:1-6) Etena kaki Mariya la diemi dia ngɔndɔ divwa, nde la Yɔsɛfu wakahomana l’ohemba wendana l’okitanyiya. Owandji Ogistɛ akadjanga di’onto tshɛ lakasɛnaka lo diolelo dia Rɔmɔ ntshɔ tofundja lokombo lo wodja ande wa lootɔ. Yɔsɛfu nde la Mariya wakande lɔkɛndɔ otsha la Bɛtɛlɛhɛma, lɔkɛndɔ la kilɔmɛtrɛ 150 lo mboka k’akona. Atshukanyi asɔ wakahombe ndjakiyanya lo dikambo dia yoonge ya Mariya ndo dia ɔna laki l’otema. Vɔ wakakoke ndjakiyanya dia lɔɔnɔ koka mbonda etena kakiwɔ lo mboka. Wakakoke ndjakiyanya lo woho wa nkokɛ ɔna ɔsɔ nɛ dia nde mbaki Mɛsiya wakawakongɛka. Onde kɛsɔ akawasha yɛkɛnɛndɛ diaha nkitanyiya ewandji wa laadiko? Yɔsɛfu nde la Mariya kombetawɔ diaha kaanga dui ɔtɔi mbakonya diaha nkitanyiya ɔlɛmbɛ ɔsɔ. Jehowa akatshɔkɔla okitanyiya awɔ. Mariya akakome la demba dia dimɛna la Bɛtɛlɛhɛma, akote ɔna laki la yoonge ya dimɛna ndo akakimanyiya dia prɔfɛsiya ka lo Bible kotshama!—Mika 5:2. w23.10 8 od. 9; 9 od. 11-12
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 3
Tokeketshanake lam’asaso. —Hɛb. 10:25.
Ko ayoyosala naka nkanyi ya mbisha kɔmatɛrɛ lo nsanganya koshaka wɔma? Wɛ mbeyaka mɛna ohomba ndjalɔngɔsɔla dimɛna. (Tok. 21:5) Naka wɛ ndjaekesanyiya l’awui wa lo Tshoto yakɔ, kete wɛ hatongaka l’okakatanu wa memɛ lonya dia mbishaka kɔmatɛrɛ. Ndo nto, shaka kɔmatɛrɛ ya tomondo. (Tok. 15:23; 17:27) Okadimwelo wa mondo hatoleka kotshindja wɔɔngɔ. Naka wɛ mbisha kɔmatɛrɛ ka mondo l’ɛtɛkɛta ayɛ hita, kete wɛ ayɛnya dia wɛ akayalɔngɔsɔdi dimɛna ndo ɔnɛ wɛ shihodiaka dimɛna awui wekama. Ko naka wɛ ambohemba nkamba l’alako amɔ l’atei w’alako anɛ, ko wɛ eke paka la wɔma wa mbisha kɔmatɛrɛ mbala ɔtɔi kana hiende? Yashikikɛ dia Jehowa ayɔngɛnangɛna welo wadjayɛ wa l’otema ɔtɔi wa nsala kɛnɛ kakokayɛ nsala. (Luka 21:1-4) Nsala kɛnɛ tshɛ kakokayɛ nsala halembetshiya ndjaatshindja wɔɔngɔ. (Flpɛ. 4:5) Shikikɛ kɛnɛ kakokayɛ nsala, yadjɛ oyango wa kisala ndo lɔmba dia monga la ki ka l’otema. L’etatelo, wɛ koka ndjadjɛ oyango wa mbisha kɔmatɛrɛ ɔtɔi ka mondo. w23.04 21 od. 6-8
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 4
Tɔlɔtɛ okombɔ . . . ndo . . . lofulɛ.—1 Tɛs. 5:8
Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ tɛdikaka la asɔlayi wele suke dia ndɔ ta ndo wɔlɔtshi ɛlɔtɔ wa ta. Anto nongamɛka dia ɔsɔlayi mongaka suke dia ndɔ ta wonya tshɛ etena katomba ta. Ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo diaso. Sho tetemalaka monga suke dikambo dia lushi la Jehowa lo ndɔta okombɔ wa mbetawɔ ndo ngandji ndo lofulɛ l’elongamelo. Okombɔ wakakokɛka otema w’ɔsɔlayi. Mbetawɔ ndo ngandji kokɛka otema aso wa didjidji. Vɔ wayotokimanyiya dia ntetemala kambɛ Nzambi ndo ndjela Yeso. Mbetawɔ toshikikɛka dia Jehowa ayotofuta naka sho ntetemala mboyanga l’otema aso tshɛ. (Hɛb. 11:6) Kɛsɔ ayotokimanyiya dia sho ntetemala ntshikala la kɔlamelo le Ɔnɔmbɔdi aso, Yeso, kaanga naka tekɔ lo mbikikɛ ekakatanu. Sho koka nkeketsha mbetawɔ lo ndɔshana l’ekakatanu wa nshi nyɛ wa lo lɔsɛnɔ ndo mbeka bɛnyɛlɔ di’anto wakatetemala nama olowanyi awɔ kaanga mbahomanawɔ l’ɔlɔshamelo kana ekakatanu wendana l’ekondjelo. Ndo sho koka mbewɔ waale wa monga la lomombo efula naka sho mbokoya wanɛ waketsha nsɛnɔ yawɔ ɛsɛlɛngɛ lo mbetsha wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo. w23.06 10 od. 8-9
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 5
Onto lenda wange hatona.—Ond. 11:4.
Ndjakimɛ ekɔ dikoka dia mbahemɛ nsaki ndo ditshelo diaso. Ekɔ ohomba monga la ndjakimɛ dia nkotsha eyango aso, djekoleko naka oyango wekɔ wolo dia mbokotsha kana naka sho bu la nsaki ka nsala dui diakɔ. Tohɔ dia ndjakimɛ ekɔ dionga dimɔ dia l’atei w’olowa wa nyuma, laasɔ tɔlɔmbɛ Jehowa nyuma k’ekila dia tokimanyiya dia sho nkɛnɛmɔla dionga di’ohomba sɔ. (Luka 11:13; Ngal. 5:22, 23) Tatolongamɛke waaso wa kokele. L’andja ɔnɛ, hatongaki pondjo la waaso wa kokele. Naka sho kongɛɛ waaso asɔ, kete hatokotshaki pondjo oyango aso. Sho mbeyaka monga ko sho bu la nsaki nɛ dia eyango aso mɛnamaka dia wekɔ wolo nkotsha. Naka ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo diayɛ, onde wɛ hakoke nkahanya oyango ayɛ lo eyango wa totshitshɛ? Naka oyango ayɛ wekɔ wa nkɛnɛmɔla dionga dimɔtshi, lande na keyɛ hasale la wolo dia dikɛnɛmɔla ntondo l’awui wa totshitshɛ? Naka oyango ayɛ ele wa mbadia Bible k’otondo, onde wɛ hakoke ndjadjɛ oyango wa ntatɛ mbadiaka tshenyi ya tshapita lo ntatɛ nsala ekongelo ka mondo kahɔshi etena efula ka wadielo? w23.05 29 od. 11-13
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 6
Mboka k’anto w’ɛlɔlɔ kekɔ oko osase wa pindju wataleke ntetemala ngamɔ polo la yanyi ya tɛɛ.—Tok. 4:18.
Lo nshi y’ekomelo nyɛ, Jehowa ekɔ lo nkamba l’okongamelo ande dia ntondja wa mma efula wa lo nyuma dia nkimanyiya onto tshɛ la l’atei aso dia ntetemala nkɛndakɛnda lo “Mboka k’ekila.” (Isaya 35:8; 48:17; 60:17) Sho koka mbuta dia mbala tshɛ ketawɔ onto ɔmɔ mbeka Bible, nde kondjaka diaaso dia ntatɛ nkɛndakɛnda lo “Mboka k’ekila.” Amɔ hawotshu etale lo mboka kɛsɔ ndo oma laasɔ vɔ mimɔka oma lo mboka ka woke. Akina ndjashikikɛka dia ntetemala nkɛndakɛnda lɔkɔ polo lam’ayowokoma l’oshidi awɔ w’ekomelo. Ele oshidi akɔ w’ekomelo? Le wanɛ wele l’elongamelo ka ntshɔ l’olongo, “Mboka k’ekila” konyaka lo “paradiso ka Nzambi” ka l’olongo. (Ɛny. 2:7) Le wanɛ wele l’elongamelo ka nsɛna lanɛ la nkɛtɛ, mboka ka woke kɛsɔ konyaka lo eongelo ka kokele l’ekomelo k’ɛnɔnyi 1 000. Naka wɛ ekɔ lo takɛndakɛnda lo mboka ka woke kɛsɔ ɛlɔ kɛnɛ, kete tɛwɔke l’ɔkɔngɔ. Ndo totshikake nkɛndakɛnda lo mboka kɛsɔ polo lam’ayoyoshidiya lɔkɛndɔ layɛ otsha l’andja w’oyoyo! w23.05 17 od. 15; 19 od. 16-18
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 7
Sho mbokaka anto ngandji, nɛ dia Nzambi akatolange ntondo.—1 Jni. 4:19.
Yɛdikɔ yayɛ ya ndjakimɔ le Jehowa ndjaaka etena kakanyiyayɛ awui tshɛ wamondokosalɛ. (Os. 116:12-14.) Sunganaka dia Bible mbelɛ Jehowa ɔnɛ Ombishi wa “losha tshɛ l’ɔlɔlɔ ndo woshasha tshɛ wa kokele.” (Jak. 1:17) Woshasha woleki tshɛ lo weshasha ɛsɔ ele olambo wa Ɔnande, Yeso. Ohokana yimba la woshasha wa diambo ɔsɔ! Oshinga w’etshungwelo wambokokimanyiya dia wɛ monga la diɔtɔnganelo dia ma ma la Jehowa. Ndo vɔ wambokosha elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo. (1 Jni. 4:9, 10) Ndjakimɔ le Jehowa ekɔ yoho mɔtshi ya mɛnya lowando layɛ lo tshelo yoleki tshɛ ya ngandji yakandɛnya yende atɛnyaka, mbidja ndo ɛtshɔkɔ ekina tshɛ wambokosha Jehowa.—Eoh. 16:17; 2 Kɔr. 5:15. w24.03 5 od. 8
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 8
Ɔnɛ lakɛndakɛnda lo losembwe lande mbokaka Jehowa wɔma.—Tok. 14:2.
Lo kɛnɛ kendana la lɔkɛwɔ la kɔlɔ lele l’anto wa l’andja ɔnɛ, sho ndjaokaka woho wakayaoke Lɔta laki onto ɔlɔlɔ. Nde “aki la lonyangu l’efula l’ɔtɛ wa lɔkɛwɔ la fumbɔ nsɔnyi laki l’anto wa kɔlɔ,” nɛ dia nde akeyaka dia Shɛso lele l’olongo petshaka lɔkɛwɔ la kɔlɔ. (2 Pe. 2:7, 8) Lam’ele Lɔta aki la dilɛmiɛlɔ di’efula ndo akokaka Nzambi ngandji efula, nde akahetshaka lɔkɛwɔ la kɔlɔ l’anto wakodinge. Sho lawɔ nto dingama l’anto wakitanyiya yema tshitshɛ kana wahakitanyiya atɔndɔ wa Jehowa wendana la lɔkɛwɔ. Kaanga mbediɔ ngasɔ, sho kokaka ntetemala monga la lɔkɛwɔ la pudipudi naka sho ntetemala mboka Nzambi kaso ngandji ndo nkɛnɛmɔla wɔma wa dimɛna otsha le nde. Jehowa tokimanyiyaka dia nsala dui sɔ lo tshimbo y’ekeketshelo katanaso lo dibuku dia Tokedi. Okristo tshɛ, pami ndo womoto, dikɛnda ndo opalanga, koka mɛtɛ nkondja wahɔ lo nsɛdingola dako dia lomba diatanaso lɔkɔ. Etena keso la wɔma wa Jehowa, sho hatosha yɛkɛnɛndɛ dia nsala awui wa kɔlɔ wasala anto akina. w23.06 20 od. 1-2; 21 od. 5
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 9
Naka onto nangaka ndjelami, nde ayasɛkɛ, ɛmbake otamba ande w’asui lushi la lushi ndo atetemale ndjelami.—Luka 9:23.
Ondo wɛ akahomana l’ɔlɔshamelo oma le ase nkumbo kayɛ kana ondo wɛ akayahondja diangɔ dimɔ dia l’emunyi l’oyango wa mbetsha wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo. (Mat. 6:33) Naka ngasɔ mbediɔ, kete onga l’eshikikelo dia Jehowa ekɔ lo mɛna olimu ayɛ wa la kɔlamelo. (Hɛb. 6:10) Ondo wɛ ambɛna mɛtɛ k’ɛtɛkɛta wa Yeso wata ɔnɛ: “Ndooko onto lakatshike luudu kana anango kana akadiyɛnde kana nyango kana she kana ana kana dikambɔ l’ɔtɛ ami ndo l’ɔtɛ wa lokumu l’ɔlɔlɔ, lahatokondja mvudu, anango, akadiyɛnde, nyango, ana ndo dikambɔ mbala 100 l’etena kɛnɛ kaamɛ l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ ko lo dikongɛ di’akambo diayaye lɔsɛnɔ la pondjo.” (Makɔ 10:29, 30) Ɛtshɔkɔ wamboyokondja ndeka la fwa ɛngɔ tshɛ kakayayahondja.—Os. 37:4. w24.03 9 od. 5
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 10
Ɔngɛnyi wa mɛtɛ mbokanaka ngandji tena tshɛ ndo ekɔ ɔnanyɔ lakokayɛ mendɛ le nde lo tena dia paa.—Tok. 17:17.
Etena kakahomana Akristo wa la Judeya la ndjala ka kasha, anangɛso wa l’Atiyɔka, “wakɔshi y’ɛdikɔ ya tomɛ anangɛwɔ wakadjasɛka la Judeya ekimanyielo, onto l’onto lo ndjela ekondjelo kande.” (Ets. 11:27-30) Kaanga mbele anangɛso l’akadiyɛso wakahomana la ndjala kɛsɔ wakangana etale la wɔ, Akristo wa l’Atiyɔka wakayashikikɛ dia mbakimanyiya. (1 Jni. 3:17, 18) Sho lawɔ nto koka mɛnya kɛtshi ɛlɔ kɛnɛ etena keyaso di’asekaso atɛmɔdi wambohomana la mpokoso kɛmɔ. Sho mongaka suke dia mbisha ekimanyielo ondo lo mimbola dikumanyi kana sho kokaka ndjasha lo nkamba lo prɔjɛ kɛmɔ, lo nkimɔ weshasha wendana l’olimu aso wa l’andja w’otondo kana lo nɔmba lo dikambo dia wanɛ wakahomana la mpokoso. Anangɛso ndo akadiyɛso mbeyaka nto monga l’ohomba w’ekimanyielo ka kɛnɛ kele la wɔ ohomba dia nsɛna. Etena kayoya Nkumekanga kaso, Yeso Kristo, dia ndjolanya anto, sho kombolaka dia nde totana tɛnyanya kɛtshi ndo tele suke dia “ndjokita Diolelo.”—Mat. 25:34-40. w23.07 4 od. 9-10; 6 od. 12
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 11
Ekanelo kanyu k’ɔlɔlɔ keyame le anto tshɛ.—Flpɛ. 4:5.
Yeso akokoya ekanelo k’ɔlɔlɔ ka Jehowa. Nde akatomama lanɛ la nkɛtɛ dia ndjosambisha “ɛkɔkɔ wakashishɔ wa lo luudu l’Isariyɛlɛ.” Koko nde akɛnya ekanelo k’ɔlɔlɔ etena kakandakotshaka ɔkɛndɛ ande ɔsɔ. Lo diaaso dimɔ, womoto ɔmɔ laki komonga ose Isariyɛlɛ akɔsɛngasɛnga dia nde nkɔnɔla ɔnande ɔmɔ la womoto ‘lakahɛnyahɛnyamaka oma le ɛdiɛngɛ,’ la kɛtshi tshɛ Yeso aketawɔ kɛnɛ kakɔlɔmbaka ɔna womoto ɔsɔ ndo nde akakɔnɔla ɔnande la womoto. (Mat. 15:21-28) Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kekina. L’etatelo k’olimu ande, Yeso akɛnya hwe ɔnɛ: “Onto tshɛ lamanguna . . . , dimi lawɔ layowanguna.” (Mat. 10:33) Ko onde nde akanguna Petero ɔnɛ lakawanguna mbala shato? Ndooko. Yeso akeyaka dia Petero akanyange efula lo kɛnɛ kakandasale ndo nde aki pami kaki la kɔlamelo y’efula. L’ɔkɔngɔ wa eolwelo kande, Yeso akɛnama le Petero ndo ondo dui sɔ diakoshikikɛ dia nde akodimanyiya ndo nde akawokaka ngandji. (Luka 24:33, 34) Vɔ akɔ ahende mbuta ate, Jehowa nde la Yeso Kristo wekɔ l’ekanelo k’ɔlɔlɔ. Kayotota lo dikambo diaso? Jehowa nongamɛka dia sho monga l’ekanelo k’ɔlɔlɔ. w23.07 21 od. 6-7
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 12
Nyɔi hatoyala nto.—Ɛny. 21:4.
Eshikikelo kakɔna kakokaso mbisha wanɛ wadja taamu ɔnɛ daka diaki Nzambi lo dikambo dia paradiso diayokotshama? Ntondotondo, Jehowa ndamɛ mbakalake daka diakɔ. Dibuku dia Ɛnyɛlɔ mbutaka ɔnɛ: “Ko Ɔnɛ lakadjasɛ lo kiti ka lowandji akate ate: ‘Eenda! dimi leetɛ diangɔ tshɛ eyoyo.’” Nde ekɔ la lomba la wolo ndo la nsaki ka nkotsha daka diande. Dui dia hende, ekotshamelo ka daka diande ekɔ dui dia mɛtɛ, nɛ dia lo ndjela kanyi ya Jehowa, diɔ diamboshilaka la kotshama. Diakɔ diatande ɔnɛ: “Ɛtɛkɛta ɛnɛ wekɔ wa kɔlamelo ndo mɛtɛ. . . . Vɔ wambokotshama!” Dui dia sato, etena katatɛ Jehowa dui dimɔtshi, nde tshɔka la diɔ polo ambodishidiya, oko washikikɛ ɛtɛkɛta w’ɔnɛ: “Dimi kele Alfa la Omega.” (Ɛny. 21:6) Jehowa ayɛnya dia Satana ekɔ kanga kashi ndo ambokita tatala. Laasɔ, etena kata onto ɔmɔ ɔnɛ: “Dui sɔ diekɔ dimɛna efula, koko diɔ mɛnamaka dia diɔ hadiotokotshama,” adiɛnde ndo lembetshiya Ɛnyɛlɔ 21: 5, 6. Ɛnyande woho wakashikikɛ Jehowa daka diande, lo mbidja sinyatirɛ lɔkɔ watekana oko sinyatirɛ yande hita.—Isa. 65:16. w23.11 7 od. 18-19
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 13
Layoketɛ wodja wa woke.—Eta. 12:2.
Jehowa akalake Abrahama daka sɔ etena kakinde l’ɛnɔnyi 75 aha la nde monga la ɔna. Onde Abrahama akɛnyi ekotshamelo ka daka sɔ? Ndooko nde hɛnyi tshɛ lo tshɛ. L’ɔkɔngɔ wa nde ntenyanya Ɔkɛdi wa Efaratɛ ndo nkonga ɛnɔnyi 25, Abrahama akɛnyi woho wakotɔ Isaka lo yoho ya dihindo ndo l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi ekina 60, tokanula tande, Esao nde la Jakɔbɔ wakotɔ. (Hɛb. 6:15) Koko Abrahama kɔmɛna tokanula tande wakoma wodja wa woke ndo wakita Nkɛtɛ ya Daka. Koko, pami ka kɔlamelo kɛsɔ akangɛnangɛna lɔngɛnyi la ma ma lakinde la Otungi ande. (Jak. 2:23) Ndo etena kayolɔ Abrahama, nde ayamba efula dia mbeka dia mbetawɔ kande ndo solo diande dia lotutsha mbakayokonyaka dia wedja tshɛ tshɔkwama! (Eta. 22:18) Wetshelo akɔna wambotokondja? Sho tshɛ onto l’onto, ondo hatotɛna ekotshamelo k’alaka tshɛ wa Jehowa mbala kakɔ ɔtɔi. Koko, naka sho monga la solo dia lotutsha oko Abrahama, kete sho koka monga l’eshikikelo dia Jehowa ayotɔtshɔkɔla l’etena kɛnɛ ndo ayoleka tɔtshɔkɔla lo andja Ande w’oyoyo watolakande.—Makɔ 10:29, 30. w23.08 24 od. 14
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 14
L’etena kakandayangaka Jehowa, Nzambi ka mɛtɛ akookonya ɔngɔnyi.—2 Ɛk. 26:5.
Etena kakinde ɔlɔngɔlɔngɔ, nkumekanga Uziya aki l’okitshakitsha. Nde akeke dia “mboka Nzambi ka mɛtɛ wɔma.” Nde akasɛnɛ ɛnɔnyi 68 ndo l’etena koleki otale ka lɔsɛnɔ lande, Jehowa akɔtshɔkɔla. (2 Ɛk. 26:1-4.) Uziya akalɛndja wedja efula w’atunyi ande ndo nde akasale tshɛ dia Jɛrusalɛma kokamɛ dimɛna. (2 Ɛk. 26:6-15) Uziya aki mɛtɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo kɛnɛ tshɛ kakokimanyiya Nzambi dia nsala. (Ond. 3:12, 13) Nkumekanga Uziya aki la mbekelo ka mbitɛka anto akina kɛnɛ kakawahombaka nsala. Ko onde dui sɔ diakahombe mbookonya dia mfɔnya dia nde kokaka nsala tshɛ kakandalangaka? Lushi lɔmɔ, Uziya akɔshi yɛdikɔ ya mbɔtɔ lo tɛmpɛlɔ ka Jehowa. L’otako tshɛ, nde akɔshi yɛdikɔ ya ntshumba tshɔ l’elambwelo, dui diele nkumi ya dikanga komonga la lotshungɔ la nsala. (2 Ɛk. 26:16-18) Ɔlɔmbɛdi a laadiko, Azariya akahembe dia mbongola, koko Uziya akadunganɛ la nkɛlɛ. Lonyangu ko, Uziya akayoshisha kɔlamelo yande ndo Jehowa akawosha dilanya lo mbooka hemɔ ka sudi. (2 Ɛk. 26:19-21) Ande woho wotonga lɔsɛnɔ lande dimɛna efula otondotetemala monga l’okitshakitsha lee! w23.09 10 od. 9-10
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 15
Nde . . . akangana la wɔ, lam’ele nde akokaka olui w’anto wakanyɛma mpota wɔma.—Ngal. 2:12.
Kaanga l’ɔkɔngɔ wa nde nkoma Okristo w’okitami, ɔpɔstɔlɔ Petero akahombe ndɔshana la wɛɔdu ande. Lo 36 T.D., Petero aki laawɔ etena kakasɔnama Kɔnɛliyo laki ose Wodja waki kominya mpota nyuma k’ekila, ɔsɔ aki djembetelo yɛnya hwe dia “Nzambi keema la shɔnɔdi” ndo ase Wedja wakakoke monga l’atei w’etshumanelo k’Akristo. (Ets. 10:34, 44, 45) Oma laasɔ, Petero akatatɛ ndɛ kaamɛ l’ase Wedja, dui diakinde kokoka pondjo disala ntondo. Koko, Akristo amɔ w’ase Juda wakayaokaka di’ase Juda ndo ase Wedja takawakokaka ndɛ kaamɛ. Etena kakaye amɔ waki l’ekanelo ka ngasɔ l’Atiyɔka, Petero akatshike ndɛ kaamɛ l’anango w’ase Wedja, ondo l’ɔtɛ wa wɔma wakandokaka Akristo w’ase Juda. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akɛnyi yimba ya dungi pende shɔ ko akahangwɛ Petero l’atei w’anto. (Ngal. 2:13, 14) Kaanga mbakinde la wandja asɔ, Petero akatetemala. w23.09 22 od. 8
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 16
Nde ayonyoshikikadia nge. —1 Pe. 5:10
Naka wɛ ndjasɛdingola la losembwe tshɛ, kete wɛ mbeyaka mbishola wɛɔdu ɛmɔ wele la yɛ, koko tɔkɔmɔke. “Nkumadiɔndjɔ ekɔ ɔlɔlɔ,” ndo nde ayokokimanyiya dia wɛ ndjalowanya. (1 Pe. 2:3) Ɔpɔstɔlɔ Petero toshikikɛ ɔnɛ: “Nzambi . . . ndamɛ ayoshidiya olowanyelo anyu. Nde ayonyokimanyiya dia nyu ntshikala nge.” L’etatelo, Petero akayaoke dia nde hasungana dia nde monga kaamɛ l’Ɔna Nzambi. (Luka 5:8) Koko la osukɔ wa la ngandji waki Jehowa la Yeso, Petero akatetemala ndjela Yeso la kɔlamelo tshɛ. Etombelo waki la dui sɔ ele Jehowa aketawɔ dia Petero “mbɔtɔ lo Diolelo dia pondjo dia Nkumɛso la Oshimbedi aso Yeso Kristo.” (2 Pe. 1:11) Ande difuto diakandakondja lee! Naka wɛ ntetemala mbikikɛ oko wakasale Petero ndo mbetawɔ dia mbetshama oma le Jehowa, kete wɛ lawɔ ayolongola difuto dia lɔsɛnɔ la pondjo. Wɛ ‘ayokotsha oyango wa mbetawɔ kayɛ, mbuta ate panda kayɛ.’—1 Pe. 1:9. w23.09 31 od. 16-17
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 17
Nyɔtɛmɔlɛ Ɔnɛ lakatonge olongo la nkɛtɛ.—Ɛny. 14:7.
Tabɛrnaklɛ kaki la sɛkɛ, mbuta ate dihole diaki hwe l’etei ka lokombo, lɛnɛ akahombaka ɛlɔmbɛdi nsala elimu awɔ. Elambwelo ka woke ka nkonga ka tshumbaka elambo kaki lo sɛkɛ sɔ kaamɛ la dɔnga dia woke dia nkonga diaki l’ashi wakakambaka l’ɛlɔmbɛdi dia ndjaɛdia la ntondo ka vɔ nkamba elimu awɔ w’ekila. (Eto. 30:17-20; 40:6-8) Ɛlɔ kɛnɛ, atshikadi w’akitami wa Kristo weke la nkɛtɛ wekɔ lo nkamba la kɔlamelo tshɛ lo sɛkɛ dia l’etei dia tɛmpɛlɔ ka lo nyuma. Dɔnga dia woke diaki l’ashi lo mbɔtwɛlɔ ka tabɛrnaklɛ ndo ka waa tɛmpɛlɔ mbaoholaka ndo mboholaka Akristo tshɛ ohomba wa ntshikala pudipudi lo lɔkɛwɔ ndo lo nyuma. Ko lende akambɛ “olui a woke” Jehowa olimu kana mbɔtɛmɔla, mbuta ate wanɛ wasukɛ anango Kristo w’akitami? Ɔpɔstɔlɔ Joani akawaɛnyi “wemadi la ntondo ka kiti ka lowandji,” kalembetshiya lanɛ la nkɛtɛ sɛkɛ dia l’andja, lɛnɛ “[akambɛwɔ Nzambi] olimu w’ekila la yanyi ndo l’otsho lo tɛmpɛlɔ kande.” (Ɛny. 7:9, 13-15) Tekɔ mɛtɛ la lowando efula le Jehowa lo woho wakandatosha diaaso dia mbɔtɛmɔla lo tɛmpɛlɔ kande ka woke ka lo nyuma! w23.10 28 od. 15-16
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 18
L’ɔtɛ wa daka diakawosha Nzambi, nde . . . akakeketala oma lo mbetawɔ kande.—Rɔmɔ 4:20.
Yoho mɔ yatokeketsha Jehowa ele lo tshimbo ya dikumanyi. (Isa. 32:1, 2) Ɔnkɔnɛ, etena keyɛ l’ekiyanu, tɛ dikumanyi kɛnɛ kayakiyanyayɛ. Tengengake dia mbetawɔ ekimanyielo k’oma le dikumanyi. Lo tshimbo yawɔ, Jehowa koka kokeketsha. Elongamelo kaso kohikami lo Bible ka lɔsɛnɔ la pondjo, lo paradiso ka la nkɛtɛ kana katɔsɛnaka l’olongo, dui sɔ nto toshaka wolo. (Rɔmɔ 4:3, 18, 19) Elongamelo kaso tokimanyiyaka dia mbikikɛ ehemba, nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ ndo nkotsha ɛkɛndɛ w’otshikitanyi l’etshumanelo. (1 Tɛs. 1:3) Woho w’elongamelo kakɔ kaamɛ kakakeketsha ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Nde ‘akahinama,’ aki “l’okandokando,” ‘akahɛnyahɛnyama,’ ndo ‘akakɔshama la nkɛtɛ.’ Lɔsɛnɔ lande laki lo waale. (2 Kɔr. 4:8-10) Pɔɔlɔ akakondja wolo wa mbikikɛ lo mbika washo l’elongamelo kande. (2 Kɔr. 4:16-18) Pɔɔlɔ akake washo l’elongamelo ka lɔsɛnɔ lande la pondjo la l’olongo. Pɔɔlɔ akakane yimba la elongamelo kɛsɔ, etombelo waki la dui sɔ ele, nde akayaoke dia nde akatetɛmaka “oyoyo lushi la lushi.” w23.10 15-16 od. 14-17
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 19
Jehowa ayosha anto ande wolo. Jehowa ayɔtshɔkɔla anto ande la wɔladi. —Os. 29:11.
Etena kalɔmbaso, enda kana ɔnɛ mɛtɛ ɔnɛ mbele etena le Jehowa dia nde nkadimola lo dɔmbɛlɔ diami. Sho mbeyaka mfɔnya dia tekɔ mɛtɛ l’ohomba w’ekadimwelo l’alɔmbɛlɔ aso aha la ntshimbatshimba. Koko kɛnɛ kele mɛtɛ ele, Jehowa mbeyaka etena koleki dimɛna ka tokimanyiya. (Hɛb. 4:16.) Etena kele hatolongola mbala kakɔ ɔtɔi kɛnɛ kalɔmbaso, sho mbeyaka mfɔnya dia ekadimwelo wa Jehowa ele ɔnɛ ‘Keema.’ Koko ekadimwelo ande koka monga ɔnɛ ‘Aha l’etena kɛnɛ.’ Ɛnyɛlɔ, ɔnangɛso l’ɔlɔngɔlɔngɔ lakalɔmbaka dia nde nkɔnɔ oma lo hemɔ kande. Koko hemɔ kande hakɔnɔ. Naka Jehowa otondɔɔkɔnala lo yoho ya dihindo, Satana otokoka mbuta dia ɔnangɛso ɔsɔ ekɔ lo ntetemala kambɛ Jehowa paka l’ɔtɛ wɔkɔnɔdinde. (Jɔbɔ 1:9-11; 2:4) Ndo nto, Jehowa amboshikikɛka etena kayondɔkɔnɔla hemɔ tshɛ. (Isa. 33:24; Ɛny. 21:3, 4) Polo ndo l’etena kɛnɛ, hatokoke nongamɛ dia nkɔnɔ lo yoho ya dihindo. Ɔnkɔnɛ, ɔnangɛso akakoke nɔmba Jehowa dia nde mbokeketsha ndo mbosha wɔladi wa lo yimba dia nde mbikikɛ hemɔ kande ndo ntetemala kambɛ Nzambi la kɔlamelo tshɛ. w23.11 24 od. 13
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 20
Nde kotosalɛ akambo lo ndjela pɛkato yaso, ndo nde kotofuta lo ndjela munga yaso.—Os. 103:10.
Samisɔna akasale munga ka woke efula, koko nde kopekɔ. Nde akayange diaaso dimɔ dia nkotsha ɔkɛndɛ ande wakawosha Nzambi lo dikambo di’ase Filistiya. (Emb. 16:28-30) Samisɔna akasɛngasɛnga Jehowa ate: “Etawɔ dia dimi nsɔmbɔya ase Filistiya.” Nzambi ka mɛtɛ akakadimola l’ɛsɛngɔsɛngɔ waki Samisɔna ndo akanyomoyowosha wolo lo yoho ya dihindo. Etombelo waki la dui sɔ ele, Samisɔna akadiake ase Filistiya lo diaaso sɔ oleki woho wakandasalaka ntondo. Kaanga mbakadiɛnɛ Samisɔna l’etombelo wa kɔlɔ w’oma lo munga kande, nde kopemba ntshika nsala lolango la Jehowa. Kaanga naka tambosala munga kɛmɔ ndo munga kakɔ nɔmbaka dia vɔ tongola kana nshishɛ diɛsɛ dimɔ, hatohombe mpekɔ. Tohɔ dia Jehowa hatohekɔ pondjo. (Os. 103:8, 9) Oyadi munga yaso, sho koka ntetemala monga ohomba le Jehowa oko waki Samisɔna. w23.09 6 od. 15-16
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 21
Ekikelo [konyaka] lo mbetawɔma; mbetawɔma lo wedi atɔ konyaka lo elongamelo.—Rɔmɔ 5:4.
Ekikelo kayɛ kokonyaka dia mbetawɔma le Jehowa. Koko dui sɔ hɛnya dia Jehowa ngɛnangɛnaka etena kahomanayɛ l’ehemba kana l’ekakatanu. Kɛnɛ ketawɔma le Nzambi ele wɛ. Ekikelo kayɛ kokonyaka dia wɛ mbetawɔma le nde. Ande ɔtshɔkɔ wa woke lee! (Os. 5:12) Ohɔ di’Abrahama akakikɛ ehemba ndo nde aketawɔma le Nzambi. Jehowa akawɔshi oko ɔngɛnyi Ande ndo oko onto ɔlɔlɔ. (Eta. 15:6; Rɔmɔ. 4:13, 22) Ngasɔ mbakokadiɔ monga ndo lo dikambo diaso. Nzambi hatetawɔ l’ɔtɛ w’awui efula wasalaso l’olimu ande kana l’ɔtɛ wa waɛsɛ wele la so. Nde tetawɔka l’ɔtɛ w’ekikelo kaso ka la kɔlamelo. Oyadi ɛnɔnyi wele la so, awui kana akoka wele la so, sho tshɛ koka mbikikɛ. Onde wɛ ekɔ lo mbikikɛ ohemba ɔmɔ la kɔlamelo tshɛ l’etena kɛnɛ? Naka eelo, kete wɛ kondjaka esambelo lo mbeya dia Nzambi ketawɔka. Mbeya dia sho mbetawɔmaka le Nzambi koka monga la shɛngiya ya wolo le so. Dui sɔ koka nkeketsha elongamelo kaso. w23.12 11 od. 13-14
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 22
Onga pami.—1 Nku. 2:2.
Okristo wa pami pombaka mbeka dia mbeya nsawola l’anto dimɛna. Pami keya nsawola dimɛna ekɔ onto lahokamɛ anto akina dimɛna ndo lashihodia tokanyi ndo nsaki yawɔ. (Tok. 20:5) Oma lo wondjo wa dui w’onto, oma lo ɛnamelo ka l’elungi ndo oma lo tɔjɛstɛ tasala onto, nde koka mbeya woho wayaoka onto. Wɛ hakoke nsala dui sɔ aha la mbetshaka wenya kaamɛ l’anto. Naka wɛ kambaka mbala tshɛ la dihomɔ dia ntshulatshula dia sawolaka l’anto, ɛnyɛlɔ fundɛ onto mesajɛ l’ɔrdinatɛrɛ kana lo telefɔnɛ, kete dui sɔ mbeyaka ndjokitshakitsha dikoka diayɛ dia nsawola l’anto okoko l’okoko. Ɔnkɔnɛ, yanga waaso wa sawolaka l’anto akina okoko l’okoko. (2 Jni. 12) Okristo wa pami wambotshunda lo nyuma, pombaka monga nto l’akoka wa nkotsha ehomba ande ndo wa nkumbo kande. (1 Tim. 5:8) Ekɔ ohomba mbeka dia monga la dikoka dimɔ diayokokimanyiya dia nkondja olimu. (Ets. 18:2, 3; 20:34; Ɛf. 4:28) Eyama oko onto lakamba olimu wolo ndo onto lasala olimu polo mbowoshidiya. Naka wɛ nsala ngasɔ, kete ondo wɛ ayonga l’akoka wa nkondja olimu ndo aha nshisha olimu akɔ. w23.12 27 od. 12-13
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 23
Lushi la Jehowa layoya paka woho watoyaka wovi l’otsho.—1 Tɛs. 5:2.
Etena katɛkɛta Bible dikambo dia “lushi la Jehowa,” tɔ nangaka ntɛkɛta dia etena kayolanya Jehowa atunyi ande ndo kayondela ekambi ande mpanda. Lo nshi y’edjedja, Jehowa akashaka wedja ɛmɔtshi dilanya. (Isa. 13:1, 6; Ɛzk. 13:5; Zɛf. 1:8) Lo nshi yaso nyɛ, “lushi la Jehowa” tatɛka la etena kayolanya ewandji wa pɔlitikɛ Babiblɔna ka Woke ndo layokonya lo kondoko lo ta di’Aramangɛdɔna. Dia ndjohandɔ lo “lushi” lɔsɔ, sho pombaka ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ. Yeso aketsha dia hatokoke tsho mongaka suke dikambo dia “mfɔnu ka woke” koko ndo nto ‘ntetemala ndjalɔngɔsɔla’ dikambo diatɔ. (Mat. 24:21; Luka 12:40) Lo mukanda ande wa ntondo wakasambiyama otsha le ase Tɛsalɔnika, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akakambe la lokema la wɛdikelo wakoka nkimanyiya Akristo dia vɔ mongaka suke dikambo dia lushi la woke la kilombo la Jehowa. Pɔɔlɔ akeyaka dia lushi la Jehowa takalakoke ndja l’etena kɛsɔ. (2 Tɛs. 2:1-3) Koko, nde akakɔkɔmiya anango dia ndjalɔngɔsɔlaka dikambo dia lushi lɔsɔ oko wate kana lɔ layoya loyi ndo sho lawɔ nto koka nkamba la dako diande sɔ. w23.06 8 od. 1-2
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 24
Analengo wa ngandji, nyotshikale nge, nyoshikimale.—1 Kɔr. 15:58.
Lo 1978, wakake etajɛ ɔmɔ w’otale tshwa l’osomba wa Tokyo, la Japon. Anto wakayambolaka woho wayoshikamala luudu lɔsɔ l’osomba wele adidimu wa nkɛtɛ salemaka mbala la mbala. Kakɔna kakasale ambiki wa luudu lɔsɔ diaha lɔ nyukɔ lam’ayosalema adidimu wa nkɛtɛ? Waa ɛjɛniɛrɛ wakashikimadia etajɛ ɔsɔ nge woho wele adidimu wa nkɛtɛ hawokoke mbonyukola. Akristo wekɔ oko etajɛ ɔsɔ. Lo woho akɔna? Okristo pombaka monga la wɛdimo lam’asa monga nge la monga aha nge kamboleka. Nde pombaka monga nge ndo nshikimala lo kitanyiyaka ɛlɛmbɛ ndo atɔndɔ wa Jehowa lushi tshɛ. Nde ekɔ “suke dia nkitanyiya” ndo hasekola ɛlɛmbɛ wa Nzambi. Lo wedi okina, nde pombaka monga la “ekanelo k’ɔlɔlɔ,” kana aha awui wolo etena kakoka dui sɔ salema kana etena kele dui sɔ ohomba. (Jak. 3:17) Okristo wakeke dia monga la wɛdimo mbewɔka dia monga awui wolo amboleka kana yetawetawɔ yamboleka. w23.07 14 od. 1-2
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 25
Kaanga mbenyu nyatawɛnaka, nyu mbookaka ngandji.—1 Pe. 1:8.
Yeso akahombe nshika ntanga l’ehemba wa Satana Diabolo, mbidja ndo woho wakɔlɔsha Satana lo yoho yɛnama hwe diaha nde ntshikala la kɔlamelo le Nzambi. (Mat. 4:1-11) Satana akayashikikɛ dia nkonya Yeso dia nsala pɛkato diaha nde monga l’akoka wa mfuta oshinga w’etshungwelo. Lam’akandakambaka olimu ande lanɛ la nkɛtɛ, Yeso akakikɛ ehemba ekina. Nde akahomana l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ ndo lɔsɛnɔ lande laki lo waale. (Luka 4:28, 29; 13:31) Nde akahombe nto mbikikɛ munga y’ambeki ande waki komonga kokele. (Makɔ 9:33, 34) Lam’akawolomboshaka dikambo dia lɔsɛnɔ lande, wakɔhɛnyahɛnya ndo wakawɔsɔkɛ. Oma laasɔ, wakodiake l’esehe tshɛ ndo nde akasowe efula ndo akashama nsɔnyi. (Hɛb. 12:1-3) Nde akahombe mbikikɛ etenyi k’ekomelo k’ohemba ande ɔsɔ, aha l’ekokelo ka Jehowa. (Mat. 27:46) Mbokɛmaka hwe dia, Yeso akasowe efula dia nkimɔ oshinga w’etshungwelo. Onde hatotshutshuyama dia monga la ngandji k’efula otsha le Yeso etena kakanyiyaso woho wakandetawɔ nsowa efula lo wahɔ aso? w24.01 10-11 od. 7-9
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 26
Wanɛ tshɛ wasala akambo la esasesase wayonga wola ndooko onyake.—Tok. 21:5.
Tekɔ l’ohomba wa solo dia lotutsha dia sho monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna l’anto akina. Dui sɔ tokimanyiyaka dia pokamɛ la yambalo tshɛ etena katɛkɛta anto akina. (Jak. 1:19) Solo dia lotutsha kimanyiyaka nto dia wɔladi monga. Naka sho monga la solo dia lotutsha, kete hatotosala akambo esadi esadi kana mbuta dui dia kɔlɔ etena keso l’okiyanu. Ndo naka sho monga la solo dia lotutsha, kete hatotoka nkɛlɛ esadi etena katosalɛ onto ɔmɔ kɔlɔ. Lo dihole dia nkaloya kɔlɔ lo kɔlɔ, ‘tayotetemala mbikikanɛ kɔlɔ ndo dimanyiyana l’otema ɔtɔi lam’asaso.’ (Kɔl. 3:12, 13) Solo dia lotutsha koka nto tokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna. Lo dihole dia nsala akambo l’esasesase kana aha la nkanyiya, tayɔsa etena ka nsala eyangelo ndo oma laasɔ ndjɔsa yɛdikɔ yoleki tshɛ dimɛna. Ɛnyɛlɔ, naka tekɔ lo tayange olimu, sho mbeyaka monga suke dia mbetawɔ olimu tshɛ wɛnaso ntondo. Koko, naka sho monga la solo dia lotutsha, kete tayɔsa etena ka nsɛdingola shɛngiya yakoka monga l’olimu ɔsɔ lo nkumbo kaso ndo lo lonyuma laso. Naka sho monga la solo dia lotutsha, kete sho mbeyaka mbewɔ ndjɔsa yɛdikɔ ya kɔlɔ. w23.08 22 od. 8-9
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 27
Dimi mɛnaka ɔlɛmbɛ okina wele l’etei ka demba diami walɔshana la ɔlɛmbɛ wele lo yimba yami ndo wambetɛ mfumbe ka ɔlɛmbɛ wa pɛkato wele l’etei ka demba diami.—Rɔmɔ 7:23.
Naka wɛ nkɔmɔ l’ɔtɛ wahombayɛ ndɔshana la nsaki ka nsala kɔlɔ, lo nkana yimba la daka diakayalake Jehowa etena kakayayakimɔ le nde, ayokeketsha yɛdikɔ yayɛ ya ndɔshana l’ehemba. Lo woho akɔna? Etena kayakimɔyɛ le Jehowa, wɛ ndjasɛkaka. Dui sɔ nembetshiyaka dia wɛ mbutaka ndooko lo nsaki ndo l’awui tshɛ wakoka nyangiya Jehowa. (Mat. 16:24) Ɔnkɔnɛ etena kayoyohomana l’ohemba, wɛ hatonga l’ohomba wa mbɔsa etena ka nkana yimba lo kɛnɛ kayoyohomba nsala. Wɛ amboshilaka mbɔsa yɛdikɔ lo kɛnɛ kayoyosala, mbuta ate ntshikala la kɔlamelo le Jehowa. Wɛ ayotetemala mbɔsa yɛdikɔ ya ngɛnyangɛnya Jehowa. Lo yoho mɔtshi wɛ ayonga oko Jɔbɔ. Kaanga mbakandahomana l’ehemba wa wolo efula, nde akashile mbɔsa yɛdikɔ lo mbuta ɔnɛ: “Dimi hantotshika olowanyi ami!”—Jɔbɔ 27:5. w24.03 9 od. 6-7
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 28
Jehowa ekɔ suke la wanɛ tshɛ wawelɛ, wanɛ tshɛ wawelɛ lo mɛtɛ.—Os. 145:18.
Jehowa “Nzambi ka ngandji,” ekɔ kaamɛ la so! (2 Kɔr. 13:11) Nde ndjashaka le ɔmɔmɔ la l’atei aso. Tekɔ l’eshikikelo dia “sho nyingama la ngandji Kande ka kɔlamelo.” (Os. 32:10) Lo yɛdikɔ yayotoleka nkana yimba lo ngandji katokande, mbayotoleka mɛna woho wayakiyanyande lo dikambo diaso ndo mbayotoleka sukana la nde. Sho koka ndjasukanya la nde aha l’okakatanu ndo mbotɛ polo lo yɛdikɔ yakɔna yeso l’ohomba wa ngandji kande. Sho koka mbotɛ ekiyanu aso tshɛ, tele l’eshikikelo dia nde mbeyaka ndo ɔnɛ nde ekɔ lo nomɔlomɔ dia tokimanyiya. (Os. 145:19) Oko watotoyasukanyaka la seka dia dja lo nshi ya tshitshi, mbatotoyasukanyaka la ngandji ka Jehowa. Kaanga mbele ngandji ka Jehowa kekɔ wolo efula, tɔ kekɔ ndo la kɛtshi. Laasɔ onga l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula nɛ dia Jehowa kookaka ngandji. Ndo ondo sho tshɛ tayosala dui dimɔtshi l’ɔtɛ wa ngandji kande lo mbuta ɔnɛ: “Dimi mbokaka Jehowa ngandji”!—Os. 116:1. w24.01 31 od. 19-20
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 29
Dimi lakawaewoya lokombo layɛ. —Jni. 17:26.
Yeso akasale akambo efula lo dihole dia mbutɛ anto tsho dia lokombo la Nzambi ekɔ Jehowa. Ase Juda waketshama oma le Yeso wamboshilaka mbeya lokombo la Nzambi. Koko Yeso akete la ntondo lo “tolembetshiya woho Wende.” (Jni 1:17, 18) Ɛnyɛlɔ, Efundelo wa lo Hɛbɛru wakɛnya dia Jehowa ekɔ la kɛtshi ndo mbokanaka kandji. (Eto. 34:5-7) Yeso akɛnya mɛtɛ kɛsɔ lo yoho ya hwe lo wɛɛla wendana la ɔna la lotshito nde la she. Etena kadiaso awui wendana la ombutshi ɔsɔ lakɛnyi ɔnande lakayatshumoya ‘oma lo tshalola,’ nde akalawɔ dia tohomana la nde, akookumbatɛ ndo akoodimanyiya l’otema ɔtɔi, sho mɛnaka lo yoho ya didjidji yoho yoleki tshɛ kɛtshi ndo kandji kele la Jehowa. (Luka 15:11-32) Yeso akakimanyiya anto akina dia nshihodia woho w’onto wele mɛtɛ She. w24.02 10 od. 8-9
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 30
Samba anto akina . . . la esambelo kakatosambe Nzambi.—2 Kɔr. 1:4.
Jehowa keketshaka ndo sambaka wanɛ wahomana l’ekakatanu. Ngande wakokaso mbokoya Jehowa lo monga la kɛtshi ndo nsamba anto akina? Yoho mɔ yakokaso nsala dui sɔ ele lo nkɛnɛmɔla waonga wa l’etei kaso k’otema wɔtɔnɛ la mbisha esambelo. Naa waonga amɔ l’atei awɔ? Kakɔna kakoka tokimanyiya dia mɛnyanya ngandji keso la tɔ ohomba l’oyango wa “ntetemala sambana lam’asaso” lushi la lushi? (1 Tɛs. 4:18) Tekɔ l’ohomba wa nkɛnɛmɔla waonga wele oko, ngandji k’onto l’ɔnango ndo ɔlɔlɔ w’otema. (Kɔl. 3:12; 1 Pe. 3:8) Ngande wayotokimanyiya waonga asɔ? Etena kongaso la kɛtshi otsha le anangɛso ndo kayakiyanyaso l’otema ɔtɔi lo dikambo diawɔ, tayonga la nsaki k’efula ka mbasamba etena kewɔ l’asui. Yeso akate ɔnɛ: “Nɛ dia oma l’efula k’akambo wele l’otema mbatɛkɛta onyɔ. Onto ɔlɔlɔ tondjaka akambo w’ɛlɔlɔ oma lo eombelo kande k’ɔlɔlɔ.” (Mat. 12:34, 35) Nsamba anangɛso l’akadiyɛso wele lo dihombo ekɔ yoho y’ohomba efula yɛnyaso ngandji kawaokaso. w23.11 10 od. 10-11
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 31
Koko wanɛ wele la shɛnɔdi wayoshihodia.—Dan. 12:10.
Sho pombaka nyanga ekimanyielo naka talanga nshihodia prɔfɛsiya ya lo Bible. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kɛnɛ. Ohɔsa dia wɛ ambotshɔ dia tembola dihole dimɔ diahayeye, koko ɔngɛnyi ayɛ ɔmɔ mbeyaka dihole sɔ dimɛna. Nde mbeyaka shikaa dihole dieyɛ ndo lɛnɛ akonya mboka tshɛ. Ndooko onyake wɛ ayetawɔ di’ɔngɛnyi ɔsɔ ntshɔ kaamɛ la yɛ! Woho akɔ waamɛ mbele, Jehowa mbeyaka etena kakɔna kasɛnaso ndo kakɔna katokongɛ lo mboka kele la ntondo kaso. Laasɔ, dia nshihodia prɔfɛsiya ya lo Bible, sho pombaka nɔmba Jehowa ekimanyielo l’okitshakitsha tshɛ. (Dan. 2:28; 2 Pe. 1:19, 20) L’ɛnyɛlɔ k’ombutshi w’ɔlɔlɔ, Jehowa nangaka di’anande monga la nshi yayaye y’ɔngɛnɔngɛnɔ. (Jɛr. 29:11) Koko otshikitanyi l’ombutshi akɔna tshɛ w’onto, Jehowa koka mbuta awui wayosalema lo nshi yayaye l’eshikikelo tshɛ. Nde akasale dia prɔfɛsiya fundama l’Ɔtɛkɛta ande woho wa sho monga l’akoka wa mbeya awui w’ohomba la ntondo ka vɔ salema.—Isa. 46:10. w23.08 8 od. 3-4