“Mete, Eli Na?”
APAMI ahende wɛlane ango wakatshikitana woho w’anyanya. Ɔmɔtshi aki ose pɔlitikɛ laki kombokaka anto kɛtshi, nde aki onangi wa lokumu, kanga ɔngɔnyi, ndo aki suke suke dia sala kɛnɛ tshɛ kakandakokaka sala dia tɔla olimu ande otsha la ntondo. Okina aki ombetsha wakasɛkɛ ɔngɔnyi la lokumu ndo aketawɔ nambola lɔsɛnɔ lande dia shimbɛ nsɛnɔ y’anto akina. Aha la tamu, apami ahende anɛ takiwɔ la kanyi ɔtɔi! Vɔ kɔmbɔtɔnganɛ koyanga yema tshitshɛ lo dikambo dimɔtshi—dikambo diakɔ ko mɛtɛ.
Apami akɔ ango waki Pɔnsɔ Pilato nde la Yeso Kristo. Yeso akemadi la ntondo ka Pilato oko otshi w’akambo wa kɔlɔ wambanyema. Lande na? Yeso akalembetshiya ɔnɛ ɔkɔkɔ wa dikambo sɔ—mɛtɛ, ɔkɔkɔ wakandaye lanɛ la kɛtɛ ndo wakandayokamba olimu ande—aki l’ɔtɛ wa dikambo ɔtɔi: mɛtɛ. Nde akate ate: “Dimi lakuto dia dikambu ne. Dia dikambu ne mbakamayi la kete, dia mvuta akambu wa mete.”—Joani 18:37.
Okadimwelo waki Pilato waki dimbola dia woke: “Mete, eli na?” (Joani 18:38) Onde mɛtɛ nde aki l’ohomba w’okadimwelo? Kema. Yeso aki woho w’onto wakakadimolaka dimbola tshɛ diakawawombolaka la kanyi y’ɔlɔlɔ, koko nde kokadimola Pilato. Ndo Bible mbutaka ɔnɛ l’ɔkɔngɔ wa nde mumbola dimbola diande, Pilato akatombe oma lo luudu la dombo aha la tshimbatshimba. Ondo ɔlɔmbɔdi w’Ose Rɔmɔ akambola dimbola dia wombola mbola la lonyû l’otema, oko onto lata ɔnɛ: “Mɛtɛ? Dikambo diakɔna sɔ? Mɛtɛ kema!”a
Lokanyi la Pilato la kɔlɔ lo kɛnɛ k’endana la mɛtɛ ambodiangana nshi nyɛ. Anto efula kanaka ɔnɛ ndoko mɛtɛ kele kokele—kana mbuta ate, kɛnɛ kele mɛtɛ le onto ɔmɔtshi mbeyaka monga kashi le okina, ɔnkɔnɛ vɔ akɔ ahende mbeyaka mbuta “mɛtɛ.” Kanyi shɔ yambodiangana efula, diɔ diakɔ diambowotondja tshɛkɛta y’ɔnɛ: “ndoko mɛtɛ kele kokele.” Onde ɔsɔku mbɔsayɛ mɛtɛ? Naka ɔsɔku, onde wɛ aketawɔ kanyi shɔ aha la mumbola shikaa dikambo diakɔ oka? Koyanga wɛ kondjietawɔ, onde wɛ mbeyaka woho akɔna wele filɔzɔfi kɛsɔ la shɛngiya lo lɔsɛnɔ layɛ?
Mɛtɛ Kambɔlɔshama
Pɔnsɔ Pilato takinde onto la ntondo la mbidja tamu lo kɛnɛ k’endana la mɛtɛ ka kokele. Wa nomb’ewo mɔtshi y’edjedja y’Ase Ngirika waketɛ wetshelo wa tamu ta ngasɔ oko olimu awɔ! Deko tanu la ntondo ka Pilato mbotɔ, Parménide (ɔnɛ lakɔsama oko ɔmpɔhɔdi wa wetshelo wa metafizikɛ k’Ase Mputu) akakanaka ɔnɛ ekɔ wolo di’onto koma lo ewo k’oshika. Démocrite, ɔnɛ lakɔsama oko “nomb’ewo ka woke koleki ndo wa nomb’ewo tshɛ y’edjedja,” akate ate: “Mɛtɛ kambokundɛma ka tshina. . . . Ndoko dikambo dieyaso ɔnɛ diekɔ mɛtɛ.” Socrates, ɔnɛ lele ondo nde mbakaleke nɛmiyama l’atei a wa nomb’ewo tshɛ, akate ate dikambo ɔtɔi diakandeyaka mɛtɛ ele ɔnɛ takandeyaka ndoko ɛngɔ.
Ɔlɔshanelo wa lokanyi l’ɔnɛ mɛtɛ kokaka mbeyama ekɔ lo tatetemala polo ndo lo nshi yaso nyɛ. Oko ɛnyɛlɔ, wa nomb’ewo mɔtshi mbutaka ɔnɛ: lam’ele sho kondjaka ewo oma l’awoki aso, ko awoki akɔ kokaka kesama, lâsɔ ndoko ewo kakokaso mɛna ɔnɛ kana tɔ kele mɛtɛ. René Descartes, nomb’ewo ndo ombewi w’akumi w’Ose France akɔsɛ tɛdikɔ ta sɛdingola akambo tshɛ wakandakanaka ɔnɛ wekɔ mɛtɛ. Nde akâtshike tshɛ koko mɛtɛ ɔtɔi kakandakanyiyaka ɔnɛ hakoke mbidjama tamu ele: “Cogito ergo sum” kɛdikɛdi: “Lam’ele dimi kanyiyaka, lâsɔ dimi lekɔ.”
Wetshelo w’Ɔnɛ Ndoko Mɛtɛ Kele Kokele
Wetshelo w’ɔnɛ ndoko mɛtɛ kele kokele kema paka le wa nomb’ewo ato. Wetshelo akɔ wekɔ lo ndakanyema oma le ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ, lo wa kalasa, ndo wekɔ lo dianganyema oma lo tita sango. Ambeta oko yema y’ɛnɔnyi ɛmɔtshi, opiskɔpɔ John S. Spong akate ate: “Sho pombaka . . . tshika lokanyi l’ɔnɛ tekɔ la mɛtɛ, ndo anto akina pombaka mbetawɔ lokanyi laso dia vɔ mbeya ɔnɛ ndoko onto lokoki koma lo mɛtɛ ka kokele.” Lokanyi laki Spong l’ɔnɛ ndoko mɛtɛ kele kokele, oko lɔnɛ lele l’ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ nshi nyɛ lambotshika wetshelo wa lo Bible esadi eto l’ɔtɛ wa filɔzɔfi y’ɔnɛ: “onto l’onto ate lam’atande.” Oko ɛnyɛlɔ, dia “ngɛnyangɛnya” apami weyana l’anyawɔ apami, l’Ɔtɛmwɛlɔ w’Episkɔpɔ, Spong akafunde dibuku dimɔtshi, lo dibuku diakɔ nde ekɔ lo shikikikɛ ɔnɛ ɔpɔstɔlɔ Paulo akeyanaka l’anyande apami!
Lo wedja efula, ɛlɔngɔswɛlɔ ka wa kalasa mɛnamaka dia waya la kanyi ya woho ɔsɔ. Lo dibuku diande dielɛwɔ ɔnɛ: The Closing of the American Mind, Allan Bloom akate ate: “Naka ekɔ dikambo dimɔtshi diakoka ombetsha ndjashikikɛ ɔnɛ diekɔ mɛtɛ, kete diɔ nɛ: oseka ombeki tshɛ w’oyoyo wɔtɔ lo kalasa y’adidi, mbetawɔka, kana sɛmaka, ɔnɛ ndoko mɛtɛ kele kokele.” Bloom akɛnyi ɔnɛ naka nde tona awui w’ambeki ande lo dikambo sɔ, kete vɔ wayamba, “wate kana oko nde hetawɔ ɔnɛ 2 + 2 = 4.”
Kanyi yakɔ yâmɛ yambodiangana lo weoho ekina efula. Oko ɛnyɛlɔ, amvutshi wa sango ya lo televiziɔ la ya lo tojurunalɛ ndekaka ndjasha dia ngɛnyangɛnya amendji awɔ lo dihole dia ndjasha dia mɛnya mɛtɛ ka dikambo ɔnkɔnɛ wetɔ. Wakakolonganya akongɛ amɔtshi wa sango kana mbuta ate wakasale diɛnyɛlɔ dia lokeso dia ndjietɛ ɔlɔ menda. Ndo akambo wa tɔkɛnyɔ wekɔ lo ndɔshana la mɛtɛ wolo efula. Waonga la ditshelo dia mɛtɛ diakasalaka ambutshi aso la watshɛso diambɔsama ahole tshɛ oko ditshelo diaya kema la nɛmɔ ndo diɔsamaka oko anyanya.
Mɛtɛ, amɔtshi mbeyaka mbuta ɔnɛ wetshelo w’ɔnɛ ndoko mɛtɛ kele kokele ekɔ wetshelo wɔmbɔla wɔ̂ngɔ w’anto, ɔnkɔnɛ, vɔ wekɔ la shɛngiya y’ɔlɔlɔ le anto. Ko onde, ngasɔ mbewɔ oka? Wetshelo ɔsɔ wekɔ la shɛngiya yakɔna le yɛ? Onde wɛ kanaka ɔnɛ mɛtɛ kema kana ɔnɛ ndoko mɛtɛ kele kokele? Naka ɔsɔku mbediɔ, kete kiyanga ekɔ oko kɔhɛnyahɛnya, oko wetshelo wa wenya. Dionga di’ɔsɔku mendanaka la lɔsɛnɔ layɛ la lo nshi yayaye.
[Footnote]
a Lo ndjela nomb’ewo kɛmɔtshi k’akambo wa lo Bible, R. C. H. Lenski, “yoho yakatɛkɛta [Pilato] aki oko onto lahadje ndoko dikambo yimba, ndo oma lo dimbola diande, nde aki la kanyi ya mbuta ɔnɛ wetshelo tshɛ wa mɛtɛ ka l’ɛtɛmwɛlɔ ekɔ tokanyi t’anyanya.”
[Caption]
[Footnote]