Yeso akandetsha lo dikambo dia ifɛrnɔ?
Yeso akate ate: “Endaka so dyaakiyɛ kotakanyaka, kundoladyɔ; ndeka dimɛna wɛɛ mbɔtɔ so ehondo lo Dyoolela dya [Nzambi], lo dihole dya wɛɛ ncikala la washo akɔ ahende ko ntɔɔtɔ lo ja ya infɛrnɔ. Lɛnɛ ‘ahavu dikusu la lɛnɛ ahadimala ja.’”—MAKO 9:47, 48, Dyookaneelo dy’Oyooyo.
Lo diaaso dikina, Yeso akatɛkɛta dikambo di’etena k’elombwelo etena kayondotɛ anto wa kɔlɔ ate: “Nyomimwee nyu andɔkami, nyocu lo ja ya ponjo yakawalɔngɔsɔlɛɛ dyaabolo la ankɛnji waakinde.” Nde akate nto dia “wayoowatoma lo swi dya ponjo.”—MATEU 25:41, 46, Dyookaneelo dy’Oyooyo.
ETENA kadiayɛ mbala ka ntondo ɛtɛkɛta waki Yeso ɛsɔ, wɛ mbeyaka mɛna di’oko nde ekɔ lo sukɛ wetshelo wa ifɛrnɔ. Lo mɛtɛ, Yeso konanga manya Ɔtɛkɛta wa Nzambi wata hwe ɔnɛ: “Wavo haweyi nduku dikambu.”—Undaki 9:5.
Ko lâsɔ, kakɔna kakalange Yeso mbuta etena kakandatɛkɛta dia onto mbɔtɔ “lo ja ya infɛrnɔ”? Onde “ja ya pondjo” yakatɛkɛta Yeso yekɔ ya mɛtɛ mɛtɛ kana ya didjidji? Lo yoho yakɔna ‘yayowotoma anto wa kɔlɔ lo sui dia pondjo’? Nyɛsɔ tɔsɛdingole ambola asɔ l’ɔmɔmɔ.
Kakɔna kakalange Yeso mbuta etena kakandatɛkɛta dia onto mbɔtɔ “lo ja ya infɛrnɔ”? Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakadimɔma ɔnɛ “infɛrnɔ” lo Mako 9:47 ekɔ Geʹen·na. Tshɛkɛta shɔ ndja oma lo tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru Geh Hin·nomʹ, yalembetshiya “okidi wa Hinɔmɛ.” Okidi wa Hinɔmɛ wakikɔ l’andja w’osomba wa Jerusalɛma y’edjedja. Lo nshi ya nkumi ya dikanga ya Isariyɛlɛ, wakakambaka la okidi ɔsɔ dia tshumba ana dia mbalambola oko elambo, tshelo yaki kombetawɔmaka le Nzambi. Nzambi akate dia nde ayolanya wanɛ wakasalaka tshelo ya l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi shɔ. Ɔnkɔnɛ, okidi wa Hinɔmɛ wakayelamɛka “Ukidi w’ediakelu,” lɛnɛ akawakashaka “edu w’antu” wakiwɔ kokundɛka. (Jeremiya 7:30-34) Omalɔkɔ, Jehowa akate di’okidi wa Hinɔmɛ wakahombe ndjokoma dihole diakawakadjaka edo w’anto koko aha dihole diasoyawɔ anto wasɛna.
Lo nshi ya Yeso, anto wakadjasɛka la Jerusalɛma wakakashaka mindo lo dihole sɔ. Vɔ wakakashaka nto edo w’andjakanyi lo dihole sɔ ndo dja yakahɛtaka wonya tshɛ dia tshumba diangɔ diakawakashaka lɔkɔ.
Etena kakatɛkɛta Yeso dia dikusu diahavu ndo dia dja yahadimala, ondo nde akavusola ɛtɛkɛta wa lo Isaya 66:24. Lo kɛnɛ kendana la “edu w’antu wakantombokwela [Nzambi],” Isaya akate dia “kusu hayushilaki laawo, la dja yatshumba edu hayudimalaki.” Yeso la anto wakohokamɛka wakeyaka ɛtɛkɛta ɛsɔ wele lo Isaya wendana la edo w’anto wakiwɔ kokundɛka.
Ɔnkɔnɛ, Yeso akakambe la okidi wa Hinɔmɛ kana Ngɛhɛna oko didjidji dia nyɔi kaha la elongamelo ka mbolɔ. Nde akalembetshiya dui sɔ etena kakandate dia Nzambi kokaka “ndjaka ndu lumu ndu dimba lu luwinga la dja.” (Mateu 10:28) Ngɛhɛna nembetshiyaka nyɔi ka pondjo koko aha sui dia pondjo.
Onde “ja ya pondjo” yakatɛkɛta Yeso yekɔ ya mɛtɛ mɛtɛ kana ya didjidji? Tolembete dia “ja ya pondjo” yakatɛkɛta Yeso lo Mateu 25:41 yakalɔngɔswama dikambo dia “dyaabolo la ankɛnji waakinde.” Onde wɛ fɔnyaka dia dja ya mɛtɛ mɛtɛ koka tshumba ditongami dia lo nyuma? Kana onde Yeso akakambe la tshɛkɛta “ja” lo yoho ya didjidji? Aha la tâmu, “ekoko” la “mbudi” yakatɛkɛta Yeso lo sawo diakɔ diâmɛ komonga ɛkɔkɔ la mbudi ya mɛtɛ mɛtɛ, koko vɔ wekɔ didjidji dia weho ehende w’anto. (Mateu 25:32, 33) Dja ya pondjo yakatɛkɛta Yeso ekɔ dja ya didjidji.
Lo yoho yakɔna ‘yayowotoma anto wa kɔlɔ lo sui dia pondjo’? Kânga mbele dikadimwelo efula dia Bible kambaka la tshɛkɛta “sui” lo Mateu 25:46, tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ koʹla·sin yokambi lawɔ lo divɛsa nɛ nembetshiyaka “menda woho watole otamba,” kana kandjola, mbuta ate pembola tahe yele bu ohomba. Omalɔkɔ, etena kalongola anto wele oko ɛkɔkɔ lɔsɛnɔ la pondjo, anto wahayatshumoya wele oko mbudi nongolaka “sui dia pondjo,” mbuta ate wayolanyema lo pondjo.
Afɔnyayɛ?
Ndoko lushi laketsha Yeso di’anto wekɔ la anima wahavu. Koko, mbala efula nde aketshaka dikambo diendana la eolwelo k’anto wavɔ. (Luka 14:13, 14; Joani 5:25-29; 11:25) Onde Yeso akakoke mbuta dia anto wakavu wayolɔ naka nde aketawɔka dia anima awɔ hawovu?
Yeso kombetsha dia Nzambi soyaka anto wa kɔlɔ pondjo pondjo. Koko, Yeso akate ate: “[Nzambi] akalangi wa la kete utamanya, mbakandawasha On’andi etoi lakanduti, dia untu tshe lawetawo, tavokaki, keli ayali la lumu la pundju.” (Joani 3:16) Lande na kakate Yeso di’ɔnɛ wanɛ wahawetawɔ wayovɔ? Naka mɛtɛ nde akalangaka mbuta dia vɔ wayɔsɛnaka pondjo pondjo, wasowa lo dja ya ifɛrnɔ, onde nde otokoka mbuta ngasɔ?
Wetshelo w’ɔnɛ ifɛrnɔ ekɔ dihole diasowa anto hawotombi oma lo Bible. Vɔ wekɔ dietawɔ di’apanganu diakayɔtɔka lo wetshelo w’Akristo. (Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ɔkɔndɔ wa lo tshena pe wa ifɛrnɔ,” yele lo lɛkɛ 6) Lo mɛtɛ, Nzambi hasoya anto pondjo pondjo lo ifɛrnɔ. Shɛngiya yakɔna yele la mbeya mɛtɛ lo dikambo dia ifɛrnɔ lo woho wɔsayɛ Nzambi?
[Kiombo ya lo lɛkɛ 6]
ƆKƆNDƆ WA LO TSHENA PE WA IFƐRNƆ
DIETAWƆ DIA IFƐRNƆ DIAKAYE OMA LE APANGANU: Ase Edjibito w’edjedja waketawɔka dia dja ya ifɛrnɔ yekɔ. Dibuku dimɔtshi (The Book Ȧm-Ṭuat), diakatondjama lo 1375 ntondo ka tena diaso nɛ, tɛkɛtaka dikambo dia wanɛ “wahomba mbikadjema lo kuka ka dja; ndo . . . hawohombe tomba oma lɔkɔ, ndo . . . hawokoke ndawɔ lombe la dja.” Plutarque, filozɔfɛ kɛmɔtshi k’ose Ngirika (oya lo 46-120 tena diaso nɛ) akafunde lo dikambo dia wanɛ wele l’odimu a pɛngando ɔnɛ: “[Vɔ] tondɔka la delo etena kalongolawɔ dilanya di’asui wa wɔma efula, wa kɔlɔ efula ndo wa kandji efula.”
DIETAWƆ DIA IFƐRNƆ DIAKƆTƆ LO TATO T’ƐTƐMWƐLƆ T’ASE JUDA: Josèphe, ombewi ɔmɔtshi w’ɛkɔndɔ (37-oya lo 100 T.D.) akate dia waa Esɛnɛ, yato mɔtshi y’ɔtɛmwɛlɔ y’ase Juda waketawɔka dia “anima havu, ndo nsɛnaka pondjo pondjo.” Nde akakotsha ate: “Ɔsɔ ekɔ oko kanyi y’ase Ngirika . . . Vɔ wakafɔnyaka dia anima wa kɔlɔ waki lo dihole dia wodjima ndo dia wɔma diele sui hashile.”
DIETAWƆ DIA IFƐRNƆ DIAKƆTƆ LO LOKRISTO LA KASHI: Lo ntambe ka hende tena diaso nɛ, dibuku dielɛwɔ Ɛnyɛlɔ kaki Petero (lo Angɛlɛ) diakate lo dikambo dia anto wa kɔlɔ ɔnɛ: “Dja ya wolo mbakongɛ.” Diɔ kotshaka ɔnɛ: “Ezarayɛlɛ, ondjelo wa kɛlɛ mbɔsaka apami la wamato la tenyi dia l’ahende dia alemba awɔ walongola ko mbakashaka lo dihole dia wodjima, lo ifɛrnɔ w’anto; ndo nyuma kɛmɔtshi ka kɛlɛ mbashaka dilanya.” Lo etena kakɔ kâmɛ kɛsɔ, Théophile ka la Atiyɔka akavusola kɛnɛ kakate Sibylle, ɔprɔfɛta wa womoto w’ose Ngirika etena kakandataka alanya wakahombe komɛ anto wa kɔlɔ ɔnɛ: “Dja yalombalomba yayoya le yɛ ndo wɛ ayolongolaka lushi tshɛ.” Ɔsɔ ekɔ l’atei w’ɛtɛkɛta wakate Théophile dia wekɔ “mɛtɛ, ohomba, losembwe ndo la wahɔ le anto tshɛ.”
WAKAKAMBE LA IFƐRNƆ DIA SALA AWUI WA NGALA LO DEKO DIA L’ATEI ATEI: Mary I, nkumekanga ka womoto ka lo wodja wa Angleterre (1553-1558), kakatshumbe ase Asɔnyi suke la 300 akate ate: “Lam’ele anima w’anto anɛ wayanga tolongolaka pondjo pondjo l’ifɛrnɔ, ayoleka dimɛna dimi mbokoya ɛsɔmbwɛyɔ kaki Nzambi lo mbatshumba la nkɛtɛ.”
OLEMBETSHIYELO WEKE KA TOMBA: Lo ɛnɔnyi wetshi ɛnɛ, ase ɛtɛmwɛlɔ ɛmɔtshi wakatshikitanya wetshelo awɔ lo dikambo dia ifɛrnɔ. Ɛnyɛlɔ, Commission de la doctrine de l’Église d’Angleterre kakate lo 1995 ɔnɛ: “Ifɛrnɔ kema dihole diasowa anto pondjo pondjo, koko ekɔ ɔsɔnwɛlɔ w’ekomelo ndo wa pondjo walɔshana la Nzambi tshɛ lo tshɛ wele ekomelo kawɔ ele paka nyɔi ka pondjo.”
[Kiombo/Osato wa lo lɛkɛ 7]
“EDUWA KA DJA” KƐDIKƐDI NA?
Enyelo 20:10 mbutaka dia Diabolo ayokadjema lo “eduwa ka dja” ndo “ayusuyama ndu yanyi ndu utshu pundju pundju.” Naka Diabolo pombaka soyama pondjo pondjo, kete Nzambi ayowotshika la lɔsɛnɔ, koko Bible mbutaka ɔnɛ Yeso ‘ayowolanya.’ (Heberu 2:14) Eduwa ka dja ka didjidji nembetshiyaka “nyoi ka hendi.” (Enyelo 21:8, sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Ɔsɔ kema nyɔi ka ntondo kɔtɛkɛtami lo Bible, mbuta ate nyɔi kaya oma lo pɛkato kaki Adama, nyɔi kakoka onto mbolɔ oma lɔkɔ. (1 Koreto 15:21, 22) Lam’ele Bible hate dia wanɛ wele lo “eduwa ka dja” kokaka tomba oma lɔkɔ, ondo “nyoi ka hendi” nembetshiyaka woho okina wa nyɔi wahakoke anto mbolɔ oma lɔkɔ.
Lo yoho yakɔna yasoyama wanɛ wele lo “eduwa ka dja” pondjo pondjo? Mbala mɔtshi, tshɛkɛta “nsoya” kokaka nembetshiya “shimba [onto] dia nde sala kɛnɛ kalangande.” Mbala kɛmɔtshi, lam’akahangwɛ Yeso ɛdiɛngɛ, vɔ wakade ekoko vɔate: “We ambuya lindu dia ndjutusuya [mbuta ate todja lo difuku diaha l’ekomelo dia toshimba dia sala kɛnɛ kalangaso] la ntundu ka etena kasu?” (Mateu 8:29; Luka 8:30, 31) Ɔnkɔnɛ wanɛ tshɛ wele lo “eduwa ka dja” ‘wayosoyama’ pondjo pondjo lo shimbama dia sala kɛnɛ kalangawɔ, mbuta ate wayovɔ “nyoi ka hendi.”