Tekɔ L’akoka Ndo La Dihomɔ Dia Ndakanya Akina
1 Jehowa akasɔnɛ Mɔsɛ dia nde ntshɔ lo lokombo lande, koko Mɔsɛ akɛnaka dia nde kema l’akoka wa totɛ Farawɔ awui w’oma le Nzambi. (Etum. 4:10; 6:12) Lo mbutɛ Nzambi ɔnɛ nde heye tɛkɛta, Jeremiya akɛnya dia nde kema l’akoka wa monga omvutshi waki Jehowa. (Jer. 1:6) Mɛtɛ, l’etatelo, vɔ komonga la wɛkamu le wɔ vamɛ, koko amvutshi ahende asɔ wakonge ɛmɛnyi wele la dihonga lo asho wa Jehowa. Nzambi akâlowanya dimɛna efula.
2 Ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa toshaka kɛnɛ kele ohomba dia sho monga la dihonga l’olimu aso. (2 Kor. 3:4, 5; 2 Tim. 3:l7) L’efanelo k’ombewi a mashinyi wele l’akoka ndo la dihomɔ tshɛ, sho tekɔ la dihomɔ diasungana dia sala olimu aso la kiɔmi. Lo Yâta Afusa, tayɛnya anto dibuku tshɛ diele la ndjɛkɛ 192 diakatombe ntondo ka 1984 diatanema lo lɔkɔtɔ l’etshumanelo. Oyadi kânga dihomɔ sɔ dia lo nyuma kema eyoyo, ɛtɛ w’akambo wa lo Bible wɔmbɔdiwɔ lɔkɔ wekɔ lo salema nshi tshɛ ndo wayokimanyiya anto dia vɔ mbeya mɛtɛ. Tokanyi tayela tɔnɛ kokaka sungana la dibuku tshɛ diayotɛnyanya.
3 Sho kokaka mbotsha onto saki ka Dui dia Nzambi naka sho tɛkɛta dia wetshelo. Sho kokaka tatɛ sawo lo mbuta ɔnɛ:
◼ “Ɛlɔ kɛnɛ, anto wolekaka minyanya dikambo dia woho wa wetshelo woleki dimɛna. Oko le yɛ, woho akɔna wa wetshelo wahomba onto nyanga dia nde monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo dia lɔsɛnɔ lande ngɔna? [Tolonge okadimwelo.] Wanɛ wakondja ewo ka Nzambi kokaka kondja ɛlɔlɔ wa pondjo oma lɔkɔ. [Tâle Tukedi 9:10, 11.] Dibuku nɛ [towɛnya dibuku diɛnyanyaso] fundama paka awui w’oma lo Bible. Diɔ kotolaka yambalo otsha lo kiɔkɔ yakɔ yamɛ yatɔla otsha lo lɔsɛnɔ la pondjo.” Towɛnya ɛnyɛlɔ ka shikaa k’oma lo dibuku diakɔ. Naka onto akɔ ambɛnya saki l’otema ɔtɔi, kete tôtshike dibuku diakɔ lo mbɔlɔmba yema ya woshasha yalɔmbama ndo tôkane la nde dia ndjowenda nto.
4 Lam’akalolaso dia tenda onto lakatɛkɛta la so di’ohomba wa wetshelo w’oma lo Bible, sho kokaka mbuta ɔnɛ:
◼ “Mbala ketshi, takɛnyi ɔnɛ Bible ekɔ kiɔkɔ ya wetshelo wokoki tosha elongamelo ka nshi yayaye ya pondjo. Mɛtɛ, pombaka mbidja weolo dia mbeka lo Afundelo kɛnɛ kele laso ohomba dia mbeya. [Tâle Tukedi 2:1-5.] Anto amɔtshi mɛnaka ɔnɛ avɛsa amɔtshi wa lo Bible wekɔ wolo mboka. Nte kɛnya lo tshena pe yoho mɔtshi yatotosalaka tena efula dia kimanyiya anto dia vɔ mbeya akambo efula wa lo atshina a wetshelo wa lo Bible.” Tofole dibuku diakatôtshikɛ lo lɛkɛ lɔmɔtshi lasungana ndo towɛnya yema woho weka anto Bible. Naka ɔtɛkɛtshi aso nangaka mbekaka tena la tena, tôlembetshiya ɔnɛ tayoya nto dia ndjowenda kâmɛ la dibuku diaso dia wekelo Ewo Katɔla Otsha lo Lɔsɛnɔ la Pondjo.
5 Anto efula ndjakiyanyaka lo dikambo dia miliyɔ y’ana wasowa l’andja. Ondo sho kokaka kimanyiya ɔtɛkɛtshi aso dia nde shihodia kanyi yele la Nzambi lo dikambo dia fɔnu yɛnawɔ lo mbuta ɔnɛ:
◼ “Aha la tamu, wɛ ambɛnaka alɛdi w’ana wavɔ la ndjala, la wa hemɔ ndo wambokalema wɛnyawɔ l’andja. Lande na kele ɛlɔngɔswɛlɔ wendana l’awui akɔ hawodja dia nɔngɔsɔla dikambo diakɔ na? [Tolonge okadimwelo.] Nzambi monaka paka ɔlɔlɔ w’anto. Enda lo Bible kɛnɛ kasangoyande salɛ ana ndo epalanga. [Tâle Enyelo 21:4.] Dibuku nɛ [towote ɔtɛ a dui adiɔ] mbutaka akambo efula wendana la andja wamboshikikɛ Nzambi lɛnɛ ayoshila fɔnu.” Naka kokaka, towɛnya sango dimɔtshi dia Paradiso ndo tɔtɛkɛtɛ dia sango diakɔ. Towosha dibuku ndo tɔshi yɛdikɔ dia ndja nto.
6 Naka, mbala ka ntondo, takatɛkɛta dia fɔnu yele l’ana, kete sho kokaka tetemala la sawo lo diendelo di’oyoyo nganɛ:
◼ “Mbala ketshi kakamaye, wɛ akɛnya lonyangu layɛ lo dikambo dia pâ yɛna ana wasɛna lo nkumbo yambohandjɔ, kana wanɛ wɛna pâ la ndjala, la hemɔ ndo wasɔkishama. Sho kondjaka ekeketshelo dia mɛna ɔnɛ Bible tɛkɛtaka dia andja wele ana ndo epalanga hawotɛna pâ nto la hemɔ, kandji ndo nyɔi. Lɔsɛnɔ la dimɛna efula la nkɛtɛ mɛnyama lo pɔlɔfɛsi kɛmɔtshi lo dibuku dia Isaya.” Tâle Isaya 65:20-25 ko sho mbisha kɔmatɛrɛ. Tɔtɛkɛtɛ dia sho kokaka mbeka la nde Bible lo dibuku Ewo.
7 Lam’ele anto tshɛ wele ambetawudi salaka dɔmbɛlɔ, sho kokaka tatɛ sawo lo dikambo sɔ la mbuta ɔnɛ:
◼ “Lo tena dimɔtshi dia lɔsɛnɔ laso, efula l’atei aso pomanaka l’ekakatanu watosokoya lo nɔmba Nzambi dia kondja ekimanyielo kande. Koko efula mɛnaka ɔnɛ alɔmbɛlɔ awɔ hawetawɔma. Ndjâka kânga alɔmbɛlɔ wasala ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ lo sɛkɛ lo dikambo dia wɔladi ko hawokɛma. Sho mbutaka ɔsɔku nɛ dia ata ndo akambo wa ngala wekɔ lo tetemala la mɛnya anto pâ. Onde Nzambi nongaka alɔmbɛlɔ mɛtɛ? Naka eelo, bonde kele alɔmbɛlɔ efula mbetaka olongo swa na? [Tolonge okadimwelo.] Osambu 145:18 nembetshiyaka kɛnɛ kahombaso sala dia alɔmbɛlɔ aso mbokɛma. [Tâle divɛsa diakɔ.] Ntondotondo, alɔmbɛlɔ w’otsha le Nzambi pombaka salema l’otema ɔtɔi ndo mbɔtɔnɛ la mɛtɛ katanema lo Dui diande, Bible.” Towɛnya dibuku diakambaso ladiɔ ndo tokotole yambalo yande lo kɛnɛ katadiɔ lo dikambo dia ohomba wa dɔmbɛlɔ.
8 Dia tetemala la sawo diaki lo dikambo dia dɔmbɛlɔ, Sho kokaka pemba mbuta ɔnɛ:
◼ “Lakangɛnangɛna woho wakatasawola lo dikambo dia dɔmbɛlɔ. Aha la tamu, wɛ ayetawɔ dia Yeso akatokimanyiya lo yoho y’oshika lam’akandate lokanyi lande lo kɛnɛ kokokiso nɔmba.” Tâle Mateu 6:9, 10 ndo toke epole ɔsɛkɛ lo akambo w’ohomba wakasɔtɔla Yeso lo disambɛ dia Shɛso. Tofole dibuku Ewo lo tshapita 16, yele l’ɔtɛ a dui w’ɔnɛ: “Woho Wakokayɛ Sukana la Nzambi” ko sho mômbola kana sho kokaka mbɛ̂nya woho wa dieka.
9 Lam’atɛkɛtaso dia mbewoya akina ewo ka Nzambi, ondo sho mumbolaka ɔnɛ: “Akɔna ele l’akoka dia sala akambo anɛ na?” Afundelo kadimulaka ɔnɛ: ‘Sho.’—2 Kɔr. 2:16, 17, NW.