Kanyi yakɔ yambɔtɔ l’ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda, lo Lokristokristo, ndo a waa Mizilima
“Ndo ɔtɛmwɛlɔ lawɔ mbatsha tshɛ dia mbetawoya anto ɔnɛ: wayovɔ lushi lɔmɔtshi dia ndjonga la lɔsɛnɔ la dimɛna efula l’ɔkɔngɔ a nyɔi, wayotɔ lôtɔ la hende, mbut’ate wayonga la nsɛnɔ yakɔ hiende.”—GERHARD HERM, OFUNDJI W’OSE ALLEMAGNE.
1. Dietawɔ diakɔna dialeka kamba l’ɛtɛmwɛlɔ efula dia mbetsha anto ɔnɛ l’ɔkɔngɔ a nyɔi lɔsɛnɔ lekɔ?
DIA ndaka anto lɔsɛnɔ la l’ɔkɔngɔ a nyɔi, ɛtɛmwɛlɔ mbetshaka ɔnɛ: onto ekɔ l’anima wahavu ndo ɔnɛ lam’avɔnde, nde tshɔka otsha lo ngelo kekina kana mbɔtɔka lo etongami kekina. Oko akatadioki l’etenyi ketshi, dietawɔ di’ɔnɛ onto ekɔ l’anima wahavu diakafule efula l’ɛtɛmwɛlɔ wa l’Ehotwelo oma ko etatelo kawɔ. Ko kayotota lo dikambo di’ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda, Lokristokristo ndo wa waa Mizilima na? Ngande wambowoyokoma wetshelo w’ohomba efula le wɔ na?
Ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda wambɔsa tokanyi t’Ase Ngirika
2, 3. Lo ndjela Encyclopédie Judaïque, onde afundelo w’ekila wa lo Hɛbɛru wakalakanyaka ɔnɛ anima havu?
2 Ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda wakamɛ oma lâle Abarahama ambeta ɛnɔnyi oko 4 000. Afundelo w’ekila wa lo Hɛbɛru wakatatɛ fundama l’eleko ka 16 N.T.D. ndo wakayoshilaka fundama oya lo nshi yakamɛ Socrate nde la Platon la wetshelo w’ɔnɛ anima havu. Onde Afundelo asɔ mbetshaka ɔnɛ anima havu?
3 Dibuku Encyclopédie Judaïque kadimulaka ɔnɛ: “Paka l’ɔkɔngɔ wa Bible fundama mbakayoshikikɛmaka dietawɔ di’ɔnɛ anima havu . . . ndo ndjonga dive dimɔtshi dia lo tshuku lo mbetawɔ y’Ase Juda la y’Akristo.” Diɔ mbutaka nto ɔnɛ: “Lo nshi yakafundamaka Bible, onto akɔsamaka lo tshondo. Ɔnkɔnɛ vɔ kotshikitanyaka anima la demba.” Ase Juda wa lo nshi ya ntondo waketawɔka ɔnɛ eolwelo k’oma lo nyɔi kekɔ, ndo dikambo sɔ “tshikitana la dietawɔ di’ɔnɛ . . . anima havu,” mbashikikɛ dibuku diakɔ.
4-6. Ngande wakayokoma wetshelo w’ɔnɛ anima havu “dive dimɔtshi dia lo tshuku” di’ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda na?
4 Ko ngande wakayokomaka wetshelo ɔsɔ “dive dimɔtshi dia lo tshuku” l’ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda na? Ɔkɔndɔ w’anto toshaka okadimwelo. Lo 332 N.T.D., Alexandre le Grand akɔshi Moyen-Orient oko lo kamula ka sso lam’akandadje otshumba lo ta. Lam’akandakome la Jerusalɛma, Ase Juda wakôlongola l’anya akɔ ahende. Joseph Flavius, ombeyi w’ɛkɔndɔ w’Ose Juda wakasɛnaka l’eleko ka ntondo ate: Ase Juda wakɛnya Alexandre pɔlɔfɛsi k’oma lo dibuku dia Danyɛlɛ, diakafundama ɛnɔnyi ndekana 200 la ntondo, pɔlɔfɛsi kɛnya etshumba ande hwe oko “khum’ekanga ka Ngirika.” (Danyele 8:5-8, 21) Ɛhɛna w’Alexandre wakatetemala la kotsha oyango ande wendana l’Ase Ngirika lo tadjaka shɛngiya y’ɔtɛkɛta wa Grɛkɛ, mbekelo ndo filozofi yawɔ lo diolelo diawɔ di’ontondo. Ɔnkɔnɛ, mbekelo y’Ase Ngirika la y’Ase Juda yakayɔsɔhanaka.
5 L’etatelo k’eleko ka sato N.T.D., wakatatɛ olimu w’ekadimwelo ka ntondo k’Afundelo wa Hɛbɛru otsha lo Grɛkɛ, ekadimwelo kakawelɛka ɔnɛ La Septante. L’ekimanyielo katɔ, Apanganu efula wakayɔlɛmia ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda ndo wakayekesanɛka la wɔ, amɔtshi wakayokomaka ambetawudi. Lo wedi okina, Ase Juda wakayoyashaka efula lo tokanyi t’Ase Ngirika ko vɔ ndjokoma tomanyi, amɔtshi ndjônga wa filozofɛ, dui diakiwɔ kombeyaka ntondo. Philon ka l’Alexandrie, lakasɛnaka l’eleko ka ntondo T.D., aki ɔmɔtshi a l’atei a filozofɛ shɔ y’Ase Juda.
6 Philon akatɛmɔlaka Platon ndo akayatshutshuyaka dia nembetshiya ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda l’ekimanyielo ka filozofi k’Ase Ngirika. Dibuku Heaven—A History (Olongo—Ɔkɔndɔ Awɔ) mbutaka ɔnɛ: “Philon akalɔngɔsɔlɛ akani wa tomba wanɛ wakahombe ndjonga Akristo lo nshi yayaye [kâmɛ ndo Ase Juda] mboka.” Ko Philon akandetawɔka lo dikambo di’anima na? Dibuku diakɔ tetemalaka mbuta ɔnɛ: “Le nde, nyɔi kaloyaka anima lo dionga diande di’etatelo, dionga diaki la nde la ntondo ka mbotɔ. Lam’ele anima ekɔ ɛngɔ ka l’andja wa nyuma, lam’ayawɔ dia ndjɔsɛna lo demba di’emunyi, vɔ komaka ɛngɔ k’anyanya, ndjɛnaka pâ lo tshenyi ya wonya yongawɔ la nkɛtɛ.” Ase Juda akina, akani wa tomba waketawɔka ɔnɛ anima havu ɛnyɛlɔ oko: Isaac Israeli laki onganga w’Ose Juda wakeyamaka efula l’eleko ka 10, kâmɛ ndo filozofɛ Moses Mendelssohn, Ose Juda lakayokomaka Ose Allemagne, l’eleko ka 18.
7, 8. (a) Talmud alakanyatɔ lo dikambo di’anima? (b) Afundji wa ntondo w’Ase Juda atawɔ lo dikambo di’anima?
7 Dibuku dikina diakonge la shɛngiya efula le Ase Juda ele Talmud; lɔkɔ mbakafundama ɛlɛmbɛ wa l’onyɔ lo tshena pe kâmɛ ndo diɔmbwɛlɔ l’elembetshiyelo awɔ, ɛlɛmbɛ wakasanganya afundji lo dibuku ɔtɔi tatɛ l’eleko ka hende T.D. polo lo Deko dia l’Atei Atei (Moyen Âge). Dibuku Encyclopédie judaïque mbutaka ɔnɛ: “Afundji wa Talmud waketawɔka ɔnɛ anima tetemalaka la sɛna l’ɔkɔngɔ a nyɔi.” Dibuku Talmud mbutaka ndo di’edo watɛkɛta la wanɛ wasɛna. Dibuku Encyclopédie de la religion et de l’éthique mbutaka ɔnɛ: “Ondo oma lo shɛngiya ya wetshelo waki Platon mbakayetawɔka [afundji] ɔnɛ anima wakasɛnaka ntondo.”
8 L’ɔkɔngɔ, okanda w’Ase Juda w’ehekesa welɛwɔ ɔnɛ Kabbale akayokomaka ndo lo mbetsha ɔnɛ onto sangɔsangɔka. Lo dikambo dia dietawɔ sɔ, Nouvelle Encyclopédie de base juive (angl.) mbutaka ɔnɛ: “Ndjâka oko kanyi shɔ yakaye oma la Inde. . . . Lo Kabbale, yɔ tanemaka mbala ka ntondo lo dibuku dia Bahir, ko tatɛ oma lo Zohar ntsha ntondo, afundji efula mboyietawɔka, ndo yekɔ ohomba efula lo dietawɔ ndo l’abuku wa l’ɔtɛmwɛlɔ wa Hasidi.” Ɛlɔ kɛnɛ l’Isariyɛlɛ, wetshelo w’ɔnɛ onto sangɔsangɔka wambetawɔma l’ahole tshɛ oko wetshelo w’Ase Juda.
9. Naa kanyi yoleki mbetawɔma nshi nyɛ l’atei w’elui wakenga ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda oko lo dikambo di’ɔnɛ anima havu?
9 Mbokɛmaka lâsɔ dia wetshelo w’ɔnɛ anima havu wakɔtɔ l’ɛtɛmwɛlɔ w’Ase Juda oma lo shɛngiya ya filozofi k’Ase Ngirika, ndo kanyi yakɔ yambetawɔma ɛlɔ kɛnɛ lo elui awɔ tshɛ. Kayotota lo dikambo dia wɔtwɛlɔ wa wetshelo ɔsɔ lo Lokristokristo na?
Lokristokristo ambetawɔ tokanyi taki Platon
10. Nomb’ewo kɛmɔtshi keyama efula k’Ose Espagne akandate lo kɛnɛ kakɔsaka Yeso wetshelo w’ɔnɛ anima havu?
10 Yeso Kristo mbakatatɛ la Lokristo la mɛtɛ. Miguel de Unamuno, nomb’ewo k’Ose Espagne kakeyamaka efula l’eleko ka 20, akafunde lo dikambo dia Yeso ate: “Nde aketawɔka eolwelo ka demba oko aketawɔka Ase Juda, koko aha wetshelo waki Platon waketawɔka [Ase Ngirika] w’ɔnɛ anima havu. . . . Tolembetelo ta dikambo sɔ koka mɛnama lo dibuku tshɛ diakɔndɔla awui la losembwe.” Nde akadihiya ate: “Wetshelo w’ɔnɛ anima havu . . . ekɔ filozofi k’apanganu.”
11. Etena kakɔna kakatatɛ filozofi k’Ase Ngirika mbɔtɔ lo Lokristokristo?
11 Etena kakɔna ndo ngande wakɔtɔ “wetshelo ɔsɔ wa filozofi k’apanganu” lo Lokristokristo na? Dibuku Nouvelle Encyclopédie britannique nembetshiyaka ɔnɛ: “Tatɛ oma l’atei atei w’eleko ka 2 T.D., Akristo wakeke yema ya filozofi k’Ase Ngirika wakatatɛ mɛna ohomba wa vɔ mɛnya mbetawɔ kawɔ l’ekimanyielo ka filozofi kakɔ, dia vɔ fudia yimba yawɔ hita ndo dia kadimula etema w’apanganu weya mukanda. Wakaleke ngɛnangɛna filozofi kaki Platon.”
12-14. Naa lotumu lakakambe Origène nde la Augustin l’ɔsɔhanyelo wa filozofi kaki Platon la Lokristo?
12 Filozofɛ hiende ya lo nshi ya ntondo yakonge la shɛngiya ya mamba ya ngasɔ lo wetshelo wa lo Lokristokristo. Ɔmɔtshi lokombo lande Origène, ose Alexandrie (185-254 T.D.), okina Augustin, ose Hippo (354-430 T.D.). Dibuku Nouvelle Encyclopédie catholique (angl.) mbutaka lo dikambo diawɔ ɔnɛ: “Paka Origène lo lɛkɛ l’Ehotwelo nde la St. Augustin lo lɛkɛ l’Edjelo ato mbakate ɔnɛ anima ekɔ ɛngɔ kɛmɔtshi ka lo nyuma ndo mbakashikikɛ kanyi mɔtshi y’ɛngɔ kelɛwɔ anima lo filozofi.” Oma lende akatombe kanyi yaki Origène nde la Augustin lo dikambo di’anima na?
13 Origène aki ombeki waki Clément ka l’Alexandrie, dibuku Nouvelle Encyclopédie catholique (angl.) mbutaka ɔnɛ nde aki “onto la ntondo l’atei a waa Mɔpɛrɛ wakâmbe wetshelo w’Ase Ngirika wendana l’anima.” Tokanyi taki Platon tendana l’anima takɔ̂sɛngiya efula. Teolojiɛ Werner Jaeger, akate lo dibuku The Harvard Theological Review ate: “[Origène] akahike lo Lokristo shakasaka ya wetshelo wambohandjɔnɛ wendana l’anima, wetshelo wakandɔsɛ oma le Platon.”
14 Lo Lokristokristo, vɔ mbɔsaka Augustin oko onto lakaleke kana yimba l’atei w’anto akina tshɛ wa lo nshi y’edjedja. La ntondo ka nde mbɔtɔ lo “Lokristo” lam’akinde l’ɛnɔnyi 33, Augustin akayasha efula lo filozofi ko akakome oseka Platon.a Kânga mbakandakadimola otema, nde akatetemalaka la sukɛ filozofi kaki Platon. Dibuku Nouvelle Encyclopédie britannique mbutaka ɔnɛ: “Nde akakuwanya wetshelo w’oma lo Daka di’Oyoyo la wetshelo waki Platon wa filozofi k’Ase Ngirika lo wɔɔngɔ ande.” Dibuku Nouvelle Encyclopédie catholique (angl.) mbetawɔka ɔnɛ wetshelo w’Augustin “[wendana l’anima], wakayokaka edio lo Wedja w’ɛngɔnyi wa l’Erɔpɛ ndo wa l’Amɛrika polo l’eleko ka 12, akaleke tomba . . . oma lo wetshelo w’oyoyo w’Aseka Platon.”
15, 16. Onde woho wakayasha anto lo wetshelo waki Aristote l’eleko ka 13 akatshikitanya kanyi yaki l’ɔtɛmwɛlɔ lo wetshelo w’ɔnɛ anima havu?
15 L’eleko ka 13, wetshelo waki Aristote wakatatɛ diangana l’Erɔpɛ nɛ dia elimu waki nomb’ewo y’Arabɛ yakatɛkɔyaka mɔmbɔlɛ anto afundelo waki Aristote l’ɔtɛkɛta wa Latin. Thomas Aquinas, nomb’ewo k’oseka Mupɛ, akâmbe hakoke lo mɛna tokanyi taki Aristote. Oma l’afundelo waki Aquinas, tokanyi taki Aristote takayongaka la shɛngiya ya mamba lo wetshelo wa l’ɛtɛmwɛlɔ oleki tokanyi taki Platon. Koko, shɛngiya shɔ kotshikitanya wetshelo w’ɔnɛ anima havu.
16 Aristote aketsha ɔnɛ anima hakakitɔnaka la demba ndo hatetemalaka la sɛna ndamɛ l’ɔkɔngɔ a nyɔi ndo ɔnɛ naka ɛngɔ kɛmɔtshi kahavu kekɔ lo demba di’onto, kete tɔ hɛnama la washo, aha yimba y’onto. Yoho yakɔsamaka anima shɔ kɔmbɔtɔnɛka la kɛnɛ kaketawɔmaka l’ɛtɛmwɛlɔ ɔnɛ anima w’onto sɛnaka l’ɔkɔngɔ a nyɔi. Omalɔkɔ, Aquinas akayotshikitanyaka kanyi yaki Aristote lo dikambo di’anima ate: naka sho kana yimba, kete tayɛna djembetelo y’ɔnɛ anima havu. Ɔnkɔnɛ, kanyi yele l’ɛtɛmwɛlɔ y’ɔnɛ anima havu kotshikitana.
17, 18. (a) Onde Ɔlɔngɔswɛlɔ wakatshama l’eleko ka 16 wakadje otshikitanu lo wetshelo wendana l’anima? (b) Naa kanyi yele l’ɛtɛmwɛlɔ efula wa lo Lokristokristo lo dikambo di’ɔnɛ anima havu?
17 L’eleko ka 14 la 15, etenyi ka ntondo k’eleko kelɛwɔ ɔnɛ Renaissance, anto wakayoyasha nto lo filozofi kaki Platon. Medici, nkumbo ka lokumu lo wodja w’Italie, akâte ndo kalasa k’adidi la Florence dia mbetshaka anto filozofi kaki Platon. L’eleko ka 16 la ka 17, anto kondeka ndjasha nto lo filozofi k’Aristote. Ndo Otshikitanu wakatshama l’eleko ka 16 kokadimula wetshelo wendana l’anima. Kânga mbakatone Anɔngɔsɔdi w’Aseka Asɔnyi wetshelo wa purgatɔriyɔ, vɔ waketawɔ kanyi y’ɔnɛ dilanya kana difuto dia pondjo diekɔ.
18 Ɔnkɔnɛ, wetshelo w’ɔnɛ anima havu ambofulanɛ l’ɛtɛmwɛlɔ efula wa lo Lokristokristo. Lam’akandɛnyi dikambo sɔ, nomb’ewo kɛmɔtshi k’Ose Amɛrika akafunde ate: “Mɛtɛ, anto efula wa lo lɛkɛ laso la nkɛtɛ haweye ndoko dui dikina, le wɔ ɔtɛmwɛlɔ w’otondo kimamɛ lo wetshelo w’ɔnɛ anima havu, tshɛ kɛsɔ.”
Wetshelo w’ɔnɛ anima havu l’Ɔtɛmwɛlɔ a waa Mizilima
19. Akatondja ɔtɛmwɛlɔ a waa Mizilima ndo l’etena kakɔna?
19 Ɔtɛmwɛlɔ a waa Mizilima akatatɛ lam’akawamɛ mbelɛ Mohamɛdi (Mahomet) ɔnɛ ɔprɔfɛta, lâsɔ ko nde ele l’ɛnɔnyi oko 40. Waa Mizilima tshɛ mbetawɔka ɔnɛ Nzambi mbakawosholɛ akambo l’edja k’ɛnɔnyi oko 20 kana 23, ondo tatɛ oma lo 610 T.D. polo ndo lam’akandavu lo 632 T.D. Akambo akɔ asɔ fundama lo Coran, dibuku di’ekila dia waa Mizilima. L’etena kakatombe ɔtɛmwɛlɔ a waa Mizilima, ko ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda la Lokristokristo wambotalolaka la lokanyi laki Platon lo dikambo di’anima.
20, 21. Waa Mizilima etawɔwɔ lo dikambo dia Andja-Okina?
20 Waa Mizilima ndjâshikikɛka ɔnɛ mbetawɔ kawɔ ndja oma l’akambo wakɛnya Nzambi Ase Hɛbɛru wa kɔlamelo l’Akristo w’edjedja. Coran shilaka oyadi Afundelo wa lo Hɛbɛru kana wa lo Grɛkɛ. Koko, Coran tshikitanaka la wɔ lo wetshelo w’ɔnɛ anima havu. Coran ndakanyaka ɔnɛ onto ekɔ l’anima watetemala la sɛna l’ɔkɔngɔ a nyɔi. Tɔ tɛkɛtaka nto dia eolwelo ka wanɛ wakavu, lushi l’elombwelo ndo elongamelo ka ndjihelo k’anima—oyadi dia monga la lɔsɛnɔ lo paradiso ka l’olongo kana dia kondja dilanya lo dja y’ifɛrnɔ.
21 Waa Mizilima mbetawɔka ɔnɛ anima w’onto lambovɔ tshɔka lo Barzakh, kana “Bariyɛlɛ,” “dihole kana eongelo kele l’anto l’ɔkɔngɔ a nyɔi ndo la ntondo k’Elombwelo.” (Sourate 23:99, 100, The Holy Qur-an, nɔtɛ) Anima mbeyaka akambo lɛkɔ, ndo mbikikɛka kɛnɛ kelɛwɔ ɔnɛ “Dilanya dia lo Diombo” naka onto akɔ aki kanga kɔlɔ, kana ngɛnangɛnaka lɛkɔ naka nde aki onto ɔlɔlɔ. Koko, ndo akanga wa kɔlamelo la dia kondja yema ya dilanya nɛ dia yema ya pɛkato yakawatshe lam’akiwɔ la lɔsɛnɔ. Lushi l’elombwelo, onto l’onto mongaka la ntondo k’elongamelo kande ka pondjo, lâsɔ mbakomɛ eongelo kɛsɔ ka l’atei atei.
22. Naa wetshelo wotshikitanyi wakalakanya filozofɛ mɔtshi y’Arabɛ lo dikambo di’elongamelo k’anima?
22 Wetshelo w’ɔnɛ anima havu wakayɔtɔka lɔ̂tɔ l’ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda la lo Lokristokristo oma lo shɛngiya ya filozofi kaki Platon, koko yɔ yakahikama l’ɔtɛmwɛlɔ a waa Mizilima oma ko tɔngɔ. Dui sɔ hadiolange mbuta ɔnɛ nomb’ewo y’Arabɛ kɔsɔhanya wetshelo a waa Mizilima la filozofi k’Ase Ngirika. Mɛtɛ, olimu waki Aristote wakonge la shɛngiya ya mamba le waa Arabɛ. Ndo nomb’ewo y’Arabɛ yakeyamaka efula oko Avicenna nde la Averroës, wakɛnya ndo wakahike tokanyi tawɔ lo tokanyi taki Aristote. Koko, oma lo weolo wakawadjaka dia mbɔtɔnganyiya lokanyi l’Ase Ngirika la wetshelo a waa Mizilima wendana l’anima, vɔ wakayotondjaka wetshelo efula wotshikitanyi. Ɛnyɛlɔ, Avicenna akate ate anima w’onto havu. Lo wedi okina, Averroës kombetawɔ kanyi shɔ. Kânga mbakatshikitana tokanyi tɔsɔ ngasɔ, waa Mizilima watetemalakɔ la mbetawɔ ɔnɛ anima havu.
23. Kakɔna ketsha ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda, Lokristokristo, l’ɔtɛmwɛlɔ a waa Mizilima lo dikambo di’ɔnɛ anima havu?
23 Mɛnamaka hwe dia, ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda, Lokristokristo, ndo ɔtɛmwɛlɔ a waa Mizilima, vɔ tshɛ ndakanyaka wetshelo w’ɔnɛ anima havu.
[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]
a Ondjedi wa Platon, yoho y’oyoyo ya filozofi kaki Platon yakatondja Plotinus l’eleko ka sato la Rɔmɔ.
[Osato wa lo lɛkɛ 14]
Otshumba wakadje Alexandre le Grand mbakayodiholaka mboka dia wetshelo w’Ase Ngirika sɔhana la w’Ase Juda
[Esato wa lo lɛkɛ 15]
Origène la diko, nde l’Augustin wakahembe sanganya filozofi ka Platon la Lokristo
[Esato wa lo lɛkɛ 16]
Avicenna la diko, nde akate ate anima w’onto havu. Averroës kombetawɔ kanyi shɔ