BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • ie lk. 22-24
  • Ngande wayala anima lam’avɔ onto?

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Ngande wayala anima lam’avɔ onto?
  • Ngande Wayalaso Lam’avɔso?
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Wanɛ wakavu haweye ndoko ema
  • Anima kokaka mvɔ
  • ‘Otombelo’ la ‘okalwelo’
  • Okandokando wa “eongelo ka lasa nyɔi la eolwelo”
  • Ele “lumu” na?
  • Bible Atatɔ Lo Dikambo Dia Lɔsɛnɔ La L’ɔkɔngɔ A Nyɔi?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1999
  • Tɔtɛkɛta “anima” la “nyuma” alembetshiyatɔ mɛtɛ?
    Bible etshatɔ mɛtɛ?
  • Kɛnɛ kelɛwɔ anima lo ndjela Bible
    Ngande Wayalaso Lam’avɔso?
  • Kakona k’Eta lo Nyoi Na?
    Kokaka We Monga la Loseno la Pondjo lo Paradiso ka la Kete
Enda awui akina
Ngande Wayalaso Lam’avɔso?
ie lk. 22-24

Ngande wayala anima lam’avɔ onto?

“Wetshelo w’ɔnɛ anima w’onto havu ndo tetemalaka la sɛna l’ɔkɔngɔ a nyɔi ndo ɔhɔndɛlɔ wa demba diande ekɔ wetshelo w’ohomba efula lo filozofi ndo lo teoloji k’Akristo.”​—“NEW CATHOLIC ENCYCLOPEDIA.”

1. Dibuku New Catholic Encyclopedia etawɔdiɔ lo dikambo di’anima wahavu lam’avɔ onto na?

KOKO, dibuku diakɔ diâmɛ sɔ mbetawɔka ɔnɛ “kanyi y’ɔnɛ anima sɛnaka l’ɔkɔngɔ a nyɔi hayɛnama hwe lo Bible.” Ko, Bible alakanyatɔ mɛtɛ lo dikambo dia nganɛ wayala anima lam’avɔ onto na?

Wanɛ wakavu haweye ndoko ema

2, 3. Ngande wele wanɛ wakavu, ndo avɛsa akɔna wɛnya dikambo sɔ?

2 Ondaki 9:5, 10 mɛnyaka hwe nganɛ wele wanɛ wakavu ɔnɛ: “Wanɛ wakavu haweye ndoko dikambo . . . Ndoko oyango, koyanga kanyi, ewo koyanga yimba, lo diombo.” (Moffatt) Mbokɛmaka lâsɔ dia nyɔi ekɔ eongelo kaha la lɔsɛnɔ. Omembi w’esambu akafunde ate lam’avɔ onto, “ndi atukalulaka lu kete. Ku lushi lako, tukanyi tande tayulanyema.”​—Osambu 146:4.

3 Ɔnkɔnɛ, wanɛ wakavu haweye ndoko ema, hawotshe ndoko dikambo. Nzambi akatɛ Adama lam’akandahembolaka onongo ande ate: “We eko ditshu, okone we ayukalula lu ditshu.” (Etatelu 3:19) La ntondo ka Nzambi mbôkenga oma lo ditshu ko mbosha lɔsɛnɔ, Adama takinde. Lam’akandavu, Adama akakalola lo eongelo ka kemakɔ. Dilanya diande diaki nyɔi​—koko aha ɔsɛkwɛlɔ w’otsha lo ngelo kekina.

Anima kokaka mvɔ

4, 5. Sha bɛnyɛlɔ oma lo Bible, diɛnya ɔnɛ anima koka mvɔ.

4 Lam’akavu Adama, ngande wakayala anima ande? Ohɔ dia, lo Bible tshɛkɛta “anima” nembetshiyaka tena efula onto. Ɔnkɔnɛ, lam’ataso ɔnɛ Adama akavu, tekɔ lo mbuta ɔnɛ anima wakawelɛka ɔnɛ Adama akavu. Onto latetawɔka ɔnɛ anima havu ayamba dia mboka dikambo sɔ. Koko, Bible mbutaka ɔnɛ: “Anima watsha pɛkato​—mbayovɔ.” (Ezekiyɛlɛ 18:4, NW) Akambo w’Ase Lɛwi 21:1 tɛkɛtaka dia “anima wakavu” (“odo,” Bible de Jérusalem). Ndo wakatɛ Akidiami di’aha vɔ sukana lale “anima tshɛ wambovɔ” (“demba di’odo,” Lamsa).​—Walelo 6:6.

5 Sho tanaka divɛsa dikina dia ngasɔ diatɛkɛta di’anima lo 1 Nkumi ya Dikanga 19:4. (NW) Elidja akanyange efula ko “akatatɛ nɔmba ate anima ande wavu.” Woho akɔ wâmɛ, Jɔna “akakombola dia anima ande mvɔ, ndo nde akataka tena tshɛ ate: ‘Ndeka ɔlɔlɔ dimi mvɔ oleki tshikala la lɔsɛnɔ.’” (Jɔna 4:8, NW) Ndo Yeso akatɛkɛta dia “ndjaka anima,” lo The Bible in Basic English wakakadimula ɔnɛ “ndjaka.” (Mako 3:4) Ɔnkɔnɛ, nyɔi k’anima nembetshiyaka nyɔi k’onto.

‘Otombelo’ la ‘okalwelo’

6. Bible alangatɔ mbuta lam’atatɔ ɔnɛ anima waki Rashɛlɛ ‘wakatatombaka’?

6 Ko kayotota lo dikambo dia nyɔi ka kandji efula kakavu Rashɛlɛ lâ mbota ɔnande la hende? Lo Etatelo 35:18, (NW) sho mbadiaka ɔnɛ: “Lam’akatatombaka anima ande (nɛ dia nde akavu) nde akawɔlɛ ate Bɛnɔni; koko she akawɔlɛ Bɛndjamina.” Onde divɛsa sɔ mɛnyaka ɔnɛ Rashɛlɛ aki l’ɛngɔ kɛmɔtshi kakotɔ la nde kakatombe lam’akandavu? Atonga na. Ohɔ dia, tshɛkɛta “anima” koka mɛnya ndo lɔsɛnɔ lele l’onto. Diakɔ mbele, lanɛ “anima” waki Rashɛlɛ kɛdikɛdi “lɔsɛnɔ” lande. Diɔ diakɔ diele Bible kina kadimulaka etelo k’ɔnɛ “anima ande wakatatombaka” vate “lɔsɛnɔ lande lakatashilaka” (Knox), “lam’akandayangi nkitshiya” (Bible k’Ekila), ndo “lɔsɛnɔ lande lakatombe oma le nde” (Bible in Basic English). Ndoko ɛngɔ kɛnya ɔnɛ etenyi kɛmɔtshi ka Rashɛlɛ kahamanema fundo komvɔ lam’akandavu.

7. Anima w’ɔna a wadi aki odo lakolwama ‘akakalola le nde’ lo yoho yakɔna?

7 Woho akɔ wâmɛ mbele ndo di’eolwelo k’ɔna wadi aki odo latawɔ lo 1 Nkumi ya Dikanga tshapita 17. Lo divɛsa 22, (NW) sho mbadiaka ɔnɛ lam’akalɔmbaka Elidja osememadi lâdiko dia dikɛnda diakɔ dia pami, “Jehowa akalonge doyi di’Elidja, ko anima w’ɔna wakakalola l’etei kande ko nde akolɔ.” Lâsɔ nto, tshɛkɛta “anima” nembetshiyaka “lɔsɛnɔ.” Ɔnkɔnɛ, sho mbadiaka lo New American Standard Bible ɔnɛ: “Lɔsɛnɔ l’ɔna akɔ lakakalola le nde ko nde akasɛnɛ nto.” Mɛtɛ, aki lɔsɛnɔ, koko aha ɛngɔ kɛmɔtshi kahɛnama kakakalola lo demba di’ɔna. Dui sɔ mbɔtɔnɛka la kɛnɛ kakatɛ Elidja nyango ɔna akɔ ate: ‘Enda, ɔn’ayɛ [tshondo y’onto] amboyala la lɔsɛnɔ.’​—1 Khumi ya Dikanga 17:23.

Okandokando wa “eongelo ka lasa nyɔi la eolwelo”

8. Le anto efula wayata ɔnɛ Akristo mbewɔ, dui diakɔna dietawɔwɔ ɔnɛ diayotshama lam’ayolɔ anto na?

8 Anto efula wayata ɔnɛ Akristo mbewɔ mbetawɔka ɔnɛ eolwelo kayonga lo nshi yayaye, l’etena kakɔ mbayokakatana anima wahavu la demba. Lâsɔ mbayolongola wanɛ wayolɔ sango diawɔ: oyadi difuto dia lɔsɛnɔ le anto w’ɔlɔlɔ kana dilanya le anto wa kɔlɔ.

9. “Eongelo ka lasa nyɔi l’eolwelo” kɛdikɛdi na, ndo ngande wonga anima l’etena kakɔ lo ndjela kɛnɛ kata anto amɔtshi?

9 Kanyi shɔ mbokɛka esadi eto. Koko wanɛ wetawɔ ɔnɛ anima havu wekɔ l’okandokando efula dia nembetshiya nganɛ wonga anima lo nshi ya l’asa nyɔi la eolwelo. Mɛtɛ, awui a wotakataka wambotama efula l’edja ka deko lo dikambo dia “eongelo ka lasa nyɔi la eolwelo,” oko okowokielɛka. Amɔtshi mbutaka ɔnɛ l’etena kakɔ anima tshɔka lo purgatɔriyɔ dia tɛdiama oma lo pɛkato ya totshitshɛ woho wa vɔ ndjonga l’akoka wa mbɔtɔ l’olongo.a

10. Bonde kele hɔtɔnɛ l’Afundelo dia mbetawɔ ɔnɛ anima mbɔtɔka lo purgatɔriyɔ l’ɔkɔngɔ a nyɔi, ndo ngande washikikɛ dikambo dia Lazaro dui sɔ?

10 Koko, oko wakatadiɛnyi, anima ekɔ tshondo y’onto. Lam’avɔnde, anima mvɔka. Omalɔkɔ, ndoko ɛngɔ kasɛna l’ɔkɔngɔ a nyɔi ndo keya akambo. Mɛtɛ, lam’akavu Lazaro, Yeso Kristo kombuta ɔnɛ nde aki lo purgatɔriyɔ, lo Limbes, kana lo ‘eongelo kekina ka lasa nyɔi l’eolwelo.’ Koko, Yeso akate tsho ɔnɛ: “Lazaro ambetama lu djo.” (Joani 11:11) Mbokɛmaka hwe dia, Yeso, ɔnɛ lakeyaka kɛnɛ kele sɔlɔ lo dikambo dia nganɛ wonga anima lam’avɔ onto, aketawɔ ɔnɛ Lazaro kombeyaka ndoko ema, ndo komonga la lɔsɛnɔ.

Ele “lumu” na?

11. Bonde kele tshɛkɛta “lumu” hayokoke mɛnya etenyi kɛmɔtshi k’onto kahɛnama kahavu lam’avɔnde?

11 Bible mbutaka ɔnɛ lam’avɔ onto, “lumu landi latutumbaka, ku ndi atukalulaka lo kete.” (Osambu 146:4) Onde dui sɔ mɛnyaka ɔnɛ lumu lele lo demba tombaka ko totetemala la sɛna l’ɔkɔngɔ a nyɔi k’onto? Aha ngasɔ, nɛ dia omembi w’esambu ambokotsha nto ate: “Ku lushi lako, tokanyi tande tayulanyema” (“okanyiyelo ande tshɛ komɛka,” New English Bible). Ko lâsɔ, ele lumu ndo ngande ‘watombalɔ’ oma le onto l’etena kavɔnde?

12. Naa kitshimudi ya tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru la ya lo Grɛkɛ yakakadimwama lo Bible ɔnɛ “lumu”?

12 Lo Bible tɔtɛkɛta tokadimwami ɔnɛ “lumu” (Hɛbɛru, rouah; Grɛkɛ, pneuma) mɛnyaka ntondo “lɔhɛngɔ.” Ɔnkɔnɛ, ekadimwelo kaki R. A. Knox mbutaka ɔnɛ “lɔhɛngɔ tombaka oma lo demba diande,” lo dihole dia mbuta ɔnɛ ‘lumu lande latotombaka.’ (Osambu 145:4) Koko, tshɛkɛta “lumu” nembetshiyaka awui efula lâdiko dia ɔhɛngɛlɔ. Ɛnyɛlɔ, lo mɛnya woho wakadiakema anto la nyama lam’akalɔ Mvula k’Elola l’andja w’otondo, Etatelu 7:22 mbutaka ɔnɛ: ‘Ɛngɔ tshɛ kaki la lɔhɛngɔ [Hɛbɛru, rouah, kana lumu] la wolo a lɔsɛnɔ l’ɛhɛmbɛ ande, mbut’ate ɛngɔ tshɛ kaki lâdiko dia nkɛtɛ y’ofumbo, kakavu.’ Ɔnkɔnɛ, “lumu” koka nembetshiya wolo a lɔsɛnɔ wakamba olimu lo demba dia ditongami tshɛ diasɛna, oyadi anto kana nyama, ndo ɔhɛngɛlɔ mbasukɛ wolo akɔ.

13. Lo yoho yakɔna yakoka lumu fɔna l’atɔtɔ na?

13 Tɔshi ɛnyɛlɔ kɛnɛ: Atɔtɔ (courant) kɛndjakɛndjaka mashinyi ɛmɔtshi. Naka atɔtɔ aya bu, kete mashinyi akɔ mbɔlama. Atɔtɔ hakoke monga violowolo mɔtshi yele lo mashinyi akɔ. Woho akɔ wâmɛ mbele, naka onto ambovɔ, kete lumu lande hayosha tɔtshɔngu ta demba (cellules) wolo nto. Lɔ halomɔ oma lo demba ko ntshɔ dia todjasɛ dihole dikina.​—Osambu 104:29.

14, 15. Ngande wakalola lumu le Nzambi lam’avɔ onto?

14 Ko bonde kata Undaki 12:7 ɔnɛ lam’avɔ onto, ‘lumu lwamɛ kalolaka le Nzambi ka mɛtɛ lakawoshalɔ’ na? Onde dui sɔ mɛnyaka ɔnɛ lumu ntshɔka olongolongo oto polo le Nzambi? Atonga na. Ohɔ dia, lumu ekɔ wolo washa lɔsɛnɔ. Naka wolo washa lɔsɛnɔ ɔsɔ waya bu, kete paka Nzambi oto mbele l’akoka wa mbowokaloya. Ɔnkɔnɛ, lumu ‘kalolaka le Nzambi ka mɛtɛ’ lo yoho yele paka Nzambi oto mbokoki mbisha onto ɔsɔ lɔsɛnɔ lo nshi yayaye.

15 Paka Nzambi oto mbokoki kaloya lumu, kana wolo washa lɔsɛnɔ, dia onto mbolɔ. (Osambu 104:30) Ko, onde Nzambi ekɔ la kanyi ya ntsha ngasɔ?

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

a Lo ndjela New Catholic Encyclopedia, “Waa mɔpɛrɛ lo tshɛ kawɔ mbetawɔka hwe ɔnɛ purgatɔriyɔ kekɔ.” Koko, asiklopedi akɔ wâmɛ mbetawɔka nto ɔnɛ “wetshelo w’Aseka Mupɛ wa purgatɔriyɔ kotomba oma l’Afundelo w’Ekila, koko oma lo mbekelo y’ashidi.”

[Kiombo ya lo lɛkɛ 23]

Eohwelo K’awui Wa Lo Lôtɔ La Ntondo

NAKA ndoko ɛngɔ katshikala la lɔsɛnɔ lam’avɔ onto, ko kayotota di’awui wa lo lôtɔ la ntondo wakɛnyi anto amɔtshi lo ndjela vate vate yawɔ na?

Nomb’ewo k’Ohindu kelɛwɔ Nikhilananda ate: ‘Ndoko onto lakoka tosha djembetelo y’awui wakɛnyi onto ɔmɔtshi lo lôtɔ la ntondo.’ Lo dibuku “Kɛnɛ Kêtawɔ Ɛtɛmwɛlɔ lo Dikambo di’Anima Wahavu,” teolojiɛ Hans Küng mbutaka hwe ate: “Ndoko ɔkɔndɔ ɔtɔi, djekoleko​—w’oma le ana kana w’oma lo wedja wetawɔ ɔnɛ onto sangɔsangɔka​—ɛkɔndɔ w’awui wa lo lôtɔ la ntondo wokokiso kondja djembetelo y’ɔnɛ wakatshama mɛtɛ.” Nde akakotsha ate: “Efula ka [anyanginyangi wayasha efula kânga l’awui wa siansɛ] mbetawɔka ɔnɛ akambo wakawashola hawasha ndoko djembetelo yashikikɛ ɔnɛ onto mbotɔka mbala la mbala lanɛ la nkɛtɛ.”

Ko kayotota naka wɛmɛ kanaka ɔnɛ wɛ mbohɔka awui wa lo lôtɔ la ntondo na? Dui sɔ tombaka oma l’akambo efula. Akambo efula wokaso mombamaka etale l’atshuku amɔtshi woshami wa lo wɔɔngɔ aso nɛ dia hatokambe lawɔ ko wonya ongo. Etena kâyɛ awui asɔ lo wɔɔngɔ, anto amɔtshi ndjotaka ɔnɛ awui wa lo lôtɔ la ntondo mbambowohɔ. Koko, dui dia mɛtɛ ele sho bu ndoko la djembetelo yakokaso sɛdingola awui wa lo lôtɔ la ntondo naka aha wa lo lɔsɛnɔ lasɛnaso lɔnɛ. Lokema l’anto wasɛna lanɛ la nkɛtɛ hawohɔ ndoko dui di’ɛnya ɔnɛ vɔ wakasɛnaka ntondo; ndo hawokanyiya kânga yema ɔnɛ wakakoke monga la lɔsɛnɔ la ngasɔ ntondo.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto