Dikongelo dia shikaa
“Oma ko etena kôtɔ onto, nde tɛngɔlaka la nyɔi wonya tshɛ; ndoko woho wokokinde kiewɔ.” —ARNOLD TOYNBEE, OMBEYI W’ƐKƆNDƆ W’OSE GRANDE-BRETAGNE.
1. Naa dikambo diahomba anto mbetawɔ, ndo wembola akɔna watondjadiɔ?
OKOKI mbidja tamu lo yokedi shɔ na? Anto wokêtawɔka pâ ka nyɔi. Ande woho watotosowɔka etena kavɔ onto lalangaso lee! Lâsɔ katotɛnaka dia tambôshisha pondjo. Onde sho koka ndjonga kâmɛ nto la wakiso wa ngandji wakavu? Bible alakatɔ wanɛ wakavu? Longa ɔkɔndɔ wayela ɔnɛ.
‘Ɔngɛnyi aso ambovɔ’
2-5. (a) Ngande wakɛnya Yeso lolango lande ndo dikoka diande dia mbolola ɔngɛnyi ande Lazaro lam’akandavu? (b) Lâdiko dia mbolola Lazaro, naa dikambo diakakotshama oma lo dihindo di’eolwelo?
2 Aki l’ɔnɔnyi 32 T.D. Lo shombasomba ya Bɛtaniya, mangana la Jerusalɛmɛ kilɔmɛtɛlɛ shato, mbakadjasɛka Lazaro l’akadiyɛnde Mata la Mariya. Vɔ waki angɛnyi a Yeso wa mamba. Lushi lɔmɔtshi, Lazaro akakite baka la hemɔ. Kem’edja, akadiyɛnde asɔ wakatomɛ Yeso dui, lâsɔ ko nde ele lo wedi okina w’Ɔkɛdi wa Jɔrɔdana. Yeso akalangaka Lazaro l’akadiyɛnde efula, omalɔkɔ nde akakimɛ lɔkɛndɔ otsha la Bɛtaniya. Yeso akatɛ ambeki ande lo mboka ate: ‘Ɔngɛnyi aso Lazaro ambetama lo djɔ, dimi lambotshɔ lɛkɔ kele towemule oma lo djɔ.’ Lam’ele ambeki koshihodia kɛnɛ kakawatɛ Yeso esadi, nde akahonwɛ ate: ‘Lazaro ambovɔ.’—Joani 11:1-15.
3 Lam’akoke Mata ɔnɛ Yeso oyaye la Bɛtaniya, nde akalawɔ dia tohomana la nde. Yeso akawoke kɛtshi ko akawotɛ ate: ‘Ɔnanyɔ ayolɔ.’ Mata akokadimula ate: ‘Dimi mbeyaka nte nde ayolɔ lo eolwelo lushi l’ekomelo.’ Ko Yeso nde la nde ate: ‘Dimi lekɔ eolwelo la lɔsɛnɔ. Ɔnɛ lambetawɔ, koyanga nde ayovɔ, ayoyala la lɔsɛnɔ.’—Joani 11:20-25.
4 Ko Yeso akatshu otsha la diombo ndo akate dia vɔ minya dive diakadihama l’onyɔ adiɔ. L’ɔkɔngɔ wa nde nɔmba la doyi dia wolo, nde akate ate: ‘Lazaro, tomba!’ Ko lam’akendaka anto tshɛ tɛɛ lo diombo, Lazaro akatombe. Yeso akolola Lazaro—akakaloyɛ onto lakonge odo nshi nyɛi lɔsɛnɔ!—Joani 11:38-44.
5 Mata ambotongaka la mbetawɔ lo daka di’eolwelo edja. (Joani 5:28, 29; 11:23, 24) Dihindo dia kaloyɛ Lazaro lɔsɛnɔ akôkimanyiya dia nde nyomokeketsha mbetawɔ kande ndo sambiya anto akina mbetawɔ. (Joani 11:45) Ko, “eolwelo” kɛdikɛdi na mɛtɛ?
‘Nde ayolɔ’
6. Naa kitshimudi ya tshɛkɛta “eolwelo”?
6 Tshɛkɛta “eolwelo” kadimwama oma lo tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ anastasis, yalembetshiya mɛtɛ mɛtɛ ɔnɛ “memala nto.” Ase Hɛbɛru wakadimula Grɛkɛ kadimulaka anastasis la tɔtɛkɛta ta lo Hɛbɛru techi·yathʹ ham·me·thimʹ, kɛdikɛdi “eko ka wanɛ wakavu.”a Ɔnkɔnɛ, eolwelo mendanaka la tondja onto oma lo eongelo kaha la lɔsɛnɔ ka nyɔi—mbisha onto wolo wa lɔsɛnɔ nto.
7. Lande na kahatonga Jehowa Nzambi nde la Yeso Kristo l’okakatanu dia mbolola anto?
7 Oko wele Jehowa Nzambi kanga lomba loleki ndo hohɛ ndoko dikambo, nde koka mbolola onto aha l’okakatanu. Nde bu l’okakatanu dia mbohɔ yoho ya lɔsɛnɔ yaki la wanɛ wakavu, mbut’ate: dionga dia lonto lawɔ, akambo wakawatshaka, ndo tokambokambo tshɛ tendana la eongelo kawɔ. (Jobo 12:13; ɛdika la Isaya 40:26.) Jehowa ekɔ ndo Otungi wa lɔsɛnɔ. Omalɔkɔ, nde koka kaloya onto akɔ lâmɛ esadi eto lo lɔsɛnɔ, lo mbosha lonto lakɔ lâmɛ lo demba di’oyoyo. Lâdiko dia lâsɔ, oko adiɛnya ɔkɔndɔ wa Lazaro, Yeso Kristo nangaka ndo kokaka mbolola wanɛ wakavu.—Ɛdika la Luka 7:11-17; 8:40-56.
8, 9. (a) Bonde kahɔtɔnɛ eolwelo la kanyi y’ɔnɛ anima havu? (b) Naa okanga a nyɔi?
8 Omalɔkɔ, wetshelo wele l’Afundelo wendana la eolwelo hawɔtɔnɛ la wetshelo w’ɔnɛ anima havu. Naka anima havu lam’avɔ onto, kete ndoko layona mbolwama, kana kalola lo lɔsɛnɔ. Mɛtɛ, Mata kombuta ɔnɛ anima wahavu watetemala sɛna dihole dikina l’ɔkɔngɔ a nyɔi wekɔ. Nde kombetawɔka ɔnɛ Lazaro amboshilaka la ntshɔ lo ngelo kɛmɔtshi kahɛnama kana ka lo nyuma dia totetemala la sɛna lɛkɔ. Koko, nde akɛnya mbetawɔ kande lo sangwelo diaki Nzambi dia kadimula etombelo waya oma lo nyɔi. Nde akate ate: ‘Dimi mbeyaka nte nde ayolɔ lo eolwelo ka lushi l’ekomelo.’ (Joani 11:23, 24) Kânga Lazaro ndamɛmɛ kɔkɔndɔla ndoko dikambo diakandɛnyi lam’akandavu. Nde komonga ndoko la dui dia kɔndɔla.
9 Mɛnamaka hwe dia, lo ndjela Bible, anima mvɔka ndo okanga a nyɔi ko eolwelo. Koko, miliyara y’anto wambovɔ oma ko Adama, onto la ntondo la lanɛ la nkɛtɛ. Lâsɔ, akɔna ayolɔ, ndo lende?
“Wanɛ tshɛ wele lo waombo wohɔma”
10. Naa daka diakasha Yeso lo kɛnɛ kendana la wanɛ wele lo waombo wohɔma?
10 Yeso Kristo akate ate: “Etena kayoya kayoka wanɛ tshɛ wele lo waombo wohɔma doyi diande [dia Yeso] ko wayotomba.” (Joani 5:28, 29, NW) Eelo, Yeso Kristo akalake ate wanɛ tshɛ wele Jehowa mbaohɔka wayolɔ. Miliyara y’anto wakasɛnɛ ndo wakavu. Nzambi ohɔnde l’atei awɔ, lakongɛ eolwelo na?
11. Akɔna ayolɔ?
11 Wanɛ wakayele losembwe lo ndjâla ekambi wa Jehowa wayolɔ. Koko, miliyɔ y’anto akina wakavu aha la mɛnya ɔnɛ kana vɔ nangaka ndjela adjango wa losembwe wa Nzambi. Ondo vɔ kombeya kɛnɛ kalɔmba Jehowa ko kana komonga l’etena efula ka ntsha etshikitanu wahombama. Ndo vɔ lawɔ Nzambi mbaohɔka ndo wayolɔ, nɛ dia Bible ndakaka ɔnɛ: ‘Eolwelo k’anto w’ɔlɔlɔ l’anto wa kɔlɔ kayoyala.’—Etsha 24:15.
12. (a) Naa ɛnɛlɔ kakɛnyi ɔpɔstɔlɔ Joani lo dikambo di’eolwelo? (b) Naa ɛngɔ kotambiyami l’‘eduwa ka dja’ ndo dikambo sɔ ɛnyadiɔ?
12 Ɔpɔstɔlɔ Joani akɛnyi ɛnɛlɔ k’ɔlɔ efula k’anto wambolɔ wemadi la ntondo k’okudi wa Nzambi. Lam’akandakikɔndɔlaka, nde akafunde ate: ‘Ndjale akatondja edo waki lɔkɔ, ndo nyɔi la Hadɛsɛ wakakimɔ edo waki lɔkɔ, ko wakâlomboya onto l’onto oko ele etsha awɔ. Wakakadja nyɔi la Hadɛsɛ lo eduwa ka dja. Ɔsɔ kɛdikɛdi nyɔi ka hende, eduwa ka dja.’ (Enyelo 20:12-14) Ohokanyiya kitshimudi shɔ! Wanɛ tshɛ wakavu wohɔma le Nzambi wayotomba oma lo Hadɛsɛ, kana Sheolɛ, diombo di’anto tshɛ. (Osambu 16:10; Etsha 2:31) L’ɔkɔngɔ, ‘nyɔi la Hadɛsɛ’ wayotambiyama lo ɛngɔ ketawɔ ɔnɛ “eduwa ka dja,” didjidji di’elanyelo ka pondjo. Diombo di’anto tshɛ hadiotoyala nto.
Lende ayowolɔ?
13. Bonde kakalɔngɔsɔla Nzambi di’amɔtshi mbolɔ dia ntshɔ l’olongo, ndo demba dia woho akɔna diayowasha Jehowa?
13 Lofulo la tshitshɛ l’amato l’apami wayolɔ dia ntshɔ l’olongo. Vɔ wayolɛ kâmɛ la Kristo oko nkumi ya dikanga l’ɛlɔmbɛdi ndo wayokamba dia minya etombelo tshɛ w’oma lo nyɔi kakahowɔ anto oma le Adama, onto la ntondo. (Romo 5:12; Enyelo 5:9, 10) Lo ndjela Bible, vɔ wekɔ paka anto 144 000 ato ndo wakasɔnama oma l’atei w’ambeki wa Kristo, tatɛ le apɔstɔlɔ wa kɔlamelo. (Luka 22:28-30; Joani 14:2, 3; Enyelo 7:4; 14:1, 3) Jehowa ayosha wanɛ tshɛ wayolɔ l’atei awɔ alemba wa lo nyuma woho wa vɔ mbidjasɛ l’olongo.—1 Koreto 15:35, 38, 42-45; 1 Petero 3:18.
14, 15. (a) Lokema la wanɛ wakavu wayolɔ lo lɔsɛnɔ la woho akɔna? (b) Ɛtshɔkɔ akɔna wayokondja akanga w’okitanyiya?
14 Koko, lokema l’anto wakavu wayolɔ la nkɛtɛ. (Osambu 37:29; Mateu 6:10) Nkɛtɛ ka woho akɔna na? Nkɛtɛ kambolola nshi nyɛ l’ewanu, l’otshulwelo wa dikila, olanyelo wa hiɛlɛlɛ la w’ashi ndo l’akambo wa ngala. Naka wanɛ wakavu mbolɔ nto lo nkɛtɛ ka ngasɔ, kete ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ ayonga paka wa tshenyi ya wonya. Koko Otungi ambotolaka ate kem’edja nde ayokomiya tshunda di’andja wa nshi nyɛ diele l’anya wa Satana. (Tukedi 2:21, 22; Danyele 2:44) Tshunda di’anto di’oyoyo dia losembwe mbut’ate ‘nkɛtɛ k’oyoyo’ mbayoyala. (2 Petero 3:13) L’etena kɛsɔ ‘ndoko onto layota ate: Lekɔ la hemɔ.’ (Isaya 33:24) Kânga waanga a nyɔi hawotonga nto, nɛ dia Nzambi ‘ayokitola asɔi tshɛ lo asho awɔ, nyɔi hatoyala nto, delo hadioyala nto, koyanga ndjawi, koyanga kandji. Akambo wa ntondo wamboshila.’—Enyelo 21:4.
15 L’andja w’oyoyo watolaka Nzambi, akanga a ndjakitshakitsha ‘wayɔngɛnangɛna mɛtɛ l’ɛtshɔkɔ efula wa ki.’ (Osambu 37:11) Lowandji la l’olongo laki Yeso Kristo l’anto 144 000 wayolɛ kâmɛ la nde, layotakaloyaka anto w’ekitanyiya yema yema otsha lo lokokele lakashisha Adama la Eva, ambutshi aso wa ntondo. Ndo wanɛ wayolɔ mbayonga l’atei w’anto wayodjasɛ la nkɛtɛ.—Luka 23:42, 43.
16-18. Naa ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga lo nkumbo efula oma l’eolwelo?
16 Bible mbishaka kanyi y’oshika y’ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga lo nkumbo lam’ayolɔ anto. Ohokanyiya ɔlɔ wakoke wadi aki odo la la Nayina lam’akemadja Yeso kaka y’odo ko nde mbolola tshɔi yande y’ɔna la pami! (Luka 7:11-17) L’ɔkɔngɔ, lam’akolola Yeso dikɛnda dia omoto di’ɛnɔnyi 12 suke l’Oduwa wa Ngalileya, ambutshi w’ɔna akɔ ‘wakangɛnangɛna woho w’anyanya.’—Mako 5:21-24, 35-42; enda ndo lo 1 Khumi ya Dikanga 17:17-24; 2 Khumi ya Dikanga 4:32-37.
17 Le miliyɔ y’anto woladi djɔ lo nyɔi etena kɛnɛ, eolwelo ayonga lɔsɛnɔ la wɔladi l’andja w’oyoyo. Ohokanyiya dia elongamelo kɛsɔ k’ɔlɔ kambokondja Tommy nde la kɔmɛlɛsa kakatatshi ko mbɔtwɛlɔ ka biukubuku nyɛ! Lam’ayolɔ Tommy lo Paradiso laa nkɛtɛ, nde ayonga paka Tommy kengo kakeyaka nyango—koko aha l’elando. Nyango ayokoka mbonanda, mbɛmba l’anya ande ndo mbôka ngandji. Woho akɔ wâmɛ mbele, lo dihole dia mbotɔka tsho, kɔmɛlɛsa kakɔ k’Ose Inde ekɔ l’elongamelo ka mamba ka tokukola washo ande l’andja w’oyoyo waki Nzambi ko mɛna anande.
18 Wanɛ weke la lɔsɛnɔ koka sɛngiyama efula naka vɔ mbeya sɔlɔ lo dikambo di’anima, dia nganɛ wayalaso lam’avɔso, ndo dia dikongelo di’eolwelo. Tende woho wokokiwɔ sɛngiyama.
[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]
a Kânga mbele tshɛkɛta “eolwelo” bu l’Afundelo wa lo Hɛbɛru, dikongelo di’eolwelo tɛkɛtamaka hwe lo Jobo 14:13, Danyele 12:13, ndo lo Hosea 13:14.
[Osato wa lo lɛkɛ 26]
Eolwelo ayosha anto ɔngɛnɔngɛnɔ wahakomɛki