Tshapita 9
Ngande Wele Wakiso Wa Ngandji Wakavu?
1. Ngande watokaka anto l’asolo etena kavɔ onto ɔmɔtshi lokawɔ ngandji?
“ONTO mongaka la pâ etena kavɔ lakinde ɔmɔtshi lokande ngandji nɛ dia nyɔi ekɔ oshishelo w’onto lambotshɔ otsha lo dihole diaheyama.” Ɔsɔku mbakate ɔna ɔmɔtshi lam’akavu she, ko nyango ndjovɔ yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ diko. Kandji kande ndo woho wakandayaokaka ɔnɛ nde amboshisha ɛngɔ ka woke akawokiya di’oko nde “ambatshatshema l’ekiyanu wa lo tokanyi.” Ondo ndo wɛ aki la pâ ka woho ɔsɔ. Ondo wɛ ndjambolaka dia mbeya lɛnɛ ele wakiyɛ wa ngandji wakavu ndo kana wɛ ayɛnana lawɔ nto lushi lɔmɔtshi.
2. Naa wembola ɛmɔtshi w’ohokosanu wambwama lo dikambo dia nyɔi?
2 Wakatɛ ambutshi amɔtshi wakavusha ɔnɛ: “Nzambi kɔhɔlaka alɛmbɔlɛmbɔ woleki amɛna dia nde monga lawɔ l’olongo.” Onde ɔsɔku mbediɔ mɛtɛ? Onde wakiso wa ngandji wakavu wakatshu otsha lo dihole dimɔtshi dia lo nyuma? Onde diɔ mbêlɛ anto amɔtshi ɔnɛ Nirvana kalembetshiyawɔ oko eongelo k’ɔngɛnɔngɛnɔ kele bu l’asui ndo la saki? Onde wakiso wa ngandji wakatenyanya lokuke lɔmɔtshi l’otsha lo lɔsɛnɔ lahakomɛki lo paradiso? Kana, oko wasɛma anto akina, onde nyɔi ekɔ otshwelo w’otsha l’asui wahakomɛki le wanɛ wakasalɛ Nzambi kɔlɔ? Onde wanɛ wakavu kokaka monga la shɛngiya lo sɛnɔ yaso? Dia sho kondja ekadimwelo wa mɛtɛ lo wembola wa ngasɔ, sho pombaka sɛdingola Bible, Dui dia Nzambi.
“LUMU” LELE LE ONTO KƐDIKƐDI NA?
3. Kanyi yakɔna yaki la Socrate nde la Platon lo kɛnɛ k’endana la nyɔi, ndo woho akɔna wasɛngiya kanyi shɔ anto ɛlɔ kɛnɛ?
3 Wa nomb’ewo y’edjedja y’Ase Ngirika, Socrate nde la Platon, waki la kanyi y’ɔnɛ: anto wekɔ l’ɛngɔ kɛmɔtshi kahavu kôtɔ lawɔ lôtɔ, kele l’atei wa demba dia pami la omoto—ɛngɔ kakɔ ko anima watshikala l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ndo wahavɔkaki pondjo. Lo kɛtɛ k’otondo, miliyɔ y’anto wekɔ lo mbetawɔ dikambo sɔ ɛlɔ kɛnɛ. Mbala efula, kanyi shɔ mbokiyaka anto wɔma wa wanɛ wakavu ndo mbatshutshuyaka dia vɔ ndjakiyanya woho wa vɔ mbɔngɛnyangɛnya. Bible ekɔ lo tetsha dikambo dimɔtshi diotshikitanyi efula lo kɛnɛ k’endana la wanɛ wakavu.
4. (a) Kakɔna katotɛ Etatelu lo dikambo di’anima? (b) Kakɔna kakadje Nzambi lo demba di’Adama dia mbosha lɔsɛnɔ?
4 Lam’asɛdingolaso eongelo ka wanɛ wakavu, sho pombaka mbohɔ ɔnɛ, shɛso ka ntondo, Adama, komonga la anima. Nde aki anima. Oma lo tshelo ya diambo y’etongelo, Nzambi akatonge onto—anima—oma lo diangɔ di’ohomba dia lo kɛtɛ ko akôfufe “luwi la lumu.” Etatelu 2:7 totɛka ɔnɛ: “[Jehowa Nzambi akatatɛ tonga, NW] untu uma lu ditshu dia kete. Ndi akûfufi luwi la lumu lu eshu w’ehembe. Ku pami akayala [anima wasɛna, NW].” Lɔsɛnɔ laki Adama lakakimamɛ l’ɔhɛngɛlɔ. Koko, aha lɔhɛlɛlɛ ko lɔhɛlɛlɛ loto mbakɔtɔ l’asasa w’onto etena kakadje Nzambi lowe la lumu lo demba di’Adama. Bible tɛkɛtaka dikambo dia “wolo wa lɔsɛnɔ” wakamba olimu le ditongami diasɛna la kɛtɛ.—Etatelo 7:22, NW.
5, 6. (a) “Wolo wa lɔsɛnɔ” kɛdikɛdi na? (b) Kakɔna katosalemaka naka “lumu” latɛkɛtama lo Osambu 146:4 hayɔhɛtshahɛtsha demba nto?
5 “Wolo wa lɔsɛnɔ” kɛdikɛdi na? Kɛdikɛdi ɛngɔ k’ohomba kokime lɔsɛnɔ kakadje Nzambi lo demba diaha la lɔsɛnɔ diaki Adama. Etena kɛsɔ, wolo ɔsɔ wakakimamɛ l’ɔhɛngɛlɔ. Ko “lumu” latɛkɛtama l’Osambu 146:4 kɛdikɛdi na? Divɛsa sɔ mbutaka dikambo di’onto lavɔ ɔnɛ: “Lumu landi latutumbaka, ku ndi atukalulaka lu kete. Ku lushi lako, tukanyi tandi tayulanyema.” Etena kakatɛkɛtaka afundji wa Bible tshɛkɛta “lumu” lo yoho shɔ, vɔ kokanyiyaka ndoko yema lo dikambo di’anima wele kema la demba watetemala sɛna l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka demba.
6 “Lumu” latomba oma le anto lo nyɔi kawɔ ele wolo wa lɔsɛnɔ wakaye oma le Otungi aso. (Osambu 36:9; Etsha 17:28) Wolo ɔsɔ wa lɔsɛnɔ kema ndoko l’efanelo ka ditongami diahɛtshahɛtshawɔ, oko wele dja y’atɔtɔ kema l’efanelo ka diangɔ diahɛtshayɔ. Naka onto ambovɔ, kete lumu (wolo wa lɔsɛnɔ) hayɔhɛtshahɛtsha tɔtshɔngu ta lo demba nto, oko woho watodimalaka dipulɛ naka dja y’atɔtɔ yambotshɔ. Naka wolo wa lɔsɛnɔ hawoyosukɛ demba di’onto nto, kete onto—anima—mvɔ.—Osambu 104:29; Undaki 12:1, 7.
“WE AYUKALULA UTSHA LU DITSHU”
7. Kakɔna kotohomba komɛ Adama etena kakandatɔmbɔkwɛ Nzambi?
7 Jehowa akalembetshiya hwe kɛnɛ kakahombe komɛ Adama, otshi wa pɛkato, lo nyɔi kande. Nzambi akate ate: “Uma l’ulimu a ntumba diangasa l’elundji kaye mbayuyukundjaka mbu ya nde, edja ndu we ambukalula lu kete, ne dia uma loko mbakayosama. We eko ditshu, okone we ayukalula utsha lu ditshu.” (Etatelu 3:19) Otsha lende akahombe Adama kalola? Otsha lo kɛtɛ, otsha lo ditshu, oma lɛnɛ akandatongama. Lo nyɔi kande, Adama kondjala la lɔsɛnɔ nto!
8. Oko wewɔ anima, lo yoho yakɔna yele anto hawoleki nyama?
8 Lo dikambo sɔ mbahatshikitanyi nyɔi k’onto la nyɔi ka nyama. Vɔ akɔ ahende wekɔ anima, ndo lumu lakɔ lâmɛ, mbuta ate wolo akɔ wâmɛ wa lɔsɛnɔ, mbawasha wolo. (Etatelu 1:24) Lo Undaki 3:19, 20, Sɔlɔmɔna, kanga lomba, ekɔ lo totɛ ate: “Uku atuvokaka omotshi mbatuvokaka ukina. Vo tshe weko la lumu wuhu otoi. Untu haleki nyama [lo nyɔi]; . . . Vo tshe wakatungama uma lu ditshu, okone vo tshe watukalulaka lu ditshu.” Onto ndeka nyama nɛ dia nde akatongama l’efanelo ka Nzambi, ndo nde ekɔ lo kɛnɛmɔla waonga waki Jehowa. (Etatelu 1:26, 27) Koko, lo nyɔi, ndo anto ndo nyama kalolaka otsha lo ditshu.
9. Wanɛ wambovɔ ngande wewɔ, ndo otsha lende atshɔwɔ?
9 Sɔlɔmɔna akayolembetshiya nto kɛnɛ kelɛwɔ nyɔi, ata ate: “Wasena mbeyaka vati: Vo wayuvo. Keli wavo haweyi nduku dikambu.” Eelo, wanɛ wambovɔ haweye kânga dikambo ɔtɔi. Omalɔkɔ, Sɔlɔmɔna akalake anto ate: “Kene tshe kayena lunya laye dia ntsha, kukitshi la wulu aye; ne dia nduku ulimu kuyanga kanyi, ewu kuyanga yimba, yeli lu [Sheɔlɛ, NW], lene atayatshu.” (Undaki 9:5, 10) Otsha lende atshɔ wanɛ wavɔ? Otsha lo Sheɔlɛ (lo Hɛbɛru, sheʼohlʹ), diombo di’anto tshɛ. Wakiso wa ngandji wakavu haweye ndoko dikambo. Vɔ hawosowe, ndo vɔ hawokoke monga la shɛngiya le so ndoko yema.
10. Lande na kakokaso mbuta ɔnɛ nyɔi kema ekomelo a shimu?
10 Onde sho la wakiso wa ngandji pombaka sɛna yema y’ɛnɔnyi ɛmɔtshi eto ko pomba lɔsɛnɔ pondjo? Aha ɔsɔku mbediɔ lo ndjela kɛnɛ kata Bible. L’etena kakatɔmbɔkɔ Adama, Jehowa akɔshi tɛdikɔ tɔmɔtshi aha la tshimbatshimba woho wa minya etombelo w’oma lo pɛkato k’onto. Nyɔi kɔmbɔtɔ l’atei wa sangwelo diaki Nzambi lo dikambo di’anto. (Ezekiyele 33:11; 2 Petero 3:9) Omalɔkɔ, nyɔi hahombe ndjâla ekomelo kaso, sho la wakiso wa ngandji.
“AMBETAMA LU DJO”
11. Woho akɔna wakalembetshiya Yeso eongelo ka Lazaro, ɔngɛnyi ande lakavu?
11 Sangwelo diaki Jehowa ele dia totshungola sho la wakiso wa ngandji wakavu oma lo nyɔi k’oma le Adama. Diɔ diakɔ diele, Dui diaki Nzambi tɛkɛtaka dikambo dia wanɛ wakavu oko wanɛ woladi djɔ. Ɛnyɛlɔ oko lam’akandoke ɔnɛ ɔngɛnyi ande Lazaro ambovɔ, Yeso Kristo akatɛ ambeki Ande ate: “Ongenyi asu Lazaro ambetama lu djo. Dimi lambutsho keli ntuwemuli uma lu djo.” Lam’ele ambeki koshihodia esadi eto olembetshiyelo w’ɛtɛkɛta ɛsɔ, Yeso akâhonolɛ ate: “Lazaro akavwi.” (Joani 11:11, 14) L’ɔkɔngɔ diko, Yeso akatshu otsha l’osomba welɛwɔ Bɛtaniya, lɛnɛ akalelaka Mariya nde la Mata, akadiyɛnde la Lazaro, nyɔi k’ɔnangɛwɔ. Etena kakatɛ Yeso Mata ate “Onanyo ayulo,” nde akɛnya mbetawɔ kande lo sangwelo dia Nzambi dia minya etombelo wa nyɔi oma lo nkumbo k’anto. Nde akate ate: “Dimi mbeyaka nti: Ndi ayulo lu eulwelu ka lushi l’ekumelu.”—Joani 11:23, 24.
12. Elongamelo kakɔna kaki la Mata, ɔnɛ lakavusha ɔnango, lo kɛnɛ k’endana la wanɛ wakavu?
12 Mata kombuta ndoko dikambo lo kɛnɛ k’endana l’anima wahavu wasɛna dihole dimɔtshi l’ɔkɔngɔ wa nyɔi. Nde kokanyiyaka ɔnɛ Lazaro amboshila la ntshɔ otsha lo dihole dimɔtshi dia lo nyuma dia totetemala sɛna. Mata aki la mbetawɔ lo elongamelo ka diambo ka eolwelo k’oma l’edo. Nde akeyaka ɔnɛ ɔnango lakavu aya kema la lɔsɛnɔ nto, koko aha ɔnɛ anima ɔmɔtshi wahavu akatumbi oma lo demba diaki Lazaro. Dia nde sɛna nto, ɔnango akahombe mbolɔ.
13. Wolo wa sala dikambo diakɔna wakalongola Yeso oma le Nzambi, ndo woho akɔna wakandɛnya wolo akɔ?
13 Yeso mbele ɔnɛ lakalongola wolo oma le Jehowa Nzambi dia tshungola anto. (Hosea 13:14) Omalɔkɔ, lam’akandakadimolaka Mata, Yeso akate ate: “Dimi leko eulwelu la lumu. One lambetawo, kuyanga ndi [ambovɔ, NW], ayuyala la lumu.” (Joani 11:25) Yeso akɛnya wolo wakawosha Nzambi dia sala dikambo sɔ lam’akandatshu otsha lo diombo dia Lazaro, ɔnɛ lakavu ambeta nshi nyɛi, ko towolola. (Joani 11:38-44) Ohotokokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ waki la wanɛ wakɛnyi eolwelo kɛsɔ la waolwelo akina wakasale Yeso Kristo!—Mako 5:35-42; Luka 7:12-16.
14. Lande na kele eolwelo la kanyi y’ɔnɛ anima havu hawɔtɔnɛ?
14 Emala yema kele okanyiya dikambo nɛ: Ndoko onto lele l’ohomba wa mbolɔ, kana ndjâla la lɔsɛnɔ nto, naka anima ɔmɔtshi wahavu tshikalaka l’ɔkɔngɔ wa nyɔi. Mɛtɛ, kema ɔlɔlɔ mbolola onto lele oko Lazaro dia nde ndjoyala la lɔsɛnɔ lele kema kokele lanɛ la kɛtɛ naka nde amboshilaka kondja difuto dia dimɛna efula l’olongo. Mɛtɛ, Bible hatɛkɛta tshɛkɛta ya “anima wahavu” ndoko yema tshitshɛ. Koko, Afundelo mbutaka ɔnɛ anima w’anto watsha pɛkato mvɔkaka mɛtɛ. (Ezekiyele 18:4, 20) Omalɔkɔ, Bible ekɔ lo tɛkɛta dikambo dia yɛdikɔ yakɔsama lo dikambo di’eolwelo oko okanga washidiya nyɔi.
“WANE WELI LU WAUMBU [WOHƆMA, NW] TSHE”
15. (a) Tshɛkɛta “eolwelo” kɛdikɛdi na? (b) Lande na kele eolwelo k’anto hatonga dikambo dia wolo le Jehowa?
15 Tshɛkɛta yakakambe l’ambeki wa Yeso dia tɛkɛta dikambo dia “eulwelu” nembetshiyaka “mbetɔ” kana “memala.” Ɔsɔ ekɔ dikambo dia mbetɔ oma lo eongelo kaha la lɔsɛnɔ ka nyɔi—lo yoho ya didjidji, ekɔ oko wemalelo w’oma lo diombo diakundama anto tshɛ. Jehowa Nzambi kokaka mbolola onto aha ndoko l’okakatanu. Lande na? Nɛ dia Jehowa mbele Kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, anto kokaka mbidja awui la esato w’apami la amato lo bandɛ kɛmɔtshi ka video ko ndjɛnya akambo akɔ l’ɔkɔngɔ wa nyɔi k’anto akɔ. Lâsɔ mɛtɛ, Otungi aso wele kanga wolo tshɛ kokaka sangola akambo w’ɔm’ɔmɔ wele le oseka onto tshɛ ko ndjolola onto akɔ lâmɛ, ndo mbosha demba di’oyoyo.
16. (a) Daka diakɔna diakalake Yeso lo dikambo dia wanɛ tshɛ wele lo waombo wohɔma? (b) Kakɔna kayoshikikɛ woho w’eolwelo kayolɔ onto l’onto?
16 Yeso Kristo akate ate: “Etena kambukuka, kayuka wane weli lu waumbu tshe [wohɔma, NW] diui [dia Yeso], ku vo wayutumba. Wane wakatshaka ololo, wayulo lu eulwelu ka lumu. Ku wane wakatshaka kolo, wayulo l’elumbwelu.” (Joani 5:28, 29) Wanɛ tshɛ wele lo yimba yaki Jehowa wayolɔ ko wayoyetshama mboka yande. Le wanɛ watsha akambo wɔtɔnɛ la ewo ka Nzambi, eolwelo kɛsɔ kayoyala eolwelo ka lɔsɛnɔ. Koko, wanɛ wakasha wetshelo waki Nzambi la lowandji lande wayolɔ l’elombwelo, eolwelo kambofundamɛ oya lo nyɔi.
17. Wa na wayolɔ?
17 Aha la tamu, wanɛ wakayele mboka k’akambo w’ɔlɔlɔ oko ekambi wa Jehowa wayolɔ. Mɛtɛ, elongamelo k’eolwelo kakakeketsha anto efula dia vɔ ntokomɛ nyɔi, kânga l’atei w’ɔhɛnyɔhɛnyɔ wa mamba. Vɔ wakeyaka ɔnɛ Nzambi kokaka mbaolola. (Mateu 10:28) Koko, miliyɔ y’anto wakavu aha la mɛnya dia kana vɔ wotokitanyiya adjango w’osembwe waki Nzambi kana kema. Ndo vɔ lawɔ wayolɔ. Lam’akinde la wɛkamu lo sangwelo diaki Nzambi di’endana la dikambo sɔ, ɔpɔstɔlɔ Paulo akate ate: “Dimi lambulungamela [Nzambi, NW], . . . Eulwelu k’antu w’ololo la antu wa kolo uma lu nyoi kayuyala.”—Etsha 24:15.
18. (a) Ɛnɛlɔ kakɔna k’eolwelo kakɛnyi ɔpɔstɔlɔ Joani? (b) Kakɔna kayolanyema lo “eduwa ka dja,” ndo “eduwa” kɛsɔ ekɔ didjidji dia na?
18 Ɔpɔstɔlɔ Joani akɛnyi ɛnɛlɔ ka diambo k’anto wambolɔ wemadi la ntondo ka kiti ka diolelo kaki Nzambi. Joani akayofunda ate: “Ashi a waki wakatundja edu waki loko; ndu Nyoi la [Hadɛsɛ, NW] wakatundja edu waki loko. Wakalumbuya untu l’untu uku aki etsha andi. Wakakadja Nyoi la [Hadɛsɛ, NW] lu eduwa ka dja. Nyoi ka hendi kako keli eduwa ka dja!” (Enyelo 20:12-14) Ohokanyiya dikambo sɔ! Wanɛ tshɛ wakavu wele lo yimba yaki Nzambi wekɔ l’elongamelo ka tshungɔ oma lo Hadɛsɛ (lo Grɛkɛ, haiʹdes), kana Sheɔlɛ, diombo di’anto tshɛ. (Osambu 16:10; Etsha 2:31) Vɔ wayokondja diaaso dia mɛnya oma l’etsha awɔ dia kana vɔ wayokambɛ Nzambi. L’ɔkɔngɔ diko, “nyoi la [Hadɛsɛ, NW]” wayokadjema lo dihole dielɛwɔ ɔnɛ: “eduwa ka dja,” eduwa kakɔ ekɔ didjidji di’elanyelo ka pondjo, oko wele “Ngɛhɛna.” (Luka 12:5, NW) Diombo di’anto tshɛ diayotshikala hwe ndo diɔ hadiotonga nto lam’ayoshila eolwelo. Ande esambelo ka mbeka oma lo Bible ɔnɛ Nzambi hasoya ndoko onto lee!—Jeremiya 7:30, 31.
EOLWELO K’OTSHA LENDE?
19. Lande na kayolɔ anto amɔtshi otsha l’olongo, ndo demba dia woho akɔna diayowasha Nzambi?
19 Djui ya tshitshɛ y’apami la amato wayolɔ otsha lo lɔsɛnɔ la l’olongo. Oko nkumi ya dikanga la ɛlɔmbɛdi kâmɛ la Yeso, ndo vɔ lawɔ wayokamba olimu wa minya etombelo wa nyɔi kakahowɔ anto oma le Adama, onto la ntondo. (Romo 5:12; Enyelo 5:9, 10) Anto angana wayɔsa Nzambi otsha l’olongo dia tôlɛ kâmɛ la Kristo? Lo ndjela kɛnɛ kata Bible, paka anto 144 000 ato. (Enyelo 7:4; 14:1) Jehowa ayosha ɔm’ɔmɔ la l’atei w’anto asɔ wayolɔ demba dia lo nyuma woho wa vɔ sɛna l’olongo.—1 Koreto 15:35, 38, 42-45; 1 Petero 3:18.
20. Kakɔna kayokondja anto wele l’okitanyiya, ndo wanɛ wayolɔ?
20 Lokema la wanɛ wakavu wayolɔ oya lo paradiso ka la kɛtɛ. (Osambu 37:11, 29; Mateu 6:10) Ɔkɔkɔ ɔmɔtshi wayolɔ anto amɔtshi otsha l’olongo ele dia kotsha sangwelo dia Nzambi di’endana la kɛtɛ. Oma k’olongo, Yeso Kristo nde la anto 144 000 wayokonya anto yema yema lo lokokele lakakasha ambutshi aso wa ntondo. Ndo anto wayolɔ mbayokoma kokele, oko wakɛnya Yeso lam’akandatɛka pami kaki suke la nyɔi kakahanema l’otamba suke lande ate: “Wɛ ayoyala la mi lo Paradiso.”—Luka 23:42, 43, NW.
21. Lo ndjela kɛnɛ kakate omvutshi Isaya la ɔpɔstɔlɔ Joani, kakɔna kayokomɛ nyɔi?
21 Lo Paradiso ka la kɛtɛ, nyɔi, ɛngɔ katondja akambo w’anyanya wa ngasɔ ayonyɛma. (Romo 8:19-21) Omvutshi Isaya akate ɔnɛ Jehowa Nzambi “[ayonya, NW] nyoi pundju.” (Isaya 25:8) Ɔpɔstɔlɔ Joani akɛnyi ɛnɛlɔ k’etena kayokondja anto tshɛ wele l’okitanyiya lotshungɔ oma lo pâ la nyɔi. Eelo, “[Nzambi, NW] ndame ayuyala la wo. Ndi ayukitula asoi tshe lu ashu awo; nyoi hayuyala ntu, delu hadiuyuyala ntu, kuyanga ndjawi, kuyanga kandji. Akambu wa ntundu wambushila.”—Enyelo 21:1-4.
22. Ewo ka eolwelo kekɔ la shɛngiya yakɔna le yɛ?
22 Wetshelo wa mɛtɛ wa lo Bible minyaka ohotohoto lo kɛnɛ kakomɛ wanɛ wakavu. Afundelo mbutaka hwe ɔnɛ nyɔi mbele “Utunyi a ndjihelu” wayolanyema. (1 Koreto 15:26) Ande ekeketshelo ndo esambelo kakokaso kondja oma lo ewo k’elongamelo k’eolwelo lee! Ande ɔlɔ wakokaso mboka l’ɔtɛ w’ɔnɛ wakiso wa ngandji wakavu wele lo yimba yaki Nzambi wayetɔ oma lo djɔ ya nyɔi dia ndjɔngɛnangɛna la diangɔ di’ɛlɔlɔ diakalamɛ Nzambi wanɛ wawoka ngandji! (Osambu 145:16) Ɛtshɔkɔ wa ngasɔ wayokotshama oma lo tshimbo ya Diolelo diaki Nzambi. Ko etena kakɔna kahomba diolelo diakɔ sɔ tatɛ mbolɛ? Konga tênde dikambo diakɔ sɔ.
HEMBA EWO KAYƐ
Lumu lele le anto kɛdikɛdi na?
Oko le yɛ, wanɛ wakavu ngande wewɔ?
Wa na wayolɔ?
[Picture on page 85]
Oko wakelɛ Yeso Lazaro oma lo diombo, woho akɔ wâmɛ mbayolɔ miliyɔ y’anto
[Picture on page 86]
Ɔngɛnɔngɛnɔ wayoyala efula l’etena ‘kayonya Nzambi nyɔi pondjo’