BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • be lk. 56-lk. 61 od. 3
  • Hamia akoka ayɛ w’ombetsha

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Hamia akoka ayɛ w’ombetsha
  • Kondja wahɔ oma lo Kalasa k’olimu wa teokrasi
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Yaɛkɛ le Jehowa
  • Tombola Jehowa
  • ‘Tshikitanya akambo’
  • Keketsha ampokami dia vɔ kana yimba
  • Sala la wolo dia minanda otema
  • Ɛnyawɔ woho wa kamba la kɛnɛ kekawɔ
  • Sha ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ
  • Sala la wolo dia munanda otema
    Kondja wahɔ oma lo Kalasa k’olimu wa teokrasi
  • Tonge la yimba ndo la yewo ya mbetawoya lam’alakanyaso
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1999
  • ‘Yâshimbɛ ndo shimbɛ wanɛ wakohokamɛ’
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2000
  • Losango lahombaso mbewoya
    Kondja wahɔ oma lo Kalasa k’olimu wa teokrasi
Enda awui akina
Kondja wahɔ oma lo Kalasa k’olimu wa teokrasi
be lk. 56-lk. 61 od. 3

Hamia akoka ayɛ w’ombetsha

OKO weyɛ ombetsha, oyango akɔna wele layɛ? Naka êke esadi wokumiyɛ opandjudi wa Diolelo, kete aha la tâmu wɛ kombolaka mbeka woho wa nɔmbɔla wekelo wa Bible, nɛ dia Yeso akasha ambeki ande ɔkɛndɛ wa mbetɛ anto ambeki. (Mat. 28:19, 20) Ko naka wɛ kema oyoyo l’olimu ɔsɔ, kete ondo oyango ayɛ ekɔ wa nyomoleka mbeya minanda etema w’anto wayangayɛ kimanyiya. Naka wɛ ekɔ ombutshi, kete mɛtɛ wɛ kombolaka dia monga woho w’ombetsha wakoka tshutshuya anayɛ dia vɔ kimɔ nsɛnɔ yawɔ le Nzambi. (3 Joa. 4) Naka wɛ ekɔ ekumanyi kana ekɔ lo nanga koma ekumanyi, kete ondo wɛ kombolaka dia monga ɔtɛkɛtshi wa lo sɛkɛ wakoka keketsha ampokami ande dia vɔ monga la lowando l’efula le Jehowa ndo ngɛnangɛna mboka yande. Ngande wakokayɛ kotsha eyango ɛsɔ na?

Kondja wetshelo oma le Yeso Kristo, Ombetsha wa Woke. (Luke 6:40) Oyadi lam’akatɛkɛtaka Yeso la ntondo ka lemba l’anto lo dikona kana lam’akandatɛkɛtaka la ntondo k’anto yema tshitshɛ wakakokaka pomana la nde lo mboka, kɛnɛ kakandataka ndo yoho yakandakitaka kakatshikalaka edja lo timba t’anto. Yeso akasalanganyaka timba ndo etema w’ampokami ande, ndo nde akawaɛnyaka ohomba w’awui asɔ lo yoho yakawakoke shihodia dimɛna. Onde wɛ kokaka sala woho akɔ wamɛ?

Yaɛkɛ le Jehowa

Akoka waki la Yeso w’ombetsha wakahame diɛsɛ oma lo diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ diaki lam’asande la She lele l’olongo ndo oma l’ekimanyielo ka nyuma k’ekila. Onde wɛ nɔmbaka Jehowa l’otema ɔtɔi dia monga l’akoka wa nɔmbɔla wekelo wa Bible lo yoho ya dimɛna efula? Naka wɛ ekɔ ombutshi, onde wɛ nɔmbaka ɛlɔmbwɛlɔ kaki Nzambi mbala la mbala lam’etshayɛ anayɛ? Onde wɛ nɔmbaka l’otema ɔtɔi lam’ayalɔngɔsɔlayɛ dia mbisha asawo kana nɔmbɔla nsanganya? Naka wɛ ndjaɛkɛ ngasɔ le Jehowa, kete nde ayokokimanyiya dia wɛ ndeka koma ombetsha w’oshika.

Onto mɛnyaka nto dia nde ndjaɛkɛka le Jehowa lo ndjaɛkɛ l’Ɔtɛkɛta ande, Bible. Lo dɔmbɛlɔ diakandasale dikɔlɔ diande dia komelo ka lɔsɛnɔ lande oko onto la kokele, Yeso akatɛ She ate: “Dimi lakawatela diui diaye.” (Joa. 17:14) Kânga mbaki Yeso la diewo di’efula, ndoko lushi lakandatɛkɛta lo ndjela tokanyi tande hita. Nde akatɛkɛtaka mbala tshɛ paka awui wakawetsha She ndo akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka ndjela. (Joa. 12:49, 50) Ɔtɛkɛta wa Nzambi, oko wakawombama lo Bible, wekɔ la wolo wa tshikitanya nsɛnɔ y’anto, mbut’ate: ditshelo diawɔ, tokanyi tawɔ ta l’etei k’otema, ndo nsaki yawɔ. (Heb. 4:12) Lam’ayahame ewo kayɛ k’Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo wayayeke woho wa kamba latɔ dimɛna l’olimu w’esambishelo, mbayoyonga ndo l’akoka wa mbisha wetshelo wakoka kotola anto oya le Nzambi.​—2 Tim. 3:16, 17.

Tombola Jehowa

Monga ombetsha wayela ɛnyɛlɔ ka Kristo halembetshiya tsho monga l’akoka wa mbisha sawo dimɔtshi dia lɔka. Mɛtɛ, anto wakambe efula oma l’“awui wa ngandji” wakatondjaka Yeso. (Luka 4:22) Ko oyango akɔna waki la Yeso lo tɛkɛta dimɛna na? Aki wa tombola Jehowa, koko aha dia kotola yambalo y’anto oya le nde ndamɛ. (Joa. 7:16-18) Diakɔ diakandakeketsha ambeki ande ate: “Okone usasi anyu ahete la ntundu ka antu, dia vo kaweyi etsha anyu w’ololo, kawutumbuli Shenyu le l’ulungu.” (Mat. 5:16, Sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Dako sɔ la dia monga la shɛngiya lo yoho yaso ya mbetsha. Oyango aso la dia monga wa mbewɔ oseka dui tshɛ diakoka mbekola anto yimba dia vɔ tombola Nzambi. Ɔnkɔnɛ, etena kalɔngɔsɔlaso awui wayototota ndo woho wayototowata, toyambole ɔnɛ: ‘Onde awui akɔ wayokeketsha ampokami dia vɔ nyomoleka monga la lowando le Jehowa, kana wayokotola yambalo yawɔ oya le mi?’

Ɛnyɛlɔ lam’etshayɛ, wɛ koka kamba dimɛna la wɛɛla ndo la bɛnyɛlɔ di’awui weta lo lɔsɛnɔ. Koko, naka wɛɛla kana ɛnyɛlɔ kayɛ kamboleka otale, kete ampokami koka ndjohomba kanyi y’ohomba yakayalangi mɛnya oma l’ɛnyɛlɔ. Woho akɔ wamɛ mbele, naka wɛ kamba l’ɛkɔndɔ wɔdja anto paka mbɔdja tsho, kete wɛ hatokotsha oyango w’olimu aso. Dui sɔ diayɛnya di’ombetsha ekɔ lo kotola yambalo y’anto oya le nde ndamɛ lo dihole dia nde kotsha oyango w’oshika wele la wetshelo wa teokrasi.

‘Tshikitanya akambo’

Di’onto koma mɛtɛ ombeki wa Kristo, nde la dia mboka dimɛna kɛnɛ kawetshawɔ. Nde pombaka mboka akambo wa mɛtɛ ndo mɛna woho wotshikitanyiwɔ la dietawɔ diele l’anto akina. Yoho mɔtshi ya sala dui sɔ ele mɛnya otshikitanu wele lam’asa tokanyi.

Mbala ko mbala, Jehowa akalɔmbɛ ekambi ande dia vɔ mbeya “tshikitanya” awui wele pudipudi l’awui wa mindo. (Lew. 10:​9-11) Nde akate dia wanɛ wayokamba lo tɛmpɛlɔ kande ka woke ka lo nyuma wayetsha anto “etshikitanelu [lam’asa] engo k’ekila la engo kaha ekila.” (Ezek. 44:23) Dibuku dia Tukedi ndola l’etshikitanu wa lam’asa awui w’ɔlɔlɔ l’awui wa kɔlɔ, ndo lam’asa awui wa lomba l’awui w’enginya. Kânga diangɔ diele woho ɔtɔi kokaka tshikitana lam’asadiɔ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akɛnya otshikitanu wele lam’asa onto la losembwe la onto ɔlɔlɔ, oko wɔkɔndwamidiɔ lo Rɔmɔ 5:7 (NW). Lo dibuku dia Heberu, nde akɛnya woho wele olimu w’ɔlɔmbɛdi waki Kristo wakaleke wɔnɛ wakakambe Arɔna. Ɔnkɔnɛ, Jean Amos Comenius ombetsha ɔmɔtshi wa lo ntambe ka 17 akafunde ate: “Mbetsha nembetshiyaka tsho mɛnya otshikitanu wele lam’asa diangɔ dimɔtshi lo kɛnɛ kendana l’eyango adiɔ, woho wediɔ, ndo oma lɛnɛ akawadisale. . . . Ɔnkɔnɛ, onto lalembetshiya etshikitanu wele lam’asa diangɔ lo yoho ya dimɛna, mbetshaka dimɛna.”

Ɛnyɛlɔ, ɔsa dia wɛ ekɔ lo mbetsha onto ɔmɔtshi dikambo dia Diolelo diaki Nzambi. Naka nde heye elɛwɔ Diolelo, wɛ kokaka mbɛnya woho wotshikitanyi kɛnɛ kata Bible la woho wata anto ɔnɛ otema w’onto mbele Diolelo. Kana wɛ koka mbɛnya woho wotshikitanyi Diolelo la mandji y’ana w’anto. Koko, le anto weya atshina w’akambo wa mɛtɛ asɔ, wɛ kokaka mbalembetshiya awui akina efula. Wɛ kokaka mbaɛnya woho wotshikitanyi Diolelo diaki Mɛsiya la diolelo diaki Jehowa dia l’andja w’otondo, diɔkɔndwami l’Osambu 103:19, kana otshikitanu wele lam’asa ‘diolelo diaki Ɔna Nzambi la ngandji,’ diatɛkɛtawɔ lo Kolosai 1:13, la ‘ɛlɔmbwɛlɔ’ katɛkɛtawɔ l’Efeso 1:10. Okambelo wa l’etshikitanu koka kimanyiya ampokami dia shihodia wetshelo w’ohomba ɔsɔ w’oma lo Bible.

Yeso akakambe mbala efula la yoho shɔ ya mbetsha. Nde akɛnya otshikitanu wa lam’asa eokelo kaki l’anto efula lo kɛnɛ kendana l’Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ la oyango wa shikaa w’Ɛlɛmbɛ ɛsɔ. (Mat. 5:21-48) Nde akɛnya otshikitanu wele lam’asa omamemelo wa mɛtɛ wa Nzambi la ditshelo dia dungi pende diaki Afarisɛ. (Mat. 6:1-18) Nde akɛnya otshikitanu wele lam’asa yimba yaki la wanɛ ‘wakahemelaka anto’ akina la yimba ya ndjahombia yayonga l’ambeki ande. (Mat. 20:​25-28) Lo diaaso dikina, lo ndjela Mateu 21:28-32, Yeso akalɔmbɛ ampokami ande dia vamɛ mɛnya otshikitanu wele lam’asa losembwe la l’ɛlɔmɔ la ndjatshumoya ka mɛtɛ. Dui sɔ diambotokonya lo dikambo dikina di’ohomba diendana la wetshelo w’ɔlɔlɔ.

Keketsha ampokami dia vɔ kana yimba

Lo Mateu 21:28, sho mbadiaka dia Yeso akɔtshiya wɛdikelo (comparaison) ande la wombola ɔnɛ: “Ukundi akananyu na?” Ombetsha w’oshika hakɔndɔla tsho awui kana mbisha ekadimwelo. Koko, nde keketshaka ampokami ande dia vɔ kamba la dikoka diawɔ di’ekanelo ka yimba. (Tuk. 3:21; Romo 12:1) Lo yoho mɔtshi dui sɔ salemaka l’ekimanyielo ka wembola. Oko wadiɛnya Mateu 17:25, Yeso akambola ate: ‘Simɔna, akanayɛ na? Nkumi ya dikanga ya la nkɛtɛ watolongolaka olambo a wodja oma le waa na? Oma le ana kana oma le anto k’anto?’ Wembola ɛsɔ wakatshutshuya Petero dia kana yimba ndo wakokimanyiya dia nde mbeya kɛnɛ kakahombe salema lo dikambo di’ofutelo w’elambo wa lo tɛmpɛlɔ. Kânga lam’akandakadimolaka pami kɛmɔtshi kakawombola ate: “Akona eli [mɛtɛ] unyami?” Yeso akɛnya otshikitanu lam’asa dionga di’ɔlɔmbɛdi, di’ose Lɛwi la di’ose Samariya ɔmɔtshi. Oma lâsɔ nde akoke pami kɛsɔ wombola ate: “Le untu lakoto lu anya w’apotodi, akona akanaye, akayala unyandi l’atei w’antu aso asatu na?” (Luka 10:​29-36) Lanɛ nto, lo dihole dia nde kana yimba lo dihole di’ompokami ande, Yeso akɔ̂lɔmbɛ dia ndamɛ kadimola lo wombola ande hita.​—Luka 7:41-43.

Sala la wolo dia minanda otema

Embetsha washihodia Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbeyaka di’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ halembetshiya tsho kimɛ awui amɔtshi l’ɔtɛ kana kitanyiya ɛlɛmbɛ ɛmɔtshi ko pe. Koko vɔ mbika etshina lo diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ diele lasa onto nde la Jehowa ndo lo woho wangɛnangɛnande mboka yande. Ɔtɛmwɛlɔ ɔsɔ mendanaka l’otema. (Euh. 10:12, 13; Luka 10:25-27) Lo Afundelo, tshɛkɛta “utema” mendanaka mbala efula la lonto la l’etei k’otema, mbidja ndo nsaki, nango, ndo eyango wele l’onto.

Yeso akeyaka dia, kânga mbele anto mendaka kɛnɛ kɛnama la washo, Nzambi mendaka woho wele otema. (1 Sam. 16:7) Ngandji kokaso Nzambi mbahomba totshutshuya dia mbokambɛ, koko aha dia mambiya anyaso anto. (Mat. 6:5-8) Lo wedi okina, Afarisɛ wakasale awui efula dia mɛnama le anto. Vɔ wakatɛtɛka efula di’anto ndjela kiambokambo tshɛ ya l’ɛlɛmbɛ mbidja ndo ɛlɛmbɛ awɔ hita. Koko lo nsɛnɔ yawɔ, vɔ kɔkɛnɛmɔla waonga wakakokaka mbafɔnya la Nzambi kakawataka vate nde mbatɛmɔlawɔ. (Mat. 9:13; Luka 11:42) Yeso aketsha dia kânga mbele ekɔ ohomba kitanyiya kɛnɛ kalɔmba Nzambi, nɛmɔ di’okitanyiya ɔsɔ nemanɛka l’eyango wele l’otema w’onto. (Mat. 15:7-9; Mako 7:20-23; Joa. 3:36) Wetshelo aso wayonga l’etombelo woleki ɔlɔlɔ, naka sho mbokoya Yeso. Ekɔ ohomba sho kimanyiya anto dia vɔ mbeya kɛnɛ kâlɔmba Nzambi. Koko, ekɔ nto ohomba le wɔ dia vɔ mbêya ndo mbôka ngandji oko onto la mɛtɛ woho wa lɔkɛwɔ lawɔ mɛnya dia vɔ kombolaka mbetawɔma le Nzambi ka mɛtɛ.

Lo mɛtɛ, di’anto kondja wahɔ oma lo wetshelo ɔsɔ, vɔ la dia mbeya kɛnɛ kele l’atei w’etema awɔ. Yeso akakeketsha anto dia vɔ sɛdingola eyango ndo nsaki yawɔ. Etena kakandangolaka anto oma lo tokanyi tawɔ ta kɔlɔ, nde akambolaka ampokami ande kɛnɛ kakanyiyawɔ, katawɔ, ndo bonde kakawatshe awui amɔtshi. Koko, di’aha mbatshika l’okandokando, Yeso akakakatanyaka wombola ande la dui dimɔtshi, l’ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi, kana la tshelo mɔtshi yâkeketsha dia mɛna akambo lo yoho y’ɔlɔlɔ. (Mako 2:8; 4:40; 8:17; Luka 6:41, 46) Sho lawɔ koka kimanyiya ampokami aso lo mbalɔmba dia vɔ ndjaoka wembola wele oko: ‘Bonde kangɛnyangɛnya tshelo shɔ? Bonde kakamatshe woho ongo la ntondo ka dikambo ndo na?’ Oma lâsɔ, keketshawɔ dia vɔ mɛna awui oko awaɛna Jehowa.

Ɛnyawɔ woho wa kamba la kɛnɛ kekawɔ

Ombetsha w’ɔlɔlɔ mbeyaka dia “[lo]mba mbeli dikambu diuleki.” (Tuk. 4:7) Lomba ekɔ dikoka diele l’onto dia mbeya kamba l’ewo kele lande dia kandola ekakatanu, mbewɔ wâle, kotsha eyango ande, ndo kimanyiya anto akina. Ombetsha mbele l’ɔkɛndɛ wa kimanyiya ambeki dia vɔ sala dui sɔ, aha la mbɔsa tɛdikɔ lo dihole diawɔ. Lam’asawolanyu lo kɛnɛ kendana l’atɔndɔ wotshikitanyi wa lo Bible, kimanyiya ambeki dia kana yimba l’atɔndɔ akɔ. Wɛ koka mbotɛ dui dimɔtshi diahomana laso lushi tshɛ ko mimbola ombeki dia nde mbuta tɔndɔ dia lo Bible diayokamba la nde naka dui dia woho ɔsɔ diambokomɛ.​—Heb. 5:14.

Lo sawo diande dia lushi la Pɛntɛkɔsta ka l’ɔnɔnyi 33 T.D., ɔpɔstɔlɔ Petero akasha ɛnyɛlɔ kakananda nsɛnɔ y’anto kakɛnyaka ohomba w’awui wakandawaetsha. (Etsha 2:14-36) L’ɔkɔngɔ wa nde nembetshiya lemba l’anto avɛsa asato wakawataka ɔnɛ vɔ mbaetawɔka, Petero akɛnya ohomba w’avɛsa asɔ lo mbaɔtɔnganyiya l’awui wakawɛnyi vɔ tshɛ la washo awɔ. Etombelo wakonge la dui sɔ ele lemba l’anto lɔsɔ wakɛnyi ohomba wa kamba l’awui wakawoke. Onde wetshelo ayɛ mongaka l’etombelo wa woho ɔsɔ le anto? Onde wɛ nembetshiyaka anto awui watayɛ dimɛna ndo mbakimanyiyaka dia vɔ mboka bonde kele awui akɔ wekɔ ngasɔ? Onde wɛ mbakeketshaka dia vɔ sɛdingola nganɛ wakoka awui wekawɔ monga la shɛngiya lo nsɛnɔ yawɔ? Mbala mɔtshi hawotokombola la dui dia wolo ɔnɛ ‘kakɔna kahombaso sala?’ oko wakasale lemba l’anto lo Pɛntɛkɔsta, koko naka wɛ akawaɛnyisha woho wa kamba l’avɛsa dimɛna, kete vɔ wayotshutshuyama dia mbɔsa yɛdikɔ yahombama.​—Etsha 2:37.

Lam’adianyu Bible nyu l’ananyu, nyu ambutshi nyekɔ la diaaso di’ɔlɔlɔ dia mbaetsha dia kana yimba la woho wakokawɔ kamba l’atɔndɔ wa lo Bible. (Ef. 6:⁠4) Ɛnyɛlɔ, nyu kokaka sɔna avɛsa amɔtshi oma lo wadielo wa Bible wa lomingu la lomingu, ko nyu mbaɛnya kɛnɛ kalembetshiyawɔ, oma lâsɔ ko nyu mambola wembola wele oko: ‘Ngande watokimanyiya avɛsa anɛ? Ngande wakokaso kamba la wɔ l’esambishelo? Atetshawɔ lo kɛnɛ kendana la Jehowa ndo la yoho yasalande akambo, ndo dui sɔ ngande wakeketshadiɔ lowando laso le nde?’ Keketsha ase nkumbo dia mbisha kɔmatɛrɛ l’awui asɔ wonya wayɔkɛtshanyema akambo w’ohomba w’oma lo Bible lo Kalasa k’Olimu wa Teokrasi. Avɛsa wayowosha kɔmatɛrɛ lɔkɔ mbele ondo avɛsa wayowotohɔ.

Sha ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ

Wɛ mbetshaka aha tsho oma lo kɛnɛ katayɛ koko ndo oma lo kɛnɛ katshayɛ. Ditshelo diayɛ mbishaka ɛnyɛlɔ ka dimɛna lo woho wahombawɔ kamba la kɛnɛ katayɛ. Yoho shɔ mbakondja ana wetshelo. Etena kokoyawɔ ambutshi awɔ, vɔ mɛnyaka dia vɔ nangaka monga oko vɔ. Vɔ nangaka mbeya kɛnɛ kalembetshiya sala awui oko ambutshi awɔ. Woho akɔ wamɛ, etena ‘kakokoya anto wetshayɛ, oko wokoyayɛ Kristo,’ vɔ tatɛka kondja ɛtshɔkɔ waya oma lo kɛndakɛnda lo mboka ya Jehowa. (1 Kor. 11:1) Vɔ wayɛnaka lushi tshɛ nganɛ wâsalɛ Jehowa akambo.

Dikambo sɔ toholaka ohomba wa mbisha ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ. “Wuhu . . . w’antu [weso] lu akambu w’ololo tshe la w’ekila” mbishaka anto wetshaso Bible ɛnyɛlɔ ka dimɛna ka woho wa kamba l’atɔndɔ wa lo Bible. (2 Pet. 3:11) Naka wɛ keketsha ombeki wa Bible dia mbadiaka Ɔtɛtɛka wa Nzambi tena la tena, kete wɛmamɛ la dia monga l’etete lo dikambo sɔ. Naka wɛ nangaka di’anayɛ ndjelaka atɔndɔ wa lo Bible, kete yashikikɛ dia ditshelo diayɛ mbɔtɔnɛka la lolango laki Nzambi. Naka wɛ ekɔ lo keketsha etshumanelo dia monga l’ohetoheto l’esambishelo, kete yashikikɛ dia wɛ sambishaka efula. Naka wɛ kamba l’awui wetshayɛ, kete wɛ ayonga l’akoka wa tshutshuya anto akina dia sala woho akɔ wamɛ.​—Romo 2:21-23.

L’oyango wa ndowanya wetshelo ayɛ, yambola wate: ‘Etena kashami wetshelo, onde dimi mbishaka lo yoho yakokawɔ tshikitanya waonga, ɛtɛkɛta, kana ditshelo dia wanɛ wayela wetshelo akɔ? Di’awui mbokɛma hwe, onde dimi mɛnyaka otshikitanu wele lam’asa tokanyi tohende kana ditshelo dihende? Kakɔna kasalami dia kimanyiya ambeki ami, anami, kana ampokami ami lo losanganya di’aha vɔ mbohɛ kɛnɛ katami? Onde dimi mɛnyaka ampokami ami woho wa vɔ kamba la kɛnɛ kekawɔ? Onde vɔ kokaka mɛna dui sɔ oma l’ɛnyɛlɔ kami? Onde vɔ manaka fundo dia naka vɔ kitanyiya awui wekaso kete wayonga la diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ lam’asawɔ la Jehowa?’ (Tuk. 9:10) Tetemala la mbidja yimba l’akambo asɔ etena kayangayɛ dia monga l’akoka w’ombetsha. “Uyalamaki, ulamaki ndu wetshelu aye. Utetemalaki lu akambu aso. Ne dia lam’ayuyutsha osoku, we ayuyashimbela, ndu we ndu wane wuka aui aye.”​—1 Tim. 4:16.

DIA WƐ MBEYA MBETSHA DIMƐNA

  • Yaɛkɛ le Jehowa koko aha l’akoka ayɛ hita

  • Eya di’Ɔtɛkɛta wa Nzambi wekɔ la nkudu, ndo kamba la wɔ dimɛna

  • Oyango ayɛ wonge wa tombola Jehowa, koko aha wa kotola yambalo y’anto oya le yɛ wɛmamɛ

  • Kamba l’etshikitanu wele lam’asa awui amɔtshi dia kimanyiya anto akina dia vɔ mboka dimɛna

  • Keketsha ampokami dia vɔ kana yimba

  • Keketsha anto akina dia vɔ sɛdingola eyango la nsaki yawɔ

  • Keketsha ampokami dia vɔ sɛdingola woho wakoka ewo ka Bible monga la shɛngiya lo nsɛnɔ yawɔ

  • Onga ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ kasungana anto ndjela

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto