WEKELO 31
Lɛmiya anto akina
AFUNDELO tolakaka dia ‘nɛmiya weho w’anto tshɛ’ ndo di’‘aha tɛkɛta kɔlɔ dikambo di’onto.’ (1 Pet. 2:17; Tito 3:2) Lo mɛtɛ, anto tshɛ wahomana laso “wakatungama lu efanelu ka [Nzambi].” (Jak. 3:9) Kristo akavwela onto tshɛ. (Joa. 3:16) Ndo anto tshɛ sunganaka mboka lokumu l’ɔlɔlɔ woho wa vɔ ndjaɔtɔnganyiya lalɔ dia kondja panda. (2 Pet. 3:9) Anto amɔtshi wekɔ la waonga ndo la lowandji lasungana vɔ nongola kɛnɛmɔ ka lânde.
Bonde katona anto amɔtshi mbisha anto woho wa dilɛmiyɛlɔ diatɔlɔmba Bible? Mbekelo ya lo ngelo koka mɛnya akɔna ahombama nɛmiyama lo ndjela woho w’onto wende, lokoho lande, woho wende pami kana womoto, yonge yande ya demba, ɛnɔnyi ande, ɔngɔnyi ande, kana dihole diele lande lo tshunda di’anto. Mbeyaka monga ko woho wôlanga ewandji kɔta mishiko efula amboyokonya anto di’aha mbalɛnya. Lo wedja ɛmɔtshi, anto hawɔngɛnangɛna yoho ya lɔsɛnɔ yele lawɔ, ondo vɔ kambaka wenya efula dia kondja paka woho wa ndjasɛnya, ndo wekɔ lo sɛna kamɛ l’anto wahɔshi akina la nɛmɔ. Akɛnda tshutshuyamaka efula oma le anyawɔ dia tɔmbɔkwɛ embetsha kana ewandji ɛmɔtshi wahetshawɔ. Efula sɛngiyamaka oma lo kɛnɛ kɛnawɔ lo televiziɔ lɛnɛ ɛnyawɔ ana wakesa ndo wahemɛ ambutshi awɔ. Lâsɔ pombaka sala la wolo di’aha tokanyi ta l’andja ɔnɛ tɔsɔ ndjotshikitanya woho wɔsaso anto akina. Eelo, etena kalɛmiyaso anto, sho kondjaka diaaso dia nyomoleka mengɔnya la wɔ tokanyi.
Sawo dia la Dilɛmiɛlɔ. Anto nongamɛka di’onto lakamba olimu w’ekila ndjashaka nɛmɔ l’ɔlɔtɔ ndo lo ditshelo. Kɛnɛ kɔsama oko lɔkɛwɔ l’ɔlɔlɔ tshikitana lo dihole la dihole. Le anto amɔtshi ekɔ lɔsɛndji tɛkɛta l’onto okina ele la fulɛ l’ɔtɛ kana odjisha lonya lo dibenga. Koko l’ahole akina, anto kokaka mbetawɔ dikambo sɔ. Lɛnya kɛnɛ kasalema lo ngelo keyɛ di’aha nyangiya onto okina. Naka wɛ sala dikambo sɔ, kete diɔ diayokokimanyiya di’aha wɛ monga la pâ dia sambisha lokumu l’ɔlɔlɔ dimɛna.
Ɔsɔku mbediɔ ndo lo kɛnɛ kendana la woho wahombaso tɛkɛta l’anto akina, djekoleko epalanga. Mbala efula, akɛnda welɛ epalanga ɔkɔlɔla mbɔsamaka dia wekɔ asɛndji naka onto ndamɛ hawasha lotshungɔ la sala dikambo sɔ. L’ahole amɔtshi, epalanga vɔ lawɔ hawohombe mbelɛ angɛndangɛnda ɔkɔlɔla. Ndo nto, ɛtɛkɛta efula kambaka la tshɛkɛta nyɛ ya l’efula y’ɔnɛ “nyu” kana tɔtɛkɛta tokina dia mɛnya dilɛmiyɛlɔ diashawɔ epalanga kana ewandji.
Sha onto mɔyɔ la dilɛmiyɛlɔ tshɛ. Lo ngelo ya totshitshɛ efula, nɔmbamaka dia wɛ mbeya onto tshɛ lahomana layɛ, oyadi lo shinga kana lam’ɔtɔyɛ lo luudu lɔmɔtshi. Dui sɔ koka salema lo mbisha onto mɔyɔ, lo mɔnamɔna yema, lo mbosha mɔyɔ l’ɔtɛ, kana lo mbomamiya sso. Onto lahadje anto akina yimba mbɔsamaka oko bu la dilɛmiɛlɔ.
Anto amɔtshi koka mbɔsa dia wɛ hawadje yimba, oyadi kânga wɛ mbadjaka yimba. Lo yoho yakɔna na? Nɛ dia vɔ koka mɛna di’oko wɛ hawaɔshi oko anto. Mbala efula anto mbeyamaka oma lo tolembetelo kana waonga amɔtshi wa lo demba. Mbala efula anto mbewɔka dia mbekesanɛ l’anto wele la dikɔmɔ kana la hemɔ. Koko, Ɔtɛkɛta wa Nzambi tetshaka dia nanga ndo nɛmiya anto asɔ. (Mat. 8:2, 3) L’ɔtɛ wa pɛkato kakatahowɔ oma le Adama, ndoko lakoka mbuta dia nde bu l’ɛkɔmɔ. Onde wɛ ayɔngɛnangɛna naka anto akina wayokeyaka tena tshɛ paka oma lo munga yayɛ? Kema wɛ ayɔngɛnangɛna di’anto keyaka mbala tshɛ oma lo efula ka waonga ayɛ w’ɔlɔlɔ?
Monga la dilɛmiyɛlɔ nembetshiyaka nto mbeya lowandji lele l’onto. L’ahole amɔtshi, ekɔ ohomba tasawudi la papa ka nkumbo, la ntondo ka ndjosambisha ase nkumbo akina. Kânga mbele ɔkɛndɛ aso wa sambisha ndo wa mbetsha anto ndja oma le Jehowa, sho mbetawɔka di’ambutshi mbakalongola lotshungɔ oma le Nzambi dia mbetsha, mingola, ndo nɔmbɔla anawɔ. (Ef. 6:1-4) Ɔnkɔnɛ, lam’akomaso lo soko dimɔtshi, ayonga dimɛna tɛkɛta ntondo l’ambutshi la ntondo ka ndjɔtɛkɛta l’ana.
Lam’atatshunde onto mbatandamane awui wa lo lɔsɛnɔ fundo ndo mbahombande nɛmiyama. (Jobo 32:6, 7) Mbeya dikambo sɔ akakimanyiya ombatshi mboka ɔmɔtshi wa womoto weke dikɛnda wa la Sri Lanka dia sambisha osombe ɔmɔtshi wa pami. Ntondotondo, pami kɛsɔ akatone lo mbuta ate: “Ngande wakoka yana ya dikɛnda oko wɛ nganɛ mbetshami Bible?” Koko kadiyɛso kɛsɔ akakadimola ate: “Mɛtɛ, dimi handje dia ndjoketsha koko dia ndjokotɛ dikambo dimɔtshi diakameke diakangɛnyangɛnya efula diahombami mbewoya anto akina.” Woho wakakadimola ombatshi mboka ɔsɔ la dilɛmiyɛlɔ tshɛ akakotola yambalo yaki pami kɛsɔ. Nde akawombola ate: “Ombutɛ, naa dikambo diakayeke sɔ?” Dikɛnda sɔ akakadimola ate: “Dimi lakeke woho wakoka onto sɛna pondjo pondjo.” Ekumanyi kɛsɔ akatatɛ mbeka Bible nde l’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Aha epalanga tshɛ mbayohika dia paka vɔ mbasha dilɛmiyɛlɔ dia woho ɔsɔ, koko efula l’atei awɔ wayokombola nɛmiyama woho ɔsɔ.
Koko, amɔtshi totambaka olelo lo dikambo sɔ. Lo asɛnga wa lo Pacifique ndo l’ahole akina, ɛtɛkɛta wakamba lawɔ la dilɛmiyɛlɔ dia tɛkɛta l’owandji wa ngelo kana wa dioho koka kimanyiya Ɛmɛnyi wa Jehowa dia vɔ kondja anto wahokamɛ ndo mbasha diaaso dia tɛkɛta l’ewandji ndo l’anto walamawɔ. Koko, paka mbeya dia sɛmɔya onto bu dimɛna ndo hasungana. (Tuk. 29:5) Woho akɔ wamɛ, gramatika ka l’ɔtɛkɛta ɔmɔtshi koka monga la tɔtɛkɛta tɔmɔtshi ta dilɛmiyɛlɔ, koko Okristo hahombe kamba l’ɛtɛkɛta ɛsɔ lo yoho yambotamba olelo.
Sawo dia la dilɛmiyɛlɔ. Bible tokeketshaka dia nembetshiya ɔkɔkɔ w’elongamelo kaso ‘la memakana ndo la dilɛmiyɛlɔ di’efula.’ (1 Pet. 3:15) Lâsɔ, kânga mbakokaso kɛnɛmɔla esadi eto tokanyi ta kɔlɔ tele l’onto, onde ekɔ dui dia lomba sala dikambo sɔ lo yoho yayɛnya dia hatowɔshi la nɛmɔ? Kema ayoleka dimɛna mbohokamɛ la solo dia lotutsha ndo ondo mombola bonde kakanyiyande ngasɔ, oma lâsɔ ko nɛmiya tokanyi tande etena kakanaso la nde yimba oma l’Afundelo?
Woho wa dilɛmiyɛlɔ diatongaka laso la ntondo k’onto ɔtɔi mbahombaso monga ladiɔ ndo lam’eso lo lɔyɛnga la ntondo k’ampokami efula. Ɔtɛkɛtshi walɛmiya ampokami ande hatowahangwɛ kana mbatondjɛ ɛtɛkɛta wele oko: “Nyu koka ndjela dako nɛ naka nyu nangaka.” Tɛkɛta yoho shɔ kɔmɔlaka etema w’anto akina. Ayonga dimɛna efula mbɔsa ampokami oko anto woka Nzambi ngandji ndo walanga mbokambɛ! Dia mbokoya Yeso, sho la dia mɛnya dia sho ndjadjaka lo dihole di’anto akina etena kalakaso onto laya ondo wɔdu lo nyuma, kana lahatahokɔ awui efula dia kitanyiya dako dimɔtshi di’oma lo Bible.
Ampokami wayɛna di’ɔtɛkɛtshi mbalɛnyaka naka nde ayoyadjaka ndamɛ l’ɔnɔngɔ w’anto wahomba nyomoleka kamba l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi dimɛna. Lâsɔ, ekɔ dui dia yimba mbewɔ okambelo wa la tshɛkɛta “nyu” etena kɛnyaso woho wa kamba l’avɛsa. Ɛnyɛlɔ, enda otshikitanu wele lam’asa wombola w’ɔnɛ “Onde nyu tshaka kɛnɛ tshɛ kakokanyu sala?” la ɛtɛkɛta w’ɔnɛ “Onto tshɛ l’atei aso la dia ndjambola ndamɛ ɔnɛ: ‘Onde dimi salaka kɛnɛ tshɛ kakokami sala?’ ” Wembola akɔ ehende wekɔ woho ɔtɔi, koko wa ntondo mɛnyaka di’oko paka ampokami ato mbahomba sala kɛnɛ kewɔ l’akoka wa sala. Wombola wa hende keketshaka onto tshɛ, mbidja ndo ɔtɛkɛtshi ndamɛ, dia ndjasɛdingola ndo sɛdingola tokanyi tande hita.
Ewɔ dia ndeka tondja ɛtɛkɛta wa shɛkɛsɛkɛ paka dia mbɔdia ampokami. Dui sɔ koka ndjokitshakitsha nɛmɔ dia losango l’oma lo Bible. Lo mɛtɛ, sho la dia ngɛnangɛna olimu wakambɛso Nzambi. Ekɔ akambo amɔtshi wendana l’awui wakawatosha wakoka mbisha yema ya tɔ̂la. Koko, mbɔsa awui w’ohomba ko mbakonya awui wa tɔla mɛnyaka dia wɛ halɛmiya ampokami ndo Nzambi.
Woho wasawolaso, dionga diaso ndo ɛtɛkɛta watondjaso wɛnyake nshi tshɛ dia sho mbɔsaka anto akina woho wakatetsha Jehowa dia mbaɔsa.