BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • be wekelo 38 lk. 215-lk. 219 od. 3
  • Mbɔtwɛlɔ kemula nsaki

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Mbɔtwɛlɔ kemula nsaki
  • Kondja wahɔ oma lo Kalasa k’olimu wa teokrasi
  • Awui wa woho akɔ
  • Mbɔtwɛlɔ ka dimɛna
    Yasha lo wadielo ndo lo wetshelo
  • Tɛkɛta awui washa ampokami ayɛ wetshelo
    Kondja wahɔ oma lo Kalasa k’olimu wa teokrasi
  • Mbeya mbɔtshiya avɛsa
    Kondja wahɔ oma lo Kalasa k’olimu wa teokrasi
Kondja wahɔ oma lo Kalasa k’olimu wa teokrasi
be wekelo 38 lk. 215-lk. 219 od. 3

WEKELO 38

Mbɔtwɛlɔ kemula nsaki

Kakɔna kahombayɛ sala na?

L’ɛtɛkɛta ayɛ wa mbɔtwɛlɔ, ta dui dimɔtshi di’ohomba diayokotola yambalo y’ampokami ayɛ ndo diayokokimanyiya dia kotsha oyango ayɛ.

Bonde kele dikambo sɔ ohomba?

Mbɔtwɛlɔ kayɛ koka shikikɛ dia kana anto amɔtshi wayokohokamɛ ndo kana wayodja yambalo efula lo kɛnɛ katayɛ.

MBƆTWƐLƆ ekɔ etenyi k’ohomba efula ka lo sawo tshɛ. Naka wɛ mɛtɛ memula nsaki k’ampokami ayɛ, kete vɔ wayonga suke dia ndjela la yambalo tshɛ kɛnɛ kayangayɛ mbuta. L’esambishelo, naka mbɔtwɛlɔ kayɛ hemudi nsaki, kete ondo wɛ hatokoka tetemala la sawo diayɛ. Lam’ashayɛ sawo lo Mbalasa ka Diolelo, ampokami hawotemala kana tomba oma lo Mbalasa ka Diolelo, koko anto wayotatɛ kanyiya awui akina naka wɛ hemudi nsaki kawɔ.

Lam’alɔngɔsɔlayɛ mbɔtwɛlɔ kayɛ, onga l’eyango ɛnɛ lo yimba: (1) kotola yambalo y’ampokami ayɛ, (2) kɛnɛmɔla dui dialangayɛ mɔmbɔla, ndo (3) mɛnya bonde kele dui diakɔ diekɔ ohomba efula le ampokami ayɛ. Mbala kɛmɔtshi, wɛ koka kotsha eyango esato ɛsɔ suke la mbala kakɔ ɔtɔi. Koko, wɛ koka ndjodja yimba l’oyango l’oyango, ndo koka tshikitanya woho wɔlɔngami eyango ɛsɔ.

Woho wa kotola yambalo y’ampokami. Aha naka anto wambotshumana dia mpokamɛ sawo dimɔtshi, kete lâsɔ weho akɔ tshɛ vɔ wayodja yambalo yawɔ tshɛ lo sawo diakɔ. Lande na? Nɛ dia nsɛnɔ yawɔ ndola l’awui efula wakoka mbaekola yimba. Koka monga ko wekɔ lo ndjakiyanya dikambo di’okakatanu ɔmɔtshi wele lawɔ la ngelo kana di’okiyanu okina wa lo lɔsɛnɔ. Oko weyɛ ɔtɛkɛtshi, kɛnɛ kahombayɛ ele kotola yambalo y’ampokami ayɛ oma k’etatelo polo l’ekomelo. Ekɔ toho efula takokɛ sala dikambo sɔ.

Ɔtɔi ɔmɔtshi l’atei w’asawo wakaleke diambo wakashama aki Dako dia lo Dikona. Ngande wakatatɛ dako sɔ? Lo ndjela ɔkɔndɔ waki Luka, Yeso akate ate: “Nyu akanga a weula nyeko la otshoko, . . . nyu wane weli la ndjala kakiane, nyeko la otshoko, . . . nyu wane walela kakiane, nyeko la otshoko, . . . lam’ayunyuhetsha antu, . . . nyeko la otshoko.” (Luka 6:20-22) Bonde kele ɛtɛkɛta engo wakemula nsaki k’anto na? Lo tshena pe, Yeso akatɛkɛta di’ekakatanu wa wolo wakahomanaka l’ampokami ande. Oma lâsɔ, lo dihole dia nde mbɔsa wenya ande tshɛ dia tɛkɛta paka di’ekakatanu ɛsɔ, nde akɛnya di’anto wele l’ekakatanu wa ngasɔ koka tetemala la monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ, ndo nde akɛnya dikambo sɔ lo yoho yakakonya ampokami ande dia nyomoleka nanga mboka awui efula.

Wɛ koka kamba la wembola dia memula nsaki, koko vɔ la dia monga wembola w’amɛna. Naka wembola ayɛ mɛnyaka dia wɛ ayanga tɛkɛta paka awui wamboshilaka mboka ampokami ayɛ, kete nsaki kawɔ kayoshila esadi eto. Tokake wembola wakoka mbidja ampokami ayɛ l’okandokando kana wakoka mbanyangiya. Koko, sala la wolo dia mboka wembola ayɛ lo yoho yayotshutshuya onto dia kana yimba. Omuya yema l’ɔkɔngɔ wa wombola tshɛ woho wa mbisha ampokami etena ka vɔ tana okadimwelo lo yimba. Naka vɔ woyaoka dia wekɔ lo sawola la yɛ lo yimba, kete lâsɔ wɛ ambokotola yambalo yawɔ.

Yoho kina y’ɔlɔlɔ ya kotola yambalo, ele kamba la dikambo dimɔtshi dia mɛtɛ diakete lo lɔsɛnɔ. Koko, naka ɔkɔndɔ watayɛ hangɛnyangɛnya onto ɔmɔtshi la l’atei w’ampokami ayɛ, kete ayonga wolo wɛ kotsha oyango ayɛ. Naka anto wayohɔka tsho ɔkɔndɔ ayɛ aha la mbohɔ wetshelo w’oma lɔkɔ, kete wɛ hakotshisha oyango ayɛ. Naka wɛ ambokamba l’ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi lo mbɔtwɛlɔ, kete tɔ la dia mɛnya awui amɔtshi w’eshika wayoyɔmbɔla lo sawo diayɛ. Kânga mbakokɛ monga l’ohomba w’awui amɔtshi dia salanganya ɔkɔndɔ ayɛ, paka wɛ menda di’aha vɔ monga otale wamboleka.

Atɛkɛtshi amɔtshi tatɛka sawo diawɔ lo kamba la nsango yeke katomba, dui dimɔtshi diakawafunde lo jurunalɛ, ɛtɛkɛta w’oma l’okanda ɔmɔtshi kana wakate onto ɔmɔtshi leyama efula. Mbɔtwɛlɔ shɔ koka nto monga l’etombelo w’ɔlɔlɔ naka yɔ mbɔtɔnɛka la sawo ndo sunganaka le ampokami.

Naka sawo diayɛ diekɔ etenyi kɛmɔtshi ka lo sawo dia tenyi tenyi kana diekɔ etenyi kɛmɔtshi ka lo Losanganya l’Olimu, kete ayoleka dimɛna mbɔtwɛlɔ kayɛ monga mondo ndo sembɔ tɔɔ lo dikambo. Naka wɛ ekɔ lo mbisha sawo dia lo sɛkɛ, kete lɛmiya yɛdikɔ ya wonya yendana la mbɔtwɛlɔ. Etenyi kahɔnyi la mbɔtwɛlɔ mbele l’awui woleki ohomba le ampokami ayɛ.

Etena kɛmɔtshi wɛ koka tanema la ntondo k’amɔnyɔdi kana k’anto wele la lohetsho. Ngande wakokayɛ kotola yambalo yawɔ? Stɛfano, Okristo ɔmɔtshi wa lo ntambe ka ntondo watawɔ dia nde ‘akalodiama la nyuma ndo la lomba,’ akatɔlama la wolo la ntondo ka Tuminadi t’ase Juda. Lɛkɔ, nde akâmɛ Lokristo la wolo tshɛ. Ngande wakandatatɛ na? Nde akatatɛ tɛkɛta la dilɛmiyɛlɔ tshɛ ndo akate dikambo dimɔtshi diele vɔ tshɛ wakadietawɔka. “Analingu la wapapa, nyuhukami! [Nzambi k]a lutumbu akene le tshesu Abarahama.” (Etsha 6:3; 7:2) Lo Areɔpango wa l’Atɛna, ɔpɔstɔlɔ Paulo akɔtɔnganyiya mbɔtwɛlɔ kande l’anto wotshikitanyi waki la ntondo kande, lo mbuta ate: “Nyu asi Atena, lu akambu tshe, dimi lambena nti: Nyu nyeko atemodi wa wulu.” (Etsha 17:22) Lam’ele mbɔtwɛlɔ shɔ yaki amɛna, ampokami awɔ wakanyomoleka nanga mpokamɛ awui akina.

Lam’asambishayɛ, ekɔ ohomba wɛ lawɔ kotola yambalo y’anto. Naka kana aha lo diokanelo mboyeyɛ ndjenda onto, kete ondo wɛ koka mbotana l’awui efula wa sala. L’ahole amɔtshi, ɔngɛndangɛnda wahawetshi nɔmbamaka dia mbuta oyango woyende aha la tshimbatshimba. Koko, l’ahole akina, mbekelo yawɔ nɔmbaka ɔtɛkɛtshi awui amɔtshi la ntondo ka nde mbuta oyango woyende.​—Luka 10:5.

Lo weho akɔ tshɛ, wɛ koka kotola onto oya lo sawo lo monga l’ɛtɛkɛta wa lɔngɛnyi. Mbala efula, ekɔ ɔlɔlɔ tatɛ mbala kakɔ ɔtɔi la dui dimɔtshi diɔtɔnɛ la kɛnɛ kele lo yimba y’onto. Ngande wakokɛ mbeya kɛnɛ ka kamba latɔ? Lam’akayasawola l’onto ɔsɔ ntondo, onde nde akakambaka olimu ɔmɔtshi? Ondo nde akanyaka adiyo lo lokombo lande, akalɔngɔsɔlaka nkɛtɛ ya l’omamu wa luudu lande, akalɔngɔsɔlaka dikalo kana mututu, akahɛka, akasolaka ahɔndɔ, kana akakokɛka ana. Onde nde akadiaka jurunalɛ mɔtshi kana akatangɛka dui dimɔtshi diaketaka lo shinga? Onde kɛnɛ kele suke lande mɛnyaka dia nde ndjashaka efula lo wondelo wa nse, lo tɔkɛnyɔ, lo mishiki, lo nkɛndɔ, l’ɔrdinatɛrɛ kana l’awui akina? Mbala efula, anto ndjashaka lo kɛnɛ kekewɔ esadi wa mboka l’aradiyo kana wa mɛna lo televiziɔ. Lâsɔ, wɛ koka tatɛ sawo dia la lɔngɛnyi lo kamba la dui dimɔtshi l’atei w’awui ango.

Woho wakasawola Yeso la womoto l’ose Samariya l’ɛtɛkɔ ka suke la Sukara ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula kɛnya woho wa tatɛ sawo l’onto l’oyango wa mbosambisha.​—Joa. 4:5-26.

Wɛ la dia nɔngɔsɔla ɛtɛkɛta ayɛ wa mbɔtwɛlɔ dimɛna, djekoleko naka etshumanelo kanyu kindjakindjaka mbilo katɔ mbala la mbala. Naka wɛ hasadi ngasɔ, kete wɛ hatokoka sambisha.

Ewoya dui diayangayɛ mɔmbɔla. L’etshumanelo k’Akristo, mbala efula ɔnɛ lɔtshiya sawo diayɛ kana leta la ntondo kayɛ mbewoyaka ɔtɛ ayɛ wa sawo, oma lâsɔ ko nde keta oya lo lɔyɛnga. Koko, l’ɛtɛkɛta ayɛ wa mbɔtwɛlɔ, koka monga ohomba wɛ mbohola ampokami ayɛ dui diayangayɛ mɔmbɔla. Wɛ koka mbuta lokanyi loleki ohomba la lo sawo diayɛ naka wɛ alanga. Lo weho akɔ tshɛ, lam’atatetemala sawo mbayotashihodiaka anto lokanyi loleki ohomba yema yema. Lo yoho mɔtshi, l’ɛtɛkɛta ayɛ wa mbɔtwɛlɔ wɛ la dia mbidja dikako vɔlɛ lo dui diɔmbɔlayɛ.

Lam’akandatome ambeki ande dia tosambisha, Yeso akɛnya hwe losango lakawahombe tewoya anto. “Lam’ayunyutatshokaka, kanyutasambishaka nyati: Diulelu dia l’ulungu diaya suki.” (Mat. 10:7) Lo kɛnɛ kendana la nshi yaso nyɛ, Yeso akate ate: “Lukumu l’ololo lone la diulelu layusambishama.” (Mat. 24:14) Sho keketshamaka dia ‘sambisha ɔtɛkɛta,’ mbut’ate kamba la Bible lam’asambishaso. (2 Tim. 4:2) Koko, la ntondo ka mbifola Bible kana ka kotola yambalo oya lo Diolelo, ekɔ mbala efula ohomba tɛkɛta dui dimɔtshi diayakiyanya anto. Wɛ koka tɛkɛta dikambo di’awui wa ngala, dia wola w’olimu, dia dɛngiya, di’ata, dia woho wa kimanyiya akɛnda, dia hemɔ, kana dia nyɔi. Koko tɔsake wenya efula l’awui wahakeketsha anto; losango layɛ ekɔ lɔnɛ lakeketsha anto. Sala la wolo dia kotola yambalo y’anto oya l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo l’elongamelo ka Diolelo.

Ɛnya bonde kele dui diɔmbɔlayɛ diekɔ ohomba le ampokami ayɛ. Naka l’etshumanelo mbayoyosha sawo diayɛ, kete wɛ koka ndjashikikɛ di’ampokami ayɛ, lo tshɛ kawɔ wayoyasha lo kɛnɛ kɔmbɔlayɛ. Ko onde vɔ wayohokamɛ oko watosalaka onto leka dui dimɔtshi diendana la nde? Onde vɔ wayodja yimba lo kɛnɛ katayɛ nɛ dia wambɛna di’awui wokawɔ mbɔtɔnɛka l’awui wele lawɔ lo lɔsɛnɔ ndo nɛ dia wɛ ekɔ lo nomialomia nsaki kawɔ dia vɔ sala dikambo dimɔtshi lo kɛnɛ kendana l’awui akɔ? Wɛ ayokoka sala ngasɔ, naka wɛ kana yimba dimɛna dikambo di’ampokami ayɛ dia mbeya ekakatanu wele lawɔ, awui wayakiyanyawɔ ndo waonga awɔ etena keyɛ lo nɔngɔsɔla sawo diayɛ. Naka wɛ akasale dikambo sɔ, kete lo mbɔtwɛlɔ kayɛ, dja dikambo dimɔtshi diɛnya dia wɛ akasale ngasɔ.

Oyadi wɛ ekɔ lo tɛkɛta oma lo lɔyɛnga kana ekɔ lo sambisha onto, yoho mɔtshi yoleki dimɛna ya memula nsaki ele mɛnya ampokami dia dui diatɛkɛtayɛ mendanaka la wɔ. Ɛnyawɔ woho wele ekakatanu awɔ, ehomba awɔ, ndo wembola wele lo wɛɔngɔ awɔ mendanaka la dui dieyɛ lo mɔmbɔla. Naka wɛ ayɛnya hwe dia wɛ hatokomɛ paka l’awui wokeyaka anto koko ayoleka tshimola awui w’ohomba wendana la dui diɔmbɔlayɛ, kete vɔ wayokohokamɛ la yambalo y’efula. Lâsɔ, wɛ la dia ndjalɔngɔsɔla dimɛna.

Yoho ya nɔngɔsɔla mbɔtwɛlɔ. Kɛnɛ katayɛ lo mbɔtwɛlɔ kayɛ kekɔ ohomba, koko woho wakitayɛ koka nto memula nsaki. Diakɔ diele, lam’ayalɔngɔsɔlayɛ wɛ la dia mbeya aha paka kɛnɛ kayoyota keto koko ndo woho wayoyokita.

Dia wɛ kotsha oyango ayɛ, wɛ la dia sɔna ɛtɛkɛta w’eshika, lâsɔ wɛ ayɛna ɔlɔlɔ nɔngɔsɔla ɛnɔngɔ ehende kana esato w’etatelo dimɛna efula. Ndeka dimɛna kamba l’ɛnɔngɔ wa tomondo ndo wele bu l’awui wa wolo. Lo kɛnɛ kendana la sawo dia l’etshumanelo, wɛ koka mɛna ɔlɔlɔ funda ɛnɔngɔ ɛsɔ lofunda lo nɔtɛ yayɛ, kana kimɛ ɛnɔngɔ akɔ l’ɔtɛ woho w’ɛtɛkɛta ayɛ wa mbɔtwɛlɔ monga la shɛngiya yahombama. Naka mbɔtwɛlɔ kayɛ kema ka lowango lowango, kete dui sɔ diayokokimanyiya dia mbisha sawo di’otondo dimɛna.

Etena ka nɔngɔsɔla mbɔtwɛlɔ. Lo dikambo nɛ, anto wekɔ la tokanyi totshikitanyi. Atɛkɛtshi amɔtshi wa tomanamana mbetawɔka ɔnɛ ɔlɔngɔswɛlɔ wa sawo la dia tatɛ la mbɔtwɛlɔ. Akina wanɛ wakeke awui wendana l’ɔtɛkɛtɛlɔ wa lo sɛkɛ mbutaka dia mbɔtwɛlɔ la dia ndjɔlɔngɔswama l’ɔkɔngɔ w’etenyi kɔmbɔla sawo.

Ekɔ ohomba wɛ manyamanya sawo diayɛ ndo awui woleki ohomba wayoyɔmbɔla la ntondo ka wɛ ndjoyanga mbɔtwɛlɔ k’ɔlɔlɔ. Ko ayoyosala naka wɛ ekɔ lo nɔngɔsɔla sawo diayɛ l’ekimanyielo k’ekongelo kɛmɔtshi kakawakosha na? L’ɔkɔngɔ wa wɛ mbadia awui wa l’ekongelo kakɔ, naka wɛ ekɔ la kanyi mɔtshi lo kɛnɛ kendana la mbɔtwɛlɔ, kete kema kɔlɔ wɛ ndjifunda lofunda. Ohɔ nto ɔnɛ, dia mbɔtwɛlɔ kayɛ monga l’etombelo w’ɔlɔlɔ, wɛ la dia mbidja yimba lo dikambo di’ampokami ayɛ ndo l’awui wele l’ekongelo.

WOHO WA SALA DIKAMBO SƆ

  • Sɛdingola anto wele l’atei w’ampokami ayɛ, ekakatanu wele lawɔ, awui wayakiyanyawɔ, waonga awɔ, ndo kɛnɛ kambowoshilaka la mbeya lo kɛnɛ kendana la dui diayoyɔmbɔla.

  • Enda dikambo dia lo sawo diayɛ diayonga la wahɔ wa lânde ndo ohomba le wɔ.

EKAMBELO: (1) La ntondo ka wɛ tomba l’esambishelo ka luudu la luudu, lɔngɔsɔla mbɔtwɛlɔ kɔtɔnɛ la losango latayɛmbɛ ndo la dikambo dimɔtshi dieke katomba l’ɛtshi kanyu ka nkɛtɛ. (2) Vusola odingɔ wa mbɔtwɛlɔ w’asawo atanu kana asamalo wa Tshoto y’Etangelo la Réveillez-vous ! Yambola wɛmɛ dia mbeya kakɔna kasha mbɔtwɛlɔ tshɛ etombelo w’ɔlɔlɔ.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto