Tshapita y’Esambele
Wetshelo Wakondjaso oma lo Woho Wakatshike Nzambi Akambo wa Kɔlɔ
1, 2. (a) Otondonga Jehowa akadiake atɔmbɔki wa l’Ɛdɛna mbala kakɔ ɔtɔi, shɛngiya yakɔna yotonga la dikambo sɔ le so? (b) Naa yɛdikɔ yoludi la ngandji yakɔshi Jehowa lo dikambo diaso?
OWANDJI wa nkumbo Jakɔba akate ate: “Nshi yami y[a]ki tshitshe ndu yo yaki too la akambu wa toshoko.” (Etatelu 47:9) Woho akɔ wâmɛ mbakate Jɔbɔ ate “lumu [l’onto] leli mundumundu, halukimo nsutshasutshama.” (Jobo 14:1) L’ɛnyɛlɔ kawɔ, efula l’atei aso pomanaka l’ekakatanu, awui wa wɛngiya ndo waa mpokoso. Koko, Nzambi kosala kɔlɔ dia nde mbetawɔ dia sho mbotɔ. Lo mɛtɛ, sho bu kokele lo yimba ndo lo demba ndo hatɔsɛnɛ lo woho wa Paradiso wakasɛnaka Adama l’Eva l’etatelo. Ko kakɔna kohotomba otondonga Jehowa akâdiake mbala kakɔ ɔtɔi lam’akawatɔmbɔkɔ na? Kânga mbele hemɔ, ɔkɛyi, kana nyɔi totowonga, sho pombaka mbeya dia ndo dioho di’anto totodionga. Sho tototokoka mbotɔ. Koko oma lo kɛtshi kande, Nzambi akatshike Adama l’Eva dia vɔ mbota ana, kânga mbakahowɔ anakɔ eongelo ka kema kokele. Ndo oma lo tshimbo ya Kristo, Jehowa akalɔngɔsɔla dia sho ndjokondja kɛnɛ kakashisha Adama, mbut’ate lɔsɛnɔ la pondjo lo paradiso ka la nkɛtɛ.—Joani 10:10; Romo 5:12.
2 Elongamelo ka ndjɔsɛna pondjo pondjo l’andja w’oyoyo lo Paradiso, lɛnɛ ayototshungɔ oma lo hemɔ, shɔkɔ, asui ndo nyɔi, ndo oma le anto tshɛ wa kɔlɔ tokeketshaka efula! (Tukedi 2:21, 22; Enyelo 21:4, 5) Koko, oma lo kɛnɛ kata Bible, sho mbekaka dia kânga mbele panda kaso hita kekɔ dikambo di’ohomba efula le so ndo le Jehowa, ekɔ dikambo dimɔtshi dioleki panda kaso ohomba.
Dikambo dia Lokombo Lande la Woke
3. Kakɔna kendana l’ekotshamelo ka sangwelo diaki Jehowa lo dikambo dia nkɛtɛ ndo di’anto?
3 Lokombo laki Nzambi mendanaka l’okotshamelo wa sangwelo diande lo dikambo dia nkɛtɛ ndo di’anto. Lokombo Jehowa, nembetshiyaka “Ɔnɛ Lasala dia Ndjâla.” Ɔnkɔnɛ, lokombo lande mendanaka la lokumu lande, oko wende Omboledi w’Andja w’Otondo, Nzambi k’akambo wa mɛtɛ ndo Ɔnɛ lele l’asangwelo ndo latokotshaka asangwelo akɔ. Lo menda dihole diele la Jehowa, wɔladi ndo ɔngɛngɔngɛnɔ w’andja w’otondo nemanɛka la woho wahombawɔ nɛmiya lokombo lande ndo monga l’okitanyiya otsha le nde.
4. Kakɔna kakendanaka la sangwelo diaki Jehowa lo dikambo dia nkɛtɛ?
4 L’ɔkɔngɔ wa nde ntonga Adama l’Eva, Jehowa akawasha olimu ɔmɔtshi wa sala. Nde akɛnya hwe dia sangwelo diande komonga tsho dia vɔ mbolɛ nkɛtɛ k’otondo, la nanula elelo wa Paradiso, koko ndo dia kilodia l’anawɔ. (Etatelu 1:28) Onde sangwelo sɔ kokotshama l’ɔtɛ wa pɛkato kawɔ? Lokombo laki Jehowa kanga-nkudu-tshɛ lototshama sɔnyi efula mɛtɛ otondonga nde komonga l’akoka wa kotsha sangwelo diande diendana la nkɛtɛ ndo l’anto!
5. (a) Naka Adama l’Eva ndɛ olowa w’oma l’otamba w’ewo k’akambo w’ɔlɔlɔ la wa kɔlɔ, etena kakɔna kakawahombe mvɔ? (b) Ngande wakakoke Jehowa kotsha ɛtɛkɛta ande wa l’Etatelu 2:17 aha la mbohɛ sangwelo diande diendana la nkɛtɛ?
5 Jehowa akewola Adama l’Eva ɔnɛ naka vɔ pindola awui ande ko ndɛ olowa w’oma l’otamba w’ewo k’akambo w’ɔlɔlɔ la wa kɔlɔ, kete vɔ wayovɔ ‘ko lushi lakɔ.’ (Etatelu 2:17) Dia nɛmiya dui diande, Jehowa akâlombosha ko lushi lakɔ lakawasale pɛkato ndo akâfundɛ nyɔi. Lo washo waki Nzambi, Adama l’Eva wakavu paka ko lushi lakɔ. Koko, dia kotsha sangwelo diande diendana la nkɛtɛ, Jehowa akâtshike dia vɔ mbota ana la ntondo ka vɔ ndjovɔ. Ɔnkɔnɛ, lam’ele Nzambi koka mbɔsa ɛnɔnyi 1000 oko lushi ɔtɔi, lam’akakomɛ lɔsɛnɔ l’Adama lo ɛnɔnyi 930, aki la ntondo k’ekomelo ka “lushi” ɔtɔi. (2 Petero 3:8; Etatelu. 5:3-5) Ɔnkɔnɛ, mɛtɛ k’awui wa Jehowa kakashikikɛma lo kɛnɛ kendana l’etena kakahombe dilanya kotshama, ndo sangwelo diande diendana la nkɛtɛ kɔmbɔtɔ l’ashi kânga mbakawavu. Koko l’etena kɛmɔtshi, nde akatshike di’anto wele kema kokele kâmɛ ndo anto wa kɔlɔ monga la lɔsɛnɔ.
6, 7. (a) Lo ndjela Etumbelu 9:15, 16, bonde kakatshike Nzambi akambo wa kɔlɔ dia vɔ tetemala lo tshanda mɔtshi? (b) Lo kɛnɛ kendana la Farawɔ, ngande wakɛnya Jehowa nkudu kande, ndo wakeyama lokombo Lande? (c) Kakɔna kayotomba lam’ayolanyema andja ɔnɛ wa kɔlɔ?
6 Kɛnɛ kakatɛ Jehowa nkumekanga ka l’Edjibito kaki lo nshi ya Mɔsɛ mɛnyaka nto lande na kakatshike Nzambi akambo wa kɔlɔ. Lam’akashimbe Farawɔ ana w’ase Isariyɛlɛ dia vɔ tomba oma l’Edjibito, Jehowa kombodiaka etena kakɔ kâmɛ. Jehowa akatome asui dikumi lo wodja ɔsɔ dia mɛnya nkudu kande ka mamba. Lam’akandewoyaka sui di’esambele, Jehowa akatɛ Farawɔ dia nde akakoke mbodiaka esadi eto nde l’anto ande. Koko Jehowa akate ate: “Keli dimi lakakutshiki la lumu dia nkenya wulu ami, la dia lukumbu lami [di]angana lu kete tshe.”—Etumbelu 9:15, 16.
7 Lam’akatshungola Jehowa as’Isariyɛlɛ, lokombo lande lakayeyamaka mɛtɛ lo nkɛtɛ k’otondo. (Jashua 2:1, 9-11) Ɛlɔ kɛnɛ, kânga mbambeta dikambo sɔ suke l’ɛnɔnyi 3 500, kɛnɛ kakandasale katohamɛ. Aha paka lokombo la Jehowa loto mbakadiangana, koko ndo akambo wa mɛtɛ wendana la Kanga lokombo lakɔ. Dikambo sɔ diakashikikɛ lokumu la Jehowa l’ɔnɛ nde ekɔ Nzambi kakotsha alaka ande ndo kakokɛ ekambi ande. (Jashua 23:14) Diɔ diakɛnya ɔnɛ oma lo nkudu kahadjama anya kele lande, ndoko kɛnɛ kakoka shimba ekotshamelo ka sangwelo diande. (Isaya 14:24, 27) Ɔnkɔnɛ, sho koka monga l’eshikelo ɔnɛ kem’edja nde ayanga mbɔsa yɛdikɔ ya ndanya dikongɛ di’otondo dia kɔlɔ diaki Satana ndo kokɛ ekambi ande wa kɔlamelo. Woho ɔsɔ wakɛnya Jehowa nkudu kande kahadjama anya ndo lotombo lashande lokombo lande hohamamɛki pondjo. Ɛlɔlɔ w’oma lo dikambo sɔ hawokomɛki.—Ezekiyele 38:23; Enyelo 19:1, 2.
‘Ande Efula ka Lomba Laki Nzambi!’
8. Akambo akɔna watotshutshuya Paulo dia sho kana lawɔ yimba?
8 Lo mukanda wakandafundɛ ase Rɔma, ɔpɔstɔlɔ Paulo akoke wombola ɔnɛ ate: “Akambu wa kolo weko le [Nzambi]?” Nde akakadimola l’eshikikelo tshɛ ate: ‘Dikambo sɔ hadiokoke salema pondjo!’ Oma lâsɔ, nde akake epole ɔsɛkɛ lo kɛtshi kaki Nzambi ndo lo mbuta kɛnɛ kakatɛ Jehowa Farawɔ lo kɛnɛ kendana la woho wakandotshike la lɔsɛnɔ l’etena kɛmɔtshi. Paulo nde lawɔ mɛnyaka dia sho anto tekɔ oko diwomba l’anya w’okengi a mpoke. Oma lâsɔ, nde akate ate: “Ku kayututa na, naka [Nzambi], latulangaka ntenya kele kandi ndu tulimbitshiya wulu andi, akayala la memakana ka mamba le [“mpoke ya kɛlɛ yakakengama dia nanyema,” NW]? Kayututsha na, naka ndi mbetawoka ntenya ongonyi wa lutumbu landi [“le mpoke ya kɛtshi yakandalɔngɔsɔla,” NW] ne dia lutumbu? Osoku mbakandateti, aha paka uma l’atei w’asi Juda, keli ndu uma l’atei w’asi wedja.”—Romo 9:14-24.
9. (a) Waa na wele “mpoke ya kɛlɛ yakakengama dia ndanyema”? (b) Lande na kakonge Jehowa la ndjakimɛ k’otale otsha le atunyi ande ndo ngande wele etombelo w’ekomelo wayonga dikambo di’ɔlɔlɔ waki wanɛ wawoka ngandji?
9 Tatɛ oma l’ɔtɔmbɔkwɛlɔ wa l’Ɛdɛna, anto tshɛ wakatɔmbɔkwɛ Jehowa ndo ɛlɛmbɛ ande wakayala “mpoke ya kɛlɛ yakakengama dia nanyema.” L’edja kɛsɔ tshɛ, Jehowa aki la ndjakimɛ. Anto wa kɔlɔ wakɔnyɔla mboka yande, wakasoya ekambi ande, ndo wakadiake Ɔnande. Dia mɛnya ndjakimɛ k’efula kele lande, Jehowa akatshike etena k’otale dia ditongami tshɛ mɛna dimɛna etombelo wa kɔlɔ waya oma lo tɔmbɔkwɛ Nzambi ndo lo ndjalɔmbɔla aha l’ekimanyielo kande. L’etena kakɔ kâmɛ, nyɔi kaki Yeso kakasha diaaso dia tshungola anto wele l’okitanyiya ndo dia ‘nanya elimu waki Diabolo.’—1 Joani 3:8; Heberu 2:14, 15.
10. Lande na kambotshika Jehowa anto wa kɔlɔ l’edja k’ɛnɔnyi 1900 wambeta?
10 L’edja k’ɛnɔnyi ndekana 1900 tatɛ oma lo eolwelo kaki Yeso, Jehowa akayakimɛ nto di’aha ndanya “mpoke ya kɛlɛ” shɔ. Lande na? Ntondotondo, aki nɛ dia nde akalɔngɔsɔlaka wanɛ wakahombe tonga kâmɛ la Yeso Kristo lo Diolelo diande dia l’olongo. (Ngalatiya 3:29) Anto asɔ wele lofulo lawɔ lekɔ anto 144000, mbele “mpoke ya kɛtshi” yakataka ɔpɔstɔlɔ Paulo. Ntondotondo, anto w’oma l’atei w’ase Juda mbaketama dia ndjokenga olui ɔsɔ w’otsha l’olongo. L’ɔkɔngɔ diko, Nzambi akayelɛka ase Wedja. L’atei w’anto asɔ Jehowa kotshutshuya ndoko onto la wolo dia mbokambɛ. Koko l’atei wa wanɛ wakɛnya lowando lawɔ lo tɛdikɔ takandɔshi, nde akasha amɔtshi diɛsɛ dia vɔ monga ekitɔ kâmɛ l’Ɔnande lo Diolelo diande dia l’olongo. Kakianɛ, ɔlɔngɔswɛlɔ w’anto asɔ wahomba tshɔ otsha l’olongo waya suke la komɛ.—Luka 22:29; Enyelo 14:1-4.
11. (a) Naa olui w’anto wakondja wahɔ oma l’ekikelo kaki Jehowa ɛlɔ kɛnɛ? (b) Ngande wayokondja wanɛ wakavu wahɔ?
11 Ko kayotota lo dikambo di’anto wayodjasɛ lanɛ la nkɛtɛ na? Ekikelo ka Jehowa kambosha nto diaaso dia “ului a wuki” w’anto w’oma lo wedja tshɛ tshumanyema. Ɛlɔ kɛnɛ lofulo lawɔ laya waa miliyɔ. Jehowa akalake di’olui w’anto ɔsɔ wayɔsɛna lanɛ la nkɛtɛ wayoka l’ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo ndo wayonga l’elongamelo ka sɛna pondjo pondjo lo paradiso ka lanɛ la nkɛtɛ. (Enyelo 7:9, 10; Osambu 37:29; Joani 10:16) L’etena kakashikikɛ Nzambi, nyemba y’anto wakavu wayolwama ndo wayonga la diɛsɛ dia sɛna l’ɛse k’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo dia l’olongo. Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbutaka l’Etsha 24:15 ɔnɛ: “Eulwelu k’antu w’ololo la antu wa kolo uma lu nyoi kayuyala.”—Joani 5:28, 29.
12. (a) Amboteka lo kɛnɛ kendana la Jehowa lo woho wakandatshike akambo wa kɔlɔ? (b) Ngande wayaokayɛ lo menda woho wambokandola Jehowa akambo asɔ?
12 Onde ekɔ dikambo dimɔtshi diele kema losembwe l’atei w’akambo asɔ tshɛ? Kema, nɛ dia lo nanya anto wa kɔlɔ, mbut’ate “mpoke ya kɛlɛ,” Nzambi mɛnyaka anto akina kɛtshi kande lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diande. Dui sɔ mɛnyaka dia nde ekɔ la kɛtshi ndo la ngandji k’efula. Ndo nto, lam’akondjaso etena ka sɛdingola okotshamelo wa sangwelo diande, sho kondjaka wetshelo efula wendana la Jehowa ndamɛmɛ. Sho mambaka efula lo menda waonga wotshikitanyi wakɛnɛmɔla lonto lande, mbut’ate losembwe lande, kɛtshi kande, ekikelo kande ndo woke woke wa lomba lande. Woho wakamba Jehowa la yimba yande tshɛ dia kandola dikambo diendana la lowandji la l’andja w’otondo, mbut’ate lotshungɔ lele lande la mbolɛ, ayotshikala djembetelo ya pondjo yɛnya dia yoho yande ya nɔmbɔla mboleki tshɛ dimɛna. Oko ɔpɔstɔlɔ Paulo, sho mbutaka shate: “Ya ndi wuki w’ongonyi wa [“lomba ndo wa ewo ka Nzambi lee,” NW]! Ndi dumbwelu diandi diaha manema fundu, la mbuka yandi yaheyama nonda li!”—Romo 11:33.
Diaaso dia Mɛnya Omamemelo Aso
13. Lam’eso l’atei w’asui, diaaso diakɔna diakondjaso, ndo kakɔna kayotokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ la lomba tshɛ?
13 Ekambi waki Nzambi efula wekɔ l’atei w’akambo wawasha asui. Vɔ wekɔ lo tetemala la sowa nɛ dia Nzambi atalanya anto wa kɔlɔ kana konya anto kokele oko wakadiatama. Onde dikambo sɔ pombaka tonyangiya efula? Kema sho pombaka mbɔsa akambo asɔ oko awui watosha diaaso dia sho mɛnya ɔnɛ Diabolo ekɔ kanga kashi? Sho kokaka keketshama dia sala ngasɔ naka sho mbidja yimba lo dako nɛ diata ɔnɛ: “On’ami, uyali kanga yimba, ongenyangenya utema ami. Ku dimi layeya nkaluya diui le one latomonyolaka.” (Tukedi 27:11) Satana, ɔnɛ latɔnyɔlaka Jehowa, akasɛmɛ ate naka anto shisha diangɔ diawɔ kana soyama lo demba, kete vɔ wayosha Nzambi onongo kana mbɔsɛka. (Jobo 1:9-11; 2:4, 5) Sho ngɛnyangɛnyaka otema wa Jehowa lo mɛnya di’akambo asɔ wekɔ kashi, oma lo kɔlamelo yaso otsha le nde la ntondo k’ehemba.
14. Naka sho ndjaɛkɛ le Jehowa etena keso l’ehemba, naa ɛlɔlɔ wayotokoka kondja?
14 Naka sho ndjaɛkɛ le Jehowa etena keso l’atei w’ehemba, kete tayokoka monga la waonga w’ohomba efula. Ɛnyɛlɔ, oma l’asui wakokomɛ, Yeso “akeki dia ndjala la ukitanyia” lo yoho yakinde kombeyaka dikambo sɔ ndoko lushi ntondo. Ndo sho lawɔ kokaka mbeka oma l’ehemba dia sho kokaka monga l’ekikelo, l’etetemalelo ndo la lowando l’efula lo mboka ya Jehowa yosembwe ndo mana mboka yakɔ fundo.—Heberu 5:8, 9; 12:11; Jakoba 1:2-4.
15. Naka tayokikɛ asui l’ekikelo tshɛ, ngande wakoka anto akina kondja wahɔ oma lo dikambo sɔ?
15 Anto akina wayɛna kɛnɛ kasalaso. Lo mɛna ekakatanu wakikɛso l’ɔtɛ wa ngandji kokaso akambo wa losembwe, amɔtshi l’atei awɔ mbeyaka ndjokoma lo mbeya wanɛ wele Akristo wa mɛtɛ ɛlɔ kɛnɛ. Ndo lam’asanganawɔ kamɛ la so l’ɔtɛmwɛlɔ, vɔ koka ndjokondja ɛtshɔkɔ wa lɔsɛnɔ la pondjo. (Mateu 25:34-36, 40, 46) Jehowa nde l’Ɔnande nangaka di’anto kondja ɛtshɔkɔ ɛsɔ.
16. Ngande wele woho wɔsaso ekakatanu watokomɛ mendanaka la kâmɛ kaso?
16 Ayonga mɛtɛ dimɛna efula, naka sho mbɔsa ekakatanu watokomɛ oko waaso wa sho mɛnya woho wamamemaso Jehowa ndo wa mbisha lonya lo ekotshamelo ka lolango lande! Naka sho sala ngasɔ, kete sho koka mɛnya mɛtɛ dia tekɔ lo tahame dia ndjâla kâmɛ la Nzambi ndo la Kristo. Yeso akalɔmbɛ Jehowa lo dikambo di’Akristo tshɛ wa mɛtɛ ate: “Dimi halombela wane atu [ambeki ande], keli lambolombela ndu waku wayumbetawo lu diui diawo, ne dia vo tshe wayali otoi. Papa, uku weye [“kâmɛ la mi,” NW], la dimi [“kâmɛ la yɛ,” NW], ndu vo wayali [“kâmɛ la so,” NW].”—Joani 17:20, 21.
17. Eshikikelo kakɔna kakoka monga laso naka sho tshikala la kɔlamelo otsha le Jehowa?
17 Naka tekɔ la kɔlamelo otsha le Jehowa, kete nde ayotɔtshɔkɔla la lokaho tshɛ. Ɔtɛkɛta ande mbutaka ɔnɛ: “Nyutetemali, nyushikikali, nyutamanya ntsha ulimu wa Khumadiondjo nshi tshe, ne dia nyu mbeyaka nyati: Pa kanyu le Khumadiondjo kema anyanya.” (1 Koreto 15:58) Vɔ mbutaka nto ɔnɛ: “Ne dia [Nzambi] kema kolo, dia ndi mbuhela ulimu anyu la ngandji kakanyenya antu lu lukumbu landi.” (Heberu 6:10) Jakoba 5:11 mbutaka ɔnɛ: “Nyulungi, shu mvutaka dia antu waka[kikɛ] shati: Weko la otshoko. Nyu nyakuki lukumu la e[kikelo] ka Jobo, nyakenyi ekumelu ka [Jehowa], ndu uku uludi [Jehowa] la memakana la ketshi.” Difuto diakɔna diakayokondjaka Jɔbɔ? “[Jehowa] akatshokola Jobo lu nshi yandi ya l’okongo, uleki nshi yandi ya ntundu.” (Jobo 42:10-16) Eelo, Jehowa ekɔ “ufutshi a wane watûyangaka.” (Heberu 11:6) Ndo sho tekɔ lo nongamɛ difuto dia dimɛna efula mɛtɛ, difuto diako ko: lɔsɛnɔ la pondjo lo paradiso ka la nkɛtɛ!
18. Kakɔna kayokomɛ akambo tshɛ wa kɔlɔ wele lo wɛɔngɔ aso?
18 Ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo diaki Nzambi kayonya akambo tshɛ wa kɔlɔ wambɔhɛnyahɛnya ana w’anto lo ɛnɔnyi nunu wetshi ɛnɛ. Ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga l’anto l’etena kɛsɔ ayokita asui tshɛ watɛnya pâ ɛlɔ kɛnɛ. Hatotohɔ pâ tshɛ yakatɛnaka ntondo. Tokanyi ndo elimu w’ɔlɔlɔ wayongaka l’anto lushi la lushi l’andja w’oyoyo ayotawaohiyaka yema yema akambo wa kɔlɔ wa lo wɛɔngɔ awɔ . Jehowa mbutaka ate: “Enda, dimi lutsha ntunga ulungu w’uyuyu [ɛlɔmbwɛlɔ k’oyoyo ka Diolelo di’oma l’olongo] la kete y’uyuyu [tshunda di’anto dia losembwe], akambu wa ntundu wayuhamamela, hawuyuhwama ntu. Nyongenengene, nyuyali l’ongenongeno wa pundju, ne dia kene kayangami ntunga.” Eelo, l’andja w’oyoyo waki Jehowa, anto w’ɔlɔlɔ wayonga l’akoka wa mbuta ɔnɛ: “Kete tshe yambuyala la mumuya ndu la ki. Wambutundo la kimbu y’ongenongeno.”—Isaya 14:7; 65:17, 18.
Ovuswelo
• Kânga mbakatshike Jehowa akambo wa kɔlɔ, ngande wakandɛnya dia nde nɛmiyaka lokombo lande hita?
• Woho akɔna wele nganɛ wakayakimɛ Nzambi di’aha ndanya “mpoke ya kɛlɛ,” akakimanyiya dia sho mbokama kɛtshi?
• Ahombaso sala la wolo dia sɛdingola l’akambo wendana l’asui aso?
[Esato wa lo lɛkɛ 67]
Jehowa “akatshokola Jobo lu nshi yandi ya l’okongo, uleki nshi yandi ya ntundu”