Oyelo Wa Yeso Kana Wôngelo Wa Yeso?
“Kakɔna kayoyala djembetelo ya wôngelo ayɛ ndo ya nshi y’ekomelo ya dikongɛ di’akambo nɛ?”—MATEO 24:3, NW.
WOHO wakeyaka Yeso mboka wembola w’eshika akatshutshuyaka ampokami ande dia vɔ kana yimba, koyanga mɛna akambo lo yoho y’oyoyo. (Mako 12:35-37; Luka 6:9; 9:20; 20:3, 4) Sho kokaka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ nɛ dia nde akakadimolaka ndo wembola. Ekadimwelo ande wakahotola awui wa mɛtɛ wele tôtoteya kana mana fundo otondoyala nde kombatɛkɛta.—Mako 7:17-23; 9:11-13; 10:10-12; 12:18-27.
2 Lo Mateu 24:3, tekɔ lo mɛna ɔtɔi ɔmɔtshi a l’atei a wembola woleki ohomba wakakadimola Yeso. Lam’akasukana ekomelo ka lɔsɛnɔ lande la la nkɛtɛ, Yeso aki oma la mbuta ɔnɛ tɛmpɛlɔ ka la Jerusalɛma kayolanyema, ndo dui sɔ diakahombe mɛnya ɔnɛ dikongɛ di’Ase Juda diambokomɛ. Ɔkɔndɔ wa Mateo mbutaka nto ɔnɛ: “Etena kakandadjasɛ lo Dikona di’Ɔlivɛ, ambeki wakaye le nde lo woshamu, ko wakawotɛ vate: ‘Ohototɛ: Etena kakɔna kayoyala akambo asɔ, ndo kakɔna kayoyala djembetelo ya wôngelo ayɛ [“oyeelo waakiyɛ,” Dyookaneelo dy’oyooyo] ndo ya nshi y’ekomelo ya dikongɛ di’akambo nɛ?’ ”—Mateo 24:3, NW.
3 Miliyɔ y’ambadi wa Bible ndjambolaka ɔnɛ: ‘Bonde kakoke ambeki dimbola sɔ, ndo ngande wahomba okadimwelo wa Yeso monga la shɛngiya le mi?’ L’okadimwelo ande, Yeso akatɛkɛta di’ɔmɔngɛlɔ w’akatshi wɛnya ɔnɛ ɔwɔ “aya suki.” (Mateu 24:32, 33) Ɔnkɔnɛ, ɛtɛmwɛlɔ efula ndakanyaka ɔnɛ apɔstɔlɔ wakalɔmbaka djembetelo ya “oyeelo” wa Yeso, djembetelo yɛnya ɔnɛ okalwelo ande waya suke. Vɔ wekɔ la kanyi y’ɔnɛ ‘kam’ayondoya’ mbayondɔsa Akristo otsha l’olongo, oma lâsɔ ko nde ndjokomiya andja ɔnɛ. Onde wɛ fɔnyaka ɔnɛ dikambo sɔ mɛtɛ kediɔ?
4 L’ɔtɛ wa diɔ funda tshɛkɛta “oyeelo,” dikadimwelo dimɔtshi dia Bible, kâmɛ ndo Les Saintes Écritures — Traduction du monde nouveau, fundaka tshɛkɛta “wôngelo.” Onde kɛnɛ kakambola ambeki ndo kɛnɛ kakate Yeso l’okadimwelo ande kokaka tshikitana la kɛnɛ kalakanya ɛtɛmwɛlɔ? Kakɔna kakawambola mɛtɛ na? Ndo okadimwelo akɔna wakasha Yeso na?
Kakɔna Kakawambolaka Na?
5 Lo menda kɛnɛ kakate Yeso lo dikambo dia tɛmpɛlɔ, ondo mɛtɛ ambeki ande wakakanyiyaka dikambo dia dikongɛ di’Ase Juda lam’akawalɔmbɛ ‘djembetelo mɔtshi ya wôngelo [kana “oyeelo”] ande ndo ya nshi y’ekomelo ya dikongɛ di’akambo [lo mɛtɛ mɛtɛ, “etena”].’—Ɛdika la “andja” lo 1 Kɔrɛtɔ 10:11 la Ngalatiya 1:4, KJ.
6 L’etena kɛsɔ, apɔstɔlɔ koshihodiaka wetshelo wa Yeso. Vɔ wakafɔnyaka ntondo ɔnɛ ‘diolelo dia Nzambi diayanga mɛnɛ kakianɛ.’ (Luka 19:11; Mateu 16:21-23; Mako 10:35-40) Ndo kânga l’ɔkɔngɔ wa sawo sɔ dia lo Dikona di’Ɔlivɛ, koko la ntondo ka vɔ kitama nyuma k’ekila, vɔ wakambola Yeso ɔnɛ kana l’etena kakɔ mbakandahombe kaloyɛ Isariyɛlɛ Diolelo.—Etsha 1:6.
7 Koko, vɔ mɛtɛ wakeyaka ɔnɛ nde ayotshɔ, nɛ dia lâsɔ ko nde oma la mbatɛ ate: “Yanyi yayuyala etenyi ka tshitshe ketu l’atei anyu. Nyutetetshi lam’ekinyu la yanyi.” (Joani 12:35; Luka 19:12-27) Ɔnkɔnɛ, vɔ mɛtɛ wakakoke ndjambola ɔnɛ: ‘Naka Yeso ɔsɔ ayanga ntshɔ, ko ngande wayoteya okalwelo ande na?’ Lam’akandaye oko Mɛsiya, efula kombêya. Ndo l’ɔkɔngɔ w’ɔnɔnyi w’otondo la yema, anto wakatetemalaka ndjambola dia mbeya ɔnɛ kana nde ayoshidiya la sala kɛnɛ tshɛ kakahombe Mɛsiya sala. (Mateu 11:2, 3) Diɔ diakɔ mɛtɛ diakakoke apɔstɔlɔ mombola dikambo dia nshi yayaye. Ko onde, vɔ wakalɔmbaka djembetelo yɛnya ɔnɛ nde aya suke la ndja, kana wakambolaka dikambo dikina?
8 Ohokanyiya dia wɛ aki fudu yakahokamɛka sawo sɔ lo Dikona di’Ɔlivɛ. (Ɛdika la Undaki 10:20.) Ondo wɛ otôka Yeso nde l’apɔstɔlɔ ande watɛkɛta lo Hɛbɛru. (Mako 14:70; Joani 5:2; 19:17, 20; Etsha 21:40) Koko vɔ mɛtɛ wakeyaka ndo ɔtɛkɛta wa Grɛkɛ.
Kɛnɛ Kakafunde Mateo—Lo Grɛkɛ
9 Ɛkɔndɔ wakafundama l’eleko ka hende T.D. mɛnyaka ɔnɛ Mateo akafunde Evanjiliyɔ ande ntondo lo Hɛbɛru. Mɛtɛ, nde akayôfundaka lo Grɛkɛ l’ɔkɔngɔ diko. Efundelo efula wa l’anya wakafundama lo Grɛkɛ wakatshikala polo ndo lo nshi yaso nyɛ, ndo oma lɔkɔ mbakadimolawɔ Evanjiliyɔ ande l’ɛtɛkɛta wa nshi nyɛ. Mateo akandafunde lo Grɛkɛ lo dikambo dia sawo sɔ dia lo Dikona di’Ɔlivɛ na? Akandafunde lo dikambo dia “oyeelo” kana “wôngelo” wakambola ambeki ndo wakalembetshiya Yeso na?
10 Lo totshapita 23 ta ntondo ta lo Mateu, erʹkho·mai, vɛrbɛ ya lo Grɛkɛ kaleka tɛkɛtama, vɛrbɛ yokadimwami ɔnɛ “oyeelo,” tanemaka ndekana mbala 80. Mbala efula, vɛrbɛ shɔ yekɔ la kitshimudi ya sukana kana nsɛmɛ suke, oko wofundamidiɔ lo Joani 1:47 ɔnɛ: “Yeso akenyi Natanayele ayayi le ndi.” (Sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Lo ndjela yoho yoyiɔshiwɔ, vɛrbɛ erʹkho·mai kokaka nembetshiya “koma,” “ntshɔ,” “mbɔtɔ lo,” “koma lo,” kana “nkimɛ lɔkɛndɔ.” (Mateu 2:8, 11; 8:28; Joani 4:25, 27, 45; 20:4, 8; Etsha 8:40; 13:51) Koko lo Mateu 24:3, 27, 37, 39, Mateo akafunde tshɛkɛta yotshikitanyi: pa·rou·siʹa, lokombo lahatanema l’ahole akina lo Evanjiliyɔ ekina tshɛ. Lam’ele Nzambi mbakatshutshuya anto dia vɔ funda Bible, lande na kakandatshutshuya Mateo dia nde mbɔsa tshɛkɛta shɔ ya lo Grɛkɛ ko ndjifunda l’avɛsa asɔ lam’akandafundaka Evanjiliyɔ ande lo Grɛkɛ na? Tshɛkɛta yakɔ shɔ alembetshiyayɔ, ndo bonde kalangaso mbeya dui sɔ na?
11 Lo mɛtɛ mɛtɛ, pa·rou·siʹa nembetshiyaka ɔnɛ “wôngelo.” Diksiɔnɛrɛ diaki yɔnɛ Vine (Expository Dictionary of New Testament Words) mbutaka ɔnɛ: “PAROUSIA, . . . lo mɛtɛ mɛtɛ, wôngelo ɔmɔtshi, para, kâmɛ la, ndo ousia, ndjâla (tomba oma lo eimi, monga), mɛnyaka ndo okomelo ndo wôngelo wayelana l’okomelo akɔ. Oko ɛnyɛlɔ, lo mukanda ɔmɔtshi wakafundama lo dikatshi dia lokongo, omoto ɔmɔtshi ekɔ lo mɛnya ohomba wa parousia kande lo dihole dimɔtshi dia nde tôka lam’atɛkɛtawɔ akambo w’endana l’ɛtshi kande ka nkɛtɛ.” Abuku akina wɔmbɔla tɔtɛkɛta nembetshiyaka ɔnɛ pa·rou·siʹa mɛnyaka ‘diembwelo di’owandji ɔmɔtshi.’ Ɔnkɔnɛ, ɔsɔ bu paka wonya w’okomelo oto, koko wôngelo watatɛ oma l’etena k’okomelo akɔ polo ndo l’etena kekina. Dikambo dia diambo ko, ombewi ɔmɔtshi w’ɛkɔndɔ w’Ose Juda welɛwɔ Josèphe, ɔnɛ lakasɛnaka lo nshi y’apɔstɔlɔ, akɔsaka tshɛkɛta pa·rou·siʹa lo yoho shɔ.a
12 Kitshimudi y’ɔnɛ “wôngelo” shikikɛma hwe lo abuku w’edjedja, koko Akristo ndjashaka lo yoho ya lânde dia mbeya yoho yɔsa Dui dia Nzambi tshɛkɛta pa·rou·siʹa. Yoho yofundamiyɔ l’abuku w’edjedja mbofundamiyɔ ndo lo Bible—kitshimudi yayɔ ko wôngelo. Tekɔ lo mɛna dui sɔ lo diɛnyɛlɔ dia lo mikanda wa Paulo. Oko ɛnyɛlɔ, nde akafundɛ Ase Filipi ate: ‘Oko wakinyu l’okitanyiya nshi tshɛ, aha paka lo wôngelo ami oto, koko kakianɛ nyamboleka kitanyiya l’otema ɔtɔi lam’emi bu lâwɔ, nyotetemale kamba lo dikambo dia panda kanyu nyamɛ.’ Nde akatɛkɛta ndo dikambo dia tshikala kâmɛ la wɔ dia vɔ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ‘oma lo wôngelo [pa·rou·siʹa] [ande] l’atei [awɔ] nto.’ (Filipi 1:25, 26; 2:12) Bible kina mbutaka ɔnɛ: “lam’emi nto kâmɛ la nyu” (Weymouth; New International Version); “L’etena kemi nto kâmɛ la nyu” (Jerusalem Bible; New English Bible); ndo “laamaayomotanema ntoo l’atei waakinyu.” (Dyookaneelo dy’oyooyo) Lo 2 Koreto 10:10, 11, Paulo akɛnya otshikitanu wa l’asa ‘wôngelo ande la tshondo’ la etena kênde ‘bu lâwɔ.’ Lo diɛnyɛlɔ sɔ, nde mɛtɛ kɔtɛkɛtaka dia osukanelo ande kana di’okomelo ande; nde akɔshi pa·rou·siʹa lo yoho ya monga lâwɔ.b (Ɛdika la 1 Koreto 16:17.) Ko lâsɔ, kakɔna kayotota lo dikambo dia weoho wɔtɛkɛtshiwɔ pa·rou·siʹa ka Yeso na? Onde weoho ɛsɔ wekɔ la kitshimudi ya “oyeelo,” kana vɔ mɛnyaka wôngelo wa l’etena k’otale?
13 Akristo w’akitami wa lo nshi ya Paulo wakayashaka lo pa·rou·siʹa ka Yeso. Koko Paulo akawaewola di’aha vɔ ‘sutshasutshama lo timba tawɔ.’ Ntondotondo, paka ‘ɔmɔnyɔdi w’ɛlɛmbɛ’ ambɛnama, ɔmɔnyɔdi akɔ ɔsɔ w’ɛlɛmbɛ kɛdikɛdi ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wa lo Lokristokristo. Paulo akafunde ɔnɛ ‘wôngelo w’ɔmɔnyɔdi akɔ w’ɛlɛmbɛ wekɔ lo ndjela olimu wa Satana kâmɛ l’etsha tshɛ wa nkudu ndo la tolembetelo ta lokeso.’ (2 Tesalonika 2:2,3, 9) Mɛtɛ, pa·rou·siʹa kakɔ, kana wôngelo akɔ w’‘ɔmɔnyɔdi w’ɛlɛmbɛ’ komonga okomelo wa lo tshenyi ya wonya tsho; wôngelo akɔ wakahombe monga l’edja k’etena k’otale, l’edja k’etena kakɔ mbakahombe tolembetelo ta lokeso salema. Lande na kele dikambo sɔ diekɔ la kitshimudi mɔtshi y’ohomba na?
14 Ɛsɔ tênde divɛsa diele oma lâlediɔ ko ɛtɛkɛta ɛsɔ: “Ku [ɔmɔnyɔdi w’ɛlɛmbɛ ayotomba sɛkɛ, NW], ayudiakema [oma] le Khumadiondjo Jesu la luwi l’uma l’unyo andi. Ndi ayuwete uku anyanya lu [wôngelo, “NW”] andi.” Oko wele wôngelo w’‘ɔmɔnyɔdi w’ɛlɛmbɛ’ akahombe monga l’edja k’etena kɛmɔtshi, woho akɔ wâmɛ mbele ndo wôngelo wa Yeso wakahombe talɔ l’edja k’etena kɛmɔtshi ko ndjokomɛ lo elanyelo k’‘ɔna l’elanyelo’ lɔ̂nyɔla ɛlɛmbɛ.—2 Tesalonika 2:8.
Awui Amɔtshi wa l’Ɔtɛkɛta wa Hɛbɛru
15 Oko wakatadioki, Mateo mɛtɛ akafunde Evanjiliyɔ ande ntondo l’ɔtɛkɛta wa Hɛbɛru. Lâsɔ, tshɛkɛta yakɔna ya lo Hɛbɛru yakandafunde lo Mateu 24:3, 27, 37, 39 na? Dikadimwelo dimɔtshi dia dibuku dia Mateu l’ɔtɛkɛta wa Hɛbɛru wa nshi nyɛ diakafunde yoho ya vɛrbɛ yelɛwɔ bohʼ, oyadi lo dimbola di’apɔstɔlɔ kana l’okadimwelo wa Yeso. Omalɔkɔ, avɛsa asɔ mbeyaka mbalema lo weoho ɛnɛ: ‘Kakɔna kayoyala djembetelo ya [bohʼ] kayɛ ndo ya nshi y’ekomelo ya dikongɛ di’akambo nɛ?’ la ‘Oko waki nshi ya Nɔa, ɔsɔku mbayonga [bohʼ] k’Ɔna onto.’ Bohʼ kɛdikɛdi na?
16 Kânga mbeyɔ la tokitshimudi efula, vɛrbɛ ya lo Hɛbɛru yelɛwɔ bohʼ nembetshiyaka ntondotondo ɔnɛ “ndja.” Diksiɔnɛrɛ dimɔtshi (Theological Dictionary of the Old Testament) mbutaka ɔnɛ: ‘Lam’ele yɔ tanemaka mbala 2 532, boh’ ekɔ ɔtɔi ɔmɔtshi a l’atei wa tɔvɛrbɛ toleki fundama efula l’Afundelo wa lo Hɛbɛru ndo yɔ mbele vɛrbɛ ya ntondo yɛnya ɔsɛkwɛlɔ.’ (Etatelu 7:1, 13; Etumbelu 12:25; 28:35; 2 Samuele 19:30; 2 Khumi ya Dikanga 10:21; Osambu 65:2; Isaya 1:23; Ezekiyele 11:16; Danyele 9:13; Amose 8:11) Naka Yeso nde l’apɔstɔlɔ ande wakatɛkɛta tshɛkɛta ya ngasɔ yele la tokitshimudi efula, kete lâsɔ mbeyaka monga wolo mbeya lo kitshimudi yakɔna mɛtɛ yakawayiɔshi. Ko onde Yeso nde l’apɔstɔlɔ ande wakatɛkɛta tshɛkɛta shɔ?
17 Ohɔ dia Bible ya nshi nyɛ ya lo Hɛbɛru yekɔ dikadimwelo diele ondo hadiɛnya kɛnɛ kakafunde Mateo mɛtɛ lo Hɛbɛru. Dui dia mɛtɛ diɔ nɛ: Yeso akakoke mɛtɛ tɛkɛta tshɛkɛta yele aha bohʼ, tshɛkɛta yakɔtɔnɛ la kitshimudi ya pa·rou·siʹa. Tekɔ lo mɛna dikambo sɔ lo dibuku dia lo 1995 dielɛwɔ Hebrew Gospel of Matthew (Evanjiliyɔ wa Mateo lo Hɛbɛru), dibuku diakafunde Prɔfɛsɛrɛ George Howard. Dibuku sɔ ndekaka tɛkɛta dikambo di’okanda wakafunde ombewi wa fizikɛ w’Ose Juda welɛwɔ Shem-Tob ben Isaac Ibn Shaprut l’eleko ka 14 T.D., okanda watɛkɛta kɔlɔ lo dikambo dia Lokristo. Dibuku sɔ diekɔ l’efundelo wa lo Hɛbɛru w’Evanjiliyɔ wa Mateo. Lɔkɔ, tanemaka tolembetelo tɛnya ɔnɛ efundelo ɛsɔ wa Mateo waki edja efula ndo wakafundama ntondo lo Hɛbɛru, koko vɔ kokadimwama oma lo Latin kana Grɛkɛ lo nshi ya Shem-Tob.c Lâsɔ efundelo ɛsɔ mbeyaka tokimanyiya dia sho shihodia kɛnɛ kakatama lo Dikona di’Ɔlivɛ.
18 Lo Mateu 24:3, 27, 39, Mateu kaki Shem-Tob bu la vɛrbɛ yelɛwɔ bohʼ lɔkɔ. Koko bi·ʼahʹ, lokombo lɔtɔnɛ la vɛrbɛ yakɔ, mbofundami lɔkɔ. L’Afundelo wa lo Hɛbɛru, lokombo lɔsɔ tanemaka paka lo Ezekiyele 8:5, lɛnɛ elɔ la kitshimudi ya ‘ɛɔtwɛlɔ.’ Lo divɛsa sɔ, bi·ʼahʹ hɛnya tshelo ya ndja koko mɛnyaka etatelo ka luudu; etena keyɛ la soko kana l’okengɔ wa luudu, wɛ ekɔ lo luudu. Ndo nto, abuku w’ɛtɛmwɛlɔ wele bu wa lo Bible, abuku wakatanema l’atei a Wɛɔmbɔ wa lo Ndjale ka Lɛɛhɔ, fundaka tshɛkɛta bi·ʼahʹ mbala efula dia tɛkɛta dikambo di’okomelo kana etatelo k’olimu w’ɔlɔmbɛdi. (Enda lo 1 Ekondo 24:3-19; Luka 1:5, 8, 23.) Ndo ekadimwelo ka lo 1986 kelɛwɔ Peshitto, ekadimwelo k’oma l’ɔtɛkɛta wa syriaque w’edjedja (kana Arameyɛ) oya lo Hɛbɛru fundaka bi·ʼahʹ lo Mateu 24:3, 27, 39. Ɔnkɔnɛ, tolembetelo tekɔ tɛnya ɔnɛ lo nshi y’edjedja, ondo lokombo bi·ʼahʹ laki la kitshimudi yotshikitanyi yema la vɛrbɛ bohʼ yofundami lo Bible. Bonde kele dui sɔ ohomba na?
19 Ondo apɔstɔlɔ lo dimbola diawɔ ndo Yeso l’okadimwelo ande wakatɛkɛta lokombo lɔsɔ lelɛwɔ bi·ʼahʹ. Oyadi kânga apɔstɔlɔ wakakanyiyaka paka dikambo dia okomelo wa Yeso lo nshi yayaye, ondo Kristo akatɛkɛta tshɛkɛta bi·ʼahʹ dia nde mbuta awui akina efula lâdiko dia kɛnɛ kakawakanaka. Yeso akakoke tɛkɛta dikambo dia okomelo ande dia ndjomɛ olimu w’oyoyo; okomelo ande wakahombe monga etatelo ka lotumu lande l’oyoyo. Kɛsɔ kakahombe ndjɔtɔnɛ la kitshimudi ya pa·rou·siʹa, tshɛkɛta yakayofunda Mateo l’ɔkɔngɔ. Lâsɔ mɛtɛ, wɔsɛlɔ wa tshɛkɛta bi·ʼahʹ lo yoho shɔ pombaka sukɛ kɛnɛ kalakanya Ɛmɛnyi wa Jehowa oma ko nshi y’edjedja, wetshelo w’ɔnɛ “djembetelo” yokengami l’awui efula yakasha Yeso yakahombe mɛnya ɔnɛ nde aya lâwɔ.
Tekɔ lo Konga Kondoko ya Wôngelo Ande
20 Wekelo aso wa wôngelo wa Yeso pombaka monga la shɛngiya ya wolo lo lɔsɛnɔ laso ndo l’elongamelo kaso. Yeso akatshutshuya ambeki ande dia vɔ mambalɛka. Nde akasha djembetelo mɔtshi ate kele anto kaweye wôngelo ande, koko anto efula kombidja ndoko yimba: “Uku aki lu nshi ya Noa, mbayuyala [wôngelo, NW] [w]a On’a untu. Lu nshi yako, la ntundu ka elula atayi, antu wakalekaka, wakanokaka, wakatshukanaka, wakatshukamaka, edja ndu lushi lakoto Noa lu watu a luudu. Vo kumbeya, edja ndu lam’akayi elula, akawakhumela tshe. Osoku mbayuyala [wôngelo, NW] [w]a On’a untu.”—Mateu 24:37-39.
21 Lo nshi ya Nɔa, anto efula wa lo lɔlɔnga lɔsɔ wakatetemalaka ndjasha paka l’akambo awɔ wa nshi tshɛ. Yeso akatatshi ɔnɛ woho akɔ wâmɛ mbayonga ndo lo ‘wôngelo w’Ɔna onto.’ Ondo anto waki suke la Nɔa wakafɔnyaka ɔnɛ ndoko kayotomba. Koko wɛ mbeyaka kɛnɛ kakayosalemaka mɛtɛ. Nshi shɔ, yakatalɔ l’edja k’etena kɛmɔtshi, yakayokomɛka lo kondoko mɔtshi, ‘elola kakaye ndo kakâshile oshiki.’ Lo ɔkɔndɔ akɔ wâmɛ wakɔndɔla Luka, Yeso akɛdika “nshi ya Noa” la “nshi ya On’a untu.” Yeso akate ate: ‘Ɔsɔku mbayoyala lushi layotomba Ɔna onto sɛkɛ.’—Luka 17:26-30.
22 Akambo asɔ tshɛ wekɔ la kitshimudi ya lânde le so nɛ dia tekɔ lo sɛna l’etena kɛnaso akambo wakatatshi Yeso—ata, adidimu wa nkɛtɛ, elando, ndjala ya nkasha, ndo ɔhɛnyɛhɛnyɛlɔ w’ambeki ande. (Mateu 24:7-9; Luka 21:10-12) Akambo asɔ wakɛnama hwe tatɛ oma lam’akalɔ̂ma ta diakatshikitanya ɔkɔndɔ wa lɔsɛnɔ l’anto lanɛ la nkɛtɛ, ta diakawelɛ lo yoho yasungana ɔnɛ Ta dia Ntondo di’Andja w’Otondo, kânga mbele anto efula mbɔsaka akambo asɔ oko awui wokotshamaka nshi tshɛ lo lɔsɛnɔ l’onto lanɛ la nkɛtɛ. Koko Akristo wa mɛtɛ mbeyaka kitshimudi y’akambo asɔ wa weke, oko anto wâmbalɛ wateyaka ɔnɛ ɔwɔ aya suke lam’ɛnawɔ otamba a fingo wɔmɔnga akatshi. Yeso akasha dako nɛ ate: “Osoku ndu nyu, lam’ayunyena akambu ane wambuyala, nyayeya nyati: Diulelu dia [Nzambi, NW] diaya suke.”—Luka 21:31.
23 Yeso akaleke tɔlɔnganya okadimwelo ande wa lo Dikona di’Ɔlivɛ otsha le ambeki ande. Vɔ mbakahombe kamba olimu wa shimbɛ nsɛnɔ y’anto, olimu wa sambisha lokumu l’ɔlɔlɔ lo nkɛtɛ k’otondo la ntondo k’ekomelo ndja. Vɔ mbaki wanɛ wakakoke mbeya ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi kêla elanyelo . . . kêmadi lo dihole di’ekila.’ Ndo vɔ mbaki wanɛ wakahombe ‘ndawɔ’ la ntondo ka fɔnu ka woke ndja. Ndo ɛtɛkɛta ɛnɛ wakayota Yeso wakahombe mendana la wɔ lo yoho ya lânde: “Utunduyala nshi sho kunsusama, tshiki nduku [omunyi, NW] [w]utushimbamela. Keli wayususa nshi sho ne dia esonami.” (Mateu 24:9, 14-22) Ko kitshimudi yakɔna yele l’ɛtɛkɛta ɛsɔ wa wotsho, ndo lande na kakokaso mbuta ɔnɛ vɔ tɔngɛnyangɛnyaka efula, toshaka elongamelo ndo ohetoheto w’efula nshi nyɛ na? Wekelo wayela wa Mateu 24:22 wayotosha ekadimwelo.
[Footnotes]
a Diɛnyɛlɔ di’oma le Josèphe: lo Dikona dia Sinai, angadimu la ndjadi “yakɛnyaka ɔnɛ Nzambi ekɔ lâwɔ [pa·rou·siʹa].” Ɛnamelo ka lo dihindo lo tabɛrnakɛlɛ “kakɛnyaka wôngelo [pa·rou·siʹa] wa Nzambi.” Lam’akandɛnya okambi w’Elisha pusupusu yakâdinge, Nzambi “akakɛnɛmɔla nkudu kande la wôngelo ande [pa·rou·siʹa] le okambi ande.” Lam’akahembe Petronius, ɔlɔhɛ ɔmɔtshi w’Ose Rɔmɔ, ntutsha Ase Juda, Josèphe akate ɔnɛ ‘Nzambi mɛtɛ akɛnya wôngelo [pa·rou·siʹa] ande le Petronius’ lo yoho yakandatome mvula. Josèphe kɔmbɔsa tshɛkɛta pa·rou·siʹa dia nde tɛkɛta dikambo di’osukanelo oto kana okomelo wa lo tshanda mɔtshi tsho. Tshɛkɛta shɔ nembetshiyaka wôngelo watatetemala tsho, koyanga wahɛnama la asho w’anto. (Etumbelu 20:18-21; 25:22; Akambu w’Ase Lewi 16:2; 2 Khumi ya Dikanga 6:15-17)—Ɛdika la Antiquities of the Jews, Dibuku 3, tshapita 5, odingɔ 2 [80]; tshapita 8, odingɔ 5 [203]; Dibuku 9, tshapita 4, odingɔ 3 [55]; Dibuku 18, tshapita 8, odingɔ 6 [284].
b Lo dibuku diande dimɔtshi (A Critical Lexicon and Concordance to the English and Greek New Testament), Ethelbert Bullinger mɛnyaka ɔnɛ pa·rou·siʹa nembetshiyaka ‘oyalelo kana monga lâwɔ, ɔnkɔnɛ, wôngelo, okomelo; oyelo wele la kanyi ya mbidjasɛ pondjo tatɛ oma l’okomelo akɔ polo ndo lo nshi yayaye.’
c Djembetelo mɔtshi ele efundelo akɔ wekɔ la tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru y’ɔnɛ “Lokombo Lakɔ,” fundama l’otondo kana lokanga, mbala 19. Prɔfɛsɛrɛ Howard akafunde ate: “Wadielo wa Lokombo la Nzambi l’okanda w’Akristo wele Ose Juda lele kanga wâmanu akɔshi etenyi kɛmɔtshi oma lɔkɔ, ekɔ dikambo dia diambo. Otondoyala ɔsɔ aki ekadimwelo ka lo Hɛbɛru oma lo dibuku di’Akristo dia lo Grɛkɛ kana Latin, tshike onto otokoka nongamɛ ɔnɛ layɛna adonai [Nkumadiɔndjɔ] lɔkɔ, koko aha djembetelo ya YHWH, lokombo la Nzambi la mamba lahakoke ndo nembetshiyama l’ɛtɛkɛta. . . . Naka nde mbakayokotsha lokombo lɔsɔ la mamba, kete ɔsɔ ekɔ dikambo diaheyama ndo nembetshiya. Tolembetelo mɛnyaka la wolo tshɛ ɔnɛ Shem-Tob akalongola kɔpi kande ka dibuku dia Mateo la Lokombo la Nzambi lambotashilaki fundama lɔkɔ edja, ndo ondo nde akalilame lo dihole dia nde ndjoyala l’onongo wa linya oma lɔkɔ.” Les Saintes Écritures — Traduction du monde nouveau ka l’Angɛlɛ (édition à références) kambaka la Mateo (J2) kaki Shem-Tob dia mɛnya bonde kofundiwɔ lokombo la Nzambi l’Afundelo w’Akristo lo Grɛkɛ.
[Study Questions]
1. Wembola waki la dihole diakɔna l’olimu wa Yeso?
2. Dimbola diakɔna diahombaso menda kakianɛ?
3, 4. Otshikitanu akɔna a woke wele lo woho wakadimola Bible mɔtshi tshɛkɛta y’ohomba efula ya lo Mateu 24:3?
5, 6. Sho kokaka mbuta ɔnɛ apɔstɔlɔ wakakanaka dikambo diakɔna lam’akawambola dimbola dia lo Mateu 24:3?
7. Bonde kakahombe apɔstɔlɔ mumbola Yeso lo dikambo di’olimu ande wa lo nshi yayaye na?
8. Apɔstɔlɔ vɔ la Yeso wakatɛkɛta ɔtɛkɛta akɔna ondo?
9. Oma lende akadimolawɔ efula ka dikadimwelo dia nshi nyɛ dia Mateu?
10. (a) Tshɛkɛta yakɔna ya lo Grɛkɛ yokadimwami ɔnɛ “oyeelo” yakafunde Mateo mbala efula, ndo tokitshimudi takɔna takokayɔ monga latɔ? (b) Naa tshɛkɛta kina ya lo Grɛkɛ yele ohomba sho mbeya?
11. (a) Naa kitshimudi ya pa·rou·siʹa? (b) Ngande washikikɛ diɛnyɛlɔ di’oma l’ekanda wa Josèphe woho wɔsaso pa·rou·siʹa? (Enda lo diewoyelo dia l’ɛse ka dikatshi.)
12. Ngande watokimanyiya Bible twamɛ dia sho shikikɛ kitshimudi ya pa·rou·siʹa?
13, 14. (a) Bonde kahombaso mbuta ɔnɛ pa·rou·siʹa ndjalaka l’etena k’otale na? (b) Kakɔna kahombaso mbuta lo dikambo di’edja ka pa·rou·siʹa ka Yeso?
15, 16. (a) Tshɛkɛta yakɔna ya lânde yofundami lo dikadimwelo efula dia Mateo diakawakadimola lo Hɛbɛru? (b) Lo yoho yakɔna yɔsama bohʼ l’atei w’Afundelo?
17. (a) Lande na kele ondo dikadimwelo dia lo Hɛbɛru dia nshi nyɛ dia Mateo hadiɛnya kɛnɛ kakate Yeso nde l’apɔstɔlɔ ande lo mɛtɛ mɛtɛ? (b) Lende nto okokiso tana dui diakoka tokimanyiya dia sho mbeya tshɛkɛta yele ondo Yeso nde l’apɔstɔlɔ ande wakayitɛkɛta, ndo l’ɔkɔkɔ akɔna nto wele dibuku sɔ ohomba efula le so? (Enda lo diewoyelo dia l’ɛse ka dikatshi.)
18. Naa tshɛkɛta y’ohomba ya lo Hɛbɛru yofundami l’efundelo waki Shem-Tob, ndo alembetshiyayɔ?
19. Naka Yeso nde l’apɔstɔlɔ ande wakatɛkɛta tshɛkɛta bi·ʼahʹ, lâsɔ akokaso mbuta?
20, 21. Naa wetshelo wakokaso kondja oma lo kɛnɛ kakate Yeso lo dikambo dia nshi ya Nɔa?
22. Lande na kahombaso ndjasha efula lo pɔlɔfɛsi ka Yeso ka lo Mateu tshapita 24?
23. Ɛtɛkɛta wa Yeso wa lo Mateu tshapita 24 wekɔ la kitshimudi ya lânde le wa na, ndo lande na?
[Caption]
[Notɛ ka l’ɛsɛ ka dikatshi]
[Caption]
[Wembola]
[Caption on page 4]
[Diombwɛlo di’osato wa lo lɛkɛ 4]
Dikona di’Ɔlivɛ, lɛnɛ ele wɛ mbudɛ ko mɛnaka Jerusalɛma y’otondo
[Caption on page 8]
Okonde Ayôkadimola Na?
◻ Lande na kele ekɔ ohomba mɛna otshikitanu wele l’asa woho wakadimola Bible mɔtshi Mateu 24:3?
◻ Pa·rou·siʹa kɛdikɛdi na, ndo lande na kele dui sɔ ohomba?
◻ Naa ɔfɔnɛlɔ wakoka monga l’asa Mateu 24:3 lo Grɛkɛ la lo Hɛbɛru?
◻ Dui diakɔna di’ohomba di’endana l’etena diahombaso mbeya dia sho shihodia Mateu tshapita 24?