Tɔsɛ ‘Apami Wele Oko Weshasha’ La Nɛmɔ
‘Nyɔlɛmiya wanɛ wakamba efula l’atei anyu . . . nyowaɔshi la nɛmɔ dia mɛtɛ, nyowaoke ngandji k’efula l’ɔkɔkɔ w’olimu wakambawɔ.’—1 TESALONIKA 5:12, 13.
1. Oko wata Etsha 20:35, onde mbisha ekɔ la kudu kɛmɔtshi? Sha ɛnyɛlɔ.
‘ƆNGƐNƆNGƐNƆ wa mbisha ndeka wa nongola.’ (Etsha 20:35) Onde wɛ akôhɔ mbala ka komelo kakayɛnyi mɛtɛ k’ɛtɛkɛta ɛsɔ waki Yeso? Ondo ekɔ lam’akayasha onto lalangayɛ efula woshasha ɔmɔtshi. Ondo wɛ akasɔnɛ woshasha akɔ la yambalo tshɛ dia lakiyɛ la ngandji tɔngɛnangɛna. Ande woho wakasalangana otema ayɛ lam’akɛnyi lakiyɛ la ngandji ɔsɔ asandjola elungi kande l’ɔngɛnɔngɛnɔ lee! Woshasha ekɔ djembetelo ya ngandji naka vɔ ndja oma k’ɛs’otema ndo mɛnya onto ngandji kawokaso kokaka tela ɔngɛnɔngɛnɔ.
2, 3. (a) Lande na kakokaso mbuta ɔnɛ ndoko onto lôka ɔlɔ woleki Jehowa, ndo yɛdikɔ yakandɔshi ya sɔna ‘apami wele oko weshasha’ mboshaka ɔngɛnɔngɛnɔ l’asolo lo woho akɔna? (b) Kakɔna kahatakoke ntsha la losha l’oma le Nzambi?
2 Akɔna okuki mboka ɔlɔ w’efula naka aha Jehowa, Ombishi wa ‘woshasha tshɛ w’ɔlɔlɔ’ na? (Jakoba 1:17; 1 Timote 1:11) Woshasha tshɛ watoshande ndja oma lo ngandji katokande. (1 Joani 4:8) Dui sɔ nto mɛnamaka lo woho wakasha Nzambi etshumanelo ‘apami wele oko weshasha’ oma le Kristo. (Efeso 4:8) Yɛdikɔ yakandɔshi ya dikumanyi kokɛka ɛkɔkɔ ekɔ djembetelo ya ngandji k’efula kôka Nzambi ekambi ande. Apami asɔ sɔnamaka la yambalo tshɛ—vɔ pombaka kotsha awui amɔtshi wâlɔmba Afundelo. (1 Timote 3:1-7; Tito 1:5-9) Vɔ mbeyaka ɔnɛ vɔ pombaka ‘nɔmbɔla ɛkɔkɔ la wɔlamu,’ nɛ dia lo ntsha ngasɔ, ɛkɔkɔ wayândola dikumanyi dia ngasɔ diawaoka ngandji. (Etsha 20:29; Osambu 100:3) Lam’ayɛna Jehowa di’etema w’ɛkɔkɔ ande wambolola tɔ la lowando, ndo otema ande wayɔngɛnangɛna mɛtɛ!—Tukedi 27:11.
3 Lo mɛtɛ, sho pombaka mbɔsa woshasha w’oma le Nzambi la nɛmɔ di’efula. Omalɔkɔ, wembola ehende ɛnɛ mumbɔmaka: Ngande wahomba dikumanyi mbɔsa ɔkɛndɛ wele lawɔ l’atei w’etshumanelo? Ndo ngande wakoka mɛnya ase etshumanelo akina ɔnɛ vɔ mbɔsaka ‘apami wele oko weshasha’ la nɛmɔ na?
‘Tekɔ Anyanyu Ekambi’
4, 5. (a) Paulo ekɔ lo mbɛdika etshumanelo l’ɛngɔ kakɔna, ndo lande na kele wɛɛla ɔsɔ mbɔtɔnɛka? (b) Wɛɛla wa Paulo ɛnyawɔ lo woho wahombaso mbɔsanaka ndo tshanɛka akambo na?
4 Jehowa akasha ‘apami wele oko weshasha’ yema ya lowandji l’atei w’etshumanelo. Lo mɛtɛ, dikumanyi hawohombe kamba la lowandji lawɔ lo yoho ya kɔlɔ, koko vɔ mbeyaka ɔnɛ bu wolo di’anto w’ekokele ntsha ngasɔ. Ko dionga diakɔna diahombawɔ mongaka adiɔ otsha le ɛkɔkɔ ekina wa lo lokoto na? Tende wɛɛla ɔnɛ wakoke ɔpɔstɔlɔ Paulo. L’ɔkɔngɔ wa nde mbuta lande na kakasɔnɛ Nzambi ‘apami wele oko weshasha,’ Paulo akafunde ate: “[“Oma lo ngandji, tofuwɔ,” NW] lu akambu tshe le Kristu ndame, one leli ote. Dimba tshe diambusanganyema uma le ndi, ndu diambumamanyema kame la asonga tshe, uku atsha beke tshe leke la leke, dia mbudia dimba, dia dio mpikama lu ngandji.” (Efeso 4:15, 16) Ɔnkɔnɛ, Paulo ambɛdinya etshumanelo k’otondo, mbidja ndo dikumanyi l’anto akina, la demba di’onto. Lande na kɔ̂tɔnɛ wɛla ɔsɔ na?
5 Demba di’onto kengama la bɛkɛ efula diotshikitanyi koko diekɔ paka l’ɔtɛ ɔtɔi. Koko ndok’ema kele anyanya lo demba, oyadi eshisha kana epipa. Lɛkɛ tshɛ la demba lekɔ ohomba ndo lɔ kambaka olimu lo dikambo di’olangala ndo dia ki ka demba di’otondo. Woho akɔ mbokengami etshumanelo l’anto efula wotshikitanyi, koko onto l’onto, oyadi opalanga kana dikɛnda, lele la wolo kana bu—kokaka kimanyiya di’etshumanelo k’otondo kɛndakɛnda ndo pama dimɛna lo nyuma. (1 Koreto 12:14-26) Ndoko onto lahomba ndjaɔsa oko mbolambola. Lo wedi okina, ndoko lahomba ndjaɔsa oko nde mbele owandji w’akina, nɛ dia sho tshɛ, oyadi anami w’ɛkɔkɔ kana ɛkɔkɔ, tekɔ bɛkɛ dia demba, ndo Kristo mbele ɔtɛ akɔ wâmɛ. Oma l’ɛtɛkɛta ɛsɔ, Paulo ekɔ lo mɛnya nganɛ wahombaso mbokana ngandji, kokanɛ ndo nɛmiyana. Naka dikumanyi shihodia dikambo sɔ, kete vɔ wayonga la ndjakitshakitsha ndo la wɛdimo lo kɛnɛ kendana l’ɔkɛndɛ wele lawɔ l’atei w’etshumanelo.
6. Kânga mbakinde la yema ya lowandji oko apɔstɔlɔ, ngande wakɛnya Paulo yimba ya ndjakitshakitsha?
6 ‘Apami asɔ wele oko weshasha’ hawuni dia mbahemɛ nsɛnɔ kana mbetawɔ k’atɛmɔdi wa anyawɔ. Kânga mbâkinde la yema ya lowandji oko ɔpɔstɔlɔ, la ndjakitshakitsha tshɛ, Paulo akafundɛ Ase Kɔrɛtɔ ate: “Shu hatahamela mbetawo kanyu, keli teko ekimanyidi w’ongenongeno anyu, ne dia nyu nyambushikikala [oma] lu mbetawo kanyu.” (2 Koreto 1:24) Paulo kokombola mbahemɛ mbetawɔ la lɔkɛwɔ l’anango. Nde kɔmɛna ndoko ohomba wa ntsha ngasɔ nɛ di’eshikikelo kaki lande ɔnɛ vɔ wambotashilaka ndjâla apami la wamato wa kɔlamelo wa l’atei w’ɔlɔngɔswamelo waki Jehowa nɛ dia vɔ wakalangaka ntsha awui w’ɔlɔlɔ. Omalɔkɔ, lam’akandatɛkɛtaka dikambo diande ndamɛ ndo dia Timɔtɛ, onyande ombetshetshi, Paulo akate ɔnɛ: ‘Olimu aso ele wa kimanɛ la nyu dia kambɛ Nzambi l’ɔngɛnɔngɛnɔ.’ (2 Koreto 1:1) Ande yimba ya ndjakitshakitsha yakandɛnya!
7. Kakɔna kashihodia dikumanyi diele la ndjakitshakitsha lo dikambo di’ɔkɛndɛ wele lawɔ l’atei w’etshumanelo, ndo ngande wayaɛkɛwɔ le anyawɔ ekambi?
7 Olimu wa ngasɔ mbele ndo la ‘apami wele oko weshasha’ ɛlɔ kɛnɛ. Vɔ wekɔ ‘lo kamba la so kâmɛ di’ɔngɛnɔngɛnɔ aso.’ Dikumanyi diele la ndjakitshakitsha mbeyaka ɔnɛ aha vɔ mbahomba shikikɛ polo ndo lo yɛdikɔ yakɔna yakoka anto akina kambɛ Nzambi. Vɔ mbeyaka ɔnɛ kânga mbahombawɔ keketsha akina dia vɔ nyomofudia kana ndowanya olimu awɔ, ɔngɛnɔngɛnɔ wele laso oma k’ɛse otema mbatosokoya dia sho kambɛ Nzambi. (Ɛdika la 2 Koreto 9:7.) Vɔ ndjashikikɛka ɔnɛ naka anyawɔ ekambi wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ, kete vɔ mbeyaka ntsha tshɛ kakokawɔ ntsha. Omalɔkɔ, saki kawɔ k’oma k’ɛse otema ele ka anangɛwɔ dia vɔ ‘kambɛ Jehowa l’ɔngɛnɔngɛnɔ.’—Osambu 100:2.
Nyokimanyiya Anto Tshɛ dia Vɔ Kamba l’Ɔngɛnɔngɛnɔ
8. Naa toho tɔmɔtshi takoka dikumanyi kimanyiya anangɛwɔ dia kambɛ Jehowa l’ɔngɛnɔngɛnɔ?
8 Dikumanyi, ngande wakokanyu kimanyiya anangɛnyu dia vɔ kamba l’ɔngɛnɔngɛnɔ na? Nyu kokaka mbakeketsha lo mbashaka ɛnyɛlɔ. (1 Petero 5:3) Anto tshɛ wɛnyi ohetoheto la ɔngɛnɔngɛnɔ wele lanyu l’olimu w’esambishelo di’akina tshutshuyama oma k’ɛse otema dia nyôkoya. Nyândole akina oma lo weolo wadjawɔ dia kamba olimu l’otema ɔtɔi. (Efeso 4:29) Naka nyu mbândolaka la wangasanu tshɛ ndo l’otema ɔtɔi, kete ɛkɔkɔ wayɛna ɔnɛ vɔ wekɔ ohomba. Lowando la ngasɔ mbakimanyiyaka dia vɔ ndeka ndjasha dia kambɛ Nzambi. Aha mbaɛdikaka l’akina lo yoho ya kɔlɔ. (Ngalatiya 6:4) Wɛdikelo wa ngasɔ kokaka kɔmɔla akina otema lo dihole dia mbatshutshuya dia vɔ pama. Lâdiko dia lâsɔ, ɛkɔkɔ wa Jehowa tshikitana l’akoka ndo lo yoho yawɔ ya lɔsɛnɔ. L’ɛnyɛlɔ ka Paulo, yashaka le ananyɔ. Lam’ele ngandji “atukitshiyaka akambu tshe,” sho pombaka mbetawɔ ɔnɛ anangɛso mbokaka Jehowa ngandji ndo nangaka mbɔngɛnyangɛnya. (1 Koreto 13:7) Etena ‘kɔ̂sayɛ anto akina la nɛmɔ,’ wɛ mbokoyaka awui w’ɔlɔlɔ watshawɔ. (Romo 12:10) Eya dia naka ɛkɔkɔ kondja ekeketshelo, kete efula l’atei awɔ wayotsha tshɛ kakokawɔ dia kambɛ Nzambi, ndo wayokondja ɔngɛnɔngɛnɔ l’olimu akɔ.—Mateu 11:28-30.
9. Ngande wahomba mbɔsanaka dikumanyi dia vɔ mbeya kambɛ Nzambi l’ɔngɛnɔngɛnɔ?
9 Naka la ndjakitshakitsha tshɛ wɛ ndjaɔsa dia wɛ ekɔ ‘onyawɔ okambi,’ kete wɛ ayokamba l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo mbɔsa losha la lânde la anyayɛ dikumanyi la nɛmɔ. Ekumanyi l’ekumanyi ekɔ l’akoka ande ndo diewo diande diakokande kamba adiɔ dia kimanyiya etshumanelo. (1 Petero 4:10) Ɔmɔtshi mbeyaka monga la losha la mbeya ndakanya efula. Okina mbeyaka nɔngɔsɔla akambo. Okina nto mbeyaka monga la losha la kotolaka anto efula oma lo wangasanu ande ndo lo woho wokanande kɛtshi. Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, ndoko ekumanyi ɔtɔi kakalongola weshasha ɛsɔ tshɛ lo yɛdikɔ yâmɛ. Onde naka ekumanyi kɛmɔtshi akalongola losha la laande, ɛnyɛlɔ oko la ndakanya, lâsɔ kete nde ndeka dikumanyi dikina? Kema! (1 Koreto 4:7) Lo wedi okina, ndoko ohomba kombola losha lele l’onto okina kana ndjaɔsa oko wɛ heye ndoko ema naka anto akina wambândola ekumanyi kɛmɔtshi lo menda akoka ande. Ohɔ dia wɛmɛmɛ ɔsɔ ekɔ la losha lɔmɔtshi lakakosha Jehowa. Ndo nde kokaka kokimanyiya dia wɛ fudia weshasha ɛsɔ ndo kamba awɔ dia kimanyiya ananyɔ.—Filipi 4:13.
‘Onga l’Okitanyiya ndo Yâkitshakitsha’
10. Lande na kele kokaka sho mɛnya ‘apami wele oko weshasha’ ɔnɛ sho mbaɔsaka la nɛmɔ?
10 Lam’atoshawɔ woshasha ɔmɔtshi, kokaka sho mɛnya nganɛ wangɛnangɛnaso woshasha akɔ. Kolosai 3:15 mbutaka ɔnɛ: “Nyukaki lusaka.” Kayotota lo dikambo dia ‘apami wele oko weshasha,’ woshasha w’oshinga wolo wakatosha Jehowa na? Ntondotondo, sho kaloyaka Jehowa losaka, nde Ombishi wa Losha tshɛ l’ɔlɔlɔ. Ko kayotota dikambo dia ‘apami wele oko weshasha’ vamɛ na? Ngande wakokaso mɛnya ɔnɛ sho mbaɔsaka la nɛmɔ na?
11. (a) Ngande wakokaso mɛnya ‘apami wele oko weshasha’ ɔnɛ sho mbaɔsaka la nɛmɔ? (b) Tshɛkɛta ‘monga l’okitanyiya’ ndo ‘monga l’okitshakitsha’ alembetshiyatɔ?
11 Sho kokaka mɛnya ɔnɛ sho mbɔsaka ‘apami wele oko weshasha’ la nɛmɔ lo mongaka suke dia kitanyiya alako wotumbi oma lo Bible watoshawɔ ndo tɛdikɔ tɔsawɔ. Bible tolakaka ɔnɛ: “Nyukitanyia aui w’elombodi anyu, nyuyali l’okongo awo, ne dia vo [“watokokɛka anima,” NW] anyu, uku antu wayedika la [Nzambi] diango. [“Dia vɔ ntsha,” NW] dikambu so la ongenongeno, aha la lunyangu, ne dia dikambu diako hadiunyusha nduku waho.” (Heberu 13:17) Tolembete dia hatohombe tsho monga l’‘okitanyiya,’ koko sho pombaka monga ndo ‘l’okitshakitsaha’ le wanɛ watɔlɔmbɔla. Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yokadimwami ɔnɛ ‘monga l’okitshakitsaha’ kɛdikɛdi ‘ndjâla l’ɛse k’ɛlɔmbwɛlɔ.’ Lam’akandalembetshiyaka tshɛkɛta ‘yâkitshakitsha,’ ndo ‘lɛmbɛɛ,’ R. C. H. Lenski, ɔmɔmbɔdi ɔmɔtshi wa Bible ate: “Onto kitanyiyaka etena ketawɔnde ntsha kɛnɛ kawotɛwɔ, ndo kashikikɛnde ɔnɛ kekɔ ɔlɔlɔ ndo ayokondja wahɔ oma lɔkɔ; onto tonaka dikambo . . . naka nde ekɔ la kanyi kina yotshikitanyi.” Naka sho mpotɔ ɔlɔlɔ ndo mbetawɔ ɛlɔmbwɛlɔ ka wanɛ watɔlɔmbɔla, kete hatotoka wolo kitanyiya. Ko kayototsha naka hatomane fundo bonde kambɔsama yɛdikɔ mɔtshi na?
12. Lande na kahombaso ndjakitshakitshaka, oyadi kânga hatomane fundo ka kɛnɛ koshami l’edia ka yɛdikɔ mɔtshi yɔsami?
12 L’etena kɛsɔ mbahombaso ndjâkitshakitsha, monga suke dia kitanyiya. Lande na na? Nɛ dia, sho pombaka mbetawɔ ɔnɛ apami asɔ wambohilɔ lo nyuma ndjakiyanyaka l’otema ɔtɔi dikambo dia wahɔ aso. Lâdiko dia lâsɔ, vɔ mbeyaka ɔnɛ vɔ la dia mbikoya la Jehowa lo dikambo di’ɛkɔkɔ wakandawasha dia nama. (Jakoba 3:1) Ndo nto, sho pombaka mbohɔ ɔnɛ: mbeyaka monga ko hateye vuiwui tshɛ ya lo sheke yakawɛdikola la ntondo ka ndjɔsa yɛdikɔ mɔtshi.—Tukedi 18:13.
13. Kakɔna kakoka tokimanyiya dia monga l’okitshakitsha naka dikumanyi wambɔsa yɛdikɔ mɔtshi yendana l’onongo wohembodiwɔ?
13 Ko naka aya l’akambo wa kilombo, ngande wayotɛnya okitshakitsha aso? Mɛtɛ, sho mbeyaka nyanga efula, djekoleko naka wambɔsa yɛdikɔ ya mbitshanya olangemi aso ɔmɔtshi oma l’atei w’etshumanelo, ɛnyɛlɔ oko owotɔ aso mbende ko kana ɔngɛnyi aso wa mɛtɛ mɛtɛ. Ndo l’etena kɛsɔ nto, ndeka ɔlɔlɔ mbetawɔ nganɛ wakahembola ‘apami wele oko weshasha’ onongo akɔ. Vɔ toleka mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ, ndo ondo vɔ ndeka mbeya awui efula wendana l’onongo akɔ. Mbala mɔtshi, anangɛso asɔ ndjakiyanyaka lo dikambo dia tɛdikɔ tɔsami; kema dui dia tshitshɛ dia ‘pembola dombo lo lokombo la Jehowa.’ (2 Ekondo 19:6) Vɔ ntshaka tshɛ dia mbokana kɛtshi, nɛ dia vɔ mbeyaka ɔnɛ Nzambi ‘ekɔ lokana kɛtshi.’ (Osambu 86:5) Koko, vɔ pombaka nama pudipudi k’etshumanelo, ndo Bible mbâlɔmbaka dia vɔ mbitshanya kanga pɛkato lahayatshumoya oma l’etshumanelo. (1 Koreto 5:11-13) Mbala efula, otshi wa pɛkato ndamɛ mbetawɔka yɛdikɔ yɔ̂sama. Ondo nde mbeyaka monga tsho l’ohomba w’ohokwelo dia nde kalola lo mboka k’ɔlɔlɔ. Ko endaka sho elangemi ande mbetawɔ la ndjakitshakitsha tshɛ yɛdikɔ yɔsami, kete lâsɔ tayowokimanyiya dia nde kondja wahɔ oma l’ohokwelo wokundjishande.—Heberu 12:11.
“Nyâlemia Otekoya”
14, 15. (a) Lo ndjela 1 Tesalonika 5:12, 13, lande na kahombaso mbɔsaka dikumanyi la nɛmɔ? (b) Lande na kakokaso mbuta ɔnɛ dikumanyi ‘kambaka wolo efula l’atei aso’?
14 Sho kokaka mɛnya nto ɔnɛ sho mbɔsaka ‘apami wele oko weshasha’ la nɛmɔ oma lo mbalɛnyaka. Lam’akandafundɛ etshumanelo ka la Tɛsalɔnika, Paulo akâkɔkɔmiya ate: “Tambunyosengasenga dia nyu [nɔmbɔ] wane watutshaka ulimu [efula] l’atei anyu, weli ladiku dianyu le Khumadiondjo, watunyewulaka. Nyâlemia otekoya la ngandji, dia ulimu watshawo.” (1 Tesalonika 5:12, 13) Shi etelo k’ɔnɛ ‘vɔ kambaka efula’ mendanaka la dikumanyi diayasha tshɛ le so, aha la lokaki? Nyɛsɔ tende yema oshikɔ wa wotsho efula wɛmba anangɛso asɔ.
15 Mbala efula, vɔ wekɔ ewandji a nkumbo wahomba kamba olimu wa l’emunyi dia kotsha ehomba wa nkumbo yawɔ. (1 Timote 5:8) Naka ekumanyi ekɔ l’ana, kete an’asɔ wekɔ l’ohomba wa shɛwɔ mbadjaka yimba ndo mbidjasɛka awɔ. Nde mbeyaka ndjatshungwɛ etena ka mbâkimanyiya l’adɛvwara awɔ w’oma la kalasa, ndo mbashikikɛ tena dimɔtshi diahombawɔ kɛnyaka kâmɛ tɔkɛnyɔ t’ɛlɔlɔ. (Undaki 3:1, 4) Kɛnɛ koleki ohomba ele nde kotshaka ehomba wa lo nyuma wa nkumbo kande, nɔmbɔlaka wekelo wa Bible wa lo nkumbo mbala tshɛ, tshɔka la wɔ l’esambishelo ndo lo nsanganya y’Akristo. (Euhwelu k’Elembe 6:4-7; Efeso 6:4) Tatohɛke dia lâdiko di’ɛkɛndɛ awɔ ɛsɔ wele ondo efula l’atei aso wekɔ awɔ, dikumanyi diekɔ l’ɛkɛndɛ ekina nto: nɔngɔsɔla nsanganya, membola ɛkɔkɔ, kokɛ lonyuma l’etshumanelo ndo, nombosha dombo dia l’etshumanelo naka ohomba wekɔ. Akina wekɔ nto l’ɔkɛndɛ wa lo nsanganya y’otshimbedi, ya distrikɛ, wokelo wa Mbalasa ya Diolelo, ndo dia Kɔmite ya Diɔtɔnganelo la waa Pitadi. Lo mɛtɛ, anangɛso asɔ ‘kambaka efula’!
16. Lembetshiya toho tɔmɔtshi takokaso mɛnya dikumanyi ɔnɛ sho mbaɔsaka la nɛmɔ.
16 Ngande wakokaso mbaɔsa la nɛmɔ na? Yokedi mɔtshi ya lo Bible mbutaka ɔnɛ: “Ekadimwelu ka aui w’ololo w’uma lu unyo w’untu katôngenyangenyaka.” (Tukedi 15:23; 25:11) Ɔnkɔnɛ vɔ kokaka mɛna oma l’ɛtɛkɛta aso wa lowando w’oma k’ɛse otema ndo w’ekeketshelo ɔnɛ hatɔnyɔla olimu w’efula wakambawɔ. Ndo nto, aha sho nongamɛka dia vɔ tosalɛ kɛnɛ kahawakoke sala. Lo wedi ɔmɔtshi, tatêngengake dia sawola la wɔ naka tekɔ l’ohomba w’ekimanyielo. Tena dimɔtshi, ‘sho mbeyaka ndjahɛnyahɛnya efula lo lumu.’ L’etena kɛsɔ sho mongaka l’ohomba w’ekeketshelo ka lo nyuma, ɛlɔmbwɛlɔ, ndo alako w’oma le wanɛ wele ‘l’akoka wa mbetsha’ Ɔtɛkɛta wa Nzambi. (Osambu 55:4; 1 Timote 3:2) L’etena kakɔ kâmɛ, sho pombaka mbohɔ ɔnɛ ekumanyi bu la wenya efula wambetsha la so, nɛ dia nde hakoke mbohɛ ehomba wa nkumbo kande hita ndo w’anto akina wa l’etshumanelo. Naka sho ‘kanɛɛ’ anangɛso asɔ wakamba olimu efula, kete hatotowahikaka akambo wele bu ohomba. (1 Petero 3:8) Koko, nyɛsɔ tonge la lowando oyadi yema ya wonya tshɛ yayowetsha kâmɛ la so ndo lo woho watodjawɔ yimba.—Filipi 4:5.
17, 18. Woho akɔna wayahombia waadi wa dikumanyi, ndo ngande wahombaso mɛnya ɔnɛ sho mbɔsaka akadiyɛso wa kɔlamelo asɔ la nɛmɔ?
17 Kayotota lo dikambo dia waadi wa dikumanyi na? Shi sho pombaka mbaɔsa ndo vɔ lawɔ la nɛmɔ? Kaa vɔ l’etshumanelo mbakahana wenya a waomɛwɔ. Dikambo sɔ nɔmbaka dia monga la yimba ya ndjahombia. Mbala mɔtshi, etena kɛnɛ kakokawɔ mbidjasɛ la nkumbo yawɔ yema, dikumanyi nɔmbamaka dia mbetsha akɔlɔ efula l’akambo w’etshumanelo. Lo tshumanelo efula, amato w’Akristo wa kɔlamelo ndjahombiaka la lolango lawɔ vamɛ dia waomɛwɔ mbeya nama ɛkɔkɔ wa Jehowa.—Ɛdika la 2 Koreto 12:15.
18 Ngande wakokaso mɛnya ɔnɛ sho mbɔsaka akadiyɛso w’Akristo asɔ la nɛmɔ na? Ele lo mbewɔ di’aha sho mbetshɛka waomɛwɔ wenya efula tshanana. Ndo nto, tatohɛke dia mbuta tsho ɔnɛ: losaka ekɔ dui di’ɔlɔlɔ efula. Tukedi 16:24 mbutaka ɔnɛ: “Aui w’amena weli uku ehihi w’usanga, watongenyangenyaka utema, watokonoyaka weka.” Tênde dui nɛ diakatshama. Atshukanyi amɔtshi ahende wakatshu le ekumanyi kɛmɔtshi kam’akashile losanganya dia tosawola la nde lo dikambo di’ɔnawɔ la pami l’ɛnɔnyi dikumi l’ɛmɔtshi. Wonya wakasawolaka ekumanyi l’atshukanyi asɔ, wadiɛnde akôkongaka l’asolo a lotutsha. L’ɔkɔngɔ diko, ombutshi a womoto akaye le wadi aki ekumanyi ko nd’ande ate: “Lambolanga kôka losaka lo wenya wɔshi omɛyɛ dia kimanyiya nkumbo kami.” Losaka la ngasɔ loludi l’ɛtɛkɛta wa mpɛ akananda asolo wa wadi aki ekumanyi kɛsɔ mɛtɛ.
19. (a) Oyango akɔna wakotsha dikumanyi la kɔlamelo tshɛ? (b) Kakɔna kahombaso sho tshɛ ntshâka?
19 Yɛdikɔ yakɔsɛ Jehowa dia dikumanyi kokɛka ɛkɔkɔ ande yekɔ ‘woshasha ɔmɔtshi wa dimɛna’ w’oma le nde. (Jakobo 1:17) Ɛɛ, apami asɔ wekɔ ekokele; ndo vɔ lawɔ ntshaka munga oko sho. (1 Khumi ya Dikanga 8:46) Koko lo tshɛ kawɔ, dikumanyi dia lo tshumanelo dia l’andja w’otondo kotshaka oyango wakawandjangɛ Jehowa la kɔlamelo tshɛ. Oyango wa mingola, mbodia, sanganya kâmɛ, ndo kokɛ ɛkɔkɔ. Ekumanyi tshɛ ɔsɛ yɛdikɔ ya tetemala nama ɛkɔkɔ wa Jehowa la ngandji, dia nde ndjaɛnya ɔnɛ nde ekɔ woshasha, kana ɔtshɔkɔ le anango. Ndo nyɛsɔ tɛnya sho tshɛ ɔnɛ sho mbɔsaka ‘apami wele oko weshasha’ la nɛmɔ lo mbalɛmiyaka, lo ndjakitshakitsha la ntondo kawɔ, ndo lo mbaokaka losaka l’ɔtɛ wa lotumu la wolo lakambawɔ. Ande losaka lahombaso mboka Jehowa lo woho wakandɔshi yɛdikɔ ya tosha apami, wele mɛtɛ vɔ mbutɛka ɛkɔkɔ ande ɔnɛ: ‘Olimu aso ele wa nyokimanyiya dia nyu kambɛ Nzambi l’ɔngɛnɔngɛnɔ’ lee!
[Caption]
[Questions]
[Caption on page 28]
[Caption on page 28]
Dikumanyi le, nyândolake anto akina lo weolo wadjawɔ l’otema ɔtɔi
[Caption on page 29]
[Caption on page 29]
Oma l’ohetoheto awɔ l’olimu w’esambishelo, dikumanyi kokaka kimanyiya ase nkumbo yawɔ l’anangɛwɔ dia vɔ kambɛ Nzambi l’ɔngɛnɔngɛnɔ
[Caption on page 30]
[Caption on page 30]
Sho mbɔsaka dikumanyi diaso diakamba olimu efula la nɛmɔ!
[Caption on page 31]
[Review on page 31]
Watena Wayoyokadimola?
◻ Lande na kasunganande sho mbɛdika etshumanelo la demba di’onto?
◻ Ngande wakoka dikumanyi kimanyiya anangɛwɔ dia vɔ kambɛ Jehowa l’ɔngɛnɔngɛnɔ?
◻ Lande na kahombaso monga l’okitanyiya ndo l’okitshakitsha le wanɛ watɔlɔmbɔla na?
◻ Woho akɔna wakokaso mɛnya ɔnɛ sho mbɔsaka dikumanyi la nɛmɔ?