Lowanya lɔsɛnɔ layɛ!
‘Diɛsɛ le onto lahayele tomba t’anto wa kɔlɔ . . . Tshɛ katshande ngɔnaka.’—OSAMBU 1:1, 3.
1. (a) Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka efula wa l’andja ɔnɛ ngande wɔsawɔ lɔsɛnɔ lambolowana? (b) Bible ngande walembetshiyatɔ onto lambolowanya lɔsɛnɔ lande?
OKO LE YƐ, monga la lɔsɛnɔ lambolowana kɛdikɛdi na? Ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔtshi akate ate: “Oyango ami woleki ohomba ele ngɔna l’okanda.” Osekaseka ɔmɔtshi wa womoto ate: “Kɛnɛ kalekami kombola ele tshukama ko monga la nkumbo k’ɔngɛnɔngɛnɔ.” Koko, osekaseka okina ekɔ lo mbuta ate: “Dimi kombolaka monga l’etenyi kami ka luudu ka dimɛna efula, monga ndo la mutuka wa dimɛna . . . Lekɔ lo ndjâkanɛ paka dimɛmɛ oto.” Koko, oyadi falanga kana nkumbo kana olimu wakondjɛ onto falanga efula hakoke mbɔsama oko lɔsɛnɔ lambolowana mɛtɛ. L’Osambu 1:1-3, sho mbadiaka ɔnɛ: ‘Diɛsɛ le onto lahayele tomba t’anto wa kɔlɔ . . . Nde atɔngɛnangɛnaka lo ɛlɛmbɛ wa Jehowa . . . Tshɛ katshande ngɔnaka.’
2. Lende ele lɔsɛnɔ lambolowana mɛtɛ, ndo naa yoho yâmɛ yakokaso monga la lɔ?
2 Lanɛ, Bible ekɔ lo tolaka dui dimɔtshi diahakoke anto tosha: dui diakɔ ko lɔsɛnɔ lambolowana mɛtɛ! Koko aha dikambo dia kondja falanga mbatawɔ lanɛ. Bible têwolaka ɔnɛ: ‘Ngandji ka falanga ekɔ odio wa weho tshɛ w’akambo wa kɔlɔ.’ (1 Timote 6:10) Ɔngɔnɛlɔ wa mɛtɛ tanemaka lo ngɛnyangɛnya Nzambi, ndo lo ndjelaka ɛlɛmbɛ waki Jehowa. Paka lo ntsha ngasɔ oto mbakoka onto kondja ɔngɛnɔngɛnɔ w’oshika lo lɔsɛnɔ! Ondo wɛ hangɛnangɛna kanyi ya monga l’ɛse k’ɛlɛmbɛ wa Jehowa la ya vɔ kotɛka kɛnɛ kahombayɛ ntsha. Koko, Yeso akate ate: ‘Ɔlɔ le wanɛ weya dia vɔ wekɔ ase wola lo nyuma.’ (Mateu 5:3) Oyadi wɛ mbeyaka kana heye, wɛ akatongama la mposa k’akambo wa lo nyuma—ndo l’ohomba w’efula wa mbeya Nzambi ndo wa shihodia asangwelo wakinde. Ɔnkɔnɛ, wɛ kokaka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ paka naka wɛ kokotshisha ehomba ɛsɔ ndo koyedi ‘ɛlɛmbɛ wa Jehowa.’
Tekɔ l’ohomba w’ɛlɛmbɛ wa Nzambi—Lande na?
3. Bonde kahombaso ngɛnangɛna tshika Jehowa ‘nɔmbɔla wanya wakiso’?
3 Omvutshi Jeremiya akafunde ate: “[Jehowa] li, dimi mbeyaka nti: untu hakendakenda lu mbuka uma lu wulu andi! Lam’atundokendakendaka, ndi ndame heyi nombola ekulu andi.” (Jeremiya 10:23) Ngasɔ mbele anto tshɛ, oyadi akɛnda kana epalanga. Aha paka l’ɔtɛ w’ɔnɛ sho kema la lomba, la diewo ndo l’ewo ka nɔmbɔla wanya wakiso, koko sho bu la lotshungɔ la ntsha ɔsɔku. Lo Enyelo 4:11, Bible mbutaka ɔnɛ: “Khumesu, la [Nzambi kaso], we kukuki dia nungula lutumbu la kenemo la wulu, ne dia we kakatungi diango tshe. Dio diakatungama uma lu lulangu laye.” Oko wende Otungi, Jehowa mbele ‘kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ.’ (Osambu 36:9) Lâsɔ nde mboleki mbeya woho wahombaso kamba la nsɛnɔ yaso. Diɔ diakɔ diakandadje ɛlɛmbɛ, aha dia todima ɔngɛnɔngɛnɔ, koko dia tokimanyiya lo ɔlɔlɔ aso shamɛ. (Isaya 48:17) Wɛ mɔnyɔla ɛlɛmbɛ wa Nzambi kete wɛ ayɛna dia wɛ hahomɔki lokolo l’ɔlɔ pondjo.
4. Lande na kele ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka efula nanyaka nsɛnɔ yawɔ?
4 Ɛnyɛlɔ, onde wɛ atayambolaka ndoko lushi bonde kele ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka efula nanyaka nsɛnɔ yawɔ l’ɔnwɛlɔ wa didjoyadjoya, la kinumba ndo l’etshelo ekina wa kɔlɔ oka? Osambu 36:1, 2 totɛka ɔnɛ: “Kolo yatutshaka untu mvutaka l’utema andi ati: Woma a [Nzambi] kema la ntundu ka ashu andi. Ndi atuyandulaka ndame, ne dia kolo kandi atukenama, atukuhetshama.” Lam’ele vɔ kema la ‘wɔma wa Nzambi,’ wɔma w’ɔlɔlɔ, ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka efula ndjâkesaka lo fɔnyaka ɔnɛ ndoko mpokoso kayowakomɛ oma lo lɔkɛwɔ lawɔ la kɔlɔ. Koko, edja l’edja, vɔ hawoyohandɔka oma lo dui nɛ di’ɔnɛ: “Untu tshe ayuna diango diakandune. Ne dia one latuneka lu dimba diandi, ayuna ehondelo uma lu dimba. Keli one latuneka lu [n]yuma, ayuna lumu la pundju uma le [n]yuma.”—Ngalatiya 6:7, 8.
‘Woho wakokaso mbadia nshi’
5, 6. (a) Bonde kahomba ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka ‘mbadia nshi yawɔ,’ ndo dui sɔ alembetshiyadiɔ? (b) ‘Mbohɔ Otungi aso a Woke’ kɛdikɛdi na?
5 Ngande wakokayɛ ndowanya lɔsɛnɔ layɛ ko ‘kondja lɔsɛnɔ la pondjo’ na? Mɔsɛ akafunde ate: “Nshi ya lumu lasu nkumaka lu deku akumi esambeli, wane wuleki wulu pulu ndu deku akumi enanei . . . Yo yatushilaka esadi, ku shu nfumbo.” (Osambu 90:10) Ondo wɛ kanyiyaka nyɔi paka lo pai, kana hakanyiyaka ndoko lushi. Eelo mɛtɛ, ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka efula ntshaka akambo wate kana oko vɔ hawovɔki pondjo. Koko Mɔsɛ ambotokitsha la ntondo ka dikambo dia mɛtɛ dia lonyangu efula: dikambo di’ɔnɛ lɔsɛnɔ lekɔ mondo. Ndoko ndo kɛnɛ katoshikikɛ ɔnɛ tayɔsɛna ɛnɔnyi 70 kana 80. “Tena la akambo wa shashimoya” kokaka pembola lɔsɛnɔ la kânga wanɛ weke akɛnda ndo l’alemba a wolo. (Ondaki 9:11, NW) Lâsɔ, ngande wayoyokamba la lɔsɛnɔ l’oshinga wolo lele la yɛ etena kɛnɛ na? Mɔsɛ akalɔmbɛ Nzambi ate: ‘Otɛnya woho wa sho mbadiaka nshi yaso dia sho kondja etema wa lomba.’—Osambu 90:12.
6 Mbadia nshi yayɛ kɛdikɛdi na? Kɛsɔ hɛnya ɔnɛ pombaka wɛ ndjâkiyanya ɔtɛkɔya dia mbeya ɛnɔnyi engana wakokayɛ nsɛna. Mɔsɛ akalɔmbaka Jehowa dia nde ndakanya ekambi Ande woho wa vɔ kamba la nshi yawɔ yakatshikala lo yoho yakoka mbotombola. Onde wɛ ekɔ lo mbadia nshi ya lɔsɛnɔ layɛ—lo mbɔsaka lushi tshɛ oko diaaso di’ohomba diahomba mbɔsama dia tombola Nzambi? Bible keketshaka ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka ɔnɛ: “Unya lunyangu uma l’utema aye ndu kolo uma lu dimba diaye, ne dia nshi y’etatelu ka lumu y’olongolongo yeli anyanya. Okone uhoki utungi aye lu nshi yaye y’olongo a pami.” (Undaki 11:10–12:1) Mbohɔ Otungi aso hakome paka lo mbohɔka tsho ɔnɛ nde ekɔ. Otshi wa kɔlɔ lam’akandasɛngasɛnga Yeso ate: “Kumbuho lam’ayuyukuma lu diulelu diaye,” nde konangaka dia Yeso mbohɔ paka lokombo lande loto ko pe. Nde akalangaka Yeso ntsha dui dimɔtshi, mbôlola oma lo nyɔi! (Luka 23:42; enda ndo lo Etatelu 40:14, 23; Jobo 14:13.) Lo yoho yakɔ yâmɛ mbele mbohɔ Jehowa kɛdikɛdi ntsha dui dimɔtshi, ntsha kɛnɛ kɔ̂ngɛnyangɛnya. Onde anto kokaka mbuta ɔnɛ wɛ ekɔ lo mbohɔ Jehowa?
Aha wɛ kɔmiyaka anto wa kɔlɔ
7. Lande na kasɔna ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka ɛmɔtshi dia mbohɛ Otungi awɔ? Sha ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi.
7 Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka efula sɔnaka dia mbohɛ Jehowa dikambo vɔ fɔnyaka ɔnɛ monga Ɔmɛnyi wa Jehowa ekɔ oko ndjadja lo lokanu. Ɔnangɛso ɔmɔtshi la lo wodja w’Espagne ekɔ lo mbohɔ tokanyi taki la nde lam’akinde dikɛnda ate: “Lakangɛnangɛnaka andja ɔnɛ efula nɛ dia akambo wa mɛtɛ wakɛnamaka oko wolo ndo okakatanu efula. Aki paka mbidjasɛ, mbeka [Afundelo], ntshɔ lo nsanganya, ndɔta lokalafanda, ko akambo asɔ dimi kombalangaka.” Onde wɛ mɛnaka lo tena dimɔtshi di’oko wɛ ekɔ lo pandja ɛngɔ kɛmɔtshi dikambo wɛ ekɔ lo kambɛ Nzambi? Ondo wɛ ayamba dia mbeya ɔnɛ ofundji ɔmɔtshi wa Bible aki la tokanyi ta ngasɔ. Fola Bible kayɛ lam’alangayɛ kele adia Osambu 73.
8. Bonde ‘kakakɔmiya’ Asafu ‘akanga w’ɛsɛmɔ’?
8 Ɛsɔ tɔsɛdingole osambu ɔsɔ l’ɔm’ɔmɔ. Divɛsa 2 la 3 mbutaka ɔnɛ: “Ekulu ami wakahahoka, la akaka ami wakayangi nselo. Dimi lakuki dingalinga kandjema, lam’akamendaka lukulu l’olo lakahumo antu wa kolo.” Efundelo wa la diko k’osambu ɔsɔ mɛnyaka ɔnɛ vɔ wakafundama oma le Asafu. Nde aki lo dioho dia Lɛwi, akahomaka mishiki ndo akasɛnaka lo nshi ya Nkumekanga Davidi. (1 Ekondo 25:1, 2; 2 Ekondo 29:30) Kânga mbakinde la diɛsɛ dia woke dia kamba olimu lo tɛmpɛlɔ ka Nzambi, nde ‘akayɔkɔmiya’ anto wakasɛmaka awui wa kɔlɔ wakawatshaka. Akɛnamaka di’oko vɔ wakahomɔka lokolo l’ɔlɔ; vɔ wakɛnamaka di’oko waki la wɔladi ndo la lotui tshitshi. Lɔsɛnɔ lawɔ lakɛnamaka dimɛna lo washo ‘lakaleke ndo kɛnɛ kakakombolaka etema awɔ.’ (Divɛsa 5, 7) Vɔ wakasanyaka akambo wakawatshaka ‘la ndjadiya tshɛ,’ mbut’ate oko akanga w’otako. (Divɛsa 8) ‘Vɔ wakakitshaka enyɔ awɔ l’olongo ndo nimi yawɔ yakakindolaka laa nkɛtɛ,’ mbut’ate vɔ kɔnɛmiyaka ndoko onto—oyadi l’olongo kana laa nkɛtɛ.—Divɛsa 9.
9. Ngande wakoka ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka w’Akristo wa nshi nyɛ ndjoyala la tokanyi taki l’Asafu?
9 Ondo ngasɔ mbakokaso mbuta lo dikambo di’asekayɛ wa la kalasa. Wɛ mbeyaka mbaoka wasɛma, aha la mboka nsɔnyi, woho wakawasale l’apami kana la wamato awui wa mindo, woho wakiwɔ l’afɛstɔ wa tshambandeko ndo wakawanɔ wanu wa wolo la didjoyadjoya lo yɛdikɔ yotambi olelo. Naka wɛ mbɛdika lɔsɛnɔ lawɔ lele l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo washo la mboka ka mpika kahombayɛ kɛndakɛnda wɛ Okristo, wɛ mbeyaka ‘ndjoka akanga w’ɛsɛmɔ kandjema’ lo tena dimɔtshi. (Mateu 7:13, 14) Asafu akayokomaka polo ndo lo ndjota ɔnɛ: “Dimi lakalongosola utema ami olongosolalongosola, lakayakimelaka ukimelakimela. Dimi lakadien[e]ka wenena nshi tshe.” (Divɛsa 13, 14) Nde akayomɛ mɛna di’oko ndoko ohomba kambɛ Nzambi ndo monga la lɔsɛnɔ la losembwe.
10, 11. (a) Kakɔna kakayokimanyiya Asafu dia nde ndjotshikitanya tokanyi tande? (b) Ngande wele atshi wa kɔlɔ lo ‘nkɛtɛ y’ɔsɛlɔ’? Sha ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi.
10 Diɛsɛ ko, Asafu kotshikala edja l’okiyanu ɔsɔ wa lo tokanyi. Nde akayɛnaka esadi eto ɔnɛ wɔladi waki l’anto wa kɔlɔ waki wɔladi wa kashi—wɔladi wa lo tshanda mɔtshi tsho! Asafu akayota ate: “Mete, we atâkitshaka lu mbuka y’eselo, atâsukulaka utsha l’elanyelu. Enda, wambulanyema shashimuya, woma wa mamba wambuwanda.” (Divɛsa 18, 19) Efula k’asekayɛ wekɔ ndo vɔ lawɔ lo ‘nkɛtɛ y’ɔsɛlɔ.’ Edja l’edja, vɔ wayoyɛna diɛdimi la wɔ oma lo lɔkɛwɔ lawɔ la mindo, mbala mɔtshi lo ntshɔ waemi aha la nanga, lo mbɔsa hemɔ kasambiyama oma l’akambo wa dieyanelo, koyanga ndjɔtɔ lo nkanu kana ndjotanema la wâle wa nyɔi! Kɛnɛ koleki tshɛ kɔlɔ ele, vɔ manganaka la Nzambi.—Jakoba 4:4.
11 Osekaseka ɔmɔtshi wele Ɔmɛnyi wa Jehowa lo wodja w’Espagne akɛnyi mɛtɛ ka dikambo sɔ le nde ndamɛ. Lo nshi yakinde osekaseka, nde akasɛnaka lɔsɛnɔ la dungi pende, akɛngɔlaka l’olui w’ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka wahoke Nzambi wɔma. Kombeta ndoko edja, nde akayolanganaka l’ɔmɔtshi a l’atei awɔ, ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔtshi waki fumbe ka didjoyadjoya. Kânga mbakinde kɔnɔka didjoyadjoya, nde akôsombɛkadiɔ. Nde ate: “Lakôkimanyiyaka ndo dia nde ndjaka tɛdi.” Diɛsɛ ko, kadiyɛso kɛsɔ akayokana yimba ɔlɔlɔ ko akayɔkɔnɔ lo nyuma. Koko, nde akayondamaka la lɔkɔnyɔ la mamba l’otema lam’akandayoka l’ɔkɔngɔ diko ɔnɛ pami kakalanganaka la nde kakanɔka didjoyadjoya ambovɔ la SIDA. Eelo mɛtɛ, anto wɔnyɔla Nzambi wekɔ lo ‘nkɛtɛ y’ɔsɛlɔ,’ oko wakadite omembi w’esambo. Amɔtshi mbeyaka mvɔ shashimoya oma lo lɔsɛnɔ lawɔ la mindo. Akina, naka hawotshikitanyisha mboka yawɔ, kete lo nshi yayaye wayoyohomana la ‘wɛnamelo wa Nkumɛso Yeso Kristo oma l’olongo kâmɛ l’andjelo wa nkudu lo loombe la dja, lam’ayondoya l’ɛsɔmbwɛlɔ le wanɛ waheye Nzambi ndo wahakitanyiya lokumu l’ɔlɔlɔ lendana la Nkumɛso Yeso.’—2 Tesalonika 1:7, 8.
12. Ngande wakayɛnaka ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔtshi wa la Japon ɔnɛ kɔmiya atshi wa kɔlɔ ekɔ dui di’enginya?
12 Lâsɔ mɛtɛ, ɔnɛ lakɔmiya ‘wanɛ waheye Nzambi’ ekɔ enginya ka tshɔlɔlɔ! Wanɛ weya Jehowa ndo wele l’elongamelo ka sɛna pondjo pondjo mbahomba mɛtɛ kɔmiyama. Ɔnangɛso ɔmɔtshi l’ɔlɔngɔlɔngɔ la lo wodja wa Japon akayɛnaka mɛtɛ ka dikambo sɔ. Lam’akinde dikɛnda, ndo nde lawɔ “akalangaka lotshungɔ l’efula.” Nde ate: “Lakafɔnyaka nte lekɔ lo pandja ɛngɔ kɛmɔtshi. Ko lakayɛnaka woho wotoyonga lɔsɛnɔ lami otondoyala hambeyi akambo wa mɛtɛ. Lotɛna lasɛna ɛnɔnyi 70 kana 80 ko ndjovɔ. Koko Jehowa ekɔ lo namɛ anto elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo! Dui sɔ diakamayɛnaka diakakimanyiya dia dimi mbɔsa kɛnɛ kakimi la tɔ la nɛmɔ efula.” Kânga mbediɔ ngasɔ, kema wɔdu dia wɛ namaka kɔlamelo yayɛ lam’eyɛ l’atei w’anto wahayele ɛlɛmbɛ wa Nzambi. Naa awui amɔtshi wakokayɛ ntsha dia nshika ekolo la ntondo ka tɔsɛngiya tɔsɔ na?
Endaka angɛnyi ayɛ ɔlɔlɔ!
13, 14. Lande na kele ekɔ ohomba mbeya sɔna angɛnyi?
13 Ɛsɔ tonyomenda nganɛ wakɔndɔla Bible onto lambolowanya lɔsɛnɔ lande, l’Osambu 1:1-3: “Untu lahayeli kanyi y’antu wa kolo, lahemala lu mbuka k’atshi wa kolo, ndu lahadjase l’ului w’amonyodi, eli la otshoko. Keli ndi atongenangenaka lu elembe wa [Jehowa]; atukanaka yimba dia elembe ako ndu la yanyi ndu l’utshu. Ndi eli uku utamba wakawune lasuki l’ekedi w’ashi, watotokaka elua awo lu deku diawo. nduku dikatshi diawo diatolengelaka. Lu akambu tshe watshandi, ndi atongonaka.”
14 Lembetɛ ntondontondo wate: angɛnyi ayɛ wekɔ la shɛngiya ya wolo lo lɔsɛnɔ layɛ. Tukedi 13:20 mbutaka ɔnɛ: “One latengolaka kame la akanga a yimba, atuyalaka kanga yimba. Keli one latekesanelaka la akanga a dinginya, atuhumoka lukulu l’engeno.” Kɛsɔ hɛnya ɔnɛ lâsɔ pombaka monga l’elongi ka lomendja, aha mbokana kana mbɔla l’ɛlɔngɔlɔngɔ kana esekaseka wele bu Ɛmɛnyi wa Jehowa. Bible tokeketshaka dia sho mboka onyaso onto ngandji ndo ‘monga la wɔladi l’asaso l’anto tshɛ.’ (Romo 12:18; Mateu 22:39) Koko, wɛ mbeyaka ‘ndjoyela tomba’ ta wanɛ wahayele awui wa Bible naka wɛ mbɔtɔnɛ la wɔ amboleka efula.
Ɛlɔlɔ w’oma lo wadielo wa Bible
15. Ngande wakoka ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka monga la mposa ka wolo ka wadielo wa Bible?
15 Omembi w’esambu akate nto ɔnɛ onto lambɔngɔna atɔngɛnangɛnaka lo wadielo w’ɛlɛmbɛ wa Nzambi ‘la doyi diokitshikitshi ndo la yanyi ndo l’otsho.’ (Osambu 1:1, 2) Eelo mɛtɛ, wadielo wa Bible kema dikambo dia wɔdu, ndo ekɔ ‘akambo amɔtshi wa wolo mana fundo’ lɔkɔ. (2 Petero 3:16) Koko, wadielo wa Bible hahombe mbɔsama oko lotumu lɔmɔtshi la disanya. Kokaka onto ‘monga la mposa ka wolo k’awɛlɛ wa pudipudi’ w’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. (1 Petero 2:2) Hemba mbadiaka yema tshitshɛ lushi la lushi. Naka ekɔ akambo wahayashihodia, yangawɔ lo ekanda ekina. L’ɔkɔngɔ wa lâsɔ ko wɛ ndjokana yimba l’akambo wakayadisha. (Osambu 77:11, 12) Naka wɛ ekɔ l’okakatanu dia mbidja yimba tshɛ lo wadielo, lâsɔ hemba mbadiaka la ‘doyi diokitshikitshi’ diokɛma. L’edjedja ka wonya, ngandji kayɛ ka wadielo wa Bible kekɔ la dia fula mɛtɛ. Kadiyɛso kɛmɔtshi ka dikɛnda ka la Brésil ekɔ lo mbohɔ ate: “Lakɛnaka nshi tshɛ di’oko Jehowa mangana la mi etale efula. Koko, aya ngɔndɔ mɔtshi tatɛ oma lam’akamamɛ ndowanya wekelo ami w’onto ndamɛ la wadielo wa Bible. Etena kɛnɛ, lɛna dia diokanelo diasami la Jehowa diaya wolo efula. Lamboleka mbɔ̂sa dia nde ekɔ onto la mɛtɛ.”
16. Ngande wakokaso ntsha dia kimanyiyamaka efula la nsanganya ya l’etshumanelo?
16 Ekɔ nto ohomba mbɔtɔka nsanganya ya l’etshumanelo dia wɛ pama lo nyuma. Endaka wɛ ‘mbidjaka yimba lo woho wahokamɛyɛ,’ kete wɛ kokaka kondja ekeketshelo k’efula. (Luka 8:18) Onde wɛ mɛnaka tena dimɔtshi ɔnɛ nsanganya hayoleke kɔngɛnyangɛnya? Lâsɔ yambola wate: ‘Dimi atomosalaka dia nsanganya ngɛnyangɛnyami na? Onde dimi mbidjaka yimba? Onde dimi ndjilɔngɔsɔlaka? Onde dimi mbishaka kɔmatɛrɛ?’ Bible totɛka dia sho ‘sɛdingwanaka onto la onyande dia tshutshuyana lo ngandji la lo elimu w’ɔlɔlɔ, . . . ndo keketshanaka onto la onyande.’ (Heberu 10:24, 25) Dia dikambo sɔ ntshama, ndo wɛ lawɔ pombaka mbidja lokolo lɔkɔ! Koko dia wɛ mbidja lokolo lɔkɔ, wɛ pombaka tekaki la ntondo. Kadiyɛso kɛmɔtshi ka dikɛnda aketawɔ ate: “Ekɔ mɛtɛ wɔdu efula dia wɛ mbisha kɔmatɛrɛ lo nsanganya naka wɛ akatayalɔngɔsɔdi.”
Toyele mboka ka Nzambi ko tayohomɔ lokolo l’ɔlɔ lo lɔsɛnɔ
17. Woho akɔna wele ɔnɛ lele l’etete lo wadielo wa Bible “uku utamba wakawune lasuki l’ekedi w’ashi”?
17 Omembi w’esambo ekɔ lo mbuta nto ɔnɛ onto lambɔngɔna ekɔ “uku utamba wakawune lasuki l’ekedi w’ashi.” Ondo ɛkɛdi w’ashi watama lanɛ akendanaka l’ɛkɛdi wakawatshimaka dia mbela ashi lo etamba wa l’ekambɔ k’elowa. (Isaya 44:4) Naka sho mbadiaka Bible lushi la lushi kete tayoyala oko wanɛ wokakatanyi l’ɛtɛkɔ kahome ka diangɔ diatosha wolo la ekeketshelo. (Jeremiya 17:8) Lushi la lushi, wɛ ayokondjaka wolo weyɛ l’ohomba dia shika ekolo la ntondo k’ehemba ndo k’ekakatanu. Wɛ ayonga la lomba leyɛ l’ohomba dia mbɔsa tɛdikɔ t’eshika nɛ dia wɛ ambeka tokanyi ta Jehowa.
18. Kakɔna kakoka kimanyiya ɔlɔngɔlɔngɔ kana osekaseka dia nde mpomɔ lokolo l’ɔlɔ lo kambɛ Jehowa?
18 Kambɛ Jehowa mbeyaka mɛnama wolo efula lo tena dimɔtshi. Koko, tɔfɔnyake pondjo ɔnɛ ɔsɔ ekɔ dikambo dia wolo hakoke. (Euhwelu k’Elembe 30:11) Bible ekɔ lo ndaka ɔnɛ ‘kɛnɛ tshɛ kayoyotshaka kayolowana’ edja efula, l’edja tshɛ kele oyango ayɛ woleki woke ele ngɛnyangɛnya Jehowa ndo ndodja otema ande l’ɔlɔ w’efula! (Tukedi 27:11) Ohɔ dia wɛ bu wɛmɛ oto. Jehowa nde la Yeso Kristo wekɔ laawɔ dia kosukɛ. (Mateu 28:20; Heberu 13:5) Vɔ mbeyaka ekakatanu weyɛ la wɔ, ndo vɔ hawotokotshika pondjo. (Osambu 55:22) Wɛ ekɔ lo kondja nto ekimanyielo oma le ‘nkumbo k’otondo k’anangɛso’ ndo oma le ambutshi ayɛ naka vɔ mbokaka Nzambi wɔma. (1 Petero 2:17) L’ekimanyielo ka ngasɔ ndo oma lo wolo wadjayɛ wɛmɛ, wɛ kokaka monga la lɔsɛnɔ lolowanyi aha paka nshi nyɛ tsho koko pondjo pondjo!
[Caption]
Wembola w’ovuswelo
◻ Ele lɔsɛnɔ lambolowana mɛtɛ?
◻ Lande na keso l’ohomba wa Jehowa nɔmbɔla wanya aso?
◻ Ngande wakoka ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka ‘mbadia nshi yawɔ’?
◻ Bonde kele ɔnɛ lakɔmiya atshi wa kɔlɔ ekɔ enginya?
◻ Ngande wakoka wadielo wa Bible wa lushi la lushi ndo wɔtwɛlɔ wa nsanganya esangɔ tshɛ kimanyiyaka ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka dia vɔ ndowanya nsɛnɔ yawɔ?
[Caption]
[Study Questions]
[Caption on page 28]
[Picture on page 28]
Nɛ dia vɔ bu la ‘wɔma wa Nzambi,’ wɔma wele ɔlɔlɔ, ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka efula wekɔ la lɔkɛwɔ lalanya nsɛnɔ yawɔ
[Caption on page 30]
[Picture on page 30]
Esangɔ efula, ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka mbohɛka ɔnɛ etsha wakiwɔ wekɔ l’etombelo
[Caption on page 31]
[Picture on page 31]
Eka woho wa monga la ngandji ka wadielo wa Bible
[Caption on page 31]
[Picture on page 31]
Wɛ ayoleka ngɛnangɛna nsanganya naka wɛ mbishaka kɔmatɛrɛ lɔkɔ