BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w01 1/1 lk. 12-17
  • Nyonge kokele ndo la mbetawɔ ka nge

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Nyonge kokele ndo la mbetawɔ ka nge
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Yasha tshɛ dia ‘monga kokele’
  • Lɔmba dia ndjâla la mbetawɔ ka nge
  • Tokimanyiya anto akina dia vɔ kɛndakɛnda oko walanga Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
  • Tɛkɛta la dietawɔ
    Kondja wahɔ oma lo Kalasa k’olimu wa teokrasi
  • Tosambisha lokumu l’ɔlɔlɔ l’eshikikelo ka wolo
    Olimu Aso wa Diolelo—2000
  • Jehowa kokaka tosha wolo
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
w01 1/1 lk. 12-17

Nyonge kokele ndo la mbetawɔ ka nge

‘Nde ekɔ lo nyodja nshi tshɛ l’alɔmbɛlɔ ande, dia nyu monga kokele ndo la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi.’​—KOLOSAI 4:12.

1, 2. (a) Anto wa l’andja w’etshumanelo akawɛnyi lo kɛnɛ kendana la dionga diaki la Akristo wa ntondo? (b) Ngande wɛnya dibuku dia Kolosai tshelo ya ngandji?

AMBEKI waki Yeso wakayashaka efula le atɛmɔdi w’asekawɔ. Tertullien (ofundji w’ɛkɔndɔ wa lo ntambe ka hende la ka sato ka lo T.D.) akatɛkɛta dikambo dia ngandji kaki lawɔ otsha le ana wa tshike, ase wola ndo esombe w’anto. Ditshelo sɔ diakakɛnɛmɔlaka ngandji diakambiya anto waki komonga ambetawudi, diakɔ diakate amɔtshi l’atei awɔ lo dikambo dia Akristo ɔnɛ: ‘Ohonyenda woho wokanawɔ ngandji lam’asawɔ.’

2 Dibuku dia Kolosai mɛnyaka ngandji kaki la Paulo nde l’osekande Epafarata otsha le anangɛwɔ l’akadiyɛwɔ wa la Kɔlɔsai. Paulo akâfundɛ ate: Epafarata ekɔ ‘lo nyodja nshi tshɛ l’alɔmbɛlɔ ande, dia nyu monga kokele ndo la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi.’ L’ɔnɔnyi wa 2001, divɛsa di’ɔnɔnyi diaki Ɛmɛnyi wa Jehowa mbɔsama oma l’ɛtɛkɛta ɛsɔ wa lo Kolosai 4:12 wata ɔnɛ: ‘Nyonge kokele ndo la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi.’

3. Naa akambo ahende wakalɔmbɛ Epafarata?

3 Wɛ koka mɛna dia, alɔmbɛlɔ waki Epafarata otsha le wakinde wa ngandji waki l’eyango ehende: (1) dia vɔ ‘monga kokele’ ndo (2) dia vɔ monga ‘la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi.’ Awui asɔ wakafundama l’Afundelo dikambo dia wahɔ wakiso. Lâsɔ, yambola wate: ‘Kakɔna kemi l’ohomba dia dimi monga kokele ndo la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi na? Ndo, etombelo akɔna wayonga naka dimi sala dikambo sɔ?’ Nyɛsɔ tɔsɛdingole dikambo sɔ.

Yasha tshɛ dia ‘monga kokele’

4. Lo woho akɔna wakahombe ase Kɔlɔsai ‘monga kokele’?

4 Epafarata akakombolaka efula dia anango l’akadiyɛnde wa lo nyuma wa la Kɔlɔsai ‘monga kokele.’ Tshɛkɛta yakakambe la Paulo lanɛ yokadimɔmi ɔnɛ ‘kokele,’ kokaka nembetshiya: monga ɔlɔlɔ tshɛ, monga epalanga kana tshunda. (Mateu 19:21; Heberu 5:14; Jakoba 1:4, 25) Ondo wɛ mbeyaka dia, le onto, monga Ɔmɛnyi wa Jehowa wambobatizama halembetshiya dia weho akɔ tshɛ nde ekɔ Okristo wambotshunda. Paulo akafundɛ ase Ɛfɛsɔ wakasɛnaka lo lɛkɛ l’edjelo ka wonya k’osomba wa Kɔlɔsai dia, anami w’ɛkɔkɔ ndo embetsha nyanga woho wa kimanyiya ‘anto tshɛ dia monga kamɛ lo mbetawɔ, ndo lo ewo k’oshika k’Ɔna Nzambi ndo ndjala anto wambotshunda l’akambo tshɛ wendana la Kristo.’ Lo dihole dikina, Paulo akakɔkɔmiya Akristo dia koma “dikumanyi lu [“akoka wa eokelo,” NW].”​—Efeso 4:8-13; 1 Koreto 14:20.

5. Ngande wokokiso ndjadjɛ oyango wa monga kokele?

5 Naka anto amɔtshi la Kɔlɔsai waki watahame kana watatshunde, kete ɔsɔ mbakahombe monga oyango wakiwɔ. Onde dikambo sɔ hadiohombe monga woho akɔ wamɛ ɛlɔ kɛnɛ? Oyadi aya ɛnɔnyi akumi wambotobatizama kana êke esadi, onde hatokoke ndjasɛdingola dia menda kana sho mɛtɛ tambohama lo akoka wa eokelo k’akambo ndo lo woho wa mɛna akambo? Onde sho sɛndingolaka atɔndɔ wa lo Bible la ntondo ka mbɔsa tɛdikɔ tɔmɔtshi? Onde akambo wendana la wahɔ waki Nzambi ndo w’etshumanelo wekɔ l’ohomba efula lo lɔsɛnɔ laso kana sho salaka akambo aha la kanyiya? Lanɛ, sho hatotokoka mɛnya weho tshɛ wakokaso kɛnɛmɔla woho w’ehamelo kɛsɔ k’otsha lo kokele, koko tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ dihende.

6. Lo dikambo diakɔna diakoka onto l’onto pama dia koma kokele oko wele Jehowa?

6 Ɛnyɛlɔ ka ntondo: Tɔshi dia sho takole lo dihole diele anto kanɛka kɔlɔ ndo mpetshaka wanɛ wele kema lawɔ lokoho ɔtɔi la demba, wodja ɔtɔi, kana ngelo ɔtɔi. Koko, kakianɛ tambeya dia Nzambi kema la shɔnɔdi y’anto ndo ɔnɛ sho lawɔ hatohombe monga la shɔnɔdi. (Etsha 10:14, 15, 34, 35) Etshumanelo kana otshimbedi aso, ekɔ l’anto amɔtshi woye oma lo bɛkɛ dikina, ko tekɔ lo nsɛna kamɛ la wɔ. Lâsɔ, polo lo yɛdikɔ yakɔna yahombaso ndjâkimɛ di’aha monga la tokanyi tɔmɔtshi ta kɔlɔ kana kanɛ anto woye oma lo bɛkɛ dikina kɔlɔ na? Onde sho ‘tongaka suke dia momala,’ lo monga esadi eto la tokanyi ta kɔlɔ naka onto loye oma lo dihole dikina ambosala munga kɛmɔtshi kana ambotondjɛ yema? Yambola wate: ‘Onde dimi pombaka nyomohama lo mbokoya Nzambi lele kema la shɔnɔdi y’anto?’

7. Dia koma Okristo wa kokele ngande wahombaso mbɔsaka anto akina?

7 Ɛnyɛlɔ ka hende: Lo ndjela Filipi 2:3, sho hatohombe ntsha ndoko dikambo “la utshanu kana la ndjatumbula, keli la ndjakitshakitsha ka yimba. Untu l’untu akani ati: Ukina kundeki ololo.” Ngande watatahame lo dikambo sɔ na? Onto tshɛ ekɔ l’akambo wende wɔdu ndo wende wolo lɔkɔ. Lâsɔ, naka taki la mbekelo ka mongaka suke dia tɛkɛta dikambo dia wɛɔdu waki anto akina, onde tambohama woho ɔnɛ wele hatoyowalɔmba dia vɔ monga anto wele suke la ‘kokele’? (Jakoba 3:2) Onde nshi nyɛ, tokoka mɛna kana nyanga akambo anɛ wele anto akina toleka ntsha ɔlɔlɔ lɔkɔ oleki woho wakiso ntondo? ‘Lambetawɔ mɛtɛ dia kadiyɛso kɛnɛ ndekami lo kɛnɛ kendana la mbikikɛ.’ ‘Onto ɔnɛ ekɔ mɛtɛ la mbetawɔ ka wolo efula.’ ‘Lo mɛtɛ, nde ndekami mbeya mbetsha.’ ‘Womoto ɔnɛ ndekami lo menda woho wahandatshe akambo lo tshambandeko.’ Ondo ase Kɔlɔsai amɔtshi waki l’ohomba wa mpama l’akambo asɔ. Onde ndo sho lawɔ?

8, 9. (a) Lo woho akɔna wakalɔmbɛ Epafarata di’ase Kɔlɔsai ‘monga’ kokele? (b) Kakɔna kayotokondja lo nshi yayaye naka sho tetemala ‘monga kokele’?

8 Epafarata akalɔmbɛ di’ase Kɔlɔsai ‘monga kokele.’ Mbokɛmaka dia, Epafarata akalɔmbaka Nzambi dia kimanyiya ase Kɔlɔsai dia monga Akristo wa kokele, wambotshunda, watahame, vɔ wakahombe ‘monga,’ mbut’ate tetemala la tshikala anto wambotshunda.

9 Tatɔfɔnyake ɔnɛ onto tshɛ lakoma Okristo, kana lambotshunda ayotetemalaka tshikala woho wende. Yeso akate dia ondjelo ɔmɔtshi waki Nzambi ‘konshikimala l’akambo wa mɛtɛ.’ (Joani 8:44) Ndo Paulo lawɔ akohola ase Kɔrɛtɔ dikambo di’anto amɔtshi wakakambɛka Jehowa etena kɛmɔtshi koko wakayɔkɔ. Nde akewola anango w’akitami w’eso ate: “Okone untu lakana ati: Dimi lambemala, ewo, atukoko.” (1 Koreto 10:12) Ɛtɛkɛta ɛsɔ wekɔ lo keketsha nto kɛnɛ kakawalɔmbɛ ase Kɔlɔsai dia ‘monga kokele.’ L’ɔkɔngɔ wa vɔ koma kokele kana pama, vɔ wakahombe sala la wolo di’aha kawola ɛkɔngɔkɔngɔ, di’aha nɛmba kana takɔ mboka. (Heberu 2:1; 3:12; 6:6; 10:39; 12:25) Lo ntsha ngasɔ mbakawahombe monga ‘kokele’ lo lushi lakawahombe ndjâsɛdingola ndo dia vɔ mbetawɔma mbala k’ekomelo.​—2 Koreto 5:10; 1 Petero 2:12.

10, 11. (a) Ɛnyɛlɔ kakɔna kakatotshikɛ Epafarata lo kɛnɛ kendana la dɔmbɛlɔ? (b) Yɛdikɔ yakɔna yahombayɛ mbɔsa lo ndjela kɛnɛ kakatshe Epafarata?

10 Tamboshila la sɛdingola ohomba wa nɔmbaka dikambo di’anto akina, lo mbuta dikambo shikaa lam’alɔmbaso Jehowa dia mbâkimanyiya, mbâsamba, mbâtshɔkɔla, ndo dia mbasha nyuma k’ekila. Woho wa dɔmbɛlɔ dia ngasɔ mbakasale Epafarata dikambo di’ase Kɔlɔsai. Sho kokaka ndo pombaka tana awui w’eshika wa nɔmba Jehowa lo dikambo diaso shamɛ oma lo dɔmbɛlɔ sɔ diakasale Epafarata. Aha la tamu, sho pombaka nɔmba ekimanyielo ka Jehowa l’oyango w’ɔm’ɔmɔ l’atei aso ‘monga kokele.’ Onde wɛ salaka ngasɔ?

11 Lande na kahayate akambo wele layɛ lo dɔmbɛlɔ na? Ewoya Nzambi lɛnɛ amboyokoma lo kɛnɛ kendana la welo wadjayɛ dia ‘monga kokele,’ dia pama ndo dia tshunda. Sɛngasɛngande dia nde kokimanyiya dia wɛ mbeya ahole wekeyɛ l’ohomba wa pama lo nyuma. (Osambo 17:3; 139:23, 24) Aha la tamu, ekɔ ahole amɔtshi wakayahombe pama. Oma lâsɔ, lo dihole dia wɛ nkɔmɔ otema lo dikambo sɔ, sɛngasɛnga Nzambi l’otema ɔtɔi dia nde kokimanyiya dia wɛ pama. Sala dikambo sɔ esangɔ efula. Ɔsa yɛdikɔ dia lomingu layaye wɛ mbɔsa yema ya wenya dia nɔmba dia wɛ ‘monga kokele.’ Ndo nto, onga la mbekelo ka salaka dikambo sɔ lam’asɛdingolayɛ divɛsa di’ɔnɔnyi ɔnɛ. Lo alɔmbɛlɔ ayɛ, tɛtɛ l’awui wɛnayɛ dia wɛ ekɔ suke la kawola ɛkɔngɔkɔngɔ, suke la mbɔla kana la takɔ mboka l’olimu waki Nzambi ndo woho wakokayɛ mbewɔ akambo asɔ.​— Efeso 6:11, 13, 14, 18.

Lɔmba dia ndjâla la mbetawɔ ka nge

12. Lande na kele lo yoho ya lânde ase Kɔlɔsai waki l’ohomba wa monga la ‘mbetawɔ ka nge’?

12 Epafarata akalɔmbɛ nto lo dikambo dikina di’ohomba efula diakahombe kimanyiya ase Kɔlɔsai dia vɔ mbetawɔma lo washo waki Nzambi. Dikambo sɔ diekɔ l’ohomba akɔ wamɛ le so ɛlɔ kɛnɛ. Naa dikambo diakɔ na? Nde akalɔmbɛ dia vɔ monga ‘la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi.’ Vɔ waki lo shɛngiya ya wetshelo wa nkashi ndo woye oma lo timba t’anto wele ɛmɔtshi l’atei awɔ, wakɛnamaka oko vɔ mbɔtɔnɛka l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. Oko ɛnyɛlɔ, vɔ wakatshutshuyama dia salaka afɛstɔ wa nshi mɔtshi ya weke la ekilelo ka mbo ya ndɛ oko wakalɔmbamaka l’ɔtɛmwɛlɔ w’ase Juda. Embetsha wa nkashi wakakotolaka yambalo y’anto le andjelo, ditongami dia lo nyuma dia nkudu efula diakatomama dia ndjokimɔ Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ. Ohokanyiya woho wa pɛpɔ yakawawadjaka shɔ! Aki mɛtɛ weho wa tokanyi efula taki kɔmbɔtɔnɛka.​—Ngalatiya 3:19; Kolosai 2:8, 16-18.

13. Ase Kɔlɔsai wakahombe kimanyiyama lo mbetawɔ dikambo diakɔna ndo woho akɔna wokoki dikambo sɔ tokimanyiya?

13 Paulo akânya tokanyi tɔsɔ lo mbika epole ɔsɛkɛ l’ɔkɛndɛ wele la Yeso Kristo. Nde akafunde ate: “Uku akanyalungula Khumadiondjo Kristu Jesu, okone nyokendakendaki la ndi. Nyuyakikitsha, nyuyaudia, nyuyashikike lu mbetawo kanyu le ndi, pupu uku akatanyetsha.” Eelo, aki ohomba (le ase Kɔlɔsai ndo ekɔ ohomba le so) dia monga la mbetawɔ k’efula l’ɔkɛndɛ wele la Kristo lo sangwelo diaki Nzambi ndo lo lɔsɛnɔ laso. Paulo akalembetshiya ate: “Ne dia elulelu tshe ka [Nzambi] keko lu dimba diandi, ku nyu nyambukuma lu elulelu ka lumu le ndi, nd’ako leli ote a diulelu tshe la wulu.”​—Kolosai 2:6-10.

14. Lande na kele elongamelo kaki ase Kɔlɔsai aki dikambo dia mɛtɛ?

14 Ase Kɔlɔsai waki Akristo w’akitami w’eso. Vɔ waki l’elongamelo ka laande mbut’ate lɔsɛnɔ la l’olongo, ndo waki l’ɔkɔkɔ w’oshika wa tetemala la pɛtshahɛtsha elongamelo kɛsɔ. (Kolosai 1:5) ‘Lolango laki Nzambi’ aki dia vɔ monga la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana l’eshikikelo k’elongamelo kawɔ. Onde amɔtshi l’atei awɔ wakahombe mbidja tamu lo elongamelo kɛsɔ? Ndooko! Onde wanɛ wele ɛlɔ kɛnɛ wambokondja elongamelo oma le Nzambi ka ndjɔsɛna lo paradiso ka lanɛ la nkɛtɛ pombaka monga la tamu lo kɛnɛ kendana l’elongamelo kɛsɔ? Keema! Elongamelo kɛsɔ k’ohomba kekɔ mɛtɛ l’atei wa ‘lolango laki Nzambi.’ Kakianɛ, sɛdingola wembola ɛnɛ: Naka wɛ ekɔ lo mbidja welo dia monga ɔmɔtshi wa l’atei wa ‘lemba la woke’ layohandɔ lo ‘efungefunge ka woke,’ woho akɔna w’elongamelo kele layɛ mɛtɛ na? (Enyelo 7:9, 14) Onde tɔ kekɔ l’atei wa ‘mbetawɔ ka nge [kele layɛ] lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi’?

15. Akambo akɔna wakashile Paulo wakandayodjaka ndo elongamelo?

15 ‘Elongamelo’ kema okombwelo w’anyanya w’ɛngɔ kɛmɔtshi, kana dikambo dimɔtshi diɛnaso lo dɔ. Sho koka mɛna dikambo sɔ oma l’awui wakafundɛ Paulo ase Rɔma l’etatelo. L’atei w’awui asɔ, losambi lekɔ lam’asa dikambo la dikambo, mbut’ate dikambo tshɛ kakatana la nɛ dioyelanyi ladiɔ. Lembetɛ dihole diakitsha Paulo ‘elongamelo’ lo kanyi yande, nde akafunde ate: “Ladiku dia dikambu so, shu tatongenangenaka lu asui asu. Shu mbeyaka shati: Asui watutungaka etetemalu. Etetemalu atutungaka lokewo l’ololo, la lokewo l’ololo latutungaka elungamelu. Elungamelu hatutsha sonyi ne dia [Nzambi] ambutshulula ngandji kandi l’etema asu uma le nyuma k’[ekila] kakandatusha.”​—Romo 5:3-5.

16. Elongamelo kakɔna kaki layɛ lam’akayatatɛ mbeka Bible?

16 Mbala ka ntondo kakakewoya Ɛmɛnyi wa Jehowa losango l’oma lo Bible, ondo dikambo dimɔtshi dia mɛtɛ diakakotola yambalo yayɛ, ɛnyɛlɔ oko woho wonga onto naka nde ambovɔ kana eolwelo. Le anto efula, losango la ntondo lakakotola yambalo yawɔ ko daka dia lo Bible diatɛkɛta dikambo di’elongamelo ka lɔsɛnɔ lo paradiso ka la nkɛtɛ. Ohotok’ohɔ mbala ka ntondo kakayoke wetshelo ɔsɔ. Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ elongamelo ka diambo​—hemɔ ndo lotshundu hatonga nto, wɛ ayokoka tetemala la nsɛna lo ngɛnangɛna l’elowa w’oma l’olimu w’anya ayɛ ndo wɔladi wayonga lam’asa anto la waa nyama! (Undaki 9:5, 10; Isaya 65:17-25; Joani 5:28, 29; Enyelo 21:3, 4) Wɛ akakondja elongamelo ka diambo efula mɛtɛ!

17, 18. (a) Ngande wele akambo wa mɛtɛ wakashilɛ Paulo ase Rɔma konyaka l’elongamelo? (b) Woho akɔna w’elongamelo katanaso lo Romo 5:4, 5, ndo onde wɛ ekɔ la woho w’elongamelo kɛsɔ?

17 L’edjedja ka wonya, ondo wɛ akayohomanaka la wekamu kana l’asui amɔtshi. (Mateu 10:34-39; 24:9) Kânga nshi yeke kambeta nyɛ, wakakɔsɔla Ɛmɛnyi wa Jehowa wa lo wedja efula diangɔ diawɔ kana mbatakoya ngelo yawɔ la wolo. Amɔtshi wakakɔmama, wakakɔsɔma ekanda awɔ walembetshiya awui wa lo Bible ndo wakamamatanyiya awui wa kashi lo waa tita nsango. Oyadi asui wa ngande wakahomana layɛ, oko wata Romo 5:3, wɛ akangɛnangɛna l’atei w’asui ndo dikambo sɔ diakatondja etombelo w’ɔlɔlɔ. Oko wakafunde Paulo: asui wakasha etetemalo. Oma lâsɔ, etetemalo kakakokonya lo dionga di’onto lambetawɔma. Wɛ akeyaka dia wɛ akasalaka kɛnɛ kaki ɔlɔlɔ mbut’ate lolango laki Nzambi, diakɔ diakiyɛ l’eshikikelo dia wɛ ambetawɔma le nde. Lo ndjela ɛtɛkɛta waki Paulo, wɛ akayaoke dia wɛ ‘aya la dionga di’onto lambetawɔma.’ Paulo akafunde nto ate: ‘dionga di’onto lambetawɔma [mbishaka] elongamelo.’ Ondo dikambo sɔ tâmbiyaka yema. Ko lande na kakadje Paulo “elungamelu” l’ekomelo k’ɔnɔngɔ wakambo wakandashile na? Onde lasɔ wɛ komonga l’elongamelo mbala ka ntondo kakayoke lokumu l’ɔlɔlɔ?

18 Lo mɛtɛ, lanɛ Paulo hate dikambo dia woho wakatɔsaka elongamelo ka lɔsɛnɔ la kokele ntondo. Nde ekɔ lo tɛkɛta dia woho w’elongamelo kekina, tɔ kekɔ la wolo efula ndo tshutshuyaka onto dia mbɔsa yɛdikɔ y’oleki wolo. Etena kakikɛso la kɔlamelo tshɛ ndo kayaokaso dia tambetawɔma le Nzambi, dikambo sɔ mongaka la shɛngiya ya wolo le so ndo keketshaka elongamelo kaki laso l’etatelo. Lâsɔ kete elongamelo kele laso kakianɛ kamboleka monga mɛtɛ, kamboleka keketala ndo kamboleka shikimala l’etema aso. Elongamelo ka wolo kɛsɔ kayoleka pɛtahɛta efula. Tɔ kayɛnama oma lo lonto laso ndo oma l’etsha aso tshɛ. “Elungamelu hatusha sonyi ne dia [Nzambi] ambutshulula ngandji kandi l’etema asu uma le nyuma k’[ekila] kakandatusha.”

19. Lo woho akɔna wahomba elongamelo kayɛ monga dikambo diahombayɛ mbidjaka l’alɔmbɛlɔ ayɛ wa lushi tshɛ?

19 Dɔmbɛlɔ di’etete diaki Epafarata aki di’anango l’akadiyɛnde wa la Kɔlɔsai minandema ndo mbetawɔ kɛnɛ kaki la ntondo kawɔ lo monga ‘la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi.’ Popo ndo sho, tɔlɔmbake Nzambi esangɔ l’esangɔ lo kɛnɛ kendana l’elongamelo kaso. L’alɔmbɛlɔ wasalayɛ wɛmamɛ, lɔmbaka ndo dia elongamelo kayɛ kendana l’andja w’oyoyo. Ewoya Jehowa woho wakombolayɛ andja akɔ, l’eshikikelo tshɛ ɔnɛ vɔ wayoya mɛtɛ. Sɛngasɛngande dia nde keketsha ndo fudia mbetawɔ kayɛ. Epafarata akalɔmbɛ di’ase Kɔlɔsai monga ‘la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi,’ lâsɔ sala woho akɔ wamɛ. Salaka dikambo sɔ esangɔ efula.

20. Lande na kahahombe Okristo kɔmɔ otema naka nde ambotakana lo kiambokambo mɔtshi?

20 Tonyake yimba kana nkɔmɔ otema l’ɔtɛ wele anto tshɛ kema kokele ndo la mbetawɔ ka nge. Amɔtshi mbeyaka nkɔ, takɔ mboka kana mpekɔ. Dikambo sɔ diakatombe kânga l’atei w’apɔstɔlɔ waki Yeso. Ko onde ambeki akina wakatɛwɔ kana wakahekɔ etena kakakome Judasɛ ofungi wa nkumɛwɔ? Ndooko! Petero akakambe l’Osambu 109:8 dia mɛnya dia, onto okina akahombe ndjokita dihole diaki Judasɛ. Wakasɔnɛ onto lakahombe mbôkita ndo ekambi waki Nzambi wa kɔlamelo wakatetemala l’olimu w’esambishelo wakawawasha. (Etsha 1:15-26) Vɔ wakɔshi yɛdikɔ ya monga kokele ndo la mbetawɔ ka nge.

21, 22. Waa na wayɛnaka dia wɛ ekɔ lo monga kokele ndo la mbetawɔ ka nge?

21 Wɛ kokaka monga l’eshikikelo ka wolo dia weelo wadjayɛ dia monga kokele ndo la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi kema anyanya. Welo wadjayɛ wayɛnama ndo wayandɔma. Vɔ way’andɔma oma le anto akɔna na?

22 Ananyɔ l’akadiyɛyɛ wakeya ndo wakolanga wayɛna welo wadjɛ. Oyadi kânga efula ka l’atei awɔ hawɛnya dikambo sɔ oma l’ɛtɛkɛta awɔ, etombelo wa dikambo sɔ wayɔfɔna la kɛnɛ kadiaso lo 1 Tesalonika 1:2-6 ɔnɛ: “Shu tatukaka [Nzambi] lusaka nshi tshe dikambu dianyu tshe, tatunyudimulaka lo alombelo asu, tatuhoka ulimu anyu wa mbetawo, la ekambelu ka ngandji ndu eteti k’elungamelu la ntundu ka [Nzambi] le Khumesu Jesu Kristu. . . . ne dia lukumu l’ololo lakayi le nyu, aha la diui tu, keli ndu lu wulu wa Nyuma k’Ololo, ndu la mbetawo ka wulu. . . . Nyu nyakatûkuyaka, nyakukuyaka ndu Khumadiondjo.” Akristo wa kɔlamelo wokodingi wayoka woho akɔ wamɛ lam’ɛnawɔ dia wɛ ekɔ ‘kokele ndo la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi.’​—Kolosai 1:23.

23. Yɛdikɔ yakɔna yahombayɛ mbɔsa l’ɔnɔnyi wayaye ɔnɛ?

23 Woho akɔ wamɛ mbele ndo Shɔ lele l’olongo ayɛna ndo ayɔngɛnangɛna. Eya dia dikambo sɔ diekɔ mɛtɛ. Lande na? Nɛ dia wɛ ekɔ lo monga kokele ndo la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la ‘lolango tshɛ laki Nzambi.’ Paulo akakeketsha ase Kɔlɔsai lo woho ‘wakawakɛndakɛndaka oko walanga Jehowa polo l’ekomelo ndo mbɔ̂ngɛnyangɛnyaka lo tshɛ.’ (Kolosai 1:10) Mɛtɛ, ekɔ wolo di’anto wele kema kokele mbɔ̂ngɛnyangɛnya lo tshɛ. Koko ananyɔ ndo akadiyɛyɛ wa la Kɔlɔsai wakasale dikambo sɔ. Ndo Akristo wokodingi ɛlɔ kɛnɛ wekɔ lo sala dikambo sɔ. Lâsɔ wɛ lawɔ kokaka disala! Diakɔ mbele, l’ɔnɔnyi wayaye ɔnɛ w’otondo, dɔmbɛlɔ ndo etsha wayɛ wa lushi la lushi wɛnyake dia wɛ ambɔsa yɛdikɔ ya ‘monga kokele ndo la mbetawɔ ka nge lo kɛnɛ kendana la lolango tshɛ laki Nzambi.’

Onde wɛ kokaka mbohɔ?

• Ahombama dia wɛ ‘monga kokele’?

• Akambo akɔna wendana la yɛ wahombayɛ mbidja lo dɔmbɛlɔ?

• Lo ndjela kɛnɛ kakatama lo Romo 5:4, 5, naa woho w’elongamelo walangayɛ monga latɔ?

• Wekelo aso ɔnɛ wambokotshutshuya dia monga l’oyango akɔna l’ɔnɔnyi wayaye ɔnɛ?

[Osato wa lo lɛkɛ 13]

Epafarata akalɔmbɛ di’anango tetemala monga kokele ndo la mbetawɔ ka nge lo dikambo dia Kristo ndo di’elongamelo kawɔ

[Esato wa lo lɛkɛ 16]

Ndo miliyɔ kina y’anto mbele l’elongamelo ka shikaa ndo la mbetawɔ ka nge oko wɛ

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto