BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w01 5/1 lk. 24-29
  • Lama ɔngɛnɔngɛnɔ ayɛ l’olimu wa Jehowa

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Lama ɔngɛnɔngɛnɔ ayɛ l’olimu wa Jehowa
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • “Nyongenangenaki lu elungamelu”
  • Totetemale monga la yimba y’ɔlɔlɔ
  • Lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ mbishaka ɔngɛnɔngɛnɔ
  • Ɔngɛnɔngɛnɔ​—Ekɔ dionga di’oma le Nzambi
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2018
  • Tɔngɛnɛngɛnɛ kâmɛ la Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
  • Tokambe Jehowa l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa l’otema
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
  • Wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo l’awui efula wa nsala l’olimu wa Nzambi
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2009
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
w01 5/1 lk. 24-29

Lama ɔngɛnɔngɛnɔ ayɛ l’olimu wa Jehowa

“Nyongenangenaki le Khumadiondjo tena tshe. Dimi lambunyutela ntu nti: Nyongenangenaki!”​—FILIPI 4:4.

1, 2. Ngande wakakoke ɔnangɛso ɔmɔtshi nde la nkumbo kande nama ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ kânga mbakawashisha tshɛ kaki lawɔ?

JAMES, Okristo ɔmɔtshi wa lo wodja wa Sierra Leone waya l’ɛnɔnyi 70, akakambe olimu efula lɔsɛnɔ lande l’otondo. Ohokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ waki lande lam’akandayaombɛ falanga y’efula yakokimanyiya dia somba luudu lɔmɔtshi l’olangala la toshambrɛ tɔnɛi! Koko, yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa James la nkumbo kande monɔ lo luudu lɔsɔ, ta diakatombe lo wodja akɔ, ndo luudu lawɔ lakalanyema tshɛ vwa. Vɔ wakashisha luudu lawɔ, koko vɔ koshisha ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ. Lande na?

2 James la nkumbo kande wakake yimba yawɔ aha lo kɛnɛ kakawashisha, koko lo kɛnɛ kakawatshikala latɔ. James ekɔ lo mbuta ate: “Kânga l’etena kɛsɔ ka pâ efula, sho takɔtɔka lo nsanganya, takadiaka Bible, takalɔmbaka kâmɛ, ndo takakahanaka l’anto akina yema tshitshɛ yaki laso. Taki l’akoka wa nama ɔngɛnɔngɛnɔ aso nɛ dia takake washo aso lo diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ diele lam’asaso la Jehowa.” Lo mbidja yimba l’’akambo w’ɔlɔlɔ waki lawɔ, wele nɛ dioleki woke l’atei w’akambo akɔ aki diɔtɔnganelo diasawɔ la Jehowa, Akristo asɔ wa kɔlamelo wakakoke ‘tetemala la ngɛnangɛna.’ (2 Koreto 13:11) Lo mɛtɛ, komonga wɔdu le wɔ dia mbikikɛ dikambo dia kandji diakakomɛ sɔ. Koko, vɔ wakatetemala ngɛnangɛna le Jehowa.

3. Ngande wakalame Akristo amɔtshi wa ntondo ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ?

3 Akristo wa ntondo wakahomana l’ehemba wafɔna la wɛnɛ wakakomɛ James la nkumbo kande. Koko, ɔpɔstɔlɔ Paulo akafundɛ Akristo w’ase Hɛbɛru ate: “Lam’akawanyohotola diango dianyu, nyaketawo l’ongenongeno.” (Sho mbɛnganyisha alɛta ango) Oma lâsɔ, Paulo akalembetshiya kiɔkɔ y’ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ lo mbuta ate: “Nyakeyi nyati: [ny]eko la diango diuleki ololo, diayushikikala pundju.” (Heberu 10:34) Eelo, Akristo asɔ wa lo ntambe ka ntondo waki l’elongamelo ka wolo. Vɔ wakalongamɛka l’eshikikelo tshɛ dia nongola ɛngɔ kɛmɔtshi kahakoke anto mbâkɔsɔla la wolo, ɛngɔ kakɔ ko: “dembo dia kusu dia lumu” lo Diolelo diaki Nzambi dia l’olongo. (Enyelo 2:10) Ɛlɔ kɛnɛ, elongamelo kaso k’Akristo, oyadi ka l’olongo kana ka lanɛ la nkɛtɛ, kokaka tokimanyiya dia nama ɔngɛnɔngɛnɔ aso kânga lam’eso l’asui.

“Nyongenangenaki lu elungamelu”

4, 5. (a) Lande na kele dako diaki Paulo di’ɔnɛ “nyongenangaki lu elungamelu” diakaye la wonya le ase Rɔma na? (b) Kakɔna kakoka konya Okristo dia nde mbohɛ elongamelo kande na?

4 Ɔpɔstɔlɔ Paulo akakeketsha anyande ambetawudi wa la Rɔma ate: “nyongenangenaki lu elungamelu” ka lɔsɛnɔ la pondjo. (Romo 12:12) Dako sɔ diakakome la wonya wakoka le ase Rɔma. La ntondo ka koka ɛnɔnyi dikumi l’ɔkɔngɔ wa Paulo mbafundɛ, vɔ wakahomana l’ekakatanu wa wolo, ndo amɔtshi wakasoyama polo ndo lo nyɔi oma lo didjango diakadje Nkumekanga Nɛrɔ. Mbetawɔ kaki lawɔ k’ɔnɛ Nzambi ayowasha dɛmbɔ dia koso dia lɔsɛnɔ diakandalake akâsukɛ mɛtɛ l’asui awɔ. Ko kayotota dikambo diaso ɛlɔ kɛnɛ na?

5 Oko weso Akristo, sho lawɔ nongamɛka dia tayosoyama. (2 Timote 3:12) Ndo nto, sho mbeyaka dia “tena l’akambo wa shashimoya” komɛka anto tshɛ. (Ondaki 9:11, NW) Onto ɔmɔtshi lokaso ngandji kokaka mvɔ l’aksida. Hemɔ ka wolo mbeyaka ndjaka ombutshi aso kana ɔngɛnyi aso w’oshika. Naka hatotetemadi la mbika washo aso wolo l’elongamelo ka Diolelo, kete lonyuma laso mbeyaka ndjonga lo wâle lam’atokomɛ weho w’ehemba wa ngasɔ. Diakɔ diele sunganaka dia sho ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi ‘ngɛnangɛnaka lo elongamelo’? Tena dingana di’ɔsami dia kana yimba lo dikambo sɔ? Onde dimi mɛtɛ suyaka dia Paradiso kayoya? Onde dimi mɛnaka ndo woho wayomɔtɔ lɔkɔ? Onde nshi nyɛ lokombolaka oyelo w’ekomelo k’andja ɔnɛ oko wakamakikombolaka l’etena kakamatatɛ mbeka akambo wa mɛtɛ?’ Ekɔ ohomba efula kana yimba dimɛna la wombola w’ekomelo ongo. Lande na na? Nɛ dia, naka tekɔ la yonge ya dimɛna, la lɔsɛnɔ la dimɛna, ndo tekɔ lo sɛna l’etenyi ka nkɛtɛ kahatanandema efula l’ata, la ndjala ya kasha, kana la mpokoso y’oma lo diangɔ diakatongama, kete etena kɛmɔtshi sho mbeyaka ndjohɛ ndo mbohɛ dia ekɔ ohomba andja w’oyoyo waki Nzambi ndja aha la tshimbatshimba.

6. (a) Lam’akadiɛnɛ Paulo nde la Silasi l’asui, lo dui diakɔna diaki tokanyi tawɔ? (b) Ngande wakoka ɛnyɛlɔ kaki Paulo nde la Silasi tokeketsha ɛlɔ kɛnɛ?

6 Paulo akalake ase Rɔma nto ate “nyuyali la memakana lu asui.” (Romo 12:12) Asui komonga nto dui di’oyoyo le Paulo. Mbala kɛmɔtshi, nde akɛnyi lo ɛnɛlɔ onto ɔmɔtshi awelɛ ate “yaka la Makedoniya” dia ndjokimanyiya anto wa lɛkɔ woho wa vɔ mbeka akambo wendana la Jehowa. (Etsha 16:9) L’ɔtɛ wa dikambo sɔ, Paulo, Luka, Silasi, la Timɔtɛ wakande lɔkɛndɔ otsha l’Erɔpɛ. Kakɔna kakakongɛka waa misiɔnɛrɛ ɛsɔ waki l’ohetohento na? Asui! L’ɔkɔngɔ wa vɔ sambisha l’osomba wa Makɛdɔniya wa la Filipi, Paulo nde la Silasi wakakɔmama emambo ndo mbidjama lo lokanu. Lo mɛtɛ, ase Filipi amɔtshi komonga tsho la wendjodi lo losango la Diolelo koko wakalitonaka efula. Onde woho wakatokadimoka akambo ɔsɔ akatshutshuya waa misiɔnɛrɛ ɛsɔ waki l’ohetoheto dia shisha ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ? Kema. L’ɔkɔngɔ wa vɔ kɔmama emambo ndo mbidjama lo lokanu, “l’asa ndeki, Paulu la Silasi wakalombaka, wakimbelaka [Nzambi] esambu.” (Etsha 16:25, 26, sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Lo mɛtɛ, pâ k’oma lo dikɔmɔdi kombisha Paulo nde la Silasi ɔngɛnɔngɛnɔ, koko misiɔnɛrɛ ehende ɛsɔ kondeka mbika washo paka lo pâ kakakomɛ. Tokanyi tawɔ tshɛ taki paka le Jehowa ndo lo toho takandâtshɔkɔla. Lo ‘mbikikɛ asui’ l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ, Paulo nde la Silasi wakonge bɛnyɛlɔ di’amɛna efula le anangɛwɔ wa la Filipi ndo wa l’ahole akina.

7. Bonde kahomba alɔmbɛlɔ aso monga ndo la eokelo ka losaka?

7 Paulo akafunde ate: “Nyutetemalaki nomba.” (Romo 12:12) Onde wɛ nɔmbaka lam’ongayɛ l’ekiyanu? Akambo akɔna watoyɔlɔmbaka? Ondo wɛ totaka otondo w’okakatanu wele layɛ ndo tɔlɔmbaka ekimanyielo ka Jehowa. Koko wɛ kokaka nto mbisha Jehowa losaka l’ɛtshɔkɔ walongolayɛ. Lam’atomba ekakatanu ɛmɔtshi, sho kimanyiyamaka dia ‘ngɛnangɛna lo elongamelo’ lam’akanaso yimba l’akambo w’ɔlɔlɔ watosalɛ Jehowa. Davidi, ɔnɛ lele lɔsɛnɔ lande lakalole l’ekakatanu, akafunde ate: “We [Jehowa, Nzambi kami], akambu wa mamba wakayatshi, la tukanyi takayakani dikambu diasu, weko efula; nduku ledimi la ye. Kuyanga layuhimba mbata, vo weko efula kaheyama mbala.” (Osambu 40:5) Naka l’ɛnyɛlɔ ka Davidi, sho tayokanaka yimba mbala la mbala l’ɛtshɔkɔ wakondjaso oma le Jehowa, kete weho akɔ tshɛ tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ.

Totetemale monga la yimba y’ɔlɔlɔ

8. Kakɔna kakimanyiya Okristo dia nama ɔngɛnɔngɛnɔ kânga lam’asoyamande?

8 Yeso keketshaka ambeki ande dia vɔ tetemala monga la yimba y’ɔlɔlɔ etena kahomanawɔ la weho w’ehemba wotshikitanyi. Nde ate: “Lam’ayuwunyotenga, lam’ayuwunyusuya, lam’ayuwunyumamanyia wehu tshe w’akambu wa kolo dia dikambu diami, nyeko la otshoko.” (Mateu 5:11) Ɔkɔkɔ akɔna wele laso wa monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ kânga lam’eso l’atei w’ekakatanu wa ngasɔ na? Akoka wele laso wa shika tanga la ntondo k’ehemba mɛnyaka dia tekɔ la nyuma ka Jehowa. Ɔpɔstɔlɔ Petero akatɛ Akristo wa lo nshi yande ate: “Naka nyu nyambotengama dia lukumbu la Kristu, nyu nyeko la otshoko, ne dia nyuma ka lutumbu, ndu ka [Nzambi] keko la nyu.” (1 Petero 4:13, 14) Oma l’ekimanyielo ka nyuma kande, Jehowa lawɔ ayotokimanyiya dia sho mbikikɛ ndo dia nama ɔngɛnɔngɛnɔ aso.

9. Kakɔna kakakimanyiya anangɛso amɔtshi dia vɔ tana ɛkɔkɔ wa monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lam’akawadjama lo lokanu l’ɔtɛ wa mbetawɔ kawɔ?

9 Oyadi kânga tekɔ l’atei w’ekakatanu woleki wolo tshɛ, sho kokaka monga l’ɛkɔkɔ wa monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Okristo ɔmɔtshi welɛwɔ Adolf, akɛnyi dia dikambo sɔ diekɔ ngasɔ. Nde mbidjasɛ lo wodja wele aya ɛnɔnyi efula wambowosekɛ olimu w’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Adolf nde la anyande efula wakandama ndo wakafundamɛ lokanu la shidi nɛ dia vɔ wakatone sɛka mbetawɔ kawɔ koki etshina lo Bible. Lɔsɛnɔ la lo lokanu laki wolo efula, koko l’ɛnyɛlɔ kaki Paulo nde la Silasi, Adolf nde l’asekande waki l’ɛkɔkɔ wa mbisha Nzambi losaka. Vɔ wakɛnyi di’awui wakakomɛ lo lokanu akakimanyiya dia keketsha mbetawɔ kawɔ ndo dia pamia waonga amɔtshi w’ohomba efula w’Akristo, ɛnyɛlɔ oko lokaho, kɛtshi, ndo ngandji k’anto l’ɔnango. Ɛnyɛlɔ, etena kakalongola ose lokanu ɔmɔtshi tshumu ya diangɔ oma la ngelo, nde akakahanaka la anyande ambetawudi kɛnɛ kele lɔkɔ. Vɔ wakɔsaka dia Jehowa Okahi wa ‘losha ndo mbɔya tshɛ k’ɔlɔlɔ’ mbâtome diangɔ sɔ lo yoho ya diambo efula. Totshelo ta ngasɔ toludi la ngandji mbishaka ɔngɛnɔngɛnɔ le ɔnɛ lakaha ndo le ɔnɛ lakahɛwɔ. Ɔnkɔnɛ, oyango wakawadjama lo lokanu aki dia ndanya mbetawɔ kawɔ, koko dikambo sɔ diakayâkeketsha lo nyuma!​—Jakoba 1:17; Etsha 20:35.

10, 11. Ngande wakakadimola kadiyɛso kɛmɔtshi lo wembola wa wolo wakawawoke la ntondo ka ndjôfundɛ ɛnɔnyi efula wa lokanu na?

10 Ella, ɔnɛ lasɛna nde lawɔ lo wodja wakawashimbe olimu wa Diolelo edja efula, akandama nɛ dia nde akewoyaka anto akina elongamelo kande k’Okristo. Ngɔndɔ enanɛi y’etondo waki paka lo mombola wembola wa wolo wolo. L’ekomelo lam’akawayowelaka la ntondo ka tominadi, wakayofundɛka lokanu l’ɛnɔnyi dikumi, ndo wakawodje lɛnɛ aki kotanemaka ndoko atɛmɔdi akina wa Jehowa. L’etena kɛsɔ, Ella aki paka l’ɛnɔnyi 24 eto.

11 Lo mɛtɛ, Ella konongamɛka dia mbetsha efula ka nshi yande y’osekaseka lo lokanu. Koko lam’ele ndoko woho okina wakandakoke sala dia tshikitanya dikambo sɔ, nde akɔshi yɛdikɔ ya tshikitanya kanyi yande. Ɔnkɔnɛ, nde akamɛ mbɔsa lokanu oko ɛtshi kande ka nkɛtɛ ka sambishaka. Nde ate: “Anto efula wa sambisha wakikɔ, ndo ɛnɔnyi wakatetaka esadi esadi.” Wakayombolaka Ella wembola nto l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi ndekana etanu. Lam’akawɛnyi dia mbetawɔ kande kaki paka nge kânga mbâkinde lo lokanu, wanɛ wakawokaka wembola wakawotɛ vate: “Hatokoke kotondja oma lo lokanu nɛ dia wɛ atatshikitana.” Koko Ella akakadimola l’eshikikelo tshɛ ate “Ndjaka lambotshikitana. Kakianɛ laya la dionga dia dimɛna efula dioleki nɛ diaki lami la ntondo ka dimi mbɔtɔ lo lokanu, ndo mbetawɔ kami kambokeketala efula oleki woho wakitɔ ntondo!” Nde akakotsha nto ate: “Naka hanyolange tondjami, kete layotshikala edja ndo lam’ayɛna Jehowa ɔlɔlɔ dia tshungolami.” Ɛnɔnyi etanu l’etenyi waketsha Ella lo lokanu komboshishɛ ɔngɛnɔngɛnɔ ande! Nde akeke woho wa ngɛnangɛna la kɛnɛ tshɛ kakoka mbokomɛ. Onde wɛ kokaka kondja wetshelo ɔmɔtshi oma l’ɛnyɛlɔ kande?​—Heberu 13:5.

12. Kakɔna kakoka mbisha Okristo ki ka lo yimba lam’ende l’atei w’ekakatanu wa wolo na?

12 Tatotake ɔnɛ Ella aki la woshasha ɔmɔtshi wotshikitanyi wakôkimanyiya dia nde ntondoya ehemba wa ngasɔ. Lam’ohɔnde etena kakawawokaka wembola, la ntondo ka vɔ ndjofundɛ lokanu, Ella suyaka ate: “Dimi mbohɔka dia wanyu ami wakasakaka lokomba loto, ndo laki la wɔma watekana lɔkɔku.” Koko, Ella aki la mbetawɔ ka wolo le Jehowa. Nde akeke woho wa ndjaɛkɛ le nde. (Tukedi 3:5-7) Etombelo wakonge la dikambo sɔ ele kakianɛ Nzambi amboleka monga onto la shikaa le nde oleki woho wakandawɔsaka ntondo. Nde ate: “Wɔladi wakayaka lo yimba yami mbala tshɛ kakawambidjaka lo luudu lakawambokaka wembola. . . . Ndo lam’akatalekaka pelengana dikambo sɔ, mbakamatalekaka monga la wɔladi.” Jehowa mbaki kiɔkɔ ya wɔladi ɔsɔ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo ekɔ lo mbuta ate: “Tanyuyakananyaki, keli lu akambu tshe, nyuti ehumba anyu le [Nzambi] lu dombelo la osengosengo kame la eukelu ka lusaka. Okone ki ka [Nzambi], kuleki yimba tshe, ayulama etema anyu la tukanyi tanyu le Kristu Jesu.”​—Filipi 4:6, 7.

13. Kakɔna katoshikikɛ dia naka tambohomana l’asui amɔtshi, sho tayokondja wolo wa mbikikɛ?

13 Ella, ɔnɛ lakatombe oma lo lokanu akalame ɔngɛnɔngɛnɔ ande kânga mbakinde l’atei w’ekakatanu wa wolo. Aha oma lo wolo ande hita mbakandakikɛ ekakatanu ɛsɔ, koko oma lo wolo wakawosha Jehowa. Ngasɔ mbakidiɔ ndo lo dikambo di’ɔpɔstɔlɔ Paulo, ɔnɛ lakafunde ate: “Okone dimi layuyatumbula lu wodu ami la ongenongeno efula, ne dia wulu a Kristu ankhukhume. . . . Ne dia lam’emi wodu kemi la wulu.”​—2 Koreto 12:9, 10.

14. Lembetshiya nganɛ wakoka Okristo mɛna dikambo dimɔtshi dia wolo la sso di’ɔlɔlɔ, ndo etombelo wakoka tomba.

14 Ondo ɛhɛnyɔhɛnyɔ wahomana layɛ ɛlɔ kɛnɛ tshikitana yema la wɛnɛ wɔsɛdingodiso lanɛ. Koko, weho w’ɛhɛnyɔhɛnyɔ tshɛ wekɔ wolo mbikikɛ. Ɛnyɛlɔ, owandji ayɛ w’olimu mbeyaka mɔnyɔla efula olimu wakambayɛ, koko haleke sala dikambo sɔ otsha le as’olimu wele l’ɛtɛmwɛlɔ ekina. Koko mbeyaka monga ko heyama woho wa wɛ nyanga olimu okina. Woho akɔna wakokayɛ nama ɔngɛnɔngɛnɔ ayɛ na? Ohɔ ɛnyɛlɔ kaki Adolf nde la anyande, wanɛ wele lokanu lakawɔtɔ akawaetsha dia kɛnɛmɔla waonga w’ohomba efula. Naka wɛ ayokamba l’otema ɔtɔi dia ngɛnyangɛnya owandji ayɛ w’olimu, oyadi kânga ɔnɛ lele “ekɔ wolo mbɔngɛnyangɛnya,” kete wɛ ayohamia waonga w’Okristo wele oko ekikelo la memakana. (1 Petero 2:18) Ndo nto, wɛ ayokoma os’olimu w’ɔlɔlɔ efula, wele lushi lɔmɔtshi wɛ kokaka ndjonga la diɛsɛ dia kondja olimu wa dimɛna efula. Nyɛsɔ tɔsɛdingolake toho tokina takokaso nama ɔngɛnɔngɛnɔ aso l’olimu wa Jehowa.

Lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ mbishaka ɔngɛnɔngɛnɔ

15-17. Kakɔna kakasale atshukanyi amɔtshi dia vɔ tshungɔ oma l’ekiyanu, oyadi kânga kiɔkɔ y’ekiyanu yatamɔ tshɛ lo tshɛ?

15 Mbeyaka monga ko wɛ bu la weho w’elimu kana w’ahole efula wakokayɛ sɔna dia kamba, koko ekɔ akambo akina wa lo lɔsɛnɔ layɛ wakokayɛ sala ɛsɔnwɛlɔ ɛmɔtshi. Tênde ɛnyɛlɔ kayela kɛnɛ.

16 Atshukanyi amɔtshi w’Akristo wakelɛ ekumanyi kɛmɔtshi lakawɔ dia nde ndjɔlɛ yangɔ. La dikɔlɔ diakɔ, ɔnangɛso ɔsɔ nde la wadɛnde wakatɛ ekumanyi kɛsɔ dia atonge edja vɔ mala diɛnɛ l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ wa lo lɔsɛnɔ. Kânga mbele vɔ akɔ ahende wakakambaka elimu wakawaɔsɛka wenya efula, vɔ komonga ndoko la woho okina wa sala dia nyanga olimu okina. Vɔ wakayambolaka dia mbeya edja ndo kânde akawakoke ndjonga l’akoka wa kandola dikambo sɔ.

17 Lam’akawalɔmbɛ ekumanyi kɛsɔ dako, nde akawatɛ ate: “Nyonge la lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ.” Yoho yakɔna na? Dia ntshɔ la kalola oma l’olimu, pami kɛsɔ nde la wadɛnde waketshaka wenya esato lushi tshɛ. Lam’ele ekumanyi kɛsɔ akeyaka atshukanyi asɔ dimɛna, nde akawatɛ dia kana kokaka vɔ monɔ dia monga suke la dihole diawɔ di’olimu di’aha vɔ mbetshaka wenya efula lo tshɔ la kawola lushi tshɛ. Ɔnkɔnɛ, wenya wakawakondja akakoke mbâsha diaso dia sala akambo akina w’ohomba kana dia momuyaka yema. Naka ekakatanu wa lo lɔsɛnɔ koshishɛka yema y’ɔngɛnɔngɛnɔ, bonde kahayende kana wɛ kokaka ndjatshungola oma lo dikambo sɔ lo sala etshikitanu ɛmɔtshi na?

18. Bonde kahombaso kana yimba ɔlɔlɔ la ntondo ka mbɔsa tɛdikɔ?

18 Yoho kina ya kitshakitsha ekakatanu ele kana yimba dimɛna la ntondo ka mbɔsa tɛdikɔ tɔmɔtshi. Ɛnyɛlɔ, Okristo ɔmɔtshi akɔshi yɛdikɔ ya mbika luudu. Nde akasɔnɛ plan ka wolo efula, kânga mbele ndoko lushi lamondokaka luudu. Kakianɛ, nde ambɛna dia nde akakoke mbewɔ ekakatanu w’anyanya otondonga nde ‘akatakanyi yimba ɔlɔlɔ’ la ntondo ka nde sɔna plan ka luudu lande. (Tukedi 14:15) Okristo okina akatekamɛka onyande ombetawudi sɔmbɔ dia falanga ya ndjokaloya la wahɔ. Lo ndjela woho wakawokana, naka ɔnɛ lɔsɔmbi falanga hongi l’akoka wa ndjisɔmbɔla, kete ɔnɛ lakekama mbahomba sɔmbɔla falanga shɔ. L’etatelo komonga ndoko okakatanu, koko l’etena kɛmɔtshi ɔnɛ lakawatekamɛ sɔmbɔ akayotatɛka la sala akadikadi. Ɔnɛ lakâsɔndja falanga akamɛ nyanga efula ndo akalɔmbɛ ɔnɛ lakekamɛ osekande dia nde mbokawoyɛ falanga yande tshɛ. Dikambo sɔ diakatshindja ɔnɛ lakatekamɛka osekande sɔmbɔ wɔɔngɔ woho w’anyanya. Onde takandakoke mbewɔ dikambo sɔ otondonga nde akasɛdingola dimɛna dimɛna kɛnɛ tshɛ kahombama la ntondo ka nde mbetawɔ dia tshɔ la tekamɛ onyande ɔsɔ?​—Tukedi 17:18.

19. Naa toho tɔmɔtshi takokaso kitshakitsha ekiyanu lo nsɛnɔ yaso?

19 Etena kalɛmbaso demba, tatotake pondjo ɔnɛ sho koka kitshakitsha ɔlɛmbɛlɔ aso ndo monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ nto naka sho kitshakitsha wenya wetshaso lo wadielo wa Bible, l’olimu w’esambishelo, ndo lo wɔtwɛlɔ wa nsanganya, ndo teye di’akambo w’ohomba woshidiso ango mbakoka tokimanyiya dia kondja nyuma k’ekila kaki Jehowa kele ɔngɛnɔngɛnɔ ekɔ olowa atɔ ɔmɔtshi. (Ngalatiya 5:22) Elimu w’Akristo wokotoshaka nshi tshɛ wolo ndo hawoleke tɔlɛndja demba. (Mateu 11:28-30) Mɛnamaka di’elimu wa l’emunyi kana tɔkɛnyɔ mbaleka tɔlɛndja demba koko aha elimu wa lo nyuma. Nyanga woho wa ndalaka la wonya kokaka tokimanyiya dia keketsha demba. Yema ya diomuyelo kokaka tokimanyiya efula. Nathan Knorr, ɔnɛ lakakambe oko ɔtɔi ɔmɔtshi l’atei w’Olui-Walɔmbɔla w’Ɛmɛnyi wa Jehowa polo lo nyɔi kande aki la mbekelo ka mbutɛka wa misiɔnɛrɛ ate: “Dikambo dia ntondo diahombanyu sala naka nyambɔkɔmɔ otema ele momuya yema. Nyayamba dia mɛna woho wayonyokoka kandola ekakatanu wele lanyu esadi eto l’ɔkɔngɔ wa nyu ndala djɔ ya dimɛna l’otsho!”

20. (a) Shila lo tshena pe toho tɔmɔtshi takokaso nama ɔngɛnɔngɛnɔ aso. (b) Ɛkɔkɔ akɔna wafɔnyayɛ wakoka kosha ɔngɛnɔngɛnɔ? (Enda lo kiombo ya lo lɛkɛ 27.)

20 Akristo wekɔ la diɛsɛ dia kambɛ ‘Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ.’ (1 Timote 1:11) Oko wambotodiɛna, sho kokaka nama ɔngɛnɔngɛnɔ aso kânga lam’ahomanaso l’ekakatanu wa wolo. Totetemale mbika washo aso l’elongamelo ka Diolelo, totshikitanya tokanyi taso etena kahombama, ndo totetemale monga la lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ. Ɔnkɔnɛ, oyadi tayotanema l’atei wa dikambo dia woh’akɔna tshɛ, sho tayokitanyiya ɛtɛkɛta waki ɔpɔstɔlɔ Paulo w’ɔnɛ: “Nyongenangenaki le Khumadiondjo tena tshe. Dimi lambunyutela ntu nti: Nyongenangenaki!”​—Filipi 4:4.

Kana yimba dimɛna la wembola ɛnɛ:

• Lande na kahomba Akristo mbika washo awɔ paka l’elongamelo ka Diolelo?

• Kakɔna kakoka tokimanyiya dia nama ɔngɛnɔngɛnɔ aso lam’eso l’atei w’ekakatanu?

• Bonde kahombaso nyanga dia monga la lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ?

• L’akambo akɔna wakayange anto amɔtshi dia monga la lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ?

[Kiombo/​Esato wa lo lɛkɛ 27]

Ekɔkɔ ekina wa monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ

Oko weso Akristo, tekɔ l’ɛkɔkɔ efula wa ngɛnangɛna. Tênde ɛkɔkɔ wayela ɛnɛ:

1. Sho mbeyaka Jehowa.

2. Takeke akambo wa mɛtɛ wa l’Ɔtɛkɛta waki Nzambi.

3. Sho kokaka kondja edimanyielo ka pɛkato yaso lo monga la mbetawɔ l’olambo waki Yeso.

4. Diolelo diaki Nzambi diekɔ lo nɔmbɔla ​—andja w’oyoyo waya suke la ndja!

5. Jehowa ambotɔtshiya lo paradiso ka lo nyuma.

6. Tekɔ la lɔngɛnyi la dimɛna l’Akristo.

7. Tekɔ la diɛsɛ dia kamba olimu w’esambishelo.

8. Tekɔ la lɔsɛnɔ, ndo tekɔ la yema ya wolo lo demba.

Naa ɛkɔkɔ ekina watosha ɔngɛnɔngɛnɔ wakokayɛ shila na?

[Osato wa lo lɛkɛ 24]

Paulo nde la Silasi waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ kânga lam’akiwɔ lo lokanu

[Esato wa lo lɛkɛ 26]

Onde washo ayɛ mbikama l’akambo w’ɔlɔlɔ walongamɛso l’andja w’oyoyo waki Nzambi?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto