Wɛkamu ekɔ ohomba dia monga la lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ
MBO yambɔhɔnda kana yele la lɔlɛngɔ kema ɔlɔlɔ mboyilɛ. Onto lâlɛ diangɔ dia ngasɔ mbala la mbala pombaka mbidja yimba lo kɛnɛ kendana la mbekelo yande y’olelo. Koko hatonga yɛdikɔ y’ɔlɔlɔ naka onto mbuta ɔnɛ handɛki diangɔ tshɛ nto la wɔma w’ɔnɛ latokoyɔlɛ diangɔ diambɔhɔnda kana diele la lɔlɛngɔ. Naka onto sala ngasɔ, kete nde mbeyaka ndjonga l’ekakatanu efula. Ndoko lakoka tshikala la lɔsɛnɔ etena k’otale naka nde hale.
Yoho yakɔ yâmɛ mbele, onto mongaka la pâ naka onto lakandayaɛkɛka le nde ambosalɛ kɔlɔ. Naka tayonyangiyamaka mbala ko mbala oma le onto layaɛkɛso le nde, kete dui sɔ diayohomba totshutshuya dia kana yimba dimɛna lo kɛnɛ kendana l’ɔsɔnwɛlɔ aso w’angɛnyi. Koko, kema dimɛna mbɔsa yɛdikɔ ya ndjakakitola l’anto tshɛ la wɔma w’ɔnɛ latokoyonyangiyama oma le onto lɛkɛmi otema le nde. Lande na kahatakoke sala dikambo sɔ? Nɛ dia naka tayewɔ ndjaɛkɛ le anto akina, kete tayoshisha ɔngɛnɔngɛnɔ aso. Dia sho monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo lɔsɛnɔ, tekɔ l’ohomba w’anto ndjaɛkɛ le so ndo wa sho ndjaɛkɛ le wɔ.
Dibuku Jugend 2002 mbutaka ɔnɛ: “Wɛkamu ekɔ dui dimɔtshi dietɛ lɔsɛnɔ laso wɔdu nshi tshɛ lam’asaso l’anto akina. Jurunalɛ yelɛwɔ Neue Zürcher Zeitung kɔndɔlaka ɔnɛ: “Wɛkamu ndowanyaka lɔsɛnɔ l’onto” polo lo yɛdikɔ nyɛ yele dionga sɔ “diekɔ ohomba di’onto kondja panda.” Jurunalɛ shɔ tetemalaka mbuta ɔnɛ: “Onto hakoke ndɔshana la lɔsɛnɔ,” naka nde kema la wɛkamu.
Lam’ele tekɔ l’ohomba w’efula wa ndjaɛkɛ le onto ɔmɔtshi, le onto akɔna akokaso ndjaɛkɛ aha la wɔma wa ndjoshama sɔnyi lushi lɔmɔtshi na?
Ɛkamake Jehowa l’otema ayɛ tshɛ
Bible totɛka ɔnɛ: “Ekamaki [Jehowa] l’utema aye tshe.” (Tukedi 3:5) Lo mɛtɛ, Ɔtɛkɛta wa Nzambi tokeketshaka mbala ko mbala dia ndjaɛkɛ le Otungi aso, Jehowa Nzambi.
Lande na kakokaso kitsha wɛkamu aso le Nzambi? Ntondotondo, ekɔ nɛ dia Jehowa Nzambi ekɔ ekila. Omvutshi Isaya akafunde ate: “Ekila, ekila, ekila eli [Jehowa].” (Isaya 6:3) Onde na kanyi y’ɔnɛ Nzambi ekɔ ekila hakokotola otsha le nde? Lo mɛtɛ, dikambo sɔ pombaka kokotola otsha le nde nɛ dia ekila kaki Jehowa nembetshiyaka dia nde ekɔ Nzambi ka pudipudi, nde hayatambiya l’akambo wa kɔlɔ, ndo sunganaka ndjaɛkɛ le nde l’akambo tshɛ. Nde hakomaki pondjo onto la kɔlɔ ndo nde hakokaki tosha sɔnyi lo wɛkamu aso le nde.
Ndo nto, sho kokaka kitsha wɛkamu aso le Nzambi dikambo nde kokaka ndo kombolaka sukɛ anto wokambɛ. Ɛnyɛlɔ, wolo ande waheme tshɛ, mbotshutshuyaka dia nde sala akambo asɔ. Losembwe la Lomba lande la kokele mbalɔmbɔla yoho yatshande akambo. Ndo ngandji kande kaheyama mbɛdika mbotshutshuyaka dia ntsha akambo. Ɔpɔstɔlɔ Joani akafunde ate: “[Nzambi] eli ngandji.” (1 Joani 4:8) Ngandji kaki Nzambi kekɔ la shɛngiya lo dikambo tshɛ diatshande. Ekila kaki Jehowa ndo waonga ande akina w’ɔlɔlɔ efula mbokonyaka ombutshi woleki ɔlɔlɔ ndo onto ɔnɛ lakokaso kitsha wɛkamu aso tshɛ le nde. Ndoko ɛngɔ ndo ndoko onto lakokaso mbɛkɛ otema le nde oleki Jehowa.
Oyaɛkɛ le Jehowa ko wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ
Ɔkɔkɔ okina w’ɔlɔlɔ wahombaso ndjaɛkɛ le Jehowa ele nde tokaka dimɛna l’akambo aso tshɛ oleki onto akɔna tshɛ. Nde mbeyaka di’onto tshɛ ekɔ l’ohomba w’ekokelo, wa sɛna edja, ndo wa monga la diɔtɔnganelo la Otungi. Anto wele la diɔtɔnganelo dia woho ɔsɔ lam’asawɔ la nde ndjaokaka dia wekɔ l’ekokelo ka mamba. Nkumekanga Davidi akakumiya l’ɛtɛkɛta ɛnɛ ate: “Untu latekamaka le [Jehowa], eko l’ongenongeno.” (Osambu 40:4) Ɛlɔ kɛnɛ, miliyɔ y’anto wekɔ la tokanyi taki Davidi tɔsɔ.
Totokenda bɛnyɛlɔ dimɔtshi. Doris akadjasɛ lo wodja w’Allemagne, lo République Dominicaine, l’États-Unis, ndo la Grèce. Nde mbutaka ate: “Dimi lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula dia kitsha wɛkamu ami le Jehowa. Nde mbeyaka woho wa kokɛmi lo demba, lo nyuma, ndo lo tokanyi. Nde mbele ɔngɛnyi woleki tshɛ.” Wolfgang, ondaki ɔmɔtshi wa lo tuminadi akalembetshiya ate: “Ekɔ dui di’ɔlɔlɔ ndjaɛkɛ le onto layakiyanya dikambo dia wahɔ ayɛ, mbut’ate, onto lakoka ndo lakosalɛ kɛnɛ kele ɔlɔlɔ!” Ham, lakotɔ lo wodja w’Asie koko odjasɛ wonya ɔnɛ l’Erɔpɛ, mbutaka ate: “Dimi lekɔ l’eshikikelo dia ndoko kokoki peka Jehowa ndo nde handjaka ndoko dikambo, diakɔ mbemi l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa ndjaɛkɛ le nde.”
Lo mɛtɛ, onto tshɛ l’atei aso ekɔ la dihombo dia ndjaɛkɛ aha paka le Otungi aso oto koko ndo le anto. Omalɔkɔ mbele, Jehowa, oko wende kanga lomba ndo ɔngɛnyi wele la diewo, nde toshaka dako dia sho mbeya weho w’anto wahombaso ndjaɛkɛ le wɔ. Naka tayadiaka Bible la yambalo tshɛ, kete tayɛnaka alako watoshatɔ lo kɛnɛ kendana la dui sɔ.
Anto wakokaso ndjaɛkɛ le wɔ
Omembi w’esambo akafunde ate: “Tanyekamaki ana wa khumi ya dikanga, kuyanga le untu laheyi nyushimbela.” (Osambu 146:3) Ɛtɛkɛta wakafundama oma lo wolo wa nyuma ɛsɔ tokimanyiyaka dia mbeya ɔnɛ aha anto tshɛ mbahombaso ndjaɛkɛ le wɔ. Aha naka anto wekɔ lo mbɔsama la nɛmɔ efula ɛnyɛlɔ oko ana wa nkumi ya dikanga, kana tomanyi l’akambo wendana la diewo kana l’olimu, kete lâsɔ sho pombaka ndjaɛkɛ weho akɔ tshɛ le wɔ. Vɔ kesamaka mbala efula lo ɛlɔmbwɛlɔ kawɔ, ndo ndjaɛkɛ le “ana wa khumi ya dikanga” koka ndjosha onto lonyangu esadi eto l’ɔkɔngɔ.
Lo mɛtɛ, dui sɔ hɛnya dia hatohombe mbɛkɛ otema aso le onto tshɛ. Koko sho pombaka monga la yewo etena kasɔnaso anto wahombaso mbɛkɛ otema le wɔ. Awui akɔna wayotokimanyiya dia mbeya sɔna anto asɔ na? Ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi k’oma lo wodja w’Isariyɛlɛ w’edjedja kokaka tokimanyiya. Lam’akonge ohomba wa sɔnɔla anto wakahombe mɛmba ɛkɛndɛ wa weke lo wodja w’Isariyɛlɛ, Mɔsɛ akalakema dia “[sɔnɔla] apami a wulu uma l’atei a wudja tshe, wane wuka [Nzambi] woma, akanga a mete, wane watuhetshaka ekundjelu k’uma lu lukesu.” (Etumbelu 18:21) Kakɔna kakokaso mbeka oma lo dikambo sɔ na?
Ɔsɔ aki apami wakɛnya waonga amɔtshi waki Nzambi la ntondo ka vɔ sɔnwama dia mɛmba ɛkɛndɛ ɛsɔ. Vɔ wakashile mɛnya dia wakokaka Nzambi wɔma; vɔ waki la wɔma woludi la dilɛmiɛlɔ le Otungi ndo wakokaka wɔma mbonyangiya. Akɛnamaka hwe le onto tshɛ di’apami asɔ wakadjaka welo awɔ tshɛ dia sukɛ wadjango waki Nzambi. Vɔ wakahetsha wahɔ wa lokeso, ndo dui sɔ diakɛnyaka dia vɔ waki la wolo wa lo yimba wakahombaka mbashimba dia kamba la lowandji lawɔ lo yoho ya kɔlɔ. Hawotolanya wɛkamu wawasha anto lo mbetsha wahɔ awɔ kana w’ewotɔ awɔ kana w’angɛnyi awɔ lo dihole dia ntondo.
Onde ɔsɔ kema dikambo dia yimba le so dia kamba l’akambo wa woho ɔsɔ ɛlɔ kɛnɛ etena kasɔnaso anto wahombaso kitsha wɛkamu aso le wɔ? Onde sho mbeyaka anto wele ditshelo diawɔ mɛnyaka dia vɔ mbokaka Nzambi wɔma? Onde vɔ wamboyashikikɛ dia kitanyiya ɛlɛmbɛ ande wendana la lɔkɛwɔ? Onde vɔ wamboyashikikɛ dia tshika sala kɛnɛ kele kɔlɔ? Onde vɔ wekɔ la losembwe lâtshutshuya dia sala akambo wahayange paka wahɔ awɔ oto? Lo mɛtɛ, sho kokaka kitsha wɛkamu aso le apami la wamato wele la waonga wa ngasɔ.
Tatɔkɔmɔke otema naka onto ambotonyangiya l’etena kɛmɔtshi
Etena kasɔnaso onto lakokaso mbɛkɛ otema le nde, sho pombaka monga la solo dia lotutsha, lam’ele aha lushi ɔtɔi loto mbahombaso ndjaɛkɛ le onto. Yoho ya dimɛna ele takitshaka wɛkamu aso le onto yema yema. Ko woho akɔna? Eelo, sho pombaka sɛdingola lɔkɛwɔ l’onto l’etena kɛmɔtshi, dia menda woho wasalande la ntondo k’awui amɔtshi. Onde nde ekɔ onto lahombaso ndjaɛkɛ le nde lo tokambokambo ta totshitshɛ? Ɛnyɛlɔ, onde nde futaka abasa wɔsande l’etena kakandalake dia mbafuta kana nɛnyaka randevu wɔsande l’anto? Naka ngasɔ, kete sho mbeyaka ndjaoka dia sho kokaka kitsha wɛkamu aso le nde l’akambo woleki ohomba. Dui sɔ mbɔtɔnɛka la tɔndɔ diata ɔnɛ: “One leli la kolamelu lu diango diuleki tshitshe, eko la kolamelu ndu lu diango diuleki efula.” (Luka 16:10) Sɔna anto wa mbɛkɛ etema aso le wɔ ndo monga la solo dia lotutsha koka tokimanyiya dia mbewɔ woshamelo wa sɔnyi efula.
Ko ayoyosala naka onto ɔmɔtshi ambokonyangiya? Ambeki wa Bible kokaka mbohɔ dia l’otsho wakawawonde, Yeso Kristo akanyangiyama efula oma le apɔstɔlɔ ande. Judasɛ Isakariyɔtɛ akofunge, ndo akina wakalawɔ oma lo wɔma waki lawɔ. Kânga Petero akanguna Yeso mbala shato. Koko Yeso akɛnyi dia paka Judasɛ oto mbakasale l’okonda. Koko mingu ngana tsho l’ɔkɔngɔ, Yeso akanyomoyɛnya wɛkamu wakinde lawɔ otsha le apɔstɔlɔ ande 11 wakatshikala, kânga mbakawonyangiya l’etena ka wolo kɛsɔ. (Mateu 26:45-47, 56, 69-75; 28:16-20) Woho akɔ wâmɛ mbele, naka onto lakitshaso wɛkamu aso le nde ambotonyangiya, ayonga dimɛna sho menda kana tshelo shɔ yekɔ ya l’okonda ko kana nde akayisale l’ɔtɛ wa wɔdu wa lo tshanda mɔtshi watongaka l’onto.
Onde sunganaka anto mbɛkɛ etema awɔ le mi?
Onto ɔnɛ lɔsa yɛdikɔ ya sɔna onto lakokande mbɛkɛ otema le nde pombaka monga la losembwe ndo ndjambola ndamɛ ɔnɛ: ‘Onde sunganaka anto mbɛkɛ etema awɔ le mi? Awui akɔna w’ohomba wendana la wɛkamu wahombami dimɛmɛ nɛnya kana anto akina nɛnya?’
Lo mɛtɛ onto lahombawɔ mbɛkɛ otema le nde mbutaka akambo wa mɛtɛ mbala la mbala. (Efeso 4:25) Nde hakolonganya ɛtɛkɛta lo ndjela anto wohokamɛ dia nde ndjokondja wahɔ ande ndamɛ. Ndo naka kana nde ambosala dɔkɔlɔkɔ, onto lɛkɛwɔ otema le nde tosalaka la wolo tshɛ dia nde kotsha dɔkɔlɔkɔ diakɔ. (Mateu 5:37) Naka onto ɔmɔtshi ambowotɛ dui dia sheke, onto lɛkɛwɔ otema le nde hatosholaka sheke shɔ. Onto l’ɔlɔlɔ mongaka la kɔlamelo le olonganyi ande. Nde hende ndo hadia abuku wele l’awui wa sɔnyi, nde hadje yimba y’anto l’awui wakoka monyiya nsaki ya kɔlɔ ya demba ndo nde hakɛnya tɔkɛnyɔ ta lo demba tele kema dimɛna. (Mateu 5:27, 28) Onto lasungana sho ndjaɛkɛ le nde kambaka la wolo dia kondja kɛnɛ ka ndjalesha ndo ka ndesha nkumbo kande ndo nde kema onto layanga dia kondja falanga l’alemba w’anto akina. (1 Timote 5:8) Naka sho mbohɔ awui ndo atɔndɔ w’ɔlɔlɔ asɔ w’oma l’Afundelo, kete dui sɔ diayokoka tokimanyiya dia mbeya anto wakokaso ndjaɛkɛ le wɔ. Ndo nto, naka sho ndjela atɔndɔ asɔ wâmɛ wendana la lɔkɛwɔ, kete dui sɔ diayokimanyiya onto tshɛ la l’atei aso dia monga la dionga diakoka tshutshuya anto akina dia ndjaɛkɛ le nde.
Ayoleka dimɛna efula mɛtɛ mbidjasɛ l’andja wele anto wɛkɛso etema le wɔ hawotonyangiya kana tosha sɔnyi! Onde dikambo sɔ diekɔ oko dɔ? Diɔ kema dɔ le anto wɔsa alaka wa lo Bible la nɛmɔ, nɛ di’Ɔtɛkɛta wa Nzambi tɛkɛtaka dikambo dia “kete y’oyoyo” y’olangala efula, lɛnɛ ele hatoshamaki sɔnyi nto oma le anto wɛkɛso etema le wɔ, lɛnɛ ele hatoyala awui wa kashi, ɔsɔkishelo, ndo lɛnɛ ayototshungɔ oma l’ekiyanu, hemɔ, ndo kânga oma lo nyɔi! (2 Petero 3:13; Osambu 37:11, 29; Enyelo 21:3-5) Kema sunganaka sho nyomoleka kondja ewo lo kɛnɛ kendana l’elongamelo kɛsɔ? Ɛmɛnyi wa Jehowa wayonga suke dia kolembetshiya awui asɔ ndo akina w’ohomba l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ.
[Osato wa lo lɛkɛ 4]
Sho shishaka ɔngɛnɔngɛnɔ etena katosha onto ɔmɔtshi layaɛkɛso le nde sɔnyi
[Osato wa lo lɛkɛ 5]
Jehowa mbaleka sungana sho kitshaka wɛkamu aso le nde
[Esato wa lo lɛkɛ 7]
Sho tshɛ kombolaka ndjaɛkɛ le anto akina ndo anto akina ndjaɛkɛ le so