Ɔtɛkɛta wa Jehowa wekɔ la lɔsɛnɔ
Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku dia Samuele ka hende
ONDE mbetawɔ lowandji laki Jehowa nɔmbaka dia sho monga la okitanyiya wa kokele? Onde onto l’olowanyi atosalaka nshi tshɛ paka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ lo washo wa Jehowa? Woho akɔna w’onto wɛna Nzambi ka mɛtɛ ate nde ekɔ onto ‘langɛnangɛna otema ande’? (1 Samuele 13:14) Dibuku dia lo Bible dia Samuele ka hende mbishaka ekadimwelo w’eshika lo ambola asɔ.
Samuele ka hende akafundama oma le Ngada nde la Natana, aprɔfɛta ahende waki angɛnyi w’eshika waki Davidi, nkumekanga ka lo Isariyɛlɛ w’edjedja.a Diɔ diakashile fundama oya lo 1040 la ntondo ka tena diaso (N.T.D.), oya l’ekomelo ka ɛnɔnyi 40 wa lowandji laki Davidi. Dibuku sɔ tɛkɛtaka ntondotondo dikambo dia Davidi ndo dia diɔtɔnganelo diande la Jehowa. Ɔkɔndɔ wa dimɛna efula ɔsɔ mɛnyaka woho wakayokoma wodja wakadiɛnɛ la ata diolelo di’ɔngɔnyu ndo diele kâmɛ lo ɛlɔmbwɛlɔ ka nkumekanga kɛmɔtshi ka dihonga. Ɔkɔndɔ ɔsɔ wahahanya asolo ndola la nsaki y’anto yakakɛnɛmɔma lo yoho ya diambo efula.
DAVIDI ‘AMBƆTƐKƆYA NDJALA WOKE’
Kɛnɛ kakasale Davidi lam’akandoke losango la nyɔi ka Saulo la Jɔnatana akɛnya nsaki yaki lande otsha le wɔ ndo otsha le Jehowa. Wakahɛ Davidi l’okudi oko nkumekanga ka dioho dia Juda la Hɛbɛrɔna. Ɔnaki Saulo le Ishi-Bɔshɛtɛ akonge nkumekanga ka ɛtshi kakatshikala ka Isariyɛlɛ. Davidi ‘akatɛkɔya ndjala woke,’ ndo ɛnɔnyi oko esambele l’etenyi l’ɔkɔngɔ, nde akayongaka nkumekanga ka Isariyɛlɛ w’otondo.—2 Samuele 5:10.
Davidi akayɔkɔsɔlaka ase Jebusɛ Jerusalɛma ndo akayoyietɛka kapitalɛ ka diolelo diande. Mbala ka ntondo kakandahembe dia mɛmba ɔshɛtɛ wa sheke otsha la Jerusalɛma, mpokoso kɛmɔtshi kakatombe. Koko nde akayotondoyaka dia sala dikambo sɔ dimɛna mbala ka hende, ndo Davidi akakɛnya wɛnyɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Jehowa akadje sheke la Davidi dikambo dia diolelo. Oko wakatetemala Nzambi mbɔsukɛ, Davidi akalɛndja atunyi ande.
Ekadimwelo lo ambola w’oma l’Afundelo:
2:18—Bonde kakelamɛ Jɔaba nde l’anango ahende ɔnɛ ana asato waki, Zeruya, mbuta ate nyangɛwɔ? Lo Afundelo wa lo Hɛbɛru, ɔlɔndji w’onto wakeyamaka mbala efula oma le she. Ondo omi aki Zeruya akavu esadi, kana nde akɔsama oko onto laki kokoka nimwama lo ɔkɔndɔ w’ekila. Ondo wakatɛkɛta dikambo dia Zeruya nɛ dia nde aki kadiyɛnde la Davidi naka aha kadiyɛnde k’otema ɔtɔi. (1 Ekondo 2:15, 16) Mbala ɔtɔi kɔtɛkɛtshiwɔ dikambo dia she ana asato asɔ ele lo kɛnɛ kendana la dihole diakawokundɛ la Bɛtɛlɛhɛma.—2 Samuele 2:32.
3:29—Kakɔna kalembetshiya etelo k’ɔnɛ ‘pami kokime etole ka bwanda katshimba’? Mbala efula wamato mbakalekaka sala olimu wa tɛla ahɔndɔ. Ɔnkɔnɛ, etelo kɛsɔ mbeyaka mendana la apami waki kokokaka kamba elimu wele oko ntshɔ lo ta ndo wakahombaka sala mbala la mbala elimu wakakambaka wamato.
5:1, 2—Edja ka ngande kakete lam’asa nyɔi ka Ishi-Bɔshɛtɛ la wahemelo wa Davidi l’okudi oko nkumekanga k’Isariyɛlɛ w’otondo? Mɛnamaka dia ekɔ kawɔ mbuta dia Ishi-Bɔshɛtɛ akatatɛ lowandji lande la ɛnɔnyi ehende yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Saulo, otsha lo etena kakatatɛ Davidi mbolɛ la Hɛbɛrɔna. Davidi akolɛ Juda oma la Hɛbɛrɔna ɛnɔnyi esambele l’etenyi. Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa nde koma nkumekanga k’Isariyɛlɛ w’otondo, Davidi akatɔlɛ kapitalɛ kande la Jerusalɛma. Ɔnkɔnɛ, ɛnɔnyi oko etanu wakete l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Ishi-Bɔshɛtɛ la ntondo ka Davidi ndjonga nkumekanga k’Isariyɛlɛ w’otondo.—2 Samuele 2:3, 4, 8-11; 5:4, 5.
8:2—Ase Mɔaba angana wakadiakema lo ta diakawalɔ l’ase Isariyɛlɛ? Ondo vɔ wakɛdika lofulo la anto wakavu lɛdika koko aha lo mbadia ladia. Mɛnamaka dia Davidi akalasha ase Mɔaba la nkɛtɛ lo wedi akɔ ehende w’oshidi wakandashile. Oma lâsɔ, nde akɛdika l’oshinga kana la ɔkɔdi. Ondo kahende k’asato k’ase Mɔaba mbakadiakema, ndo kasato ɔtɔi wakatshikala la lɔsɛnɔ.
Wetshelo le so:
2:1; 5:19, 23. Davidi akambola Jehowa la ntondo ka nde ntshɔ todjasɛ la Hɛbɛrɔna ndo la ntondo ka nde ndɔshana la atunyi ande. Sho lawɔ pombaka nyanga ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa la ntondo ka mbɔsa yɛdikɔ yele la shɛngiya lo lonyuma laso.
3:26-30. Shɔmbɔya mongaka l’etombelo wa kɔlɔ.—Romo 12:17-19.
3:31-34; 4:9-12. Woho waki Davidi kokaloya kɔlɔ lo kɔlɔ ndo monga la tokumbɛkumbɛ ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula.
5:12. Hatohombe pondjo mbɔhɛ dia Jehowa akatetsha mboka yande ndo akasale woho wa sho monga la diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ la nde.
6:1-7. Kânga mbaki Davidi la kanyi y’ɔlɔlɔ, welo wakandadje dia mɛmba Ɔshɛtɛ lo pusupusu akɔnyɔla ɔlɛmbɛ waki Nzambi ndo dui sɔ komonga la etombelo w’ɔlɔlɔ. (Etumbelu 25:13, 14; Walelu 4:15, 19; 7:7-9) Woho wakasukɛ Uza Ɔshɛtɛ mɛnyaka nto dia monga la kanyi y’ɔlɔlɔ hatshikitanya ɛlɛmbɛ waki Nzambi.
6:8, 9. Etena kakokomɛ okakatanu wa woke, Davidi akomala ntondo, oma lâsɔ nde akandama la wɔma, ondo nde akakome polo lo mbisha Jehowa onongo wa mpokoso kɛsɔ. Sho pombaka ndjalama diaha mamiya Jehowa enongo w’ekakatanu watoyɛ oma lo woho wakatatone kitanyiya wadjango ande.
7:18, 22, 23, 26. Okitshakitsha waki Davidi, woho wakandamamema Jehowa la tshondo yande tshɛ, ndo woho wakandayasha dia tombola lokombo la Nzambi ekɔ waonga wahombaso kɛnɛmɔla.
8:2. Prɔfɛsiya kɛmɔtshi kakatɛkɛtama ɛnɔnyi oko 400 la ntondo kambokotshama. (Walelu 24:17) Ɔtɛkɛta wa Jehowa kotshamaka mbala tshɛ.
9:1, 6, 7. Davidi akakotsha kɛnɛ kakandalake. Sho lawɔ pombaka sala la wolo dia kotsha kɛnɛ kalakaso.
JEHOWA AMBOTOMƐ OKITAMI ANDE W’ESƆ MPOKOSO
Jehowa akatɛ Davidi ate: “Enda, lutsha munyiya elanyelu lu luudu laye, dia to nkulanya. Dimi lutsha mbosa wadieye lu ashu aye, la mbasha unyaye diandi mbetama la wo la ntundu ka unya.” (2 Samuele 12:11) Lande na kakɔshi Jehowa yɛdikɔ shɔ na? L’ɔtɛ wa pɛkato kakasale Davidi nde la Batɛ-shɛba. Kânga mbakawadimanyiyɛ Davidi pɛkato kande l’ɔtɛ wa ndjatshumoya kande, nde kokokamɛ oma lo etombelo wa kɔlɔ wa pɛkato kɛsɔ.
Ntondo, ɔna pami lakandote la Batɛ-shɛba akavu. Oma lâsɔ, Aminɔna w’ɔna Davidi akeyana la wolo nde la Tamara, kadiyɛnde ka l’otema okina laki eke emuma. Ɔnango Tamara lakotɔ la nde otema ɔtɔi, mbuta ate Abisalɔma akadiake Aminɔna dia sɔmbɔya. Abisalɔma akɔtwɛ she sheke ndo akayaetɛ nkumekanga la Hɛbɛrɔna. Davidi akahombe paka ndawɔ oma la Jerusalɛma. Abisalɔma akeyana la eseka dikumi waki she wakatshikala dia namaka ngelo. Davidi akayokalolaka lo lowandji lande paka l’ɔkɔngɔ wa Abisalɔma ndjakema. Shɛba y’ose Bɛndjamina akadiakema l’ɔtɛ wakandatɔmbɔkɔ.
Ekadimwelo lo ambola w’oma l’Afundelo:
14:7—Etelo k’ɔnɛ “efuki kambutshikala la mi” ekɔ didjidji dia na? Vɔ kambaka la efuki ka dja kahɛta ɔkɔkɛ dia tɛkɛta dikambo dia ɔna lakasɛnɛ.
19:29—Bonde kakasalɛ Davidi Mɛfibɔshɛtɛ akambo lo yoho shɔ na? L’ɔkɔngɔ wa nde pokamɛ Mɛfibɔshɛtɛ, Davidi akahombe mɛna dia nde akayakese lo woho wakandetawɔ ɛtɛkɛta waki Ziba wakɛnama di’oko wekɔ mɛtɛ. (2 Samuele 16:1-4; 19:24-28) Ondo mɛtɛ dui sɔ diakotsha Davidi kɛlɛ, ndo nde konanga mboka awui akina wendana la dui diakɔ nto.
Wetshelo le so:
11:2-15. Mɛtɛ k’ɔkɔndɔ wendana la munga yakasale Davidi mɛnyaka dia Bible ekɔ Ɔtɛkɛta wa Nzambi wakasambiyama.
11:16-27. Etena kasalaso pɛkato ka woke, hatohombe nyanga dia kishɛ woho wakasale Davidi. Koko, sho pombaka mbisholɛ Jehowa pɛkato kaso ndo nyanga ekimanyielo oma le dikumanyi dia l’etshumanelo.—Tukedi 28:13; Jakoba 5:13-16.
12:1-14. Natana ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula le dikumanyi diasɔnama l’etshumanelo. Vɔ pombaka kimanyiya wanɛ wasala pɛkato dia vɔ tshikitanya lɔkɛwɔ lawɔ. Dikumanyi pombaka kotsha ɔkɛndɛ ɔsɔ lo yoho ya dimɛna efula.
12:15-23. Woho wakinde la kanyi y’ɔlɔlɔ lo kɛnɛ kakokomɛ akakimanyiya Davidi dia ndɔshana dimɛna l’okakatanu akɔ.
15:12; 16:15, 21, 23. Etena kakɛnama di’oko Abisalɔma ayanga mbahema l’okudi oko nkumekanga, lotamanya ndo nsaki ka lokumu akakonya dia ondaki wa manamana Ahitɔfɛlɛ, funga Davidi. Monga la yimba yaha la okitshakitsha ndo la kɔlamelo mbeyaka monga tshondo ya djonga.
19:24, 30. Mɛfibɔshɛtɛ akangɛnangɛna mɛtɛ ngandji ka lɔsɛngɔ kaki Davidi. Nde aketawɔ yɛdikɔ yakɔshi nkumekanga lo dikambo dia Ziba. Lowando laso otsha le Jehowa ndo otsha le okongamelo ande pombaka totshutshuya dia monga la okitanyiya.
20:21, 22. Lomba l’onto ɔtɔi mbeyaka pandja anto efula oma lo wâle.—Undaki 9:14, 15.
TOYAKƆSHA LO ‘ANYA WA JEHOWA’
Ndjala kakonge nshi shato l’ɔtɛ wa dikila diakakɔsha Saulo lo ndjaka ase Ngibiyɔna. (Jashua 9:15) Dia sɔmbɔya dikila diakatshulɔ sɔ, ase Ngibiyɔna wakalɔmbɛ dia ndjaka ana waki Saulo esambele. Davidi akâkimɔ l’anya w’ase Ngibiyɔna, ndo mvula ngembe kakayɔlɔka dia shidiya lokange lɔsɔ. Akongote anɛi w’ase Filistiya “wakadiakema le Davidi la ekambi ande.”—2 Samuele 21:22.
Davidi akasale pɛkato ka woke lo sala rɛsasɛma w’anto lo yoho yaki kɔmbɔtɔnɛka la ɛlɛmbɛ. Nde akayatshumoya ndo akayakɔsha ‘lo anya wa Jehowa.’ (2 Samuele 24:14) Etombelo wakonge la dikambo sɔ ele, anto 70 000 wakavu la hemɔ. Davidi akakitanyiya didjango dia Jehowa ko mpokoso kakashile.
Ekadimwelo lo ambola w’oma l’Afundelo:
21:8—Ngande watama ɔnɛ Mikalɛ w’ɔnaki Saulo aki la ana w’apami atanu, etena kele 2 Samuele 6:23 mbutaka dia nde akavu ekomba? Olembetshiyelo woleki mbetawɔma ele w’ɔnɛ ana asɔ waki ana waki Mɛrabɛ wa kadiyɛnde la Mikalɛ ɔnɛ lakatshukana la Adɛriyɛlɛ. Ondo Mɛrabɛ akavu esadi ko Mikalɛ laki komonga la ana mbɔsa ana w’apami asɔ dia mbaodia.
21:9, 10—Edja ka ngande kakalame Rizipa edo wa anande w’apami ahende ndo ekana waki Saulo etanu wakadiakema oma le ase Ngibiyɔna? Ana esambele asɔ wakadiakema la kɔdi “lu nshi y’etatelu ka dinela di’epunga,” mbuta ate lo Ngɔndɔ ka sato kana Ngɔndɔ ka nɛi. Wakakitsha edo awɔ lo dikona dimɔtshi. Rizipa akalame edo esambele ɛsɔ otsho la yanyi polo etena kakayɛnya Jehowa dia kɛlɛ kande kambokitakita lo komiya etena k’ɔwɔ kɛsɔ. Ondo avula wa weke kɔndɔ la ntondo ka ekomelo ka eleko ka dinela lo Ngɔndɔ ka dikumi. Ɔnkɔnɛ, ondo Rizipa akalame edo ɛsɔ l’edja ka ngɔndɔ tshanu kana shamalo. Oma lâsɔ, Davidi akayokundɛka weka w’apami asɔ.
24:1—Lande na kele sala rɛsasɛma w’anto aki pɛkato ka woke le Davidi? Ɛlɛmbɛ koshimbaka sala rɛsasɛma w’anto. (Walelu 1:1-3; 26:1-4) Bible hate kakɔna kakatshutshuya Davidi dia sala rɛsasɛma w’anto. Koko, 1 Ekondo 21:1 mɛnyaka dia Satana mbakotshutshuya dia sala dikambo sɔ. Owandji ande w’asɔlayi le Jɔaba akeye dia yɛdikɔ yakɔshi Davidi ya mbadia anto yaki kɔlɔ, ndo nde akashimbe Davidi diaha sala dui sɔ.
Wetshelo le so:
22:2-51. Osambo wa dimɛna efula waki Davidi mɛnyaka dia Jehowa ekɔ Nzambi ka mɛtɛ, kakoka sho ndjaɛkɛ tshɛ le nde!
23:15-17. Davidi aki la dilɛmiɛlɔ di’efula lo ɛlɛmbɛ waki Nzambi wendana la lɔsɛnɔ ndo la dikila; diakɔ diele lo diaaso sɔ nde akayakimɛ diaha sala kɛnɛ kakɛnama oko kekɔ lo mɔnyɔla ɔlɛmbɛ ɔsɔ. Sho lawɔ pombaka nɛmiya wadjango tshɛ waki Nzambi.
24:10. Nkum’otema ka Davidi kakawɛnyaka pâ, ɔnkɔnɛ nde akayatshumoya. Onde nkum’otema kaso kekɔ suke dia totshutshuya dia sho lawɔ ndjatshumoya?
24:14. Davidi akeyaka dimɛna dia Jehowa ekɔ la kɛtshi ndeka anto. Onde tekɔ la eshikikelo ka ngasɔ?
24:17. Davidi akanyange lo woho wele pɛkato kande kakela wodja w’otondo asui. Otshi wa pɛkato wayatshumoya pombaka monga la lonyangu lo sɔnyi kambela kɔlɔ kande etshumanelo.
Sho kokaka sala dia ‘Nzambi tɔngɛnangɛna l’otema ande’
Nkumekanga ka hende ka Isariyɛlɛ aki ‘onto lele otema wa Jehowa akɔngɛnangɛnaka.’ (1 Samuele 13:14) Ndoko lushi lakadje Davidi tâmu lo kɛnɛ kendana la ɛlɛmbɛ wa losembwe waki Jehowa, ndo nde konyanga dia ndjalɔmbɔla aha la ekimanyielo kaki Nzambi. Mbala tshɛ kakasalaka Davidi kɔlɔ, nde akasuyaka pɛkato kande, aketawɔka lohango, ndo akatshikitanyaka dionga diande. Davidi aki pami ka olowanyi. Shi ekɔ dui dia lomba dia sho mbôkoya, djekoleko etena kasalaso kɔlɔ?
Ɔkɔndɔ wa lɔsɛnɔ laki Davidi mɛnyaka dimɛna dia mbetawɔ lowandji laki Jehowa nembetshiyaka mbetawɔ ɛlɛmbɛ Ande wendana la kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la kɛnɛ kele kɔlɔ ndo sala la wolo dia nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ la wɔ. Sho kokaka sala dikambo sɔ. Sho kokaka mɛtɛ monga la lowando lo wetshelo wambotokondja oma lo dibuku dia Samuele ka hende! Losango lakasambiyama latanema lo dibuku dia lo Bible sɔ lekɔ mɛtɛ la lɔsɛnɔ ndo la nkudu koleki.—Heberu 4:12.
[Nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi]
a Kânga mbele Samuɛlɛ kodifunda, dibuku sɔ mbɔlamɛ lokombo lande nɛ dia abuku ahende wa Samuele waki ntondo wɔɔmbɔ ɔtɔi lo Afundelo wa lo Hɛbɛru waketawɔmaka oko wakasambiyama oma le nyuma ka Nzambi. Samuɛlɛ akafunde etenyi koleki woke ka Samuele ka ntondo.
[Osato wa lo lɛkɛ 8]
Woho wakandohɔka onto lakoshikikɛ oko nkumekanga akakimanyiya Davidi dia monga la okitshakitsha
[Esato wa lo lɛkɛ 10]
“Enda, lutsha munyiya elanyelu lu luudu laye”
Batɛ-shɛba
Tamara
Aminɔna