BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w05 7/1 lk. 27-32
  • Lokumu l’ɔlɔlɔ le anto wa lo wedja tshɛ

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Lokumu l’ɔlɔlɔ le anto wa lo wedja tshɛ
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2005
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Polo ‘lo tokoma ta nkɛtɛ’
  • “Antu dikumi w’uma l’eteketa tshe”
  • “Suku dia wuki” diatɔla lo waaso w’eyoyo
  • Etena kahetawɔ anto
  • Etena kalɔshama losango laso
  • Akalɔshama oma le nyuma kaki Nzambi
  • Davidɛ la Saolo
    Wetshelo wakokayɛ nkondja oma lo Bible
  • Lande na akahombe Davidi ndawɔ
    Buku di’ɛkɔndɔ wa lo Bible
  • Anto “w’uma l’eteketa tshe” woka lokumu l’ɔlɔlɔ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2005
  • “Ukitanyia ndeka ulambu ololo”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2011
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2005
w05 7/1 lk. 27-32

Lokumu l’ɔlɔlɔ le anto wa lo wedja tshɛ

‘Nyu nyayoyala ɛmɛnyi ami polo lo dihole dioleki etale dia la nkɛtɛ.’​—ETSHA 1:8.

1. Dui diakɔna diahombaso mbidjaka yimba oko weso embetsha wa Bible, ndo lande na?

EMBETSHA w’eshika mbidjaka yimba aha tsho lo kɛnɛ katɛwɔ ambeki awɔ koko ndo lo yoho yawatɛwɔ awui akɔ. Oko weso embetsha wa akambo wa mɛtɛ wa lo Bible, sho salaka ngasɔ. Sho mbidjaka yimba lo losango lasambishaso ndo lo toho takamba laso. Losango laso, mbuta ate lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo hatshikitana, sho pombaka mbɔtɔnganyiyaka toho taso la ehomba w’anto. Lande na? Dia ndeka sambisha anto efula.

2. Etena kɔtɔnganyiyaso toho taso ta sambisha la ehomba w’anto, onto akɔna okoyaso?

2 Etena kɔtɔnganyiyaso toho taso ta sambisha, sho mbokoyaka ekambi wa Nzambi wa lo nshi y’edjedja. Tɔshi ɛnyɛlɔ kaki ɔpɔstɔlɔ Paulo. Nde akate ate: “Le asi Juda, dimi lakayala usi Juda . . . Le wane waha la elembe, dimi lakayala uku untu laha la elembe . . . Le akanga a weodu, dimi lakayala wodu, dia dimi mbetawuya akanga a weodu. Dimi lakayala wehu w’antu tshe dia dimi nshimbela amotshi.” (1 Koreto 9:19-23) Paulo akakondja etombelo w’ɛlɔlɔ etena kakandɔtɔnganyiyaka toho tande ta sambisha la ehomba w’anto. Sho lawɔ tayokondja etombelo w’ɛlɔlɔ, naka sho mbɔtɔnganyiyaka mbɔtwɛlɔ yaso la anto wasawola la so.

Polo ‘lo tokoma ta nkɛtɛ’

3. a) Okakatanu akɔna wahomana laso lo olimu w’esambishelo? b) Ngande wakotshama ɛtɛkɛta wele lo Isaya 45:22 ɛlɔ kɛnɛ?

3 Okakatanu wa woke wahomana la wanɛ wasambisha lokumu l’ɔlɔlɔ ele woke wa ɛtshi ka nkɛtɛ kahombawɔ sambisha, mbuta ate “kete tshe.” (Mateu 24:14) Lo ntambe ketshi kɛnɛ, ekambi wa Jehowa efula wakasale la wolo dia ntshɔ lo wedja w’eyoyo dia todianganya lokumu l’ɔlɔlɔ. Etombelo akɔna waki la dui sɔ na? Ohamelo wa mamba wakasalema lo andja w’otondo. Lo etatelo ka ntambe ka 20, esambishelo kakasalema paka lo wedja engana eto, koko ɛlɔ kɛnɛ Ɛmɛnyi wa Jehowa wekɔ lo sambisha la ohetoheto tshɛ lo wedja 235! Lo mɛtɛ, lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo lekɔ lo sambishama polo ‘lo tokoma ta nkɛtɛ.’​—Isaya 45:22.

4, 5. a) Waa na wakotsha ɔkɛndɛ w’ohomba efula lo odianganyelo wa lokumu l’ɔlɔlɔ? b) Kakɔna kakate biro ya filialɛ mɔtshi lo kɛnɛ kendana la wanɛ wakaye oma lo wedja ekina wakamba lo bɛtshi dia nkɛtɛ dia lo filialɛ yawɔ?

4 Kakɔna kambokimanyiya dia ohamelo wa ngasɔ salema? Ekɔ akambo efula. Waa Misiɔnɛrɛ waketshama lo Kalasa kaki Société ka Ngiliyadɛ ndo atete edja efula yɛdikɔ ya anangɛso 20 000 wakalongola apɔlɔmɛ lo Kalasa k’olowanyelo w’ekambi wakasha lonya lo yɛdikɔ y’efula lo olimu ɔsɔ. Ɛmɛnyi wa Jehowa efula wakafute atikɛ awɔ vɔamɛ dia ntshɔ lo wedja wele la ohomba efula wa apandjudi wa Diolelo. Akristo asɔ, mbuta ate apami ndo wamato, akɛnda ndo epalanga, enyemba ndo atshukanyi wele la yimba ya ndjahombia wekɔ lo kotsha ɔkɛndɛ w’ohomba efula lo esambishelo ka losango la Diolelo lo nkɛtɛ k’otondo. (Osambu 110:3; Romo 10:18) Vɔ mandɔmaka efula. Tende kɛnɛ kakafunde biro ya filialɛ mɔtshi lo kɛnɛ kendana la anangɛso ndo la akadiyɛso w’oma lo wedja ekina wakamba lɛnɛ ele ohomba efula lo bɛtshi dia nkɛtɛ dia filialɛ yawɔ.

5 “Ɛmɛnyi wa Jehowa ɛsɔ, mbêta la ntondo lo olimu w’esambishelo wasalema lo ahole wa tale. Vɔ wekɔ lo kimanyiya dia mbata tshumanelo di’eyoyo ndo wekɔ lo mbisha lonya lo ohamelo wa lo nyuma wa anangɛso la akadiyɛso wa lo ɛtshi kaso ka nkɛtɛ.” (Equateur) “Lushi lokokalola anangɛsɔ la akadiyɛso asɔ lawakawɔ, tshumanelo efula diayɔyɛkayɛka. Vɔ wekɔ tshondo y’ɔtshɔkɔ le so.” (République dominicaine) “Akadiyɛso mboleki efula lo tshumanelo diaso efula, vɔ wekɔ oko pursa 70. (Osambu 68:11) Efula l’atei awɔ weke eyoyo lo mɛtɛ, koko akadiyɛso wa enyemba wele ambatshi mboka w’oma lo wedja ekina, wekɔ lo kimanyiya efula lo mbetshaka eyoyo ɛsɔ. Akadiyɛso asɔ w’oma lo wedja ekina wekɔ mɛtɛ tshondo ya woshasha le so!” (Wodja ɔmɔtshi wa lo Erɔpɛ wa lo ɛstɛ) Onde wɛ atakanyiyaka dia tokamba lo wodja okina?a​—Etsha 16:9, 10.

“Antu dikumi w’uma l’eteketa tshe”

6. Ngande wɛnya Zekariya 8:23 okakatanu wendana la ɔtɛkɛta wahomana laso lo olimu aso w’esambishelo?

6 Okakatanu okina wa woke wahomana laso ele efula ka ɛtɛkɛta watɛkɛtama la nkɛtɛ. Ɔtɛkɛta wa Nzambi akate ɔnɛ: “Lu nshi sho, antu dikumi w’uma l’eteketa tshe wa wedja wayukimela usi Juda otoi l’uhimbu wa dihondo diandi, wata vati: Shu tayutsho kame la nyu, ne dia shu takuki lukumu ati: [Nzambi] eko kame la nyu.” (Zekariya 8:23) Lo okotshamelo wa nshi nyɛ wa prɔfɛsiya kɛsɔ, anto dikumi wekɔ didjidji dia olui a woke, oko wakatatshi Enyelo 7:9. Koko tolembete dia lo ndjela prɔfɛsiya kaki Zɛkariya, “antu dikumi” wakahombe ndja, aha tsho oma lo wedja tshɛ koko ndo nto “uma l’eteketa tshe wa wedja.” Onde sho mɛnaka okotshamelo wa dui sɔ dia ohomba dia lo prɔfɛsiya kɛsɔ? Eelo.

7. Naa toshifidi tɔmɔtshi tɛnya dia anto “w’uma l’eteketa tshe” munandemaka la lokumu l’ɔlɔlɔ?

7 Tende toshifidi tɔmɔtshi. Ambeta ɛnɔnyi akumi atanu, ekanda aso wakatondjamaka lo ɛtɛkɛta 90. Koko ɛlɔ kɛnɛ, lofulo lɔsɔ lambodɛ polo lo ɛtɛkɛta 400. ‘Ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ’ mbidjaka welo efula dia tondja ekanda kânga lo ɛtɛkɛta watɛkɛtama oma le anto yema tshitshɛ tsho. (Mateu 24:45) Ɛnyɛlɔ, ekanda walembetshiya Bible wotombaka kakianɛ lo Groenlandais (ɔtɛkɛta watɛkɛtama oma le anto 47 000), lo Palau (ɔtɛkɛta watɛkɛtama oma le anto 15 000), ndo Yap (ɔtɛkɛta watɛkɛtama oma le anto wele lofulo lawɔ hakoki 7000).

“Suku dia wuki” diatɔla lo waaso w’eyoyo

8, 9. Awui akɔna wamboyotodiholɛ “suku dia wuki,” ndo ngande wakasale nunu dia Ɛmɛnyi wa Jehowa la ntondo ka awui asɔ?

8 Nshi nyɛ, sho bu la ohomba wa ntshɔ lo wodja okina dia tosambisha anto wa lo ɛtɛkɛta tshɛ lokumu l’ɔlɔlɔ. Lo ɛnɔnyi weke ka mbeta ɛnɛ, oyelo wa miliyɔ ya angɛndangɛnda ndo y’ase dawo watshɔ lo wedja w’ɛngɔnyi amboyota atshunda efula wa anto watɛkɛta ɛtɛkɛta efula. Ɛnyɛlɔ, lo osomba wa Paris, la France, yɛdikɔ ya ɛtɛkɛta 100 tɛkɛtamaka lɔkɔ. La Toronto, lo wodja wa Canada, ɛtɛkɛta 125; ndo la Londres, lo wodja wa Angleterre, ɛtɛkɛta ndekana 300 wekɔ lo tɛkɛtama lɛkɔ! Oyelo w’anto w’oma lo wedja ekina lo bɛtshi dia nkɛtɛ dia tshumanelo efula ambodihola “suku dia wuki” diakonya lo waaso w’eyoyo wa sambisha anto wa lo wedja tshɛ lokumu l’ɔlɔlɔ.​—1 Koreto 16:9.

9 Nunu dia Ɛmɛnyi wa Jehowa kandolaka okakatanu ɔsɔ lo mbeka ɔtɛkɛta okina. Efula ka ɛtɛkɛta ɛsɔ wekɔ wolo efula; koko wanɛ wadja welo dia mbeka ɛtɛkɛta ɛsɔ tshɔkwamaka efula nɛ dia vɔ kondjaka ɔngɛnɔngɛnɔ lo kimanyiya angɛndangɛnda ndo ase dawo dia vɔ mbeka akambo wa mɛtɛ wa lo Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Atete edja, suke la pursa 40 ya anto wakabatizama lo nsanganya ya distrikɛ yakasalema lo wodja ɔmɔtshi wa lo Erɔpɛ wa lo owɛstɛ waki anto w’oma lo wedja ekina.

10. Ngande wamboyokamba la biukubuku Une bonne nouvelle pour des gens de toutes nations ? (Enda kiombo yata ɔnɛ: “Akambo wele lo biukubuku Une bonne nouvelle pour des gens de toutes nations ,” lo lɛkɛ 32.)

10 Lo mɛtɛ, efula ka l’atei aso bu la akoka wa mbeka ɔtɛkɛta okina. Kânga mbediɔ ngasɔ, sho kokaka kimanyiya angɛndangɛnda wele lo ngelo yaso lo kamba dimɛna la biukubuku Une bonne nouvelle pour des gens de toutes nations ,b (Lokumu l’ɔlɔlɔ le anto wa lo wedja tshɛ) yele la losango la dimɛna efula l’oma lo Bible lo ɛtɛkɛta efula. (Joani 4:37) Onde wɛ kambaka la biukubuku shɔ lo esambishelo?

Etena kahetawɔ anto

11. Naa okakatanu okina wahomana la so lo bɛtshi dimɔtshi dia nkɛtɛ?

11 Oko wataleke pama shɛngiya yaki Satana la nkɛtɛ, okakatanu okina nto wahomana laso mbala efula mendanaka la bɛtshi dimɔtshi dia nkɛtɛ diahaleke anto mbetawɔ losango laso. Lo mɛtɛ, dui sɔ hatambiya, nɛ dia Yeso akatatshi dia awui asɔ wayɛnama. Etena kakandatɛkɛtaka dia nshi yaso nyɛ, nde akate ate: “Ngandji k’antu efula kayola.” (Mateu 24:12) Lo mɛtɛ, anto efula hawoyoleka mbetawɔ Nzambi ndo nɛmiya Bible. (2 Petero 3:3, 4) Diɔ diakɔ diele, lo ahole amɔtshi, paka anto yema tshitshɛ tsho mbakoma ambeki waki Kristo. Koko, dui sɔ hɛnya ɔnɛ, welo wadja anangɛso ndo akadiyɛso wa Akristo wasambisha la kɔlamelo tshɛ lo bɛtshi dia nkɛtɛ sɔ wekɔ anyanya. (Heberu 6:10) Lande na kataso ngasɔ? Tɔsɛdingole awui wayela anɛ.

12. Naa eyango ehende wele la olimu aso w’esambishelo?

12 Evanjiliɔ waki Mateo mɛnyaka eyango ehende wele la olimu aso w’esambishelo. Oyango wa ntondo ele wa sho ‘mbetɛ anto wa lo wedja tshɛ ambeki.’ (Mateu 28:19) Wa hende ele losango la Diolelo ekɔ oko “omenyi.” (Mateu 24:14) Eyango ehende ɛsɔ wekɔ ohomba, koko wa komelo wekɔ la kitshimudi ya lânde. Lande na?

13, 14. a) Naa dui dimɔtshi di’ohomba efula dia lo djembetelo yendana la wôngelo wa Kristo? b) Kakɔna kahombaso mbohɔka, djekoleko etena kasambishaso lo bɛtshi dia nkɛtɛ diele anto hawoleke mbetawɔ losango laso?

13 Ofundji wa Bible Mateo akafunde dia apɔstɔlɔ wakambola Yeso vate: “Ayuyala djimbitelu yakona ya lam’ayuyuya ndu y’ekumelu k’etena kene?” (Mateu 24:3) Lo okadimwelo ande, Yeso akawatɛ dia dui dimɔtshi di’ohomba efula dia lo djembetelo shɔ diakahombe mendana la olimu wa esambishelo ka l’andja w’otondo. Onde nde akatɛkɛtaka dikambo dia mbetɛ anto ambeki? Kema. Nde akate ate: “Lukumu l’ololo lone la diulelu layusambishama lu kete tshe, uku omenyi le wedja tshe.” (Mateu 24:14, sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Ɔnkɔnɛ, Yeso akɛnya dia olimu w’esambishelo ka Diolelo wakahombe monga dui dimɔtshi dia ohomba dia lo djembetelo shɔ.

14 Ɔnkɔnɛ, etena kasambishaso lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo, sho pombaka mbohɔ dia oyadi mbala tshɛ hatotondoya dia mbetɛ anto ambeki, sho salaka dia losango lɔsɔ monga “omenyi.” Oyadi anto mbetawɔ losango laso kana bu, vɔ mbeyaka kɛnɛ kasalaso ndo lo sala ngasɔ sho mbishaka lonya lo okotshamelo wa prɔfɛsiya kaki Yeso. (Isaya 52:7; Enyelo 14:6, 7) Ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔtshi wa lo Erɔpɛ wa lo owɛstɛ welɛwɔ Jordy, akate ate: “Mbeya ɔnɛ Jehowa ekɔ lo kamba la mi dia mbisha lonya lo okotshamelo wa prɔfɛsiya ka lo Mateu 24:14 ngɛnyangɛnyakami efula.” (2 Koreto 2:15-17) Aha la tâmu ndo wɛ lawɔ mbayaoka ngasɔ.

Etena kalɔshama losango laso

15. a) Yeso akewola ambeki ande lo kɛnɛ kendana la dui diakɔna? b) Kakɔna katokimanyiya dia sho sambisha oyadi l’atei w’ɔlɔshamelo?

15 Ɔlɔshamelo ekɔ okakatanu okina dia sambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo. Yeso akatewodi ambeki ande ate: “Nyu nyayuhetshama lu wedja tshe ne dia lukumbu lami.” (Mateu 24:9) Lo ɛnyɛlɔ ka Akristo wa ntondo, ambeki waki Yeso wa nshi nyɛ petshamaka, ndɔshamaka ndo pɛnyahɛnyamaka. (Etsha 5:17, 18, 40; 2 Timote 3:12; Enyelo 12:12, 17) Nshi nyɛ lo wedja ɛmɔtshi, lɛɛta amboshimba olimu awɔ. Koko, Akristo wa mɛtɛ wa lo wedja ɛsɔ tetemalaka sambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo nɛ dia vɔ nangaka kitanyiya Nzambi. (Amose 3:8; Etsha 5:29; 1 Petero 2:21) Kakɔna kakimanyiya Ɛmɛnyi wa Jehowa ɛsɔ ndo akina tshɛ wa lo andja w’otondo dia sala dikambo sɔ? Jehowa mbashaka wolo lo tshimbo ya nyuma kande k’ekila.​—Zekariya 4:6; Efeso 3:16; 2 Timote 4:17.

16. Ngande wakɛnya Yeso diɔtɔnganelo diele lam’asa olimu w’esambishelo la nyuma ka Nzambi?

16 Yeso akatɛtɛ lo diɔtɔnganelo dia ma ma diele lam’asa nyuma ka Nzambi la olimu w’esambishelo, etena kakandatɛ ambeki ande ate: ‘Nyu nyayolongola wolo lam’ayoya nyuma k’ekila le nyu ndo nyu nyayoyala ɛmɛnyi ami polo lo dihole dioleki etale dia la nkɛtɛ.’ (Etsha 1:8; Enyelo 22:17) Woho wɔlɔngami awui lo divɛsa nɛ ekɔ ohomba efula. Ntondotondo, ambeki wakalongola nyuma k’ekila, ko l’ɔkɔngɔ diko vɔ ndjokamba olimu w’esambishelo wa l’andja w’otondo. Paka oma lo ekimanyielo ka nyuma ka Nzambi mbakawahombe kondja wolo wa tetemala ‘sambisha lo wedja tshɛ.’ (Mateu 24:13, 14; Isaya 61:1, 2) Akakokaka mɛtɛ dia Yeso mbelɛ nyuma k’ekila ɔnɛ ‘okimanyedi.’ (Joani 15:26) Nde akate dia nyuma k’ekila ka Nzambi akahombe mbetsha ndo nɔmbɔla ambeki ande.​—Joani 14:16, 26; 16:13.

17. Ngande watokimanyiya nyuma k’ekila etena kahomanaso la ɔlɔshamelo wa wolo?

17 Lo toho takɔna tatokimanyiya nyuma kaki Nzambi ɛlɔ kɛnɛ etena kahomanaso la ɔlɔshamelo wa wolo lo esambishelo ka lokumu l’ɔlɔlɔ? Nyuma kaki Nzambi tokeketshaka ndo tɔ ndɔshanaka la wanɛ watɔhɛnyahɛnya. Dia nembetshiya dui sɔ, tɔshi ɛnyɛlɔ ka dui dimɔtshi diakakomɛ Nkumekanga Saulo.

Akalɔshama oma le nyuma kaki Nzambi

18. a) Otshikitanu akɔna wa kɔlɔ wakayosalaka Saulo? b) Toho takɔna takakambe la Saulo dia pɛnyahɛnya Davidi?

18 Saulo akatatɛ dimɛna oko nkumekanga ka ntondo k’Isariyɛlɛ, koko l’ɔkɔngɔ diko nde kondjonga la okitanyiya le Jehowa. (1 Samuele 10:1, 24; 11:14, 15; 15:17-23) Diɔ diakɔ diele, nyuma ka Nzambi kotetemala sukɛ nkumekanga. Saulo akatatɛ mboka Davidi ɔnɛ lakakitama esɔ dia monga nkumekanga kayela ndo laki la nyuma kaki Nzambi kɛlɛ k’efula. (1 Samuele 16:1, 13, 14) Akɛnamaka di’oko Davidi akakokaka ndjakema esadi eto. Nde akakimɛ paka lɔsɛsɛ etena kele Saulo akakimɛ dikɔnga lo lonya. Lushi lɔmɔtshi, etena kakahomaka Davidi lɔsɛsɛ, “Saulu akedia dikonga ata ati: Layumamanya Davidi la eheli. Ku Davidi akasandjo tena pendi.” (1 Samuele 18:10, 11) L’ɔkɔngɔ a lâsɔ, Saulo akahokamɛ awui waki Jɔnatana y’ɔnande, laki ɔngɛnyi waki Davidi ndo nde akatshibe ate: “Uku eli [Jehowa] la lumu! Davidi hadiakema.” Koko oma lâsɔ, Saulo “akayangi [nto] mamanya Davidi la dikonga l’eheli.” Koko Davidi “akasandjo uma la ntundu kandi, ku dikonga diakakama l’eheli.” Davidi akalawɔ, koko Saulo akoyele. Lo etena ka wolo efula kɛsɔ, nyuma ka Nzambi akalɔshana la Saulo. Lo woho akɔna?​—1 Samuele 19:6, 10.

19. Ngande wakakokɛ nyuma kaki Nzambi Davidi?

19 Davidi akalawɔ otsha le ɔprɔfɛta Samuɛlɛ, koko Saulo akatome anto ande dia vɔ tonda Davidi. Koko, etena kakawakome lo dihole diakashama Davidi, “nyuma ka [Nzambi] kakahema akendji wa Saulu, ku ndu vo wakati akambu wahatayi.” Vɔ wakalodiama la nyuma kaki Nzambi polo lo vɔ mbohɛ oyango wa ɔkɛndɛ awɔ. Mbala hiende nkina, Saulo akatome anto dia tonda Davidi, koko dikambo dia woho ɔsɔ diakasalema mbala yakɔ tshɛ. L’ekomelo, Nkumekanga Saulo ndamɛ akatshu la tonda Davidi, koko ndo Saulo ndamɛ kokoka ndɔshana la nyuma kaki Nzambi. Ɔnkɔnɛ, nyuma k’ekila akawemadia ‘lushi l’otondo ndo otsho w’otondo’ ndo dui sɔ diakasha Davidi diaaso di’ɔlɔlɔ dia nde ndawɔ. (1 Samuele 19:20-24) Nyuma k’ekila kokokɛ tsho Davidi ndo asekande wakokaka Nzambi wɔma, koko tɔ kaki nto ɔndɔshi wa wolo efula le Saulo.

20. Wetshelo akɔna wakokaso kondja oma lo ɔkɔndɔ wa woho wakahɛnyahɛnya Saulo Davidi?

20 Ɔkɔndɔ waki Saulo la Davidi ɔsɔ wekɔ la wetshelo wakeketsha: Andɔshi wa ekambi wa Nzambi hawotondoyaki pondjo dia ndɔshana la nyuma ka Nzambi. (Osambu 46:11; 125:2) Jehowa akasangoya dia Davidi monga nkumekanga ka Isariyɛlɛ. Ndoko onto, dikambo koyanga wolo ɔmɔtshi wakakoke tshikitanya dikambo sɔ. Nshi yaso nyɛ, Jehowa amboyashikikɛ dia ‘lokumu l’ɔlɔlɔ layohomba sambishama.’ Ndoko onto lakoka shimba dia dikambo sɔ salema.​—Etsha 5:40, 42.

21. a) Ngande wasala andɔshi amɔtshi wa nshi nyɛ? b) Eshikikelo kakɔna kele laso?

21 Ewandji ɛmɔtshi w’ɛtɛmwɛlɔ la wa pɔlitikɛ kambaka la awui wa kashi ndo wa ngala dia todjɛ wekamu lo olimu. Andɔshi mbeyaka mɛna diele oko sho ndoko la ekokelo. Koko, oko wakakokɛ Jehowa Davidi lo nyuma, mbayondokokɛ ekambi Ande ɛlɔ kɛnɛ. (Malaki 3:6) Ɔnkɔnɛ, lo ɛnyɛlɔ ka Davidi, sho mbutaka la eshikikelo tshɛ ɔnɛ: “Dimi latekamaka le [Nzambi], handjuka woma. Keya untu ntshelami na?” (Esambu 56:11; 121:1-8; Romo 8:31) Eelo, oma lo ekimanyielo ka Jehowa, tamboyashikikɛ dia tetemala ndɔshana la ekakatanu tshɛ etena kakotshaso ɔkɛndɛ wakatosha Nzambi wa sambisha anto wa lo wedja tshɛ lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo.

[Nɔtɛ ya l’ɛse ka dikatshi]

a Enda kiombo yata ɔnɛ: “Ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula,” yele lo lɛkɛ 28.

b Yakatondjama oma le Ɛmɛnyi wa Jehowa.

Onde wɛ kokaka mbohɔ?

• Lande na kahombaso mbɔtɔnganyiya toho taso ta sambisha la ehomba w’anto?

• “Suku dia wuki” diakonya lo waaso akɔna w’eyoyo diambodihɔma?

• Kakɔna kakotshama oma lo olimu aso w’esambishelo, kânga lo bɛtshi dia nkɛtɛ diele anto hawoleke mbetawɔ losango laso?

• Lande na kahakoke andɔshi memadja esambishelo ka lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo?

[Kiombo ya lo lɛkɛ 28]

Ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula

Nkumbo kɛmɔtshi kakonɔ lo wodja w’Espagne otsha lo wodja wa Bolivie mbutaka ɔnɛ: “Ekɔ ɔngɛnɔngɛnɔ ndo ɔlɔ dia kambɛ Jehowa kâmɛ.” Ɔna ɔmɔ la pami la lo nkumbo kɛsɔ akonɔ lo wodja ɔsɔ dia tokimanyiya olui ɔmɔ wânganyi. Ɔngɛnɔngɛnɔ waki lande akambia mɛtɛ ambutshi ande woho ɔnɛ wele yema tshitshɛ oma lâsɔ, nkumbo k’otondo mbidja ndo ana w’apami anɛi waki la ɛnɔnyi lam’asa 14 la 25 wakatshu dia tokamba lɛkɔ. Asato l’atei awɔ wekɔ kakianɛ ambatshi mboka ndo ɔnawɔ la ntondo lakawaɛnya mboka ma la mbɔtɔ lo Kalasa k’olowanyelo w’ekambi.

Kadiyɛsɔ Angelica k’ɛnɔnyi 30 k’oma lo wodja wa Canada, lakamba lo Erɔpɛ wa lo ɛstɛ mbutaka ɔnɛ: “Ekakatanu wekɔ efula, koko dimi kondjaka ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula lo kimanyiya anto lo esambishelo. Otema ami minandemaka nto oma lo ɛtɛkɛta wa lowando w’oma le Ɛmɛnyi wa Jehowa wa lo etshumanelo kami wakambishaka mbala tshɛ losaka lo woho wakamaye ndjakimanyiya.”

Akadiyɛso amɔtshi w’otema ɔtɔi wele la ɛnɔnyi 20 la ɛmɔ w’oma lo wodja wa États-Unis, wakamba lo wodja wa République dominicaine mbutaka ɔnɛ: “Aki mbekelo efula yakatahombe mbekesanɛ layɔ. Koko, takatetemala lo olimu aso, ndo kakianɛ anto esambele l’atei wa ambeki aso wa Bible wɔtɔ lo nsanganya.” Akadiyɛso ahende asɔ wakakongɛ olui ɔmɔtshi wa apandjudi wa Diolelo l’osomba ɔmɔtshi waki etshumanelo komonga.

Kadiyɛso Laura, laya suke la kotsha ɛnɔnyi 30 lambokamba lo wodja okina olekanyi ɛnɔnyi ɛnɛi, mbutaka ɔnɛ: “Dimi salaka la wolo dia monga la lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ. Dui sɔ kimanyiyaka apandjudi dia mɛna ɔnɛ nsɛna lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ hɛnya dia onto ekɔ wola, koko ekɔ dui diakoka onto sɔna ndo dialɔmba dia onto monga la yimba y’ɔlɔlɔ. Monga la akoka wa kimanyiya anto akina, djekoleko akɛnda, ekɔ kiɔkɔ ya ɔngɛnɔngɛnɔ le mi, ɔngɛnɔngɛnɔ wambohiya ekakatanu wa mɛtɛ wonga la onto lakamba lo mbilo k’angɛndangɛnda. Hamengɔnyaki olimu wakambami lanɛ la yoho kina ya lɔsɛnɔ ndo layotshikala lanɛ edja tshɛ kayolanga Jehowa.”

[Kiombo/Osato wa lo lɛkɛ 32]

Akambo wele lo biukubuku Une bonne nouvelle pour des gens de toutes nations

Biukubuku Une bonne nouvelle pour des gens de toutes nations yekɔ la losango lɔsa paka dikatshi ɔtɔi lele lo ɛtɛkɛta 92. Losango lakɔ fundama lo okitɔ wa ntondo l’ɔtɔi. Lâsɔ, etena kadia onto lasawola la yɛ losango lakɔ, nde mbokaka di’oko nde mbaliewoyayɛ. Biukubuku nyɛ yekɔ la akambo akina w’ohomba efula:

L’etei ka lohoso wɛ ayɛna kartɛ ka nkɛtɛ. Kamba la kartɛ kɛsɔ oko ehomɔ kayokokimanyiya dia wɛ mbɔtɔnɛ la onto lasawola la yɛ. Ondo wɛ koka mbɛnya wodja wodjashiyɛ ndo mbɔlɔmba dia nde kɛnya wodja woyende. Lo sala ngasɔ, wɛ mbeyaka mbokonya dia nde ndjadja lo sawo, kɔsa oko ɔngɛnyi ndo ndjaoka dimɛna.

Mbɔtwɛlɔ ka biukubuku nyɛ kekɔ la wanya amɔtshi wahombaso takola dia kimanyiya dimɛna wanɛ watɛkɛta ɔtɛkɛta wahateye. Lam’alangayɛ, adia wanya asɔ dimɛna, ndo kamba lawɔ la ɔkɔmi tshɛ, nɛ dia nsɛnɔ y’anto nemanɛka la dui sɔ.

Ɛtɛ w’awui wofundami nɔnga aha tsho ɛtɛkɛta koko ndo alɛta wɛnya yoho yakangawɔ ɛtɛkɛta akɔ. Dikambo sɔ diayokokimanyiya dia mbeya woho wakangema ɛtɛkɛta lo traktɛ yaso ndo lo ekanda wa lo ɛtɛkɛta ekina. Lo yoho shɔ wɛ ayokoka mbeya esadi eto lo ɔtɛkɛta akɔna wele ekanda ɛsɔ.

[Osato]

Onde wɛ kambaka la biukubuku nyɛ lo esambishelo?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto