BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w06 4/1 lk. 29-lk. 32 od. 9
  • Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku dia Jobo

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku dia Jobo
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2006
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • “LUSHI LAKAMOTO LALANYEMI”
  • (Jobo 1:1–3:26)
  • “DIMI HALUNYA AKAMBU AMI W’USIMBWI UMA LE MI”
  • (Jobo 4:1–31:40)
  • “MBAMUMUYATSHUMUYA LUDJASHI LU DITSHU LA L’UTUKU”
  • (Jobo 32:1–42:17)
  • Tonge la “etetemalu ka Jobo”
  • Jɔbɔ akatombolaka lokombo laki Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2009
  • “Olongamɛke le Jehowa”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2022
  • Olowanyi wa Jɔbɔ
    Bible: Naa losango lele lɔkɔ?
  • Jɔbɔ aki la ekikelo ndo la olowanyi
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2006
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2006
w06 4/1 lk. 29-lk. 32 od. 9

Ɔtɛkɛta wa Jehowa wekɔ la lɔsɛnɔ

Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku dia Jobo

JƆBƆ owandji wa nkumbo, akadjasɛka lo nkɛtɛ ya Uzɛ, yatanema ɛlɔ kɛnɛ lo lɛkɛ la Arabiya. Ase Isariyɛlɛ efula wakadjasɛka lo Edjibito l’etena kɛsɔ. Kânga mbakinde komonga ose Isariyɛlɛ, Jɔbɔ akatɛmɔlaka Jehowa Nzambi. Bible mbutaka lo dikambo diande ɔnɛ: “Nduku untu la kete uku ndi, untu l’ololo ndu l’usimbwi, latukaka [Nzambi] woma, ndu lambukadimo uma lo kolo.” (Jobo 1:8) Nde akasɛnaka lo etena ka lam’asa ekambi ehende wa weke waki Nzambi, Yɔsɛfu y’ɔnaki Jakɔbɔ la omvutshi Mɔsɛ.

Mbeyaka monga ko Mɔsɛ lafɔnyawɔ ɔnɛ nde mbakafunde dibuku dia Jobo, akeyaka awui wendana la Jɔbɔ etena kakandadjasɛ ɛnɔnyi 40 lo wodja wa Midiyana, wele suke la nkɛtɛ ya Uzɛ. Mɔsɛ akakoke mboka nkumu yendana la ɛnɔnyi w’ekomelo wa lɔsɛnɔ la Jɔbɔ etena kaki ase Isariyɛlɛ suke la Uzɛ, otsha l’ekomelo k’ɛnɔnyi 40 wakawetsha l’oswe wa shɛnga.a Awui wakakomɛ Jɔbɔ wakafundama lo yoho nyɛ yele dibuku diakɔ mbɔsamaka oko dibuku dioleki dimɛna l’atei w’abuku wambofundama. Koko kɛnɛ koleki ele diɔ kadimolaka ambola wele oko: Lande na kasowa anto w’ɔlɔlɔ? Lande na ketawɔ Jehowa dia awui wa kɔlɔ ndjala? Onde anto wele kema kokele koka nama olowanyi awɔ otsha le Nzambi? Oko wediɔ etenyi kɛmɔtshi k’Ɔtɛkɛta wa Nzambi wakasambiyama, losango lele lo dibuku dia Jobo lekɔ la lɔsɛnɔ ndo la nkudu polo ndo ɛlɔ kɛnɛ.​—Heberu 4:12.

“LUSHI LAKAMOTO LALANYEMI”

(Jobo 1:1–3:26)

Lushi lɔmɔtshi, Satana akadje tâmu lo dikambo dia olowanyi wa Jɔbɔ otsha le Nzambi. Jehowa aketawɔ tâmu tɔsɔ ndo akatshike dia Satana mbela Jɔbɔ asui efula. Koko Jɔbɔ akatone dia ‘sɛka Nzambi.’​—Jobo 2:9.

Angɛnyi wa Jɔbɔ asato wakaye dia “ndjûsamba.” (Jobo 2:11) Vɔ wakadjasɛ la nde aha la tɛkɛta kânga ɔtɛkɛta ɔtɔi polo etena kakatatɛ Jɔbɔ tɛkɛta lo mbuta ate: “Lushi lakamuto lalanyemi.” (Jobo 3:3) Nde akakombola dia monga oko “ana w’ashashi waki komena usasi,” kana wakavu l’etema w’anyangɛwɔ.​—Jobo 3:11, 16.

Ekadimwelo lo ambola w’oma l’Afundelo:

1:4​—Onde ana wa Jɔbɔ wakasalaka fɛtɛ ka nshi yawɔ ya eotwelo? Ndoko, vɔ kosalaka. Tshɛkɛta yakadimɔma ɔnɛ “lushi” ndo “lushi l’eutwelu” oma lo Hɛbɛru tshikitana. Tshɛkɛta la tshɛkɛta yekɔ la kitshimudi yayɔ. (Etatelu 40:20) Tshɛkɛta “lushi” yokambiwɔ la yɔ lo Jobo 1:4, nembetshiyaka etena konga lam’asa ehotwelo la edjelo ka wonya. Ondo ana esambele wa Jɔbɔ wakasalaka dambo dia lo nkumbo dia nshi esambele mbala ɔtɔi lo ɔnɔnyi. Oko akawengɔnyaka, ɔna l’ɔna akikɔ la ‘lushi lande’ la dambo lo luudu lande.

1:6; 2:1​—Waa na waketawɔmaka dia mbɔtɔ dia temala la ntondo ka Jehowa? L’atei a wanɛ wakɔtɔka dia temala la ntondo ka Jehowa mbaki ndo Ɔna ɛtɔi laki Nzambi, mbuta ate Dui; andjelo wa kɔlamelo; ndo ana wa Nzambi wakatɔmbɔkɔ, mbidja ndo Satana Diabolo. (Joani 1:1, 18) Paka yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa Diolelo diaki Nzambi shikikɛma lo 1914, mbakayotshanyemaka Satana la ɛdiɛngɛ ande oma l’olongo. (Enyelo 12:1-12) Lo mbetawɔ dia vɔ mbɔtɔ dia memala la ntondo kande, Jehowa akɛnya la ntondo ka andjelo tshɛ tɔfwɛfwɛ taki Satana ndo akambo wendana la tɔfwɛfwɛ tɔsɔ.

1:7; 2:2​—Onde Jehowa akatɛkɛtaka la Satana onyɔ l’onyɔ? Bible hasha elembetshiyelo efula lo woho watɛkɛta Jehowa la ditongami dia lo nyuma. Koko, ɔprɔfɛta Mikaya akɛnyi ɛnɛlɔ kɛmɔtshi kele Jehowa akatɛkɛtaka onyɔ l’onyɔ nde la ondjelo ɔmɔtshi. (1 Khumi ya Dikanga 22:14, 19-23) Mɛnamaka ondo dia Jehowa akatɛkɛta la Satana onyɔ l’onyɔ aha lo tshimbo ya ondjelo ɔmɔtshi.

1:21​—Lo yoho yakɔna yakakoke Jɔbɔ kalola ‘l’otema wa nyango’? Lam’ele Jehowa Nzambi akatonge onto “uma lu ditshu dia kete,” lâsɔ tshɛkɛta ‘nyango’ tɛkɛtamaka lanɛ lo yoho ya didjidji dia nembetshiya nkɛtɛ.​—Etatelu 2:7.

2:9​—Kanyi yakɔna ondo yaki lo yimba ya wadi aki Jɔbɔ etena kakandatɛ omɛnde ate sɛka Nzambi kele mvɔka? Wadi aki Jɔbɔ akasowe woho wâmɛ oko omɛnde lo kɛnɛ tshɛ kakawashisha. Nde aki la kandji k’efula lo mɛna woho wakadiɛnɛ omɛnde, ɔnɛ laki pami ka wolo la hemɔ ka wɔnɔnyi. Nde akavusha anande wa ngandji. Nde akakoke mɛtɛ monga la lonyangu l’efula l’ɔtɛ wa kɛnɛ tshɛ kakâkomɛ woho ɔnɛ wele nde kondjokana yimba nto dia dui dimɔtshi di’ohomba efula, mbuta ate diɔtɔnganelo diaki lam’asawɔ la Nzambi.

Wetshelo le so:

1:8-11; 2:3-5. Oko wɛnamadiɔ lo dikambo dia Jɔbɔ, lâdiko dia ditshelo ndo ɛtɛkɛta w’amɛna, olowanyi nɔmbaka di’onto monga l’eyango w’ɔlɔlɔ dia kambɛ Jehowa.

1:21, 22. Lo tshikala la kɔlamelo le Jehowa lo tena di’ɔlɔlɔ ndo dia kɔlɔ, sho koka mɛnya dia Satana ekɔ kanga kashi.​—Tukedi 27:11.

2:9, 10. Oko Jɔbɔ, sho pombaka tshikala nge lo mbetawɔ oyadi ase nkumbo kaso hawɔshi eyango aso wa lo nyuma la nɛmɔ kana wekɔ lo totshutshuya dia sho sɛka mbetawɔ kaso.

2:13. Angɛnyi wa Jɔbɔ kokoka mbokeketsha lo kamba l’awui wendana la Nzambi ndo la alaka ande nɛ dia vɔ kondjashaka l’awui wa lo nyuma.

“DIMI HALUNYA AKAMBU AMI W’USIMBWI UMA LE MI”

(Jobo 4:1–31:40)

Dui diakɛnya angɛnyi wa Jɔbɔ asato oma l’ɛtɛkɛta awɔ ele ɔnɛ Jɔbɔ akasale dui dimɔtshi dia kɔlɔ efula diakɔ diakawosha Nzambi dilanya dia wolo. Elifazɛ mbakatatɛ tɛkɛta. Oma lâsɔ ko Bilidadɛ ndjɔsa ɔtɛkɛta lo kamba l’ɛtɛkɛta wa kɔlɔ efula. Zɔfara akatɛkɛta lo yoho yakaleke tshɛ kɔlɔ.

Jɔbɔ kombetawɔ ekanelo ka kɔlɔ kaki angɛnyi ande asato wakaye ndjowenda. Aha la nde shihodia lande na kaketawɔ Nzambi dia asui mbokomɛ, Jɔbɔ akaleke ndjaɛnya ɔnɛ nde ekɔ onto losembwe. Koko, Jɔbɔ akokaka Nzambi ngandji ndo akate ate: “Edja ndu lam’ayumukitshiya, dimi halunya akambu ami w’usimbwi uma le mi.”​—Jobo 27:5.

Ekadimwelo lo ambola w’oma l’Afundelo:

7:1; 14:14​—Kakɔna kalembetshiya “fono” kana “asui” wɔtɛkɛtami lo avɛsa anɛ? Asui wa Jɔbɔ wakonge wolo efula ko nde akɔsɛ lɔsɛnɔ lande oko fɔnu. (Jobo 10:17) Lam’ele nshi yetsha onto lo diombo, mbuta ate oma l’etena kavɔ onto polo lo eolwelo ekɔ etena ka wolo, Jɔbɔ akakiɛdika la fɔnu.

7:9, 10; 10:21; 16:22​—Onde ɛtɛkɛta wakatondja Jɔbɔ lo avɛsa anɛ mɛnyaka ɔnɛ nde kombetawɔka eolwelo? Jɔbɔ akatɛkɛtaka dikambo diendana la kɛnɛ kaki suke la mbokomɛ. Ko kakɔna kakalembetshiyaka ɛtɛkɛta ɛsɔ? Dui dimɔtshi ele naka nde akahombe mvɔ, kete ndoko onto la lo nshi yande lakakoke mbɛna. Lo ndjela kanyi yawɔ, Jɔbɔ akahombe ntshɔ l’odimu a pɛngando aha la mbeya ndoko dui polo ndo etena kakashikikɛ Nzambi. Ondo Jɔbɔ akalange nto mbuta ɔnɛ ndoko onto lakoka tomba oma lo diombo oma lo wolo ande hita. Jobo 14:13-15 mɛnyaka hwe ɔnɛ Jɔbɔ aki la elongamelo ka eolwelo.

10:10​—Ngande ‘wakakɛdia Jehowa Jɔbɔ oko awɛlɛ ndo mbokamia uku awele w’okamu’? Ɔsɔ ekɔ yoho mɔtshi ya tɛkɛta yɛnya woho wakakengama Jɔbɔ l’otema wa nyango.

19:20​—Kakɔna kakalange Jɔbɔ mbuta l’ɛtɛkɛta w’ɔnɛ ‘lakatshikala paka la lokoho la wanyu ami’? Lo mbuta dia nde akatshikala paka la lokoho la ɛngɔ kɛnama dia tɔ bu la lokoho, Jɔbɔ aki lo mbuta ondo dia nde hatshikadi kânga la ɛngɔ.

Wetshelo le so:

4:7, 8; 8:5, 6; 11:13-15. Hatohombe mbuta esadi eto ɔnɛ onto lele lo diɛnɛ l’ekakatanu ambona kɛnɛ kakandonɛ ndo ɔnɛ nde hetawɔma le Nzambi.

4:18, 19; 22:2, 3. Alako aso pombaka tombaka oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi, koko aha oma lo tokanyi taso hita.​—2 Timote 3:16.

10:1. Jɔbɔ aki l’okiyanu w’otamanya, woho wele nde kɔsɛdingola awui akina wakakoke monga lo kiɔkɔ y’asui ande. Hatohombe ndjakiyanya otamanya etena keso l’atei w’asui, djekoleko naka sho shihodiaka dimɛna kiɔkɔ y’asui akɔ.

14:7, 13-15; 19:25; 33:24. Oyadi ohemba tshɛ wakoka Satana tela, elongamelo ka eolwelo kokaka tokeketsha.

16:5; 19:2. Ɛtɛkɛta aso pombaka keketsha ndo sukɛ anto akina, koko aha mbanyangiya.​—Tukedi 18:21.

22:5-7. Alako washama aha la mbeya dikambo shikaa hawonge l’etombelo w’amɛna.

27:2; 30:20, 21. Nama kɔlamelo halɔmbɛ di’onto monga kokele. Jɔbɔ akasha Nzambi onongo woshasha.

27:5. Paka Jɔbɔ ndamɛ mbakakoke ndanya kɔlamelo yande, nɛ dia kɔlamelo nemanɛka la ngandji koka onto Nzambi. Ɔnkɔnɛ, sho pombaka mboka Jehowa ngandji k’efula.

28:1-28. Onto mbeyaka lɛnɛ ele diangɔ dia lo nkɛtɛ di’oshinga wolo. Etena kadiyangande, yimba yande mbokonyaka l’ahole wele kânga fudu kɛna etale efula hakoke mɛna. Koko, lomba laki Nzambi ndjaka oma lo mboka Jehowa wɔma.

29:12-15. Sho pombaka kɛnɛmɔla lɔsɛngɔ otsha le wanɛ wele lo dihombo.

31:1, 9-28. Jɔbɔ akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna lo woho wakandatone tɔkɛnyɔ ta kɔlɔ ta lo demba ta pami la womoto, loseka, awui wele kema losembwe, waha la kɛtshi, tɔkɛnyɔ ta ngala, nsaki ka lomombo ndo ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi.

“MBAMUMUYATSHUMUYA LUDJASHI LU DITSHU LA L’UTUKU”

(Jobo 32:1–42:17)

Ɔlɔngɔlɔngɔ wakawelɛka Elihu ɔnɛ lakendaka la washo aha la tɛkɛta akahokamɛ la solo dia lotutsha tamanu taki lam’asa Jɔbɔ la angɛnyi ande. Oma lâsɔ, nde akatatɛ tɛkɛta. Nde akangola Jɔbɔ nde la angɛnyi ande asato wakɔhɛnyɔlaka.

Kam’akashidiya Elihu tɛkɛta, Jehowa akakadimola esadi eto oma lo ponganɛndji. Nde kombisha ndoko olembetshiyelo lo dikambo dia asui wa Jɔbɔ. Koko, lo mboka ambola efula wotshikitanyi, Kanga-Wolo-Tshɛ akakimanyiya Jɔbɔ dia nde shihodia nkudu kande ka mamba ndo lomba lande l’efula. Jɔbɔ aketawɔ dia nde akatɛkɛta aha la kana lomba ndo akate ate: “Diako mbamumuyamia, mbamumuyatshumuya ludjashi lu ditshu la l’utuku.” (Jobo 42:6) Kɔlamelo yaki Jɔbɔ yakafutama etena kakakomɛ asui.

Ekadimwelo lo ambola w’oma l’Afundelo:

32:1-3​—Etena kakɔna kakakome Elihu? Lam’ele Elihu akoke awui tshɛ wakawatɛkɛtaka, lâsɔ ondo nde akadjasɛ suke la wɔ dia mpokamɛka sawo la ntondo ka Jɔbɔ tɛkɛta ndo l’ekomelo ka nshi esambele yakatshikala angɛnyi ande asato kii.​—Jobo 3:1, 2.

34:7​—Ngande wakonge Jɔbɔ oko onto “latonokaka losoko uku ashi”? L’etena kakinde la ɔkɛyi, Jɔbɔ akɔshi dia asekande asato asɔ nde mbakawasɔkaka, kânga mbele Nzambi mbakawasɔkaka. (Jobo 42:7) Ɔnkɔnɛ, nde akanɔka lɔsɔkɔ oko onto lanɔ ashi l’ɔngɛnɔngɛnɔ.

Wetshelo le so:

32:8, 9. Aha paka naka onto aya opalanga lo demba kete lâsɔ ɔnɛ nde aya la lomba. Lomba nɔmbaka di’onto shihodia Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma kande.

34:36. Olowanyi mɛnamaka lo woho ‘wayotohembama polo l’ekomelo’ lo toho totshikitanyi.

35:2. Elihu akahokamɛ la yambalo tshɛ ndo akashihodia tshondo ya dikambo la ntondo ka nde tɛkɛta. (Jobo 10:7; 16:7; 34:5) La ntondo ka mbisha dako, dikumanyi di’Akristo pombaka mpokamɛ la yambalo ndo shihodia dikambo dimɛna.​—Tukedi 18:13.

37:14; 38:1–39:30. Kana lomba l’elimu wa diambo waki Jehowa, mbuta ate woho wɛnyande nkudu ndo lomba lande tokimanyiyaka dia sho ndjakitshakitsha ndo mɛna dia oyindjamelo wa lowandji lande ekɔ dui dioleki ohomba oleki wahɔ aso hita.​—Mateu 6:9, 10.

40:1-4. Etena katoyɛ tokanyi ta tɛkɛta kɔlɔ lo lokombo la Kanga-Wolo-Tshɛ, sho pombaka ‘mbifɛ onyɔ la lonya laso.’

40:15–41:34. Ande wolo w’efula wele la nguwo nde la shimiamba (nkɔndɛ) lee! Dia sho tetemala l’olimu wa Nzambi, sho lawɔ tekɔ l’ohomba wa wolo w’oma le Otungi wa nyama shɔ yele la wolo efula, ɔnɛ latosha wolo.​—Filipi 4:13

42:1-6. Woho wakandoke dui diaki Jehowa ndo wakawawohola woho wɛnya Jehowa wolo ande akakimanyiya Jɔbɔ dia ‘mɛna Nzambi,’ kana shihodia akambo wa mɛtɛ wendana la nde. (Jobo 19:26) Dui sɔ diakayotshikitanyaka tokanyi tande. Etena kalongolaso engwelo k’oma l’Afundelo, sho pombaka monga la mposa ka wolo ka mbetawɔ munga kaso ndo sala etshikitanu.

Tonge la “etetemalu ka Jobo”

Dibuku dia Jɔbɔ mɛnyaka hwe ɔnɛ Nzambi bu l’onongo w’asui w’anto. Satana mbele l’onongo. Woho watshika Nzambi awui wa kɔlɔ toshaka diaaso dia sho mɛnya wedi akɔna weso lo dikambo diendana la lowandji laki Jehowa ndo la kɔlamelo yaso.

L’ɛnyɛlɔ ka Jɔbɔ, anto tshɛ woka Jehowa ngandji wayohembama. Ɔkɔndɔ wa Jɔbɔ toshaka eshikikelo ɔnɛ sho lawɔ kokaka tetemala l’atei w’asui. Vɔ toholaka dia ekakatanu wele laso hawototshikala pondjo pondjo. Jakoba 5:11 mbutaka ɔnɛ: “Nyu nyakuki lukumu la etetemalu ka Jobo, nyakenyi ekumelu ka [Jehowa].” Jehowa akafute Jɔbɔ lo woho wakandalame kɔlamelo yande. (Jobo 42:10-17) Ande elongamelo ka dimɛna kambokitshama la ntondo kaso, mbuta ate lɔsɛnɔ la pondjo lo Paradiso ka la nkɛtɛ lee! L’ɛnyɛlɔ ka Jɔbɔ, nyɛsɔ tɔshi yɛdikɔ ya nama olowanyi aso.​—Heberu 11:6.

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

a Dibuku dia Jobo diakafundama lo edja kolekanyi ɛnɔnyi 140, mbuta ate lam’asa ɔnɔnyi 1657 ndo 1473 la ntondo ka tena diaso nɛ. (N.T.D.)

[Esato wa lo lɛkɛ 32]

Wetshelo akɔna wakokaso kondja oma “etetemalu ka Jobo”?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto