BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w07 8/1 lk. 24-28
  • ‘Tewɔ weho tshɛ w’ɔkɔmiya’

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • ‘Tewɔ weho tshɛ w’ɔkɔmiya’
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2007
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Dui diaki komonga dimɛna dilɔmba
  • Tewɔ ɔkɔmiya
  • Lɔsɛnɔ l’ɔngɔnyi
  • Nshi yayaye y’amɛna
  • Ngande wakokayɛ monga la wɛdimo lo kɛnɛ kendana la falanga?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
  • Onde ‘wɛ ekɔ ɔngɔnyi le Nzambi’?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2007
  • Onde wɛkamu ayɛ le Nzambi wekɔ nge?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2006
  • Toyange Diolelo, koko aha diangɔ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2016
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2007
w07 8/1 lk. 24-28

‘Tewɔ weho tshɛ w’ɔkɔmiya’

“Lumu la untu haluyala ne dia efula ka diango dieli la ndi.”​—LUKA 12:15.

1, 2. a) L’awui akɔna wɛnayɛ waleka anto ndjasha ɛlɔ kɛnɛ? b) Shɛngiya yakɔna yakoka monga la waonga wele la anto asɔ le so?

ANTO efula mbɔsaka dia falanga, lomombo, dihole dia lâdiko lo tshunda, olimu wa falanga efula ndo nkumbo mbasha ɔngɛnɔngɛnɔ ndo mbɛnya dia onto amboyalɔngɔsɔlɛ nshi yayaye ya shikaa. Mɛnamaka dia lo wedja w’ɛngɔnyi kana wa wola, anto efula ndekaka ndjasha paka dia kondja lomombo la l’emunyi kana dia nyomoleka ntshɔ otsha la ntondo. Lo wedi okina, naka wekɔ la yema ya nsaki k’awui wa lo nyuma, kete tɔ kekɔ lo takitakita esadi esadi.

2 Kɛsɔ mɛtɛ mbakatatshi Bible. Tɔ mbutaka ɔnɛ: “Eyi wati: Lu nshi y’ekumelu, tena dia wulu diayuyala. Antu wayuyalanga, wayulanga ukundji, . . . [wayoyala] anangi wa engenongeno, wuleki wa [Nzambi]. Vo wayuyala l’efanelu ka ololo a [Nzambi], keli wayutuna wulu andi.” (2 Timote 3:1-5) Oko wasɛnawɔ lushi la lushi kâmɛ l’anto wele la waonga asɔ, Akristo wa mɛtɛ wekɔ lo tetemala tshutshuyama dia mbokoya yimba ndo yoho ya lɔsɛnɔ ya ngasɔ. Kakɔna kayotokimanyiya dia sho shika tanga la ntondo ka welo wadja andja ɔnɛ ‘dia sho ndjela lokolo lawɔ’?​—Romo 12:2.

3. Dako diakɔna diakasha Yeso diangaso sɛdingola?

3 Oko wende “Utatedi la Unduwanyi wa mbetawo kasu,” Yeso Kristo akatosha wetshelo w’ohomba efula lo dikambo sɔ. (Heberu 2:2) Lo diaaso dimɔtshi etena kakalembetshiyaka Yeso olui w’anto awui amɔtshi wa lo nyuma w’ohomba efula, pami kɛmɔtshi akôhembola ɔtɛkɛta lo mbɔlɔmba ate: “Umbetsha uteli onalingu akahani la mi sangu.” Yeso akakadimola lo mbisha pami kɛsɔ ndo anto tshɛ wakôhokamɛka dako dimɔtshi dia wolo. Nde akasha ɔhɛmwɛlɔ wa wolo wendana la ɔkɔmiya ndo akakeketsha ɔhɛmwɛlɔ ɔsɔ lo mbisha wɛɛla ɔmɔtshi watshutshuya onto dia kana yimba. Sho pombaka mbidja yambalo y’efula lo kɛnɛ kakate Yeso lo diaaso sɔ ndo menda woho wakokaso kamba la tɔ lo lɔsɛnɔ laso.​—Luka 12:13-21.

Dui diaki komonga dimɛna dilɔmba

4. Bonde kele woho wakahembola pami kɛsɔ Yeso ɔtɛkɛta komonga dimɛna?

4 La ntondo ka pami kɛsɔ mbohembola ɔtɛkɛta, Yeso akatɛkɛtaka l’ambeki ande ndo l’anto akina woho wa vɔ ndjalama diaha monga dungi pende, woho wa vɔ monga la dihonga dia mbetawɔ lo sɛkɛ dia wekɔ kâmɛ la Ɔna onto ndo woho wa nongola ekimanyielo ka nyuma k’ekila. (Luka 12:1-12) Lo mɛtɛ, ɔsɔ aki awui w’ohomba efula wakahombe ambeki nama l’otema. Koko l’atei wa sawo di’ohomba sɔ, pami kɛmɔtshi akahembola Yeso ɔtɛkɛta la shashimoya ndo akɔ̂lɔmbɛ dia pembola owanu ɔmɔtshi wakendanaka la lomombo la l’emunyi waki ondo lam’asa ase nkumbo. Tekɔ la wetshelo w’ohomba efula wakokaso kondja oma lo dikambo sɔ.

5. Kɛnɛ kakalɔmbɛ pami kɛmɔtshi ɛnyatɔ lo dikambo diande?

5 Vɔ mbutaka dia “lɔkɛwɔ l’onto mɛnamaka mbala efula l’awui watshɔ tokanyi tande lɛkɔ etena kahokamɛnde akambo wa lo nyuma.” Etena kakatɛkɛtaka Yeso akambo w’ohomba wa lo nyuma, ondo pami kɛsɔ akakanyiyaka kɛnɛ kakandakoke sala dia nde kondja yema ya falanga. Bible hate dia kana nde aki mɛtɛ l’ɔkɔkɔ w’oshika wa ndjakiyanya lo kɛnɛ kendana la sango diakandayangaka. Ondo oko wakeyamaka Yeso oko shushi ya lomba yeya mpembola akambo w’anto, pami kɛsɔ akayange dia Yeso kamba la lowandji laki lande woho wa nde kondja wahɔ oma lɔkɔ. (Isaya 11:3, 4; Mateu 22:16) Oyadi ɔkɔkɔ akɔna wakôtshutshuya dia nɔmba Yeso dikambo sɔ, kɛnɛ kakandalɔmbɛ akɛnya kɛnɛ kaki l’otema ande, mbuta ate nde kɔmbɔsaka awui wa lo nyuma kânga la yema ya nɛmɔ tshitshɛ. Shi kɛsɔ tɛnyaka mɛtɛ ohomba wa sho ndjasɛdingola? Ɛnyɛlɔ, lo nsanganya y’Akristo bu wolo dia yimba yaso mbekekɔ l’awui akina kana kanyiya kɛnɛ kayotosala l’ɔkɔngɔ. Lo dihole dia sala ngasɔ, sho pombaka mbidja yimba lo kɛnɛ katama ndo menda woho wakokaso kamba latɔ dia sho nyomoleka monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la Shɛso lele l’olongo, Jehowa Nzambi ndo l’asekaso Akristo.​—Osambu 22:22; Mako 4:24.

6. Lande na kakatone Yeso dia sala kɛnɛ kakɔlɔmbɛ pami kɛmɔtshi?

6 Oyadi kɛnɛ kakatshutshuya pami kɛsɔ dia nɔmba Yeso dia sala dui sɔ, Yeso kombetawɔ. Koko Yeso akawotɛ ate: “Pami, akankitsha umbadi kana ukahi l’adiku dianyu?” (Luka 12:14) Lo mbuta ngasɔ, Yeso akatɛkɛta dikambo diakeyaka anto dimɛna, nɛ dia lo ndjela Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, embadi wakasɔnamaka l’esomba dia pembolaka akambo wa ngasɔ. (Euhwelu k’Elembe 16:18-20; 21:15-17; Ruta 4:1, 2) Yeso, lo wedi ande, akayakiyanyaka dia akambo woleki ohomba, mbuta ate sambisha akambo wa mɛtɛ wendana la Diolelo ndo mbetsha anto lolango la Nzambi. (Joani 18:37) Lo ndjela ɛnyɛlɔ ka Yeso, lo dihole dia yimba yaso mbekekɔ l’awui wayakiyanya anto efula, sho kambaka la wenya ndo la wolo aso dia sambisha lokomu l’ɔlɔlɔ ndo dia ‘mbetɛ anto wa lo wedja tshɛ ambeki.’​—Mateu 24:14; 28:19.

Tewɔ ɔkɔmiya

7. Ɔsɛdingwelo akɔna wa la shɛnɔdi tshɛ wakasale Yeso?

7 Oko wakinde l’akoka wa mbeya eyango waki l’otema wa pami kɛsɔ, Yeso akeye dia dikambo dimɔtshi dia kɔlɔ diaki l’edia ka kɛnɛ kakɔlɔmbɛ pami kɛsɔ dia nde mbekama lo dikambo diande. Ɔnkɔnɛ, lo dihole dia tona tsho dia sala kɛnɛ kakandɔlɔmbɛ, Yeso akɛnya hwe kɛnɛ kakatshutshuya pami kɛsɔ dia nɔmba dui sɔ ndo akate ate: “Nyendi, nyewo okomiya wa diango tshe; ne dia lumu la untu haluyala ne dia efula ka diango dieli la ndi.”​—Luka 12:15.

8. Elɛwɔ ɔkɔmiya ndo polo lende akokawɔ konya onto?

8 Ɔkɔmiya bu tsho nsaki ka monga la falanga kana la diangɔ dimɔtshi, nɛ dia onto koka kamba la diɔ lo yoho ya dimɛna ndo la oyango w’ɔlɔlɔ. Ɔkɔmiya ekɔ nsaki k’otamanya k’ɔngɔnyi ndo ka lomombo kana ka diangɔ diele la onto okina. Onto lele l’ɔkɔmiya mongaka nshi tshɛ la nsaki kahashile ka kondja diangɔ, ondo diangɔ diele la onto okina, paka tsho l’oyango wa monga la diɔ, aha la mbidja yimba dia kana nde ekɔ l’ohomba adiɔ kana aha la kanyiya etombelo wayonga la dikambo sɔ le anto akina. Onto lele l’ɔkɔmiya mbetawɔka dia kɛnɛ kakombolande mbahemɛ tokanyi ndo etsha ande polo lo tɔ ndjokoma jambinzambi yande. Tohɔ dia ɔpɔstɔlɔ Paulo akɛdinya kanga ɔkɔmiya l’ɔtɛmɔdi wa dikishi, lahatokoka mbɔtɔ lo Diolelo diaki Nzambi.​—Efeso 5:5; Kolosai 3:5.

9. Lo toho takɔna takoka ɔkɔmiya mɛnama? Sha bɛnyɛlɔ dimɔtshi.

9 Diɛsɛ ko Yeso akasha ɔhɛmwɛlɔ lo kɛnɛ kendana la “okomiya wa diango tshe.” Ɔkɔmiya ndjaka lo toho efula. Ɔlɛmbɛ w’ekomelo wa l’Ɛlɛmbɛ dikumi shilaka toho tɔmɔtshi, lo mbuta ɔnɛ: “Tokomiyaki luudu la unyaye. Tokomiyaki wadi a unyaye, kuyanga usi ulimu andi la pami kana la umuntu, kuyanga ngombe kandi kana punda kandi, kuyanga engo kekina ka unyaye.” (Etumbelu 20:17) Bible ndola la bɛnyɛlɔ di’anto wakasale pɛkato ya weke l’ɔtɛ wa yoho mɔtshi y’ɔkɔmiya. Satana mbaki onto la ntondo la kɔmiya ɛngɔ k’onto okina, mbuta ate lotombo, kɛnɛmɔ ndo lowandji laki Jehowa. (Enyelo 4:11) Eva akakombola dia ndamɛ ndjalɔmbɔla, ndo woho wakandakesama lo dikambo sɔ mbakakonya anto lo pɛkato la nyɔi. (Etatelu 3:4-7) Ɛdiɛngɛ wekɔ andjelo waki kotetemala ngɛnangɛna ‘dihole diakiwɔ ntondo, koko wakatshike dihole diawɔ sɔ’ l’ɔtɛ wa dui diakiwɔ komonga la lotshungɔ. (Jude 6; Etatelu 6:2) Sho koka nto shila anto wele oko Balama, Akana, Ngɛhazi ndo Judasɛ. Lo dihole dia vɔ ngɛnangɛna la lɔsɛnɔ laki lawɔ, vɔ wakatshike dia nsaki k’otamanya ka lomombo la l’emunyi mbakonya lo kamba lo yoho ya kɔlɔ l’ɛkɛndɛ waki lawɔ, ndo kɛsɔ akâkonya l’elanyelo.

10. Ngande wahombaso ‘nsɛna wolo,’ oko wakalake Yeso?

10 Akakoke mɛtɛ dia Yeso mbɔtshiya ɔhɛmwɛlɔ ande wendana l’ɔkɔmiya l’ɛtɛkɛta wata ɔnɛ “nyendi”! Lande na? Nɛ dia bu wolo di’onto mɛna di’onto okina ekɔ la lokaki kana l’ɔkɔmiya, koko ekɔ wolo efula di’onto mbetawɔ dia ndo nde mbele la waonga wa kɔlɔ asɔ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akɛnya dia “saki ka ukundji eko udiu a wehu tshe w’akambu wa kolo.” (1 Timote 6:9, 10) Ombeki Jakɔba akalembetshiya dia nsaki ka kɔlɔ “lam’atshoto diemi, to kayuta [pɛkato].” (Jakoba 1:15) Lo yoho yɔtɔnɛ la dako diaki Yeso, sho pombaka ‘nsɛna wolo’ diaha sɛdingola anto akina dia menda kana wekɔ l’ɔkɔmiya, koko dia ndjasɛdingola shoamɛ dia mbeya nsaki yele l’etema aso, dia sho ‘mbewɔ weho tshɛ w’ɔkɔmiya.’

Lɔsɛnɔ l’ɔngɔnyi

11, 12. a) Ɔhɛmwɛlɔ akɔna wakasha Yeso lo kɛnɛ kendana l’ɔkɔmiya? b) Bonde kahombaso ndjela ɔhɛmwɛlɔ wakasha Yeso?

11 Ekɔ nto ɔkɔkɔ okina wahombaso mbewɔ ɔkɔmiya. Tende kɛnɛ kakakotsha Yeso: “Ne dia lumu la untu haluyala ne dia efula ka diango dieli la ndi.” (Luka 12:15) Sho pombaka mbidja yimba efula lo dikambo sɔ l’etena kɛnɛ kamboleka anto ndjasha lo nyanga lomombo la l’emunyi. Etena kɔsa anto ɔnɛ di’onto monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo tondoya lɔsɛnɔ paka nde monga l’ɔngɔnyi. Oma l’ɛtɛkɛta ɛsɔ, Yeso akɛnya dia lɔsɛnɔ lele l’oyango ndo la dimɛna haye kana halemanɛ la lomombo la l’emunyi, oyadi onto kongaka lalɔ tshavutshavu.

12 Koko, anto amɔtshi mbeyaka tona dia mbetawɔ dikambo sɔ. Vɔ mbeyaka fɔnya ɔnɛ lomombo la l’emunyi ndekaka mbetɛ lɔsɛnɔ ɔlɔ ndo dimɛna. Omalɔkɔ, vɔ ndjashaka tshɛ l’elimu wakoka mbakonya dia monga la lomombo la l’emunyi efula ndo dia sombana la diangɔ diele oko televiziɔ, aradiyo telefɔnɛ ndo weho ekina wa diangɔ diakombolawɔ. Vɔ mbɔsaka dia lo sala ngasɔ mbayowonga la lɔsɛnɔ la dimɛna. Ko tete le, lo sala ngasɔ vɔ hawoshihodia wetshelo wakasha Yeso.

13. Naa kanyi yele la wɛdimo yendana la lɔsɛnɔ ndo la lomombo?

13 Lo dihole dia ndeka mɛnya dia kana ekɔ ɔlɔlɔ kana kɔlɔ monga la lomombo efula, Yeso akɛnya hwe dia lɔsɛnɔ halemanɛ la “efula ka diango diele la [onto],” mbuta ate diangɔ diamondoshilaka la kondja. Lo dikambo sɔ, sho tshɛ mbeyaka ɔnɛ dia nsɛna, kana dia sukɛ lɔsɛnɔ laso halɔmbɛ mɛtɛ dia paka sho monga la diangɔ efula. Tekɔ tsho l’ohomba wa yema ya diangɔ dia ndɛ, yema y’ahɔndɔ wa ndɔta ndo dihole dia mbetama. Akanga w’ɛngɔnyi wekɔ la diangɔ sɔ tshavutshavu, ndo ase wola wekɔ lo ndɔ ta dia ta dia kondja kɛnɛ kewɔ latɔ ohomba. Koko, oyadi kanga ɔngɔnyi kana ose wola, vɔ tshɛ mongaka woho ɔtɔi etena kavɔwɔ. (Undaki 9:5, 6) Ɔnkɔnɛ, dia lɔsɛnɔ monga l’oyango ndo l’ohomba, lɔ halokoke ndo halohombe tsho nemanɛ la diangɔ diakoka onto kondja kana monga ladiɔ. Kanyi shɔ mbɛnama hwe etena kasɛdingolaso woho wa lɔsɛnɔ lakatɛkɛtaka Yeso.

14. Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo tshɛkɛta “lumu” yatanema lo Bible?

14 Etena kakate Yeso ɔnɛ “lumu la untu haluyala ne dia efula ka diango dieli la ndi,” tshɛkɛta yakandakambe la yɔ lanɛ dikambo dia “lumu” lo Evanjiliɔ wa Luka (lo Grɛkɛ, zo·eʹ) hendana la yoho ya nsɛna, koko la tshondotondo ya lɔsɛnɔ kana lɔsɛnɔ lɔamɛ.a Yeso akalange mɛnya dia oyadi kanga ɔngɔnyi kana ose wola mbeso, oyadi onto lasɛna lɔsɛnɔ la dimɛna kana ɔnɛ ladisowɛ dia ndjakotshiyɛ ehomba ande, sho bu l’akoka wa shikikɛ edja kahombaso nsɛna, oyadi dia mbeya kana loyi tayonga la lɔsɛnɔ kana bu. Yeso akate lo Dako diande dia lo dikona ate: “Untu akona l’atei anyu, lam’ayunduyakananya, ku ndi ayeya mbudia utali [wa lɔsɛnɔ l]andi kubita otoi?” (Mateu 6:27) Bible mɛnyaka hwe dia Jehowa ndamɛ mbele “eteko ka lumu,” ndo ɔnɛ paka ndamɛ oto mbakoka mbisha akanga wa kɔlamelo ‘lɔsɛnɔ l’oshika,’ kana ‘lɔsɛnɔ la pondjo,’ mbuta ate lɔsɛnɔ laha l’ekomelo oyadi l’olongo kana la nkɛtɛ.​—Osambu 36:9; 1 Timote 6:12, 19.

15. Lande na kayaɛkɛ anto amɔtshi lo lomombo la l’emunyi?

15 Ɛtɛkɛta waki Yeso mɛnyaka dimɛna woho wakoka anto monga esadi eto la kanyi ya kɔlɔ lo dikambo dia lɔsɛnɔ. Oyadi akanga w’ɛngɔnyi kana ase wola, anto tshɛ bu kokele ndo dui diakɔ diamɛ mbâkomɛ vɔ tshɛ. Mɔsɛ akate ate: “Nshi ya lumu lasu nkumaka lu deku akumi esambeli, wane wuleki wulu pulu ndu deku akumi enanei. Keli nshi yawo ndjalaka paka pa la asui. Yo yatushilaka esadi, ku shu nfumbo.” (Osambu 90:10; Jobo 14:1, 2; 1 Petero 1:24) L’ɔtɛ wa dui sɔ, anto wahatonge la diɔtɔnganelo dia dimɛna la Nzambi mongaka mbala efula la kanyi yele l’anto amɔtshi yakatɛkɛta ɔpɔstɔlɔ Paulo y’ɔnɛ: “Tolekaki, tonokaki, ne dia shu tayuvo lui.” (1 Koreto 15:32) Akina mɛnaka dia lɔsɛnɔ lekɔ lo teete esadi esadi ndo haweye kɛnɛ kayowakomɛ, omalɔkɔ vɔ nyangaka dia monga la lɔsɛnɔ l’oshika ndo la dimɛna lo ndjamɔtshɛ lomombo la l’emunyi. Ondo vɔ mbɔsaka ɔnɛ monga la lomombo la l’emunyi ayowakimanyiya lo yɛdikɔ mɔtshi dia monga la lɔsɛnɔ la shikaa. Ɔnkɔnɛ, vɔ tetemalaka la kamba dia ndjamɔtshɛ ɔngɔnyi ndo lomombo, lo ndjakesa ɔnɛ diangɔ sɔ mbasha onto lotui tshitshi ndo ɔngɛnɔngɛnɔ.​—Osambu 49:6, 11, 12.

Nshi yayaye y’amɛna

16. Lɔsɛnɔ la dimɛna nemanɛka la na?

16 Mbeyaka monga mɛtɛ dia lɔsɛnɔ la dimɛna, mbuta ate monga la diangɔ dia ndɛ efula, ahɔndɔ, mvudu ndo diangɔ dikina di’amɛna mbeyaka kimanyiya di’onto nsɛna dimɛna kana sakemɛ lo mpitadi y’amɛna efula, ndo mbokimanyiya dia nde nyomɔsɛna edja. Ko onde lɔsɛnɔ la ngasɔ mbele mɛtɛ lɔsɛnɔ loleki dimɛna ndo l’oshika? Lɔsɛnɔ la dimɛna halemanɛ l’edja kasɛna onto kana la efula ka diangɔ dia l’emunyi diakoka onto monga kana ngɛnangɛna ladiɔ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akɛnya wâle wakoka ndja lo ndjaɛkɛ tshɛ lo diangɔ sɔ. Nde akafundɛ Timɔtɛ ɔnɛ: “Ewuli akanga w’engonyi wa l’etena kene, dia vo tawutakulaki, ndu tawulungamelaki efumbofumbo k’ongonyi, keli walungameli [Nzambi], latutushaka diango tshe ushasha ne dia tongenyangenya.”​—1 Timote 6:17.

17, 18. a) Bɛnyɛlɔ diakɔna di’amɛna efula diendana la monga la lomombo la l’emunyi diahombaso mbokoya? b) Wɛɛla akɔna waki Yeso wayotɔsɛdingola lo sawo diayela?

17 Mbidja elongamelo l’ɔngɔnyi bu dui dia lomba nɛ dia ɔngɔnyi wekɔ “efumbofumbo.” Owandji wa nkumbo Jɔbɔ aki l’ɔngɔnyi efula, koko lam’akaye mpokoso lo shashimoya, ɔngɔnyi ande kokoka mbokimanyiya; vɔ wakashishɔ lo kamola ka sso. Paka diɔtɔnganelo dia dimɛna diaki lam’asande la Nzambi mbakôkokɛ l’asui ndo l’ekakatanu tshɛ wakahomana lande. (Jobo 1:1, 3, 20-22) Abarahama kombetawɔ dia lokema la lomombo l’efula la l’emunyi laki lande mboshimba diaha nde mbetawɔ olimu wa wolo wakawosha Jehowa ndo nde akafutama efula lo koma “lotshetshe la wedja efula.” (Etatelu 12:1, 4; 17:4-6) Bɛnyɛlɔ sɔ ndo dikina dia woho akɔ mbahombaso mbokoya. Oyadi dikɛnda kana opalanga mbeso, sho pombaka ndjasɛdingola dia mbeya kɛnɛ kele mɛtɛ ohomba lo lɔsɛnɔ laso ndo lo kɛnɛ kendana la lɛnɛ ele elongamelo kaso.​—Efeso 5:10; Filipi 1:10.

18 Awui angana wakatɛkɛta Yeso lo dikambo di’ɔkɔmiya ndo woho wa monga la kanyi y’ɔlɔlɔ lo dikambo dia lɔsɛnɔ ekɔ mɛtɛ awui w’ohomba ndo washa wetshelo. Koko Yeso aki la wetshelo ekina lo yimba, ɔnkɔnɛ nde akasha wɛɛla watshutshuya onto dia kana yimba wa kanga ɔngɔnyi ɔmɔtshi l’enginya. Ngande wendana wɛɛla ɔsɔ la so ɛlɔ kɛnɛ, ndo wetshelo akɔna wakokaso kondja oma lɔkɔ? Sawo diayela diayokadimola lo ambola asɔ.

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

a Tshɛkɛta kina ya lo Grɛkɛ yakadimɔma ɔnɛ “lumu” ko tshɛkɛta biʹos, oma lo tshɛkɛta shɔ mboye tɔtɛkɛta ta lo Falase tele oko “biographie” ndo “biologie.” Lo ndjela diksiɔnɛrɛ dimɔtshi, (Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words), biʹos mɛnyaka “etena kana edja kasɛna onto,” “yoho yasɛna onto,” ndo “kɛnɛ kele l’onto lo lɔsɛnɔ.”

Ngande wayoyokadimola?

• Wetshelo akɔna wakokaso kondja lo woho wakatone Yeso sala kɛnɛ kakɔlɔmbɛ pami kɛmɔtshi kaki l’atei w’olui w’anto?

• Lande na kahombaso ndjalama lo kɛnɛ kendana la ɔkɔmiya ndo ngande wakokaso sala dui sɔ?

• Lande na kele lɔsɛnɔ halemanɛ la lomombo la l’emunyi lele l’onto?

• Kakɔna mɛtɛ ketɛ lɔsɛnɔ ɛngɔ ka dimɛna ndo k’oshika?

[Osato wa lo lɛkɛ 25]

Lande na kakatone Yeso dia sala kɛnɛ kakɔlɔmbɛ pami kɛmɔtshi?

[Osato wa lo lɛkɛ 25]

Ɔkɔmiya mbeyaka konya l’etombelo wa kɔlɔ

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto