BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w07 8/1 lk. 28-32
  • Onde ‘wɛ ekɔ ɔngɔnyi le Nzambi’?

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Onde ‘wɛ ekɔ ɔngɔnyi le Nzambi’?
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2007
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Pami kaki la dui dimɔtshi diakotshindjaka wɔɔngɔ
  • Lande na kakinde “enginya”?
  • Woho wa monga ɔngɔnyi le Nzambi
  • Wanɛ wele ɔngɔnyi lo washo wa Nzambi
  • Kakɔna Kele Mɛtɛ Ohomba?
    Etshama oma le Ombetsha a woke
  • Kanga ɔngɔnyi la Lazaro
    Onto loleki woke lo tena tshɛ
  • Yeso ambokadimola owandji w’ɔngɔnyi
    Yeso ekɔ mboka, mɛtɛ ndo lɔsɛnɔ
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2007
w07 8/1 lk. 28-32

Onde ‘wɛ ekɔ ɔngɔnyi le Nzambi’?

‘Ɔsɔku mbele onto layaombela diangɔ, laha ɔngɔnyi le Nzambi.’​—LUKA 12:21.

1, 2. a) Anto mbetawɔka ndjahombia efula dia kondja na? b) Okakatanu ndo wâle akɔna wahomba Akristo ndɔshana la wɔ?

OYANGELO w’okundji bu tsho woho ɔmɔtshi wa kɛnyɔ yalanga ana kɛnya. Ɔsɔ ekɔ dikambo dia mɛtɛ diɛnama mbala la mbala lo lɔsɛnɔ l’anto oma ko mɔmbɔkɔmbɔla ndo lo wedja tshɛ. Ɛnyɛlɔ, woho wakawashola ahole w’eyoyo waki la mbɔkɔ y’akɛsɔ efula lo ntambe ka 19 l’Australie, l’Afrique du Sud, la Canada, ndo l’États-Unis, akakotola anto efula w’oma lo ahole wa tale, waketawɔ tshika mvudu yawɔ ndo anto wokawɔ ngandji dia toyanga ɔngɔnyi lo wedja wahaweye, mbala mɔtshi lo wedja wele lɔsɛnɔ bu dimɛna. Eelo, anto efula mbetawɔka dia ndjâdja lo wâle wa mamba ndo ndjahombia efula dia kondja ɛngɔnyi wakombola etema awɔ.

2 Kânga mbele anto efula ɛlɔ kɛnɛ hawoyasha lo nyanga ɔngɔnyi lo yoho shɔ, vɔ pombaka kamba la wolo dia kondja kɛnɛ kandjasɛnya. Dia sala dikambo sɔ lo dikongɛ nɛ di’akambo aya dui dia wolo ndo dia pâ efula. Bu dikambo dia wolo di’onto ndjakiyanya efula dikambo dia diangɔ dia ndɛ, ahɔndɔ, kana dia luudu polo lo minya yimba kana mbohɛ awui woleki ohomba. (Romo 14:17) Yeso akasha wɛɛla ɔmɔtshi wɛnya dimɛna dimɛna dionga diele l’anto sɔ. Wɛɛla akɔ tanemaka lo Luka 12:16-21.

3. Kɔndɔla lo tshena pe wɛɛla waki Yeso wele lo Luka 12:16-21.

3 Yeso akasha wɛɛla ande lo diaaso diakandatɛkɛta di’ohomba wa mbewɔ ɔkɔmiya wakatasɛdingola lo yɛdikɔ mɔtshi lo sawo dia mbala ketshi. L’ɔkɔngɔ wa nde mbisha ɔhɛmwɛlɔ wendana la ɔkɔmiya, Yeso akatɛkɛta dikambo dia kanga ɔngɔnyi ɔmɔtshi laki kɔngɛnangɛnaka nto mvudu yande yakandombaka diangɔ yakalole la diangɔ di’ɛlɔlɔ. Ko pami kakɔ akayitola ndo akake nkina yoleki weke dia nde nyomoyamɔtshiya diangɔ efula di’ɛlɔlɔ. Etena kakandakanyiyaka dia nde ayanga nsɛna lɔsɛnɔ la dimɛna efula ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ, Nzambi akawotɛ dia lɔsɛnɔ lande layanga komɛ, ndo onto okina mbayɔsa diangɔ di’ɛlɔlɔ tshɛ diakandombaka. Oma lâsɔ, Yeso akakomiya lo mbuta ate: “Osoku mbeli untu layaumbela diango, laha la ukundji le [Nzambi].” (Luka 12:21) Wetshelo akɔna wakokaso kondja oma lo wɛɛla ɔsɔ? Ngande wakokaso kamba la wetshelo ɔsɔ lo lɔsɛnɔ laso hita?

Pami kaki la dui dimɔtshi diakotshindjaka wɔɔngɔ

4. Akokaso mbuta lo kɛnɛ kendana la woho w’onto wakatɛkɛta Yeso lo wɛɛla ande?

4 Wɛɛla wakasha Yeso mbeyamaka dimɛna efula. Yeso akɔtshiya ɔkɔndɔ ɔsɔ lo mbuta tsho ate: “Kete ya kanga ongonyi omotshi yakangonya diango efula.” Yeso kombuta dia pami kɛsɔ akakondja diangɔ sɔ lo lokeso kana oma lo toho tokina ta kɔlɔ. L’ɛtɛkɛta ekina, nde kɔtɛkɛtaka dikambo dia pami kaki la dionga dia kɔlɔ. Ekɔ mɛtɛ dia lo ndjela kɛnɛ kakate Yeso, mbokɛmaka dia pami kɛsɔ akakambe wolo dia monga la diangɔ sɔ. Lo yɛdikɔ mɔtshi, sho koka mbuta dia nde aki pami kakakongɛ awui dimɛna ndo kakalɔngɔsɔla nshi yayaye dimɛna, ondo nde akasale dikambo sɔ di’ɔlɔlɔ wa nkumbo kande. Ɔnkɔnɛ, lo ndjela kanyi y’anto, nde koka mbɔsama oko onto lakakambe wolo ndo lakakotshaka ɛkɛndɛ ande dimɛna.

5. Naa dui diakatshindjaka pami kakatɛkɛta Yeso lo wɛɛla wɔɔngɔ?

5 Ɔnkɔnɛ, Yeso akelɛ pami kɛsɔ ɔnɛ kanga ɔngɔnyi, kɛsɔ nembetshiyaka dia nde aki onto laki la lomombo la l’emunyi efula. Koko oko wakadiɛnya Yeso, pami k’ɔngɔnyi kɛsɔ aki la dui dimɔtshi diakôtshindjaka wɔɔngɔ. Dikambɔ diande diakangɔnya diangɔ oleki woho wakandalongamɛka, efula mɛtɛ ndeka kɛnɛ kakinde l’ohomba kana kakandakoke momba. Kakɔna kakandahombe sala?

6. Ɛsɔnwɛlɔ akɔna wahomba sala Ɛmɛnyi wa Jehowa efula ɛlɔ kɛnɛ?

6 Efula k’Ɛmɛnyi wa Jehowa ɛlɔ kɛnɛ pomanaka l’awui wafɔna efula la waki la pami k’ɔngɔnyi kɛsɔ. Akristo wa mɛtɛ salaka la wolo dia monga anto wele la losembwe, wakamba elimu dimɛna ndo l’otema ɔtɔi. (Kolosai 3:22, 23) Oyadi as’olimu mbewɔ kana vamɛ mbayakambɛ, mbala efula vɔ ndjashaka lo yoho yoleki tshɛ dimɛna l’olimu. Etena kayangawɔ mbadiya mpɛtɛ l’olimu kana mbasha elimu ekina w’amɛna, vɔ mongaka la ntondo ka yɛdikɔ ya mbɔsa. Onde vɔ pombaka mbetawɔ mbidiyama mpɛtɛ l’olimu ko nyomoleka futama falanga efula? Woho akɔ wamɛ mbele Ɛmɛnyi wa Jehowa efula weke akɛnda wekɔ la timba efula lo kalasa. L’ɔtɛ wa dui sɔ, vɔ mbeyaka nongola weshasha kana mbelamɛ dia ntɔtɔ lo kalasa ya lâdiko ya lokumu. Onde vɔ pombaka ndjela kɛnɛ kasala anto efula ndo mbetawɔ dikambo sɔ?

7. Ngande wakakandola pami ka lo wɛɛla wa Yeso dikambo diakôtshindjaka wɔɔngɔ?

7 Tokalole lo wɛɛla waki Yeso. Kakɔna kakasale pami k’ɔngɔnyi ka lo wɛɛla ɔsɔ etena kakandangɔnya diangɔ efula polo lo nde aya bu la dihole dia mbidja kɛnɛ kakandahombe mina? Nde akɔshi yɛdikɔ ya mbitola mvudu yande ya eombelo ko mbika nkina ya weke woho wa nde momba diangɔ diande tshɛ di’ɛlɔlɔ. Ondo kanyi shɔ akokitshakitsha asolo ndo akawosha ɔngɛnɔngɛnɔ wakôkonya dia monga l’ekanelo kɛnɛ ɔnɛ: “Ku layutela utema ami nti: Utema we la diango efula diumbami dia deku efula. Ukaki olo, olekaki, onokaki, ongenangenaki.”​—Luka 12:19.

Lande na kakinde “enginya”?

8. Ɛngɔ kakɔna k’ohomba kakohɛ pami ka lo wɛɛla wa Yeso?

8 Koko oko wakadiɛnya Yeso, yɛdikɔ yakɔshi pami k’ɔngɔnyi shɔ kokoka mbosha lotui tshitshi la mɛtɛ. Mɛnamaka dia nde akohɛ dikambo dioleki ohomba, mbuta ate lolango la Nzambi. Pami kɛsɔ akakanyiyaka paka dikambo diande ndamɛ, woho wayondokoka nsɛna dimɛna, ndɛ, nɔ ndo ndjangɛnyangɛnya. Nde akafɔnya ɔnɛ l’ɔtɛ wende la “diango efula” nde akahombe nto nsɛna “deku efula.” Lonyangu ko aha kɛnɛ kakandakanyiyaka mbakôkomɛ. Oko wakadite Yeso ntondo, “lumu la untu haluyala ne dia efula ka diango dieli la ndi.” (Luka 12:15) Paka ko l’otsho ɔsɔ, diangɔ tshɛ diakandombe, nde akaditshike lo shashimoya nɛ dia Nzambi akawotɛ ate: “Enginya li! Wayolomba [anima] aye l’utshu w’elo one. Ku diango diakayalongosola diayuyala diaki na?”​—Luka 12:20.

9. Bonde kakelamɛ pami ka lo wɛɛla waki Yeso ɔnɛ enginya?

9 Tambokoma lo dikambo di’ohomba efula dia lo wɛɛla waki Yeso. Nzambi akelɛ pami kɛsɔ ɔnɛ enginya. Diksiɔnɛrɛ dimɔtshi, (The Exegetical Dictionary of the New Testament) mɛnyaka dia yoho ya tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakandakambe la yɔ “nembetshiyaka nshi tshɛ onto laha la shɛnɔdi.” Diɔ mbutaka dia lo wɛɛla ɔsɔ Nzambi mɛnyama oko onto lakamba la tshɛkɛta shɔ dia mɛnya lo sɛkɛ “tɛdikɔ ta kɔlɔ tendana la nshi yayaye takɔshi pami k’ɔngɔnyi kɛsɔ.” Tshɛkɛta shɔ mendanaka, aha la onto lele bu la yimba, koko la “onto latona dia mbeya dia nde pombaka mendɛ le Nzambi.” Kɛnɛ kakatɛkɛta Yeso lo dikambo dia pami k’ɔngɔnyi kɛsɔ toholaka kɛnɛ kakandayotɛka Akristo wa lo ntambe ka ntondo waki l’etshumanelo ka Laodikiya, lo Asie Mineure ɔnɛ: “We kata wati: Kanga ongonyi kemi, lambukundja ukundji haluhumbi nduku engo. We heyi wati: Kanga lunyangu keye, ndu okei, ndu wula, ndu tshungu ndu utakataka.”​—Enyelo 3:17.

10. Lande na kele monga la “diango efula” hashikikɛ ɔnɛ onto ayɔsɛna “deku efula”?

10 Sho pombaka kana yimba lo wetshelo wakondjaso lo dikambo sɔ. Onde sho kokaka monga oko pami ka lo wɛɛla, mbuta ate kamba la wolo efula dia monga la “diango efula,” koko hatosale kɛnɛ kele ohomba dia sho monga l’elongamelo ka nsɛna “deku efula”? (Joani 3:16; 17:3) Bible mbutaka ɔnɛ: “Ukundji hakimanyia antu lu lushi la kele,” ndo ɔnɛ “one latekamaka l’ongonyi andi, ayoko.” (Tukedi 11:4, 28) Ɔnkɔnɛ, Yeso akakotsha lo wɛɛla ɔsɔ ɔhɛmwɛlɔ w’ekomelo ɔnɛ ate: “Osoku mbeli untu layaumbela diango, laha la ukundji le [Nzambi].”​—Luka 12:21.

11. Bonde kele ekɔ anyanya mendɛ paka lo lomombo la l’emunyi dia monga l’elongamelo ndo la lotui tshitshi lo nshi yayaye?

11 Etena kakate Yeso ɔnɛ “osoku mbeli,” nde akɛnyaka dia kɛnɛ kakakomɛ pami k’ɔngɔnyi ka lo wɛɛla kayokomɛ nto wanɛ wendɛ paka lo lomombo la l’emunyi dia monga l’elongamelo ndo lotui tshitshi lo nshi yayaye. Aha ‘ndjaombɛ ɔngɔnyi mbele kɔlɔ,’ koko tona dia monga ‘ɔngɔnyi le Nzambi.’ Ombeki Jakɔba akasha woho akɔ wâmɛ w’ɔhɛmwɛlɔ etena kakandafunde ɔnɛ: “Nyuyi nyu wane watutaka nyati: Elo kana lui tayutsho l’usumba a wuhu one la wuhu one, tayutshikala leko eleko tshe, tayetetaka ukanda, tayukundja waho. Keli nyu hanyeyi akambu wayuyala lui.” Kakɔna kahombawɔ sala? “Dieli la nyu dia mvuta nyati: Naka [Jehowa] alanga, tayuyala la lumu, ku tayutsha okone kana osoku.” (Jakoba 4:13-15) Oyadi ɔngɔnyi kana efula ka diangɔ kakoka onto monga ladiɔ, ayonga tshɛ anyanya naka nde bu ɔngɔnyi le Nzambi. Ko lâsɔ, kakɔna kalembetshiya monga ɔngɔnyi le Nzambi?

Woho wa monga ɔngɔnyi le Nzambi

12. Lo sala na ayotonga ɛngɔnyi le Nzambi?

12 Lo ndjela ɛtɛkɛta wa Yeso, monga ɔngɔnyi le Nzambi tshikitana la ndjamɔtshɛ lomombo la l’emunyi kana ndjangɔnya. Ɔnkɔnɛ, Yeso aki lo mɛnya dia dikambo dioleki ohomba lo lɔsɛnɔ laso hahombe monga dia ndjamɔtshɛ ɛngɔnyi wa l’emunyi kana ngɛnangɛna la kɛnɛ kele laso. Koko sho pombaka kamba la diangɔ diele laso dia nɔngɔsɔla kana dia nyomoleka ndowanya diɔtɔnganelo diele lam’asaso la Jehowa. Aha la tâmu, lo sala ngasɔ, tayonga ɛngɔnyi le Nzambi. Lande na? Nɛ dia dikambo sɔ diayotokondjiyɛ ɛtshɔkɔ efula oma le nde. Bible totɛka ɔnɛ: “Otshoko wa [Jehowa] mbatongonyaka. Ndi hataheka lunyangu ladiku diawo.”​—Tukedi 10:22.

13. Ngande ‘wangɔnya’ ɔtshɔkɔ wa Jehowa?

13 Etena katshɔkɔla Jehowa ekambi ande, mbala tshɛ nde mbashaka kɛnɛ koleki dimɛna. (Jakoba 1:17) Ɛnyɛlɔ, etena kakasha Jehowa ase Isariyɛlɛ nkɛtɛ ya vɔ mbidjasɛ, nde akawasha nkɛtɛ “yuludi l’awele la usanga.” Kânga mbakawataka dia nkɛtɛ y’Edjibito yaki nkɛtɛ yakalole l’awɛlɛ la osanga, nkɛtɛ yakasha Jehowa ase Isariyɛlɛ yakatshikitana la y’Edjibito lo dui dimɔtshi di’ohomba efula. Mɔsɛ akatɛ ase Isariyɛlɛ ate: “Yo yeli kete yatulamaka [Jehowa,] Nzambi kanyu ololo.” L’ɛtɛkɛta ekina, vɔ wakahombe ngɔna nɛ dia Jehowa akâkokɛka. L’edja tshɛ kaki ase Isariyɛlɛ la kɔlamelo le Jehowa, nde akâtshɔkɔlaka efula ndo wakasɛnaka yoho ya lɔsɛnɔ yakɛnamaka hwe dia yakaleke yoho yakasɛnaka wedja tshɛ wakasukana la wɔ. Eelo mɛtɛ, ɔtshɔkɔ wa Jehowa “mbatongonyaka”!​—Walelu 16:13; Euhwelu k’Elembe 4:5-8; 11:8-15.

14. Ngande wayaoka anto wele ɛngɔnyi le Nzambi?

14 Etelo k’ɔnɛ “ɔngɔnyi le Nzambi” kadimɔmaka nto ɔnɛ “mɛnama ɔngɔnyi oma le Nzambi” (Today’s English Version) kana “ɔngɔnyi lo washo wa Nzambi.” (The New Testament in Modern English, by J. B. Phillips) Mbala efula wanɛ wele ɛngɔnyi l’emunyi ndekaka ndjakiyanya dia woho wayowɔsama le anto akina. Kɛsɔ mɛnamaka mbala efula lo yoho ya lɔsɛnɔ yasɛnawɔ. Vɔ nangaka mambiya anto la kɛnɛ kelɛ Bible ɔnɛ ‘ofunu wa kɛnɛ kele l’onto.’ (1 Joani 2:16) Otshikitanyi la wɔ, wanɛ wele ɛngɔnyi le Nzambi mbetawɔmaka le nde, mpomɔka lokolo l’ɔlɔlɔ lo washo ande, nde mbaokaka ngandji k’otamanya ndo wekɔ la diɔtɔnganelo dia dimɛna efula la nde. L’ɔtɛ wa dui sɔ, vɔ ndjaokaka dia wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo la lotui tshitshi loleki lɔnɛ tshɛ lakoka ndja oma l’ɔngɔnyi wa l’emunyi. (Isaya 40:11) Dimbola diahatakadimɔma diɔ nɛ: Ngande wakoka onto monga ɔngɔnyi lo washo waki Nzambi?

Wanɛ wele ɔngɔnyi lo washo wa Nzambi

15. Kakɔna kahombaso sala dia monga ɔngɔnyi le Nzambi?

15 Lo wɛɛla waki Yeso, pami kɛsɔ akakongɛ akambo ndo akakambe efula dia ndjangɔnya, ndo akelamɛ enginya. Ɔnkɔnɛ, dia monga ɔngɔnyi le Nzambi, sho pombaka ndjaketembola dia kamba la wolo ndo ndjasha efula l’elimu wele mɛtɛ la nɛmɔ ndo wele ohomba efula lo washo wa Nzambi. L’atei awɔ mbele ndo wɔnɛ wakadjanga Yeso ɔnɛ: “Nyutshu, nyete wedja tshe ambeki.” (Mateu 28:19) Kamba la wenya aso, la wolo aso ndo la diewɔ diaso aha dia nyanga dia nyomoleka monga la lɔsɛnɔ la dimɛna, koko l’olimu wa sambisha ndo wa mbetɛ anto ambeki, mbeyaka mbɛdikama la onto lomba diangɔ. Wanɛ wakasale dui sɔ wakatshɔkwama efula lo nyuma, oko wadiɛnya awui wakete wayela anɛ.​—Tukedi 19:17.

16, 17. Akambo akɔna wakete wakokayɛ kɔndɔla wɛnya yoho ya lɔsɛnɔ yetɛ onto ɔngɔnyi lo washo wa Nzambi?

16 Tɔshi ɛnyɛlɔ k’Okristo ɔmɔtshi wa pami wa lo wodja ɔmɔtshi wa lo Asie. Nde akakambaka olimu wendana l’awui wa waa ɔrdinatɛrɛ ndo akafutamaka falanga efula. Koko, olimu ɔsɔ akawɔsɛka suke la wenya ande tshɛ ndo nde akɛnyi dia lonyuma lande lôtakitakita. L’ekomelo, lo dihole dia nyanga dia vɔ mbodiya lo dihole dia lâdiko l’olimu ande, nde akatshike olimu akɔ ndo akatatɛ salaka ndo sondjaka woho ɔmɔtshi wa diangɔ dia mpɛ dielɛwɔ crème woho wa nde monga la wenya efula wa kotshaka ehomba ndo ɛkɛndɛ ande wa lo nyuma. Asekande wakakambaka la nde wakawɔlaka. Ko etombelo akɔna waki la dikambo sɔ? Nde mbutaka ate: “Lo mɛtɛ, dimi laya la falanga efula ndeka etena kakamakambaka olimu wa waa ɔrdinatɛrɛ. Kɛnɛ komosala amboleka mbishami ɔngɛnɔngɛnɔ nɛ dia laya bu l’okiyanu ndo la lonyangu oko wakimi lalɔ l’olimu ami wa ntondo. Ndo kɛnɛ koleki ohomba ele dimi loyaoka dia lamboleka ndjasukanya la Jehowa.” Otshikitanu wakasale Okristo ɔsɔ akokimanyiya dia ndjokamba olimu wa lo tena tshɛ, ndo ɛlɔ kɛnɛ nde ekɔ lo kamba lo bɛtɛlɛ k’Ɛmɛnyi wa Jehowa ka lo wodja ande. Ɔtshɔkɔ wa Jehowa mɛtɛ ‘ngɔnyaka.’

17 Ɛnyɛlɔ kekina ekɔ ka womoto ɔmɔtshi lakole lo nkumbo kakawɔsaka kalasa la nɛmɔ efula. Nde akɔtɔ lo kalasa y’adidi la France, la Mexique, la Suisse ndo aki la elongamelo ka kamba olimu wa dimɛna efula. Nde akate ate: “Lakatondoya lo lɔsɛnɔ, lakalɛnyamaka ndo lakakondja waaso efula wa kamba olimu, koko lakokaka dia lekɔ lo pomba ɛngɔ kɛmɔtshi, lakokaka dia dimi bu l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ kânga yema.” Oma lâsɔ, nde akayeka akambo wendana la Jehowa. Nde akakotsha ate: “Lam’akamayahamaka l’awui wa lo nyuma, nsaki kami ka ngɛnyangɛnya Jehowa ndo ka mbokaloya kânga lo yɛdikɔ ya tshitshɛ kɛnɛ kakandambisha akakimanyiya dia dimi mɛna dimɛna mboka ka dimi mbeta, mbuta ate kambɛ Jehowa lo tena tshɛ.” Nde akatshike olimu wakandakambaka ndo akabatizama esadi eto. Aya ɛnɔnyi 20 wende lo kamba l’ɔngɛnɔngɛnɔ olimu wa lo tena tshɛ. Nde tetemalaka mbuta ate: “Anto amɔtshi mbeyaka mbɔsa dia lambolanya diewo diami, koko vɔ mɛnaka dia lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ, ndo vɔ ngɛnangɛnaka atɔndɔ wayelami lo lɔsɛnɔ lami. Lushi tshɛ dimi nɔmbaka Jehowa dia kimanyiyami dia dimi monga la okitshakitsha dia dimi mbetawɔma le nde.”

18. L’ɛnyɛlɔ ka Paulo, ngande wakokaso monga ɛngɔnyi lo washo wa Nzambi?

18 Saulo, lakayokomaka ɔpɔstɔlɔ Paulo aki onto laki la elongamelo ka kamba olimu wa dimɛna efula. Koko nde akayofunda l’ɔkɔngɔ ate: “Dimi lambete diango so tshe anyanya dia ololo wa nimbitela Kristu Jesu Khumemi.” (Filipi 3:7, 8) Le Paulo, ɔngɔnyi wakandakondja le Kristo ndeka la fwa ɛngɔ tshɛ kakakoke andja mbosha. Woho akɔ wâmɛ mbele, lo tshika eyango tshɛ wa lokaki ndo lo mbesa yoho ya lɔsɛnɔ yakɛnɛmɔla omamemelo wa Nzambi, sho lawɔ koka monga ɛngɔnyi le Nzambi. Ɔtɛkɛta wa Nzambi toshikikɛka ɔnɛ: “Difutu dia ndjakitshakitsha la woma wa [Jehowa] dieli: ekundji, nemo la lumu.”​—Tukedi 22:4.

Onde wɛ kokaka nembetshiya?

• Dui diakɔna diakatshindjaka pami ka lo wɛɛla wa Yeso wɔɔngɔ?

• Lande na kakelamɛ pami ka lo wɛɛla wa Yeso ɔnɛ enginya?

• Kakɔna kalembetshiya monga ɔngɔnyi le Nzambi?

• Ngande wakokaso monga ɔngɔnyi le Nzambi?

[Osato wa lo lɛkɛ 30]

“Otshoko wa [Jehowa] mbatongonyaka”

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto