Tohame lo ewo k’oshika lo monga la ‘ohetoheto’
EKAMBI waki Jehowa tshɛ nyangaka dia mbetawɔma oma le nde. Lam’ele sho kombolaka dui sɔ, sho nomɔlomɔka dia ndowanya eongelo ka mbetawɔ kaso ndo dia mbokambɛ olimu w’ekila l’ohetoheto tshɛ. Koko, ɔpɔstɔlɔ Paulo kotolaka yambalo yaso lo wâle ɔmɔtshi wakoka tokomɛ, ndo wâle akɔ wakikɔ la shɛngiya le ase Juda amɔtshi wakasɛnaka lo nshi yande. Nde akate ate: “Vɔ weekɔ l’ohetoheto lee [Nzambi], koko ohetoheto waakiwɔ keema wa ɔnɛ w’anto wamana akambo mfundo.” (Romo 10:2, Dyookaneelo dy’Oyooyo) Mbokɛmaka hwe dia mbetawɔ kaso ndo woho watɛmɔlaso Jehowa hahombe mbika etshina lo nsaki yele laso. Tekɔ l’ohomba wa kondja ewo k’oshika k’Otungi aso ndo ka lolango lande.
Lo efundelo wande ekina, Paulo akɛnya woho wɔtɔnɛ lɔkɛwɔ letawɔma oma le Nzambi la nsaki kele l’onto ka kondja ewo. Nde akalɔmbɛ dia ambeki waki Kristo ‘ndodiama la ewo k’oshika’ ka lolango la Nzambi ‘dia vɔ kɛndakɛnda lo yoho y’ɔlɔlɔ dia ngɛnyangɛnya Jehowa l’akambo tshɛ,’ ndo dia vɔ ‘tetemala ntɔ elowa lo elimu w’ɔlɔlɔ tshɛ ndo dia vɔ fudia ewo k’oshika ka Nzambi.’ (Kol. 1:9, 10) Lande na kele ekɔ ohomba efula dia fudia ‘ewo k’oshika’? Ndo lande na kahombaso fudia ewo ka ngasɔ?
Etshina ka mbetawɔ
Ewo k’oshika ka Nzambi ndo ka lolango lande oko wɛnyamidiɔ lo Bible ekɔ etshina ka mbetawɔ kaso. Otondoyala sho bu la ewo k’oshika ka ngasɔ, tshike mbetawɔ kaso kotoyala oko luudu lokiwɔ lo nkɛtɛ ya lɔsɛnga lahakɔhɛ la nyukɔ la lɔpɛpɛ. Paulo tokeketshaka dia sho kambɛ Nzambi olimu w’ekila la ‘akoka aso w’ekanelo ka yimba’ ndo dia ‘mpiloya timba taso.’ (Romo 12:1, 2) Wekelo wa Bible wa mbala la mbala kokaka tokimanyiya lo dikambo sɔ.
Ewa, kadiyɛso kɛmɔtshi kakamba olimu w’ombatshi mboka wa pondjo lo wodja wa Pologne mbutaka ate: “Otondoyalaka dimi haleke Ɔtɛkɛta waki Nzambi mbala la mbala, tshike totomohama l’ewo k’oshika kaki Jehowa. Lonto lami l’Okristo lotolana, mbetawɔ kele lami le Nzambi kotɔla esadi eto ndo dui sɔ diotolanya lonyuma lami.” Tatetawɔke pondjo dia dui sɔ tokomɛ. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka pami kɛmɔtshi kakafudia ewo kande k’oshika kendana la Jehowa ndo kakayetawɔmaka le nde.
“Ndi ngandji katumukaka elembe aye li”
Osambo ɔsɔ wadiema oko Osambu 119 lo Bible yaso kɛnɛmɔlaka nsaki yaki la omembi w’esambo lo kɛnɛ kendana la ɛlɛmbɛ, waohwelo, wadjango ndo dombwelo diaki Jehowa. Nde akafunde ate: “Dimi layongenangena lu elembe aye. . . . Aui aye watongenyangenyaka.” Nde akafunde nto ɔnɛ: “Ndi ngandji katumukaka elembe aye li! Vo mbatumukanaka yanyi tshe.”—Osam. 119:16, 24, 47, 48, 77, 97.
Tshɛkɛta “ngɛnangɛna” ndo “kanaka” nembetshiyaka kana yimba l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo ngɛnangɛna l’okanelo wa yimba wa ngasɔ. Tɔtɛkɛta tɔsɔ mɛnyaka ngandji kakokaka omembi w’esambo wekelo w’ɛlɛmbɛ waki Nzambi. Ngandji kɛsɔ kondja oma lo nsaki kaheyama ɔtɛ l’ekolo kaki l’omembi w’esambo l’otema ande. Koko, nde aki la nsaki k’oma k’ɛse otema ka ‘kanaka yimba’ la ɛlɛmbɛ waki Nzambi dia nde shihodia ɛtɛkɛta wa Jehowa. Oma lo dionga diande sɔ sho kokaka mɛna dia nde akalangaka dia mbeya Nzambi ndo lolango lande dimɛna dimɛna.
Mbokɛmaka hwe dia ngandji kakokaka omembi w’esambo Ɔtɛkɛta waki Nzambi kaki ngandji k’oma k’ɛse otema. Sho kokaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi lawɔ mbokaka Ɔtɛkɛta waki Nzambi ngandji k’oma k’ɛse otema? Onde dimi ngɛnangɛnaka wadielo ndo ɔsɛdingwelo w’etenyi kɛmɔtshi ka Bible lushi tshɛ? Onde dimi mbadiaka Bible l’etete ndo tatɛka wadielo akɔ la dɔmbɛlɔ?’ Naka sho kadimola ɔnɛ eelo lo ambola asɔ, kete ondo ‘tekɔ lo fudia ewo kaso k’oshika ka Nzambi.’
Ewa mbutaka ate: “Dimi pembaka tena tshɛ dia ndowanya wekelo ami w’onto ndamɛ. Tatɛ oma lam’akamalongola biukubuku ‘ Voyez le bon pays ’ dimi tokambaka layɔ suke la mbala tshɛ lo wekelo ami. Dimi salaka la wolo dia sala eyangelo lo Étude perspicace des Écritures ndo lo abuku akina naka ekɔ ohomba.”
Tɔshi ɛnyɛlɔ kekina kaki atshukanyi amɔtshi Wojciech nde la Małgorzata, wanɛ wele l’ɛkɛndɛ efula lo nkumbo. Atowosalaka dia vɔ mbidja wekelo wa Bible l’ekongelo kawɔ? “Sho ndjatshungwɛka etena ka mbekaka Ɔtɛkɛta waki Nzambi l’onto ndo l’onto. Oma lâsɔ, lo wekelo aso wa nkumbo ndo l’asawo aso wa lushi la lushi, sho tɔkɛtshanyaka akambo w’ohomba wakatashola.” Wekelo w’onto ndamɛ wa lotshimola wakawaela ɔngɛnɔngɛnɔ efula ndo mbakimanyiyaka dia vɔ ‘fudia ewo kawɔ k’oshika.’
Teke la yimba yɔlɔngɔswami
Oko weso Akristo, sho mbetawɔka dia Nzambi nangaka dia “antu tshe nshimbamela ndu nkuma lu ewu ka mete.” (1 Tim. 2:3, 4) Dui sɔ tɔtɔmiyaka ohomba wa mbadiaka Bible ndo salaka la wolo dia ‘kishihodia.’ (Mat. 15:10) Dui dimɔtshi diakoka tokimanyiya dia kotsha oyango ɔsɔ ele nɔngɔsɔla timba taso wonya wa wekelo. Dui sɔ mɛnyaka dionga diaki l’ase Bɛrɔya wa lo nshi y’edjedja etena kakâsambisha Paulo lokumu l’ɔlɔlɔ: “Vo waketawo diui l’uhetu: wakayangiayangia la lushi la lushi lu afundelu, kana akambu ane mete kewo.”—Etsha 17:11.
Onde wɛ mbokoyaka ɛnyɛlɔ k’ase Bɛrɔya lo monga l’ohetoheto ndo lo minyaka awui wekola yimba etena kekayɛ Bible? Okristo kokaka mbokoya ɛnyɛlɔ k’ase Bɛrɔya oyadi kânga nde kɔngɛnangɛnaka wekelo wa Bible lo nshi yakete. Ndo nto, etena katatshunde anto amɔtshi mbatawakitshakitsha ndo mbekelo yawɔ ya mbadiaka ndo mbekaka, koko dui sɔ hadiohombe monga ngasɔ le Akristo. Oyadi ɛnɔnyi waya laso, sho kokaka mbewɔ akambo wekola yimba. Ndo etena kadiayɛ, wɛ koka menda akambo wakokayɛ totɛ anto akina. Ɛnyɛlɔ, shi wɛ koka ndjadjɛ oyango wa nyanga dui dimɔtshi diakokayɛ totɛ olonganyi ayɛ kana onyayɛ Okristo etena kekayɛ? Sala dui sɔ ayokokimanyiya dia wɛ kimɛ awui akɔ ndo diayonga la shɛngiya y’ɔlɔlɔ le anto akina.
Lo kɛnɛ kendana la wonya wekayɛ, yela ɛnyɛlɔ kaki Ɛzɛra, okambi ɔmɔtshi waki Nzambi wa lo nshi y’edjedja ‘ɔnɛ lakalɔngɔsɔla otema ande dia mbeka ɛlɛmbɛ waki Jehowa.’ (Ez. 7:10) Ngande wakokayɛ sala dui sɔ? Wɛ kokaka nɔngɔsɔla dihole diakoka kokimanyiya dia wɛ mbeka. Oma lâsɔ, djasɛ ndo lɔmba Jehowa dia nde kɔlɔmbɔla ndo kosha lomba. (Jak. 1:5) Yambola ɔnɛ: ‘Wetshelo akɔna wayangami kondja oma lo wekelo ɔnɛ?’ Etena kadiayɛ, koyangake tokanyi toleki ohomba. Ondo wɛ mbeyaka funda akambo akɔ kana mbidja tolembetelo l’ahole wa lânde wayoyolanga ndjohɔka. Sɛdingola woho wakokayɛ kamba l’awui akɔ l’esambishelo, etena kɔsayɛ tɛdikɔ kana kakeketshayɛ anyayɛ ambetawudi. Oya l’ekomelo ka wekelo, vusola akambo wakayeke lo tshena pe. Dui sɔ diayokokimanyiya dia wɛ kimɛ awui wakayeki.
Ewa mbutaka kɛnɛ katondosalaka ɔnɛ: “Etena kadiami Bible, dimi kambaka la Index des publications Watch Tower, ndo CD-ROM ka Watchtower Library. Dimi mbɔsaka nɔtɛ l’oyango wa tokamba layɔ l’esambishelo.”
Aya ɛnɔnyi efula wasala anto amɔtshi wekelo wa lotshimola ndo dui sɔ diambakimanyiya dia vɔ ndjasha l’akambo wa lo nyuma. (Tuk. 2:1-5) Koko, vɔ wekɔ l’ɛkɛndɛ efula ndo ekɔ tshondo y’okakatanu dia ndjatshungwɛ etena ka sala wekelo w’onto ndamɛ. Naka ngasɔ mbediɔ le yɛ, etshikitanu akɔna wakokayɛ sala l’ekongelo kakiyɛ?
Ngande wakokaso kondja etena?
Ondo wɛ ayetawɔ esadi eto dia ekɔ wɔdu dia ndjatshungwɛ etena ka sala akambo wangɛnangɛnaso. Anto efula wakɛnyi dia kɛnɛ kakoka mbâkimanyiya dia ndjasha lo wekelo w’onto ndamɛ ele ndjadjɛ oyango wakokawɔ kotsha, ɛnyɛlɔ oko mbadia Bible k’otondo. Lo mɛtɛ, mbeyaka monga wolo dia mbadia ɛkɔndɔ w’etale etale wendana l’ɔlɔndji wa waoho, awui wendana la tɛmpɛlɔ ka lo nshi y’edjedja kana prɔfɛsiya ya wolo wolo yɛnama dia yɔ hayendana la lɔsɛnɔ la lushi la lushi. Sala la wolo dia wɛ takola wanya wayokokimanyiya dia wɛ kotsha oyango ayɛ. Ɛnyɛlɔ, la ntondo ka wɛ sɛdingola etenyi kɛmɔtshi ka lo Bible kɛnama wolo, wɛ kokaka mbadia awui wendana la dihole diakasalema ɔkɔndɔ akɔ ndo woho wɔtɔnɛwɔ l’akambo wele laso. Awui wa ngasɔ kokaka tanema lo dibuku “ Toute Écriture est inspirée de Dieu et utile, ” diambotondjama l’ɛtɛkɛta suke la 50.
Ekɔ mɛtɛ dui diakeketsha dia kamba la yimba yayɛ etena kadiayɛ Bible. Dui sɔ koka kokimanyiya dia wɛ monga oko onto lɛna anto ndo akambo wendana l’ɔkɔndɔ akɔ. Naka wɛ kamba l’alako angana anɛ, kete ondo wekelo ayɛ wayoleka kosha ɔngɛnɔngɛnɔ ndo wɛ ayokondja ɛtshɔkɔ. Omalɔkɔ, wɛ ayoleka nomɔlomɔ dia mbɔsa etena ka sala wekelo. Dui sɔ diayokokimanyiya dia wɛ monga la mbekelo ka mbadiaka Bible lushi tshɛ.
Kânga mbele alako wa la diko ango kokaka tokimanyiya l’onto ndo l’onto, kakɔna kakoka nkumbo kele l’elimu efula sala? Shi ayonga dimɛna di’ase nkumbo mbidjasɛ kâmɛ ndo kɛtshanya ɛlɔlɔ wakokawɔ kondja oma lo wekelo wa nkumbo? Tokanyi t’ɛlɔlɔ kokaka tomba oma l’ɔkɛtshanyelo ɔsɔ, ɛnyɛlɔ oko mbɔsaka minitɛ ngana lushi tshɛ la pindju kana lo nshi mɔtshi dia sɛdingola etenyi kɛmɔtshi ka Bible. Kana ondo ɔkɛtshanyelo ɔsɔ wayɛnya dia nyekɔ l’ohomba wa sala etshikitanu lo ekongelo kanyu ka lo nkumbo. Ɛnyɛlɔ, ase nkumbo mɔtshi wakɛnyi dia ekɔ dimɛna kɛtshanya divɛsa dia lushi kana mbadia etenyi kɛmɔtshi ka lo Bible l’ɔkɔngɔ w’olelo. La ntondo ka vɔ sola mɛsa kana tosala elimu ekina tshɛ, ase nkumbo mbetshaka minitɛ 10 kana 15 dia kɛtshanya Afundelo kana dia mbadia etenyi ka Bible kele l’ekongelo. L’etatelo, ase nkumbo mbeyaka mɛna dui sɔ oko diekɔ wolo efula, koko hateta edja vɔ mbeyaka ndjêkɛ ndo ndjodiɔsa oko tshondo y’ɔngɛnɔngɛnɔ.
Wojciech nde la Małgorzata nembetshiyaka kɛnɛ kakakimanyiya nkumbo kawɔ lo mbuta ɔnɛ: “Lo nshi yakete takashishaka wenya aso l’awui wele bu ohomba ndo w’anyanya. Takayɔsaka yɛdikɔ ya kitshakitsha wenya wakatetshaka dia fundanɛ mikanda l’Ɛtɛrnɛtɛ. Takakitshakitsha nto wenya wakatetshaka lo tɔkɛnyɔ ndo takashikikɛ lushi ndo wonya wakatasalaka wekelo wa lotshimola.” Ase nkumbo kɛnɛ hawonyange kânga yema tshitshɛ l’ɔtɛ wakawasale etshikitanu ɛsɔ, ndo nyu lawɔ kokaka sala etshikitanu akɔ wâmɛ lo nkumbo kanyu.
Sunganaka dia sho pama lo ewo k’oshika
Wekelo w’Ɔtɛkɛta waki Nzambi wa lotshimola kokaka ntɔ “elua lu elimu w’ololo tshe.” (Kol. 1:10) Naka wɛ sala dui sɔ, kete ehamelo ayɛ wayɛnama le anto tshɛ. Wɛ ayonga la lonyuma la wolo ndo ayoshihodia akambo wa mɛtɛ wa lo Bible. Wɛ ayɔsaka tɛdikɔ tele la wɛdimo ndo ayoyalɔngɔsɔla dia kimanyiya anto akina, aha la sala akambo lo yoho ya tshambandeko. Lâdiko di’akambo tshɛ, wɛ ayoleka ndjasukanya la Jehowa. Wɛ ayoleka ngɛnangɛna waonga ande, ndo dui sɔ diayɛnama etena katɛyɛ anto akina akambo wendana la nde.—1 Tim. 4:15; Jak. 4:8.
Oyadi ɛnɔnyi akɔna wele la yɛ, kana akambo wambohomana la yɛ, sala la wolo dia tetemala ngɛnangɛna Ɔtɛkɛta waki Nzambi ndo salaka wekelo wa lotshimola l’oyango wa kamba l’awui akɔ. Wɛ kokaka monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa hatohɛ welo wadjayɛ. (Heb. 6:10) Nde ayokɔtshɔkɔla efula.
[Kiombo ya lo lɛkɛ 13]
ETENA ‘KAHAMASO LO EWO K’OSHIKA’. . .
Sho keketshaka mbetawɔ kaso le Nzambi ndo sho kɛndakɛndaka lo yoho yangɛnyangɛnya Jehowa.—Kol. 1:9, 10
Sho shihodiaka akambo, mongaka la shɛnɔdi ndo mbɔsaka tɛdikɔ t’ɛlɔlɔ.—Osam. 119:99
Sho ndekaka ngɛnangɛna dia kimanyiya anto akina dia vɔ ndjasukanya la Jehowa.—Mat. 28:19, 20
[Esato wa lo lɛkɛ 14]
Tana dihole diakoka kokimanyiya dia wɛ sala wekelo ekɔ tshondo y’okakatanu, koko dui sɔ ekɔ dui di’ɔngɛnɔngɛnɔ
[Osato wa lo lɛkɛ 15]
Nkumbo mɔtshi mbadiaka etenyi kɛmɔtshi ka Bible l’ɔkɔngɔ w’olelo