BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w12 2/15 lk. 26-30
  • Nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2012
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • NYODJASƐ L’ASE NKUMBO AKINA KI
  • TAKIMANYIYA DIA VƆ MBƆTƆ L’ƆTƐMWƐLƆ WA MƐTƐ
  • WOHO WAKOKA ANTO AKINA MBAKIMANYIYA
  • TATOHEKƆKE
  • Onde wɛ koka mbidja welo dia nkimanyiya
    Olimu aso wa Diolelo—2010
  • Akambo wa mɛtɛ hela “wɔladi, koko . . . lokuwa la ta”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2017
  • Ambola w’oma le ambadi
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2022
  • Totondoya okakatanu wa sambisha apami
    Olimu Aso wa Diolelo—2009
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2012
w12 2/15 lk. 26-30

Nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ

“We mbeyaka kana we ayushimbela [olonganyi ayɛ]?”—1 KOR. 7:16.

ONDE WƐ KOKAKA NKADIMOLA?

Ngande wakoka Akristo wele lo nkumbo kahasangi ɔtɛmwɛlɔ mbidjasɛ lawɔ lo ki?

Ngande wakoka Okristo nkimanyiya ase nkumbo kande wele bu ambetawudi dia vɔ mbɔtɔ l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ?

Ngande wakoka ase etshumanelo akina nkimanyiya Akristo wele lo nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ?

1. Kakɔna kakoka ntomba naka ase nkumbo amɔtshi hawetawɔ losango la Diolelo?

ETENA kakatome Yeso ambeki ande l’esambishelo, nde akawatɛ ate: “Lam’ayunyutatshokaka, kanyutasambishaka nyati: Diulelu dia l’ulungu diaya suki.” (Mat. 10:1, 7) Wanɛ waketawɔka losango lɔsɔ l’otema ɔtɔi waki la wɔladi ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Koko Yeso akawatɛ nto ɔnɛ anto efula wayotona losango lɔsɔ. (Mat. 10:16-23) Anangɛso l’akadiyɛso amɔtshi wele lo nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ pɛnyahɛnyamaka efula.—Adia Mateu 10:34-36.

2. Lande na kakoka Akristo wele lo nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ?

2 Onde dui sɔ nembetshiyaka di’Akristo wele lo nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ hawokoke monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ? Ndoko nɛ di’Akristo amɔtshi mbeyaka monga l’atei w’ɔlɔshamelo wa wolo koko akina wekɔ yakiwɔ ki. Ndo nto, aha tena tshɛ mbalɔshamawɔ nɛ dia dui sɔ nemanɛka la dionga diele la ɔnɛ lele Okristo. Koko Jehowa tshɔkɔlaka wanɛ wele la kɔlamelo otsha le nde lo mbakimanyiya dia vɔ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ kânga lo tena di’ɛhɛnyɔhɛnyɔ. Ɔnkɔnɛ, Akristo wasɛna lo nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ kokaka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ naka 1) vɔ nsala la wolo dia mbidjasɛ l’ase nkumbo yawɔ ki ndo 2) mbidja welo wa l’otema ɔtɔi dia nkimanyiya ase nkumbo yawɔ wele bu Akristo dia vɔ mbɔtɔ l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ.

NYODJASƐ L’ASE NKUMBO AKINA KI

3. Lande na kahomba Akristo mbidjasɛ l’ase nkumbo akina ki?

3 Ondo ase nkumbo wele bu Akristo wayoleka mbetawɔ akambo wa mɛtɛ naka nyu mbidjasɛ la wɔ ki. (Adia Jakoba 3:18.) Kânga naka ase nkumbo amɔtshi bu Akristo, anangɛso kana akadiyɛso pombaka nsala la wolo dia mbidjasɛ la wɔ ki. Ngande wakokawɔ nsala dui sɔ?

4. Ngande wakoka Akristo nama ki kawɔ ka l’etei k’otema?

4 Akristo pombaka nama ki kawɔ ka l’etei k’otema. Dia nsala dui sɔ, vɔ pombaka salaka alɔmbɛlɔ w’oma k’ɛse otema dia vɔ monga la “ki ka [Nzambi]” koleki tshɛ. (Fil. 4:6, 7) Koko dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo la ki, ekɔ ohomba nkondja ewo kaki Jehowa ndo nkitanyiya atɔndɔ wa l’Afundelo. (Is. 54:13) Mbɔtɔka lo nsanganya ya l’etshumanelo, mbishaka kɔmatɛrɛ ndo monga l’ohetoheto l’olimu w’esambishelo ekɔ nto ohomba dia monga la ki ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Ekɔ ohomba di’Akristo wasɛna lo nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ ndjashaka mbala la mbala l’elimu w’Okristo. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka kadiyɛso Enzaa lahɛnyahɛnyama efula oma le omɛnde lele bu Okristo. Nde akatshɔka mbala la mbala l’esambishelo paka l’ɔkɔngɔ wa nde nshidiya elimu ande wa mama ka nkumbo. Enza mbutaka ate: “Jehowa tshɔkɔlakami efula etena tshɛ kadjami welo dia nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ.” Ɛtshɔkɔ wa ngasɔ mbishaka ɔngɛnɔngɛnɔ ndo ki.

5. Naa okakatanu waleka mpomana l’Akristo wasɛna lo nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ, ndo ekimanyielo kakɔna kakokawɔ nkondja?

5 Sho pombaka nsala la wolo dia mbidjasɛ ki ndo monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna l’ase nkumbo kaso wele kema ambetawudi. Dui sɔ koka monga tshondo y’okakatanu nɛ di’awui amɔtshi wakokawɔ tɔlɔmba dia nsala mbeyaka ndɔshana l’atɔndɔ wa lo Bible. Ase nkumbo kaso amɔtshi wele bu Akristo mbeyaka tômalɛ l’ɔtɛ wayelaso atɔndɔ wa lo Bible, koko dui sɔ diatotokonyake diaha sho ntetemala nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Naka hatongi la wɛdimo etena kele ndoko tɔndɔ dia lo Bible diɔnywami, kete sho mbeyaka ntondja ewanu w’anyanya lo nkumbo. (Adia Tukedi 16:7.) Etena keso la ntondo k’ekakatanu, ekɔ ohomba sho nkamba l’alako wa l’Afundelo watanema lo mikanda w’olui w’ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ ndo alako watosha dikumanyi.—Tuk. 11:14.

6, 7. a) Lande na kalɔshama elonganyi ɛmɔtshi weka Bible kana wele Akristo? b) Ko kakɔna kahombawɔ nsala?

6 Dia mbidjasɛ ki l’ase nkumbo kaso wele bu ambetawudi, sho pombaka ndjaɛkɛ le Jehowa ndo nsala la wolo dia mbeya woho wayaokawɔ. (Tuk. 16:20) Kânga wanɛ wâkatatɛ mbeka Bible pombaka nsala ngasɔ. Mbeyaka monga ko waomi kana wadi amɔtshi wele Akristo hawotone di’elonganyi awɔ mbeka Bible nɛ dia vɔ mbeyaka ɔnɛ dui sɔ diekɔ di’ɔlɔlɔ wa nkumbo kawɔ. Koko akambo mbeyaka salema etshuletshule lo nkumbo nkina. Ɛnyɛlɔ, kadiyɛso Esther suyaka dia nde konangaka kânga yema di’omɛnde mbeka Bible l’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Nde mbutaka ate: “Mbala efula, lakakashaka kana lakatshumbaka ekanda wakekaka omɛmi.” Howard laki konangaka dia wadiɛnde mbeka Bible oma l’etatelo mbutaka ate: “Waomi efula mbokaka wɔma etena katatɛ wadiɛwɔ mbeka Bible nɛ dia vɔ fɔnyaka ɔnɛ wayotonganyiyama lo yâto mɔtshi y’ɔtɛmwɛlɔ. Lam’ele mbeyaka monga ko vɔ haweye kɛnɛ ka nsala la ntondo ka dui dia ngasɔ, vɔ ndjokomaka lo mpɛnyahɛnya wadiɛwɔ.”

7 Wanɛ weka Bible l’atshukanyi wahɛnyahɛnyama oma l’elonganyi awɔ pombaka mbaɛnya ɔnɛ bu dimɛna vɔ ntshika dia mbeka l’ɔtɛ wa dui sɔ. Mbala efula, vɔ koka ntondoya okakatanu ɔsɔ naka vɔ monga la memakana ndo nɛmiya elonganyi awɔ waheke Bible. (1 Pet. 3:15) Howard mbutaka ate: “Lekɔ la lowando efula le wadiɛmi l’ɔtɛ wakandayakimɛka ndo wakinde komomalaka lo tshambandeko.” Wadiɛnde mbutaka ate: “Howard w’omɛmi akambutɛ dia dimi ntshika mbeka Bible nɛ dia nde akafɔnyaka ɔnɛ wakambetawoyaka akambo la wolo. Kânga mbakamomalaka efula, lakawotɛka dia ondo nde ekɔ la shadiya, koko lakawotɛka nto ɔnɛ dimi bu l’ɛkɔkɔ wɛnya dia ngasɔ mbediɔ. Ɔnkɔnɛ, lakɔlɔmbɛ dia nde lawɔ ntatɛ mbadia dibuku diakamekaka. Nde akadiadia ndo akɛnyi di’awui tshɛ wa lɔkɔ waki mɛtɛ ndo dui sɔ diaki la shɛngiya ya wolo le nde.” Ekɔ mɛtɛ di’atshukanyi efula mbeyaka ndjaoka ekalema kana mfɔnya ɔnɛ diwala diawɔ diekɔ lo wâle etena katshɔ elonganyi awɔ wele Akristo lo nsanganya kana l’esambishelo. Koko naka olonganyi weka Bible kana wele Okristo monga la lɔsɛngɔ ndo nanga olonganyi ande wele bu Okristo, kete dui sɔ diayonga l’etombelo w’amɛna efula.

TAKIMANYIYA DIA VƆ MBƆTƆ L’ƆTƐMWƐLƆ WA MƐTƐ

8. Dako diakɔna diakasha Paulo Akristo wodjashi l’elonganyi wele kema ambetawudi?

8 Ɔpɔstɔlɔ Paulo akalake Akristo diaha vɔ nkakitɔna l’elonganyi awɔ l’ɔtɛ wewɔ bu ambetawudi.b (Adia 1 Koreto 7:12-16.) Naka atshukanyi w’Akristo mbeya ɔnɛ elonganyi awɔ wele kema ambetawudi kokaka ndjokoma Akristo lushi lɔmɔtshi, kete dui sɔ diayowakimanyiya dia vɔ nama ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ. Koko vɔ pombaka monga la yewo etena kasambishawɔ elonganyi awɔ wele bu Akristo. Bɛnyɛlɔ diayela nɛ mɛnyaka mɛtɛ ka dikambo sɔ.

9. Lande na kahomba Okristo monga la yewo etena katatɛnde mbeka Bible l’olonganyi ɔmɔtshi wele bu ombetawudi?

9 Jason mbutaka ate: “Etena kakameke akambo wa mɛtɛ mbala ka ntondo, dimi kotshimbatshimba dia nsambisha anto akina.” L’ɔkɔngɔ w’ombeki wa Bible nshihodia ɔnɛ awui wambondeka oma l’Afundelo wekɔ mɛtɛ, ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula wele la nde mbeyaka mbotshutshuya dia mbutɛka anto awui akɔ wonya tshɛ. Nde mbeyaka nongamɛ di’ase nkumbo kande wele bu ambetawudi mbetawɔ losango la Diolelo mbala kakɔ ɔtɔi, koko aha anto tshɛ mbatolietawɔka. Kakɔna kakasale wadi aki Jason etena kakandawɛnyi ôsambisha? Nde mbutaka ate: “Laki la lonyangu l’efula.” Womoto ɔmɔtshi lakayetawɔka mbeka akambo wa mɛtɛ ɛnɔnyi 18 l’ɔkɔngɔ w’omɛnde akate ate: “Dimi lakalangaka têkaka yema yema.” Naka wɛ ekɔ lo mbeka Bible l’onto ɔmɔtshi lele olonganyi ande hetawɔ akambo wa mɛtɛ, lande na kahayawɛnya toho t’amɛna takokande mbosambisha aha la mbomadia? Mɔsɛ akate ate: “Wetshelu ami walokaki uku mvula, aui ami walokaki uku lopepe, uku tshokotoko ya mvula lu adiyu w’omongela.” (Euh. 32:2) Lam’ele esɔ hatombe l’ewo a mamula, aha paka sho mbowote akambo tshɛ mbala kakɔ ɔtɔi ko nde nkoma Okristo.

10-12. a) Dako diakɔna diakasha ɔpɔstɔlɔ Petero Akristo wodjashi l’elonganyi wele bu ambetawudi? b) Ngande wakakambe ombeki wa Bible ɔmɔtshi la dako diele lo 1 Petero 3:1, 2?

10 Lo dako diande diakasambiyama, ɔpɔstɔlɔ Petero akalake wamato w’Akristo wele lo nkumbo yahasangi awui w’ɔtɛmwɛlɔ ate: “Okone nyu amantu, nyetawo aui a waumenyu, ne dia naka amotshi hawukitanyia diui dia [Nzambi], ndu waha la diui dia [Nzambi], wayudietawo ne dia ditshelu dia wadiewo lam’ayuwena ditshelu dianyu di’ololo diosohanyi la woma.” (1 Pet. 3:1, 2) Womoto kokaka nkotola omɛnde l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ lo mbɔlɛmiyaka efula kânga mbɔsɔkishande. Woho akɔ wâmɛ mbele, dionga diele l’omi l’Okristo pombaka mɛnya dia nde mamemaka Nzambi ndo nde pombaka mboka wadiɛnde lele bu ombetawudi ngandji oyadi kânga nde ekɔ lo mbɔlɔsha.—1 Pet. 3:7-9.

11 Akristo efula ɛlɔ kɛnɛ wekɔ lo nkondja wahɔ lo nkitanyiya dako diakasha Petero sɔ. Tɔshi ɛnyɛlɔ kaki Selma. Etena kakandatatɛ mbeka Bible l’Ɛmɛnyi wa Jehowa, Steve k’omɛnde k’ɔngɛnangɛna. Steve mbutaka ate: “Etena kakatatɛ Selma ka wadiɛmi mbeka Bible, lakatatɛ mbôka kɛlɛ, kandjema ndo lakayaoke dia laya lo wâle.” Selma mbutaka ate: “Kânga la ntondo ka dimi ntatɛ mbeka akambo wa mɛtɛ, aki tshondo y’okakatanu dia mbidjasɛ la Steve. Nde komonga la ndjakimɛ ndo etena kakamatatɛ mbeka Bible, nde akanyomoleka pɛnyahɛnyami.” Ko kakɔna kakayôkimanyiyaka?

12 Selma âkohɔ awui wakandeke l’Ɔmɛnyi wa Jehowa ɔmɔtshi. Nde mbutaka ate: “Lushi lɔmɔtshi, dimi konanga mbeka Bible nɛ dia l’otsho wa mpotɔ lushi lakɔ, Steve akakɔmɔla l’ɔtɛ wakimi konanga mbetawɔ kanyi yande ndo laki la nkɛlɛ l’ɔtɛ wa dui sɔ. L’ɔkɔngɔ wa dimi mbutɛ kadiyɛso kakekaka la mi Bible kɛnɛ kakatombe ndo woho wakamayaokaka, nde akanɔmbɛ dia mbadia 1 Koreto 13:4-7. L’ɔkɔngɔ wa dimi mbadia, lakatatɛ nkana yimba ndo lakawotɛ nte ‘Steve hamboke ngandji kânga yema.’ Koko kadiyɛso kɛsɔ akakimanyiya dia nkana yimba lo mumbolami ate: ‘Ko wɛ, naa awui amɔtshi wasalɛyɛ omɛyɛ wɛnya dia wɛ mbokaka ngandji?’ Lakôkadimola nte: ‘Halosalɛ ndoko dui nɛ dia nde heye mbidjasɛ lami.’ Nde akamumbola la lotutsha tshɛ ate: ‘Selma, ndo wɛ ndo Steve, onto akɔna akombola nkoma Okristo?’ L’ɔkɔngɔ wa nshihodia ɔnɛ dimi pombaka ntshikitanya ekanelo kami, lakalɔmbɛ Jehowa dia nde kimanyiyami dia dimi ndeka mboka Steve ngandji. Oma lâsɔ, otshikitanu wakatatɛ monga lo diwala diaso.” L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi 17, Steve akayetawɔ akambo wa mɛtɛ.

WOHO WAKOKA ANTO AKINA MBAKIMANYIYA

13, 14. Ngande wakoka ase etshumanelo akina nkimanyiya ase nkumbo y’anangɛso l’akadiyɛso wele bu ambetawudi?

13 Oko wakimanyiya mvula etamba dia vɔ mbola dimɛna, ase etshumanelo akina kokaka kimanyiya Akristo wele lo nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ dia vɔ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Kadiyɛso Elvina lodjashi lo wodja wa Brézil mbutaka ate: “Woho wakambokaka anangɛso ndo akadiyɛso ngandji akakimanyiya dia dimi nshikimala l’akambo wa mɛtɛ.”

14 Naka sho ndjasha le anangɛso l’akadiyɛso wele lo nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ, kete dui sɔ mbeyaka monga la shɛngiya ya dimɛna le ase nkumbo yawɔ wele bu ambetawudi. Ɛnyɛlɔ, ɔnangɛso ɔmɔtshi lodjashi lo wodja wa Nigéria lakayetawɔka akambo wa mɛtɛ ɛnɔnyi 13 l’ɔkɔngɔ wa wadiɛnde nkoma Ɔmɛnyi wa Jehowa mbutaka ate: “Etena kakatatandaka lɔkɛndɔ l’Ɔmɛnyi wa Jehowa ɔmɔtshi, mutuka ande wakatolana lo dihole dimɔtshi. Nde akayange osekande Ɔmɛnyi wa Jehowa lo ngielongelo yaki suke ndo wakatosha luudu dia sho ndala. Nde akatolongola wate kana oko takeyanaka lande oma ko dikɛnda. Lakashihodia mɛtɛ di’Ɛmɛnyi wa Jehowa mbokanaka ngandji k’efula lam’asawɔ oko wakambutɛka wadiɛmi mbala la mbala.” Kadiyɛso kɛmɔtshi kodjashi lo wodja w’Angleterre kakayeyaka akambo wa mɛtɛ ɛnɔnyi 18 l’ɔkɔngɔ w’omende mbutaka ate: “Ɛmɛnyi wa Jehowa wakatelɛka mbala la mbala dia tɔlɛ kâmɛ lawɔ. Lakanandema lo woho wakawatolongolaka.”c Pami kekina ka lo wodja akɔ wâmɛ kakayokomaka Ɔmɛnyi wa Jehowa mbutaka ate: “Anangɛso l’akadiyɛso wakayaka dia ndjotembola kana telɛ la wakawɔ ndo lakɛnyi dia vɔ mɛtɛ waki la ngandji. Dui sɔ diakaleke mɛnama etena kakimi la hemɔ lo lopitadi nɛ dia vɔ wakayaka dia ndjomenda.” Shi ndo wɛ lawɔ koka nyanga waaso wa ndjasha lo yoho ya ngasɔ le ase nkumbo y’anangɛso ndo y’akadiyɛso wele bu ambetawudi?

15, 16. Kakɔna kakoka nkimanyiya Akristo dia nama ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ etena katona ase nkumbo yawɔ amɔtshi akambo wa mɛtɛ?

15 Ekɔ mɛtɛ dia kânga mbakokaso monga la lɔkɛwɔ la dimɛna ndo nsambisha la yewo tshɛ l’edja k’ɛnɔnyi efula, aha ase nkumbo kaso tshɛ mbayetawɔ akambo wa mɛtɛ. Kânga mbakoka amɔtshi mbetawɔ, akina kokaka ntetemala monga la wendjudi. (Mat. 10:35-37) Koko naka Akristo ntetemala monga la lɔkɛwɔ la dimɛna, kete dui sɔ kokaka monga l’etombelo w’amɛna. Pami kɛmɔtshi kakayokomaka Ɔmɛnyi wa Jehowa l’ɔkɔngɔ wa wadiɛnde akate ate: “Mbeyaka monga ko hatoleke nshihodia etombelo w’amɛna wakoka monga la lɔkɛwɔ la dimɛna lele l’Okristo le olonganyi ande wele bu ombetawudi. Ɔnkɔnɛ, tohekɔke nkimanyiya olonganyi ayɛ wele bu ombetawudi.”

16 Teye di’Akristo wele lo nkumbo yahasangi ɔtɛmwɛlɔ kokaka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ kânga mbakoka anto wa lo nkumbo yawɔ ntona akambo wa mɛtɛ. Tɔshi ɛnyɛlɔ kaki kadiyɛso kɛmɔtshi kele kânga mbakandakimanyiya omɛnde l’edja k’ɛnɔnyi 21, omɛnde kokoma Okristo. Nde mbutaka ate: “Dimi namaka ɔngɛnɔngɛnɔ ami lo nsala la wolo dia ngɛnyangɛnya Jehowa, lo ntshikala la kɔlamelo le nde ndo lo nkeketsha lonyuma lami. Woho wayashami tshɛ l’elimu wa lo nyuma wele oko wekelo w’onto ndamɛ, wɔtwɛlɔ wa nsanganya, esambishelo ndo woho wakimanyiyami anto akina wa l’etshumanelo mbakimanyiya dia ndeka ndjasukanya la Jehowa ndo dia nama otema ami.”—Tuk. 4:23.

TATOHEKƆKE

17, 18. Elongamelo kakɔna kakoka monga l’Okristo wele lo nkumbo kahasangi ɔtɛmwɛlɔ?

17 Naka wɛ ekɔ Okristo wele lo nkumbo kahasangi ɔtɛmwɛlɔ, kete tohekɔke. Ohɔ dia “[Jehowa] hoseka wudja andi, ne dia lukumbu landi la wuki.” (1 Sam. 12:22) Nde ayongaka nshi tshɛ la yɛ naka wɛ ntshikala la kɔlamelo le nde. (Adia 2 Ekondo 15:2.) Ɔnkɔnɛ, “ongenangenaki le [Jehowa], ku ndi ayukusha kene kalanga utema aye.” (Osam. 37:4, 5) ‘Tetemala nɔmba’ ndo onga la mbetawɔ ɔnɛ Shɛso lele l’olongo kokaka kokimanyiya dia wɛ mbikikɛ ehemba tshɛ wakokayɛ mpomana la wɔ.—Romo 12:12.

18 Lɔmbaka Jehowa mbala la mbala dia nde kosha nyuma kande k’ekila dia tɔ kokimanyiya dia wɛ mbidjasɛ ki l’ase nkumbo kayɛ. (Heb. 12:14) Naka wɛ nsala akambo asɔ, kete eya dia wɛ kokaka monga la shɛngiya ya dimɛna le ase nkumbo kayɛ wele bu ambetawudi. Wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ, la ki ka l’otema ndo ka lo yimba naka wɛ ‘nsala akambo tshɛ dia lotombo laki Nzambi.’ (1 Kor. 10:31) Ndo nto, wɛ kokaka ndjashikikɛ ɔnɛ anangɛso ndo akadiyɛso wa lo nyuma wayokɛnya ngandji ndo wayokosukɛ.

[Nɔte ya l’ɛse ka dikatshi]

a Nkombo yakatshikitanyema.

b Paulo konanga mbuta lanɛ ɔnɛ atshukanyi hawokoke nkakitɔna etena kewɔ l’ɛkɔkɔ w’eshika wa nsala dui sɔ. Koko ɔsɔ ekɔ yɛdikɔ ya woke efula yahomba onto ndamɛ mbɔsa. Enda dibuku ‘Nyotshikale lo ngandji ka Nzambi,’ lɛkɛ 220-221.

c Bible hashimbe Akristo dia vɔ ndɛ kâmɛ l’anto wele bu ambetawudi.—1 Kor. 10:27.

[Osato wa lo lɛkɛ 28]

Sɔnaka etena ka dimɛna ka mbosambisha

[Osato wa lo lɛkɛ 29]

Toyasha le olonganyi wele bu ombetawudi

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto