BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w12 10/15 lk. 7-11
  • Tonge la dihonga la ntondo k’ekakatanu wahomana la so

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Tonge la dihonga la ntondo k’ekakatanu wahomana la so
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2012
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • TÔKOYA BƐNYƐLƆ DI’ANTO WAKI LA DIHONGA LA NTONDO K’EKAKATANU
  • TEWƆ DIA NKƆMƆ ETENA KATOKOMƐ EKAKATANU
  • ƐKƆKƆ WAHOMBASO MONGA LA DIHONGA
  • TOKONDJA WAHƆ LO TƐDIKƆ TATOKIMANYIYA DIA MONGA LA DIHONGA
  • “Onga la dihonga ndo . . . tshɔka l’olimu”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2017
  • Ngandji keketshaka dihonga
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2006
  • Ombisha dihonga
    Tembee Jehowa la ɔngɛnɔngɛnɔ
  • Tolame ɔngɛnɔngɛnɔ aso lo tena di’ekakatanu
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2009
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2012
w12 10/15 lk. 7-11

Tonge la dihonga la ntondo k’ekakatanu wahomana la so

“[Nzambi] eli eshamelu kasu la wulu asu, ekimanyelu ka wulu lu nshi ya pa.”—OSA. 46:1.

ONDE WƐ KOKA NKADIMOLA?

Ngande wakokaso mbewɔ ndjakɔmɔla etena katokomɛ mpokoso?

Ɛkɔkɔ akɔna wele la so wa monga la dihonga?

Tɛdikɔ takɔna takɔshi Jehowa dia tokimanyiya woho wa sho nshika tanga la ntondo k’ekakatanu?

1, 2. Ekakatanu akɔna wahomana l’anto efula, ko kakɔna kakombola ekambi waki Nzambi?

TEKƆ lo nsɛna l’etena k’ekakatanu. Anto wa l’andja w’otondo wekɔ lo diɛnɛ la mpokoso ya weho la weho. Adidimu wa nkɛtɛ, mpɛpɛ ya wolo, nyombe ya dja, dola, tɔvɔlka, ponganɛndji, ndo mvula ngembe yekɔ lo mpɛnyahɛnya anto wa l’andja w’otondo. Lâdiko dia lâsɔ, ekakatanu wa lo nkumbo ndo wendana l’onto ndamɛ mbotshaka anto wɔma ndo mbashaka ekiyanu. Ndo nto, ‘tena ndo awui wa shashimoya’ tokomɛka sho tshɛ.—Ond. 9:11.

2 Ekambi waki Nzambi lo tshɛ kawɔ wekɔ lo nshika tanga la ntondo k’ekakatanu wa ngasɔ. Kânga mbediɔ ngasɔ, sho pombaka ndjalɔngɔsɔla dia ndɔshana la woho w’okakatanu akɔna tshɛ wayohomana la so lo nshi yayaye nɛ dia dikongɛ nɛ diekɔ lo tasukana otsha l’ekomelo kadiɔ. Ngande wakokaso ndɔshana l’ekakatanu wa ngasɔ aha la nkɔmɔ? Kakɔna kayotokimanyiya dia sho monga la dihonga la ntondo k’ekakatanu wahomana la so nshi nyɛ?

TÔKOYA BƐNYƐLƆ DI’ANTO WAKI LA DIHONGA LA NTONDO K’EKAKATANU

3. Oko wɛnyamidiɔ lo Rɔmɔ 15:4, ngande wakokaso sambema etena kahomanaso l’ekakatanu?

3 Kânga mbamboleka ekakatanu monga la shɛngiya ya kɔlɔ efula nshi nyɛ oleki nshi ya ntondo, vɔ kema dui di’oyoyo le anto. Nyɛsɔ tende wetshelo wakokaso nkondja oma le ekambi ɛmɔtshi waki Nzambi wa lo nshi y’edjedja wakatondoya ekakatanu la dihonga tshɛ.—Rɔmɔ 15:4.

4. Ekakatanu akɔna wakakikɛ Davidɛ, ndo kakɔna kakôkimanyiya?

4 Ɛnyɛlɔ ka ntondo ele ka Davidɛ. L’atei w’ekakatanu wakahomana la nde, mbaki ndo kandjema kakawokaka nkumekanga Saolo, ta diakɔlɔshaka atunyi ande, ɔtɔlamelo wa wadiɛnde lo mfumbe, woho wakashisha ɔngɛnyi ande kɔlamelo otsha le nde ndo hemɔ ya tokanyi yakandatate. (1 Sam. 18:8, 9; 30:1-5; 2 Sam. 17:1-3; 24:15, 17; Osa. 38:4-8) Ɛkɔndɔ wa lo Bible wa lɔsɛnɔ la Davidɛ mɛnyaka paa k’efula kaki la nde l’ɔtɛ w’ekakatanu ɛsɔ. Koko, nde kombetawɔ di’ekakatanu mbɔɔdia lo nyuma. La mbetawɔ tshɛ, nde akate ate: “[Jehowa] keli usuko a lumu lami, akona ukami woma?”—Osa. 27:1; adia Osambo 27:5, 10.

5. Kakɔna kakakimanyiya Abrahama nde la Sara dia ndɔshana l’okakatanu wa lɔsɛnɔ la pâ?

5 Ɛnyɛlɔ ka hende ele k’Abrahama nde la Sara, wanɛ waketsha suke la lɔsɛnɔ lawɔ l’otondo lo totombotombo oko angɛndangɛnda lo wedja ekina. Lɔsɛnɔ komonga wɔdu le wɔ. Koko, vɔ waki suke dia ndɔshana l’akambo wele oko ndjala ndo wâle w’oma le wedja wakâdinge. (Etat. 12:10; 14:14-16) Kakɔna kakâkimanyiya dia vɔ mbikikɛ? Ɔtɛkɛta wa Nzambi totɛka ɔnɛ Abrahama “akakongaka osomba wele la dihikamelo, osomba wele Nzambi kakakongɛ ndo kakahike.” (Hɛb. 11:8-10) Abrahama nde la Sara kombetawɔ dia lɔsɛnɔ la pâ ndo la shɔkɔ mbashishɛ ɔngɛnɔngɛnɔ, koko vɔ wakatetemala mbidja yimba l’alaka wa Nzambi.

6. Ngande wakokaso mbokoya Jɔbɔ?

6 Jɔbɔ nde lawɔ akahomana l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ wa wolo efula. Ohonyokanyiya woho wakandayaoke etena kakandɛnyi di’akambo wa lo lɔsɛnɔ lande wekɔ lo tatshu paka lo kɔlɔ. (Jɔbɔ 3:3, 11) Nde koshihodiaka lande na kakôkomɛka ekakatanu ɛsɔ tshɛ. Koko, Jɔbɔ kɔɔkɔmɔ. Nde akatetemala nama olowanyi ndo mbetawɔ kande le Jehowa. (Adia Jɔbɔ 27:5.) Ande ɛnyɛlɔ ka dimɛna kahombaso mbokoya lee!

7. Ekakatanu akɔna wakahomana la Pɔɔlɔ etena kakandakambɛka Nzambi, ko kakɔna kakôkimanyiya dia nde monga la dihonga dia ntetemala?

7 Ɛnyɛlɔ k’ekomelo ele kaki ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Nde akatanema lo ‘waale wa l’osomba, wa lo l’oswe ndo wa lo ndjale.’ Nde mbutaka nto dia nde akadiɛnɛ la ‘ndjala, la mposa k’ashi, la tshitshi ndo l’otaka.’ Nde akasale ‘otsho ndo yanyi y’otondo l’ashi’ l’ɔtɛ wakahandjɔ masuwa wakandatatshɔka. (2 Kɔr. 11:23-27) Koko kânga mbakandahomana l’ekakatanu ɛsɔ tshɛ, tolembete kɛnɛ kakandate l’ɔkɔngɔ wa nde tanema lo wâle wa nyɔi l’ɔtɛ wakandakambɛka Nzambi: “Dikambo sɔ diakasalema dia sho ndjaɛkɛ le Nzambi ɔnɛ lolola wanɛ wakavu, koko aha le so shoamɛ. Nde akatohandja oma lo waale ɔsɔ wa nyɔi ndo tekɔ la elongamelo le nde dia nde ayotohandja nto lo nshi yayaye.” (2 Kɔr. 1:8-10) Anto angana ato mbambohomanaka l’ekakatanu wakahomana la Pɔɔlɔ. Koko lo tena dimɔtshi, efula l’atei aso kokaka ndjaoka oko nde ndo nkondja esambelo oma l’ɛnyɛlɔ kande ka dihonga.

TEWƆ DIA NKƆMƆ ETENA KATOKOMƐ EKAKATANU

8. Shɛngiya yakɔna yakoka monga l’ekakatanu watokomɛ nshi nyɛ le so? Sha ɛnyɛlɔ.

8 Lam’ele andja wasɛnaso ɔnɛ ndola tɔɔ la mpokoso, l’ekakatanu ndo la tɔsɛngiya ta kɔlɔ, anto efula kɔmɔka. Kânga Akristo amɔtshi ndjokomaka dia nkɔmɔ. Ɛnyɛlɔ, Lania lakakambaka olimu wa lo tena tshɛ nde l’omɛnde lo wodja w’Australie mbutaka di’etena kakawawotɛ ɔnɛ nde ekɔ la kansɛrɛ, nde akayakiyanya efula ndo dikambo sɔ diakawosha paa l’asolo wate kana ndjadi kambowalɛ. Nde mbutaka ate: “Esakelo wakawambishaka wakaleke mfudia hemɔ ndo lakatatɛ ndjaoka dia laya bu nto la nɛmɔ.” Lâdiko dia lâsɔ, nde akahombaka nkokɛ omɛnde lakawasale epaso l’okandji. Kakɔna kakokaso nsala naka dui dia ngasɔ diambotokomɛ?

9, 10. a) Kakɔna kahatahombe mbetawɔ dia Satana tosalɛ? b) Kakɔna kakoka tokimanyiya dia mbikikɛ ehemba oko wotamidiɔ lo Etsha 14:22?

9 Tohɔ dia Satana kambaka l’ekakatanu dia toshishɛ mbetawɔ ndo ɔngɛnɔngɛnɔ aso. Koko hatohombe mbetawɔ dia nde tosalɛ dui dia ngasɔ. Tokedi 24:10 mbutaka ɔnɛ: “Naka we ayokomo lu lushi la pa, wulu aye wele tshitshe.” Nkana yimba la bɛnyɛlɔ dia lo Bible diele oko diakatatɛkɛtshi la diko dingo ayotokimanyiya dia sho monga la dihonga etena kahomanaso l’ekakatanu.

10 Ndo nto, ekɔ ohomba sho mbohɔ ɔnɛ sho bu l’akoka wa nshidiya ekakatanu tshɛ ndo teye dia tayohomanaka la wɔ. (2 Tim. 3:12) Etsha 14:22 totɛka ɔnɛ: “L’atei w’asui efula mbahombaso mbɔtɔ lo Diolelo dia Nzambi.” Lo dihole dia sho ndeka ndjakiyanya, shi sho kokaka mbɔsa ehemba oko waaso wa mɛnya dihonga ndo mbetawɔ kele la so kohikami lo dikoka diele la Nzambi dia tokimanyiya?

11. Ngande wakokaso mbewɔ dia nkɔmɔ l’ɔtɛ w’ekakatanu watokomɛ?

11 Sho pombaka ndeka mbidja yimba l’akambo w’amɛna wa lo lɔsɛnɔ. Ɔtɛkɛta wa Nzambi totɛka ɔnɛ: “Utema w’ongenongeno ateteka elundji ngaingai. Keli ulingulingu mbatulanyaka utema.” (Tok. 15:13) Eyangelo wambosala aseka enganga mɛnyaka ɔnɛ dui dimɔtshi diakoka nkimanyiya ɔkɔnyi dia nde nkalangana ele monga la tokanyi t’amɛna. Ɛkɔnyi efula wakawasha ekanga wahendana la hemɔ katatawɔ l’ɔtɛ wakawetawɔ di’ekanga akɔ wayowakimanyiya, wakakalangana. Koko naka ɔkɔnyi fɔnyaka di’ekanga wawoshawɔ hawotowokimanyiya, kete nde hokalangana. Diakɔ mbele, naka sho ndeka mbidja yimba l’ekakatanu wahatakoke nkandola, kete tayoleka nkɔmɔ. Lo wedi okina, Jehowa hatosha ekanga wa mɛtɛ mɛtɛ. Koko, etena kahomanaso l’ekakatanu, nde toshaka ekimanyielo lo tshimbo y’alako wa l’Ɔtɛkɛta ande watokeketsha, ya nkumbo k’onto l’ɔnango ka l’andja w’otondo ndo ya nyuma kande k’ekila. Naka sho ndeka mbidja yimba l’akambo w’amɛna asɔ, kete tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Lo dihole dia ndekaka mbidja yimba l’ekakatanu watokomɛ, tosale kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia ntondoya oseka okakatanu tshɛ ndo toleke mbidja yimba l’akambo w’amɛna wa lo nsɛnɔ yaso.—Tok. 17:22.

12, 13. a) Kakɔna kakakimanyiya anangɛso amɔtshi dia vɔ mbikikɛ ekakatanu w’oma lo mpokoso? Sha ɛnyɛlɔ. b) Ngande wakoka mpokoso tokimanyiya dia sho mbeya kɛnɛ koleki ohomba lo lɔsɛnɔ laso?

12 Atete edja, wedja ɛmɔtshi wodiɛne la mpokoso efula. Koko, anangɛso l’akadiyɛso efula wa lo wedja ɛsɔ wakakikɛ awui asɔ lo yoho ya diambo efula kânga mbakidiɔ komonga wɔdu. Ɛnyɛlɔ lo 2010, didimu dia mamba dia nkɛtɛ ndo lɔpɛpɛ la wolo efula lakayala lo wodja wa Chili lakalanya mvudu ndo diangɔ efula di’anangɛso. Kânga mbakâkomɛ ekakatanu wa ngasɔ, anangɛso wakatetemala monga nge lo nyuma. Samuel lele luudu lande lakalana tshɛ mbutaka ate: “Kânga lo tena dia wolo mbikikɛ sɔ, dimi la wadɛmi kôtshika pondjo mbɔtɔ nsanganya ndo nsambisha. Dimi mbetawɔka di’awui asɔ mbakatokimanyiya dia sho mbikikɛ ekakatanu ɛsɔ tshɛ.” Samuel nde l’anangɛso ndo akadiyɛso akina kombetawɔ dia mpokoso kɛsɔ mbakɔmɔla, koko wakatetemala kambɛ Jehowa l’ohetoheto tshɛ.

13 Lo Ngɔndɔ ka divwa 2009, elola ka mvula ngembe kakɔtwɛ anto wa l’osomba wa Manille, la Philippines pursa ndekana 80. Kanga ɔngɔnyi ɔmɔtshi lakashisha diangɔ efula akate ate: “Elola kɛsɔ kɔsɔna ndoko onto ndo tɔ kakasoya anto tshɛ oyadi akanga w’ɛngɔnyi kana ase wola.” Dui sɔ toholaka ohomba w’ɔhɛmwɛlɔ waki Yeso wata ɔnɛ: “Nyoyaombe diangɔ dia nɛmɔ l’olongo lɛnɛ ahakoke loombo la matadi ndanya ndo lɛnɛ ahakoke wevi ntondola luudu ko mbiva.” (Mat. 6:20) Nkitsha wɛkamu lo lomombo la l’emunyi lakoka ndana esadi eto, mbelaka nyangu ya wolo mbala efula. Ande ohomba wa sho ndeka mbidja yimba lo diɔtɔnganelo diele lam’asaso la Jehowa diahakoke ndana oyadi dikambo diakɔna diakoka tokomɛ lee!—Adia Hɛbɛru 13:5, 6.

ƐKƆKƆ WAHOMBASO MONGA LA DIHONGA

14. Ɛkɔkɔ akɔna wele la so wa monga la dihonga?

14 Yeso akasuya di’ekakatanu wayoyala lo etena ka wôngelo ande, koko nde akate ate: “Tanyokake wɔma.” (Luka 21:9) Tekɔ l’ɛkɔkɔ w’eshika wa monga la dihonga nɛ dia Yeso Kristo Nkumekanga kaso nde la Jehowa Otongi w’andja w’otondo wekɔ lo tosukɛ. Pɔɔlɔ akakeketsha Timɔte ate: “Nɛ dia Nzambi kotosha nyuma katetɛ ɛhɔdu, koko katokimanyiya dia monga la nkudu, la ngandji ndo la yimba y’ɔlɔlɔ.”—2 Tim. 1:7.

15. Sha bɛnyɛlɔ diɛnya wɛkamu waki l’ekambi waki Nzambi le nde, ndo lembetshiya woho wakokaso mbaokoya.

15 Tolembete ditelo dimɔtshi diakate ekambi ɛmɔtshi waki Nzambi diɛnya wɛkamu waki la wɔ le nde. Davidɛ akate ate: “[Jehowa] keli wulu ami la engawu kami. Utema ami atekamaka le ndi, ku dimi latukimanyiamaka. Diako mbatongenangenaka utema ami.” (Osa. 28:7) Pɔɔlɔ akate l’eshikikelo tshɛ ɔnɛ: “Lo akambo asɔ tshɛ, ɔnɛ latoka ngandji ayotokimanyiya dia sho ntondoya wekamu tshɛ.” (Rɔmɔ 8:37) Woho akɔ wâmɛ mbele, etena kakandɛnyi dia nde aya lo wâle, Yeso akɛnya ampokami ande dia nde aki la diɔtɔnganelo dia dimɛna la Nzambi lo mbuta ate: “Dimi keema dimɛ nɛ dia Papa ekɔ kaamɛ la mi.” (Jni. 16:32) Kɛnɛ kakate ekambi waki Nzambi kɛsɔ ɛnyatɔ? Tɔ mɛnyaka dia vɔ wakayaɛkɛka le Jehowa tshɛ lo tshɛ. Naka sho lawɔ ndjaɛkɛ le Nzambi oko vɔ, kete dui sɔ diayotosha dihonga dia sho nshika tanga la ntondo k’ekakatanu tshɛ.—Adia Osambo 46:1-3.

TOKONDJA WAHƆ LO TƐDIKƆ TATOKIMANYIYA DIA MONGA LA DIHONGA

16. Lande na kele wekelo w’Ɔtɛkɛta wa Nzambi ekɔ ohomba efula?

16 Dihonga di’Okristo haye oyaya, koko diɔ ndjaka lo mbeya Nzambi ndo lo ndjaɛkɛ le nde. Sho kokaka nsala dui sɔ lo mbekaka Bible. Kadiyɛso kɛmɔtshi mbutaka kɛnɛ kakôkimanyiya etena kakandadiɛnɛka la hemɔ k’ɔkɔmwɛlɔ ate: “Lakalekaka mbadia djekoleko avɛsa wa lo Bible w’esambelo.” Onde sho ndjelaka ɛlɔmbwɛlɔ katoshawɔ kendana la salaka ɔtɛmwɛlɔ wa lo nkumbo mbala la mbala? Nsala akambo asɔ ayotokimanyiya dia monga la lowando oko omembi w’esambo lakate ate: “Ndi ngandji katumukaka elembe aye li! Vo mbatumukanaka yanyi tshe.”—Osa. 119:97.

17. a) Yɛdikɔ yakɔna yakoka tokimanyiya dia sho ntetemala monga la dihonga? b) Sha ɛnyɛlɔ kɛnya woho wakayakimanyiyama lo mbadia ɔkɔndɔ ɔmɔtshi wa lɔsɛnɔ l’ekanda aso.

17 Tekɔ nto l’ekanda walembetshiya Bible wele l’akambo wakeketsha wɛkamu aso le Jehowa. Anangɛso efula wakakimanyiyama oma lo wadielo w’ɛkɔndɔ wa nsɛnɔ y’anangɛso l’akadiyɛso wele lo periodikɛ yaso. Ɛnyɛlɔ, kadiyɛso kɛmɔtshi ka l’Asie kadiɛnɛ la hemɔ ka lo tokanyi akangɛnangɛna efula etena kakandadia ɔkɔndɔ wa lɔsɛnɔ w’ɔnangɛso ɔmɔtshi laki misiɔnɛrɛ lakakikɛ hemɔ kakɔ kâmɛ. Nde akafunde ate: “Ɔkɔndɔ akɔ wakakimanyiya dia dimi nshihodia okakatanu ami ndo wakambisha elongamelo.”

18. Lande na kahombaso nɔmbaka mbala la mbala?

18 Dɔmbɛlɔ kokaka tokimanyiya l’oseka dikambo tshɛ. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akɛnya ohomba wa yɛdikɔ shɔ lo mbuta ate: “Lo oseka dikambo tshɛ, tanyoyakiyanyake, koko nyote Nzambi ehomba anyu lo dɔmbɛlɔ la ɛsɛngɔsɛngɔ kaamɛ ndo la eokelo ka losaka, ko wɔladi wa Nzambi woleki tokanyi tshɛ wayolama etema anyu la timba tanyu lo tshimbo ya Kristo Yeso.” (Flpɛ. 4:6, 7) Onde sho nɔmbaka mbala la mbala dia nkondja ekimanyielo ka mbikikɛ ekakatanu wahomana la so? Ɔnangɛso Alex ladjasɛ lo wodja wa Grande-Bretagne lakadiɛnɛ edja efula l’ɔkɔmwɛlɔ akate ate: “Nɔmbaka Jehowa mbala la mbala ndo mbohokamɛ lo mbadiaka Ɔtɛkɛta ande mbakaleke kimanyiyami.”

19. Ngande wahombaso mbɔsa wɔtwɛlɔ wa nsanganya y’Akristo?

19 Wɔtwɛlɔ wa nsanganya ekɔ dui dikina diatokimanyiya efula. Omembi w’esambo akafunde ate: “Lumu lami latukumbulaka ndjala lu seke di’etemwelo ka [Jehowa].” (Osa. 84:2) Onde ngasɔ mbayaokaso ndo sho? Lani, lakatatɛkɛtshi diande la diko nembetshiyaka woho wɔsande wɔtwɛlɔ wa nsanganya y’Akristo lo mbuta ate: “Wɔtwɛlɔ wa nsanganya bu ɔnɛ naka lalanga. Lakeyaka dia paka dimi mbotshwe lo nsanganya ko Jehowa kimanyiyami dia mbikikɛ ekakatanu.”

20. Ngande wele ndjasha efula l’esambishelo tokimanyiyaka?

20 Sho kondjaka nto dihonga lo ndjasha l’esambishelo. (1 Tim. 4:16) Kadiyɛso kɛmɔtshi kodjashi lo wodja w’Australie kakadiɛnɛ l’ekakatanu efula akate ate: “Dimi kombetshaka olimu w’esambishelo lo dihole dia ntondo, koko ekumanyi kɛmɔtshi akanɔmbɛ dia dimi ntomba la nde l’esambishelo ndo laketawɔ. Jehowa akakimanyiya efula ndo mbala tshɛ kakamatombaka l’esambishelo, laki l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula.” (Tok. 16:20) Anto efula wakɛnya dia nkimanyiya anto akina dia vɔ monga la mbetawɔ le Jehowa mbakimanyiyaka vɔamɛ dia nkeketsha mbetawɔ kawɔ hita. Lo nsala ngasɔ, vɔ hawoleke mbidja yimba l’ekakatanu awɔ, koko ndekaka ndjasha l’akambo woleki ohomba.—Flpɛ. 1:10, 11.

21. Eshikikelo kakɔna kele la so lo dikambo di’ekakatanu watokomɛ?

21 Jehowa akɔshi tɛdikɔ efula tatokimanyiya dia nshika tanga la ntondo k’ekakatanu la dihonga tshɛ. Naka sho nsala la wolo dia nkondja wahɔ oma lo tɛdikɔ tɔsɔ tshɛ, nkana yimba la tɔ ndo mbokoya bɛnyɛlɔ di’amɛna di’ekambi waki Nzambi waki la dihonga, kete tayoyashikikɛ dia nshika tanga la ntondo k’ekakatanu. Kânga mbakokaso mpomana l’ekakatanu efula oko watasukana ekomelo ka dikongɛ nɛ, sho kokaka ndjaoka oko Pɔɔlɔ lakate ate: “Tekɔ lo kɔshama la nkɛtɛ, koko tatalanyema. . . . Sho hatohekɔ.” (2 Kɔr. 4:9, 16) La ekimanyielo ka Jehowa, sho koka nshika tanga la ntondo k’ehemba la dihonga tshɛ.—Adia 2 Kɔrɛtɔ 4:17, 18.

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

a Nkombo mɔtshi yakatshikitanyema.

[Osato wa lo lɛkɛ 7]

[Esato wa lo lɛkɛ 10, 11]

Lo tena di’ekakatanu, yanga dia nkondja wahɔ oma lo tɛdikɔ takɔshi Jehowa

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto