BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w13 11/15 lk. 3-7
  • “Nyongake wonya tshɛ suke dia nɔmba”

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • “Nyongake wonya tshɛ suke dia nɔmba”
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2013
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • TOTETEMALE NSALA WEHO TSHƐ W’ALƆMBƐLƆ
  • “NYOTETEMALE NƆMBA”
  • JEHOWA AKAKADIMOLA ALƆMBƐLƆ WAKI NƐHƐMIYA
  • TODJAKE ASEKASO AMBETAWUDI L’ALƆMBƐLƆ
  • “PANDA KASO KAMBOLEKA MONGA SUKE”
  • Yasukanya la Nzambi lo dɔmbɛlɔ
    Bible etshatɔ mɛtɛ?
  • Kakɔna kɛnya alɔmbɛlɔ ayɛ lo dikambo diayɛ?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2009
  • ‘Nyote ehomba anyu le Nzambi’
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2006
  • Woho wa Kondja Ekimanyielo Oma lo Dombelo
    Kokaka We Monga la Loseno la Pondjo lo Paradiso ka la Kete
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2013
w13 11/15 lk. 3-7

“Nyongake wonya tshɛ suke dia nɔmba”

“Nyoyale la yimba . . . ndo nyongake wonya tshɛ suke dia nɔmba.”​—1 PET. 4:7.

NGANDE WAYOYOKADIMOLA?

  • Naa weho w’alɔmbɛlɔ wahombayɛ salaka mbala la mbala?

  • Lande na kahomba Akristo wa mɛtɛ nɔmbaka l’etete?

  • Lande na kele ekɔ ohomba mbidja anangɛso lo dɔmbɛlɔ?

1, 2. a) Lande na kahombaso mongaka “wonya tshɛ suke dia nɔmba”? b) Naa ambola wendana la dɔmbɛlɔ wahombaso ndjaoka?

SƐTƐDI kɛmɔtshi akate ate: “Waa sɛtɛdi ndjonyingɔnyingɔka djɔ naka wonya aya suke la mpotɔ.” Ondo anto efula watosalaka djamu koka mbetawɔ dia ɛtɛkɛta ɛsɔ wekɔ mɛtɛ. Akristo wa nshi nyɛ wekɔ la ntondo ka waale wa nyingɔnyingɔ lo nyuma nɛ dia wonya waya suke la mpotɔ lo dikongɛ nɛ diaki Satana dia kɔlɔ diaya lo wodjima ɛnɔnyi k’ɛnɔnyi. (Rɔmɔ 13:12) Ɔnkɔnɛ, tayoyadja lo waale wa mamba naka sho nyomonyingɔnyingɔ l’etena kɛnɛ dikambo ɔnɛ mbele etena kahombaso ‘monga la yimba y’ɔlɔlɔ’ ndo nkamba la dako dia l’Afundelo diatɔlɔmba dia mongaka “wonya tshɛ suke dia nɔmba.”​—1 Pet. 4:7.

2 Lam’ele ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo kambosukana efula, ɔmɔmɔ la l’atei aso pombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi mongaka nshi tshɛ suke dia nɔmba? Onde dimi salaka weho w’alɔmbɛlɔ tshɛ ndo nɔmbaka mbala la mbala? Onde dimi mbidjaka asekami ambetawudi lo dɔmbɛlɔ ko kana dimi nɔmbaka paka di’ehomba ami eto? Onde dɔmbɛlɔ koka kimanyiyami dia dimi ndjokondja panda?’

TOTETEMALE NSALA WEHO TSHƐ W’ALƆMBƐLƆ

3. Naa weho ɛmɔtshi w’alɔmbɛlɔ wakokaso nsala?

3 Lo mukanda wakandafundɛ ase Ɛfɛsɔ, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akaalake dia vɔ salaka “weho tshɛ w’alɔmbɛlɔ.” (Ɛf. 6:18) Mbala efula, etena kalɔmbaso Jehowa sho mbɔlɔmbaka dia nde tokotshɛ ehomba aso ndo tokimanyiya dia mbekola wekamu. ‘Ɔnɛ latokaka dɔmbɛlɔ’ pokamɛka alɔmbɛlɔ asɔ la ngandji tshɛ. (Osam. 65:2) Koko tatohɛke nsala ndo weho ekina w’alɔmbɛlɔ wele oko alɔmbɛlɔ wa lotombo, alɔmbɛlɔ wa eokelo ka losaka ndo w’ɛsɛngɔsɛngɔ.

4. Lande na kahombaso tombolaka Jehowa l’alɔmbɛlɔ aso?

4 Tekɔ l’ɛkɔkɔ efula wahombaso tombolaka Jehowa lo alɔmbɛlɔ aso. Ɛnyɛlɔ, sho tshutshuyamaka dia mbotombola etena kakanaso yimba la “etsha andi wa mamba” ndo la “enanonano ka wuki andi wa dimena.” (Adia Osambu 150:1-6.) Avɛsa asamalo wa l’Osambu 150 tokeketshaka mbala 13 y’etondo dia sho ntombola Jehowa. L’ɔtɛ wa dilɛmiɛlɔ di’efula diaki la nde otsha le Nzambi, omembi w’Osambu 119 akembe ate: “Dimi latukandulaka tena esambeli lu lushi, ne dia elembe aye w’ololo.” (Osam. 119:164) Mbokɛmaka dia Jehowa kokaka tombɔma. Laasɔ, sho pombaka mbotombola lo alɔmbɛlɔ aso “tena esambeli lu lushi,” mbuta ate mbala efula.

5. Lande na kele monga la lowando otsha le Nzambi lo dɔmbɛlɔ ekɔ tshondo y’ekokelo?

5 Woho okina wa dɔmbɛlɔ wakokaso nsala ele dɔmbɛlɔ dia eokelo ka losaka. Pɔɔlɔ akahɛmɔla Akristo wa la Filipɛ ate: “Lo oseka dikambo tshɛ, tanyoyakiyanyake, koko nyote Nzambi ehomba anyu lo dɔmbɛlɔ la ɛsɛngɔsɛngɔ kaamɛ ndo la eokelo ka losaka.” (Flpɛ. 4:6) Alɔmbɛlɔ w’oma k’ɛse otema wasalaso dia mɛnya Jehowa lowando lele la so otsha le nde wekɔ tshondo y’ekokelo le so dikambo tekɔ lo nsɛna l’etena kele anto waya “akanga wa lɔhɛndɛ.” (2 Tim. 3:1, 2) Yimba ya lɔhɛndɛ yambokita dikuma l’andja ɔnɛ. Naka hatendji dimɛna, kete sho lawɔ koka ndjonga la yɔ esadi eto. Wanɛ wɛnya Nzambi lowando lele la wɔ otsha le nde lo dɔmbɛlɔ ngɛnangɛnaka la kɛnɛ kele la wɔ ndo vɔ ‘hawongunanguna ndo hawoyakiyanya l’ɔtɛ w’asui waakomɛ.’ (Judɛ 16) Laadiko dia laasɔ, naka ewandji wa nkumbo mandolaka Nzambi etena kalɔmbawɔ kaamɛ l’anawɔ ndo la wadɛwɔ, kete vɔ wayowatshutshuya dia monga la lowando.

6, 7. Elɛwɔ dɔmbɛlɔ di’ɔsɛngɔsɛngɔ, ndo lo waaso akɔna wakokaso nsɛngasɛnga Jehowa?

6 Lo dɔmbɛlɔ di’ɔsɛngɔsɛngɔ, sho nɔmbaka Jehowa oma k’ɛse otema ndo l’otema ɔtɔi. Lo waaso akɔna wakokaso nsɛngasɛnga Jehowa? Sho koka mbɔsɛngasɛnga etena kahɛnyahɛnyamaso kana katataso hemɔ ka wolo. Lo waaso wa ngasɔ, sho pombaka nsɛngasɛnga Jehowa dia nde tokimanyiya. Ko onde paka lo waaso asɔ ato mbahombaso nsɛngasɛnga Jehowa?

7 Tayanga nsɛdingola dɔmbɛlɔ di’ɛnyɛlɔ dia Yeso kele tende kɛnɛ kakandate lo dikambo dia lokombo la Nzambi, Diolelo diande ndo lolango lande. (Adia Mateo 6:9, 10.) Awui wa kɔlɔ wekɔ lo salema l’andja ɔnɛ ndo mandji y’ana w’anto bu l’akoka wa nkotsha ehomba w’ambolami awɔ. Laasɔ, sho pombaka nɔmba Shɛso lele l’olongo dia nde nkidia lokombo lande ndo dia Diolelo diande mpɛna ɛlɔmbwɛlɔ kaki Satana. Laadiko dia laasɔ, sho koka nsɛngasɛnga Jehowa dia lolango lande salema la nkɛtɛ woho wasalemalɔ l’olongo. Ɔnkɔnɛ, tongake wonya tshɛ suke dia nsala weho w’alɔmbɛlɔ tshɛ.

“NYOTETEMALE NƆMBA”

8, 9. Lande na kahatahombe esadi eto manya Petero l’asekande lo woho wakawalale djɔ l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ?

8 Kaanga mbakalake ɔpɔstɔlɔ Petero asekande Akristo dia vɔ mongaka “wonya tshɛ suke dia nɔmba,” nde ndaamɛ kosala dikambo sɔ mbala kɛmɔtshi nɛ dia ndo nde mbaki l’atei w’ambeki waki Yeso wakalale djɔ l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ etena kakalɔmbaka Yeso. Kaanga l’ɔkɔngɔ wa Yeso mbalɔmba dia vɔ ‘nsɛna ndo ntetemala nɔmba,’ vɔ kosala dikambo sɔ.​—Adia Mateo 26:40-45.

9 Lo dihole dia sho manya Petero nde l’asekande esadi eto l’ɔtɛ wakiwɔ kosungukala, tohɔ dia wakalɛmbɛ efula nɛ dia vɔ mbakasale ɔlɔngɔswɛlɔ wa dambo di’Elekanelo ndo paka la dikɔlɔ diakɔ mbakawadisale. Oma laasɔ, Yeso akayɔhɔhɔla Dambo dia dikɔlɔ dia Nkumadiɔndjɔ dia mɛnya ambeki ande woho wayowoyosalaka Eohwelo wa nyɔi kande. (1 Kɔr. 11:23-25) “L’ɔkɔngɔ wa vɔ memba esambo wa lotombo, vɔ wakatshu otsha lo Dikona di’esongo w’ɔlivɛ” ndo wakakɛndakɛnda l’ɛsɛsɛ wa la Jɛrusalɛma dia tokoma lɛkɔ. (Mat. 26:30, 36) Ondo laasɔ ko ambolekana midi k’otsho. Otondonga ndo sho mbaki la Yeso l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ, ondo sho lawɔ totolala djɔ. Yeso kopangwɛ ambeki ande, koko akawatɛ ate: “Otema nangaka, koko demba mbele wɔdu.”

Kaanga mbakasale Petero dindja, nde akakondja wetshelo lo mongaka “wonya tshɛ suke dia nɔmba” (Enda odingɔ 10, 11)

10, 11. a) Wetshelo akɔna wakakondja Petero oma lo kɛnɛ kakete l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ? b) Ngande wendanayɛ la kɛnɛ kakakomɛ Petero?

10 Petero kombohɛ ɛtɛkɛta wakawatɛ Yeso l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ. Nde akakondja wetshelo lo woho wakinde kosungukala. Yema tshitshɛ la ntondo ka laasɔ, Yeso akatate ambeki ande ate: “Nyu tshɛ nyayotakana lo dikambo diami l’otsho ɔnɛ.” Koko Petero akookadimola ate: “Oyadi kaanga anto akina tshɛ wayotakana lo dikambo diayɛ, dimi hatakanaki pondjo!” Yeso akatɛ Petero ɔnɛ nde ayowanguna mbala shato, koko Petero konannga mbetawɔ ndo akakotsha ate: “Oyadi kaanga ɔnɛ dimi pombaka mvɔ la yɛ, dimi hakangunaki pondjo.” (Mat. 26:31-35) L’ekomelo, Petero akayowangunaka oko wakandawotɛ. L’ɔkɔngɔ wa Petero mbaanguna mbala ka sato, Yeso akawende, ko Petero “akalele efula.”​—Luka 22:60-62.

11 Petero akakondja wetshelo oma lo kɛnɛ kakookomɛ ndo akatshike mbekelo kande ka ndjaɛkɛ l’akoka ande hita. Mɛnamaka dia dɔmbɛlɔ mbakakimanyiya Petero dia ntshika mbekelo kande kɛsɔ. Laasɔ, sho tshɛ mbokaka lande na kakalake Petero asekande Akristo dia vɔ mongaka “wonya tshɛ suke dia nɔmba.” Onde ndo sho mbakamba la dako sɔ? Onde sho ‘nɔmbaka l’etete’ dia mɛnya ɔnɛ tekɔ l’ohomba w’ekimanyielo k’oma le Jehowa? (Osam. 85:8) Tatohɛke dako di’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ nɛ: “Ɔnɛ lafɔnya ate nde memala, ayalame diaha nde nkɔ.”​—1 Kɔr. 10:12.

JEHOWA AKAKADIMOLA ALƆMBƐLƆ WAKI NƐHƐMIYA

12. Naa ɛnyɛlɔ ka dimɛna kakatotshikɛ Nɛhɛmiya?

12 Tɔsɛdingolake ɛnyɛlɔ kaki Nɛhɛmiya. Nde aki omangudi a waanu wa nkumekanga Aratashasha lo ntambe ka tanu N.T.D. Nɛhɛmiya akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna k’onto lakasalaka alɔmbɛlɔ w’oma k’ɛse otema. Nde ‘akakile mbo ya ndɛ ndo akalɔmbɛ Nzambi l’edja ka nshi efula’ lo kɛnɛ kendana l’asui w’ase Juda waki la Jɛrusalɛma. (Neh. 1:4) Etena kakawombola Aratashasha lande na kakinde l’elungi k’ɔkɛtshi, ‘Nɛhɛmiya akalɔmbɛ Nzambi ka l’olongo mbala kakɔ ɔtɔi.’ (Neh. 2:2-4) Etombelo akɔna waki la dui sɔ? Jehowa akakadimola dɔmbɛlɔ diande nɛ dia nkumekanga Aratashasha akawosha lotshungɔ la nde nkalola la Jɛrusalɛma. (Neh. 2:5, 6) Dui sɔ mɛtɛ diakakeketsha mbetawɔ kaki Nɛhɛmiya.

13, 14. Kakɔna kahombaso nsala dia ntshikala nge lo mbetawɔ ndo nshika ntanga la ntondo ka welo wadja Satana dia tɔkɔmɔla?

13 Naka sho nɔmbaka l’etete l’ɛnyɛlɔ ka Nɛhɛmiya, kete mbetawɔ kaso kayotshikala nge. Satana hatoke kɛtshi ndo nde tɔsɔmaka wonya weso wɔdu. Naka tekɔ la hemɔ kana tekɔ lo ndɔshana l’ɔkɔmwɛlɔ, sho mbeyaka ndjɔfɔnya dia wenya wetshaso l’esambishelo ngɔndɔ tshɛ wekɔ yema tshitshɛ lo washo wa Nzambi. Anto amɔtshi l’atei aso mbeyaka monga la lonyangu l’ɔtɛ w’awui wakete lo nsɛnɔ yawɔ. Satana kombolaka tetawoya ɔnɛ sho bu la nɛmɔ. Nde ndɔshanaka la nsaki yaso dia mbɔdia mbetawɔ kaso. Kɛnɛ kakoka tokimanyiya dia mbetawɔ kaso ntshikala nge ele mongaka “wonya tshɛ suke dia nɔmba.” Aha la taamu, “engawo ka woke ka mbetawɔ kayo[t]okimanyiya dia memadia mpito tshɛ yalombalomba ya Kanga kɔlɔ.”​—Ɛf. 6:16.

Mongaka “wonya tshɛ suke dia nɔmba” tokimanyiyaka dia ntondoya ekakatanu (Enda odingɔ 13, 14)

14 Naka sho mongaka “wonya tshɛ suke dia nɔmba,” kete hatotoshisha mbetawɔ kaso naka tambohembama la shashimoya. Etena kahomanaso l’ehemba, katohɔke ɛnyɛlɔ kaki Nɛhɛmiya dimɛna ndo nɔmbaka Nzambi aha la ntshimbatshimba. Paka Jehowa mbakoka tokimanyiya dia sho nshika ntanga la ntondo k’ehemba.

TODJAKE ASEKASO AMBETAWUDI L’ALƆMBƐLƆ

15. Ambola akɔna wahombaso ndjaoka lo dikambo dia dɔmbɛlɔ?

15 Yeso akasɛngasɛnga Jehowa diaha Petero nshisha mbetawɔ. (Luka 22:32) Okristo wa kɔlamelo wa lo ntambe ka ntondo wakawelɛka Epafrasɛ akokoya Yeso lo woho wakandadje asekande ambetawudi waki la Kɔlɔsayi lo dɔmbɛlɔ. Pɔɔlɔ akaafundɛ ate: “Nde ekɔ lo ndjasha tshɛ dikambo dianyu lo alɔmbɛlɔ ande dia nyu ntshikala nge oko etshundju w’anto ndo monga la eshikikelo ka wolo lo lolango tshɛ laki Nzambi.” (Kɔl. 4:12) Ekɔ ohomba sho ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi mbidjaka anangɛso l’akadiyɛso wa l’andja w’otondo l’alɔmbɛlɔ ami? Mbala ngana yadjami asekami ambetawudi wahomɔ mpokoso y’oma lo diangɔ diakatongama l’alɔmbɛlɔ? Etena kakɔna kakamatakome mbidja anangɛso wele l’ɛkɛndɛ l’okongamelo wa Jehowa l’alɔmbɛlɔ? Onde lakadje ase etshumanelo kaso wele l’ekakatanu lo dɔmbɛlɔ atete edja?’

16. Onde ekɔ ohomba nɔmba lo wahɔ w’anangɛso l’akadiyɛso? Lembetshiya.

16 Alɔmbɛlɔ wasalaso lo wahɔ w’anangɛso l’akadiyɛso wekɔ tshondo y’ekimanyielo le wɔ. (Adia 2 Kɔrɛtɔ 1:11.) Aha l’ɔtɛ w’ɔnɛ anto efula wambɔlɔmba mbakoka Jehowa nkadimola dɔmbɛlɔ. Koko, nde ngɛnangɛnaka naka lemba l’anto wambodja ɔnangɛso lo dɔmbɛlɔ ndo etena kayondokadimola dɔmbɛlɔ diawɔ, nde hatohɛ woho wayakiyanyawɔ l’otema ɔtɔi di’ɔnangɛso akɔ. Ɔnkɔnɛ, teyake dia mbidja anangɛso lo dɔmbɛlɔ ekɔ tshondo ya diɛsɛ ndo ɔkɛndɛ. L’ɛnyɛlɔ k’Epafrasɛ, sho pombaka mboka anangɛso l’akadiyɛso ngandji, ndjakiyanya lo dikambo diawɔ ndo nsala la wolo dia mbadjaka lo alɔmbɛlɔ aso. Naka sho nsala ngasɔ, kete tayoleka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ nɛ dia “ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mbisha ndeka wa nongola.”​—Etsha 20:35.

“PANDA KASO KAMBOLEKA MONGA SUKE”

17, 18. Naa difuto diayotokondja naka sho mongaka “wonya tshɛ suke dia nɔmba”?

17 La ntondo ka nde ndjota ɔnɛ “wonya ambodja edja, wonya wayanga mpotɔ,” Pɔɔlɔ akatatshi ate: “Nyu mbeyaka dia wonya wa nyu memɔ oma lo djɔ wambokoka, nɛ dia kakianɛ panda kaso kamboleka monga suke oleki etena kakatakome ambetawudi.” (Rɔmɔ 13:11, 12) Andja w’oyoyo watolakiya Nzambi waya suke ndo panda kaso kamboleka nsukana ndeka ndo woho wafɔnyaso. Tatolalake djɔ lo nyuma ndo tatetawɔke di’akambo wekola yimba wa l’andja ɔnɛ tɔlɛ wenya wakokaso nsala alɔmbɛlɔ, koko nyɛsɔ tongake “wonya tshɛ suke dia nɔmba.” Naka sho nsala ngasɔ, kete tayonga la “lɔkɛwɔ l’ekila ndo l[a] ditshelo diɛnya dia [t]ekɔ lo mamema Nzambi” etena kakongɛso lushi la Jehowa. (2 Pet. 3:11, 12) Yoho yaso ya lɔsɛnɔ koka mɛnya dia tekɔ lo nsungukala lo nyuma ndo tekɔ lo mbetawɔ di’ekomelo ka dikongɛ di’akambo nɛ kaya k’emembe. Ɔnkɔnɛ, ‘totetemale nɔmba.’ (1 Tɛs. 5:17) Nyɛsɔ tokoya Yeso lo nyangaka dihole dia diɛta diakokaso nɔmbaka. Naka sho mbetshaka wenya efula lo alɔmbɛlɔ aso, kete tayoleka ndjasukanya la Jehowa. (Jak. 4:7, 8) Ɔsɔ ayonga tshondo y’ɔtshɔkɔ le so.

18 Bible mbutaka ɔnɛ: “Lam’akinde la lɔsɛnɔ la nkɛtɛ, Kristo akasalaka alɔmbɛlɔ ndo ɛsɛngɔsɛngɔ w’oma k’ɛse otema, la ekoko ndo la asɔyi lo washo le Ɔnɛ laki la akoka wa mboshimbɛ oma lo nyɔi, ko Nzambi akoke alɔmbɛlɔ ande nɛ dia nde akokaka Nzambi wɔma.” (Hɛb. 5:7) Yeso akasɛngasɛngaka She, akɔɔlɔmbaka ndo akalamaka diɔtɔnganelo dia dimɛna lam’asande la Nzambi polo l’ekomelo ka lɔsɛnɔ lande la la nkɛtɛ. Ɔnkɔnɛ, Jehowa akookokɛ oma lo nyɔi ndo akawosha lɔsɛnɔ lahahɔndɛ l’olongo. Sho lawɔ koka ntshikala la kɔlamelo otsha le Shɛso lele l’olongo oyadi kaanga ehemba kotokomɛka. Aha la taamu, sho kokaka nongola difuto dia lɔsɛnɔ la pondjo naka sho mongaka “wonya tshɛ suke dia nɔmba.”

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto