SAWO DIA WEKELO 38
“Nyoye le mi, . . . ko dimi layonyokeketsha”
“Nyoye le mi, nyu wanɛ tshɛ wele la paa ndo wele la wetsho, ko dimi layonyokeketsha.”—MAT. 11:28.
OSAMBO 17 “Dimi nangaka”
AWUI WAYƆTƐKƐTAMAa
1. Lo ndjela Mateo 11:28-30, daka diakɔna diakasha Yeso?
YESO akasha olui w’anto wakoohokamɛka daka dia dimɛna efula. Nde akate ate: “Nyoye le mi, . . . ko dimi layonyokeketsha.” (Adia Mateo 11:28-30.) Ɔsɔ komonga daka di’anyanya. Ɛnyɛlɔ, tokanyiya kɛnɛ kakandasalɛ womoto lakadiɛnɛka la hemɔ kɛmɔtshi ka wolo.
2. Kakɔna kakasalɛ Yeso womoto ɔmɔtshi laki la hemɔ?
2 Womoto lakadiɛnɛka ɔsɔ aki l’ohomba w’ekimanyielo. Nde akatshu le adɔkɔtɛlɛ efula ele l’elongamelo ka nkɔnɔ. Nde akasowe ɛnɔnyi 12, koko nde kɔkɔnɔ. Lo ndjela Ɛlɛmbɛ, nde aki mindo. (Lɛw. 15:25) Oma laasɔ, nde akoke dia Yeso akakokaka nkɔnɔla wanɛ waki la hemɔ, diakɔ diele nde akatshu dia tɛnana la nde. Lam’akandawɛnyi, nde akananda ohembo wa dihɔndɔ diande dia laadiko, ndo mbala kakɔ ɔtɔi nde akakɔnɔ! Koko, Yeso akasale akambo efula laadiko dia mbɔkɔnɔla, nde akasale dia womoto ɔsɔ nyomonga la nɛmɔ. Ɛnyɛlɔ, etena kakandasawolaka la nde, Yeso akakambe la tshɛkɛta yɛnya dilɛmiɛlɔ ɔnɛ “ɔna womoto.” Womoto ɔsɔ akakeketshama efula mɛtɛ!—Luka 8:43-48.
3. Ambola akɔna wayotokadimola lo sawo nɛ?
3 Tolembete dia womoto ɔsɔ akatshu le Yeso. Nde akadje welo dia ntshɔ le nde. Ngasɔ mbediɔ ndo lo nshi yaso nyɛ, sho pombaka mbidja welo dia ‘ndja le’ Yeso. L’etena kɛnɛ, Yeso hɔkɔnɔla lo dihindo wanɛ wele la hemɔ l’alemba ‘waya le’ nde. Koko, nde ekɔ lo ntetemala telɛ lo mbuta ɔnɛ: “Nyoye le mi, . . . ko dimi layonyokeketsha.” Lo sawo nɛ, tayokadimola ambola atanu anɛ: Ngande wakokaso ‘ndja le’ Yeso? Kakɔna kakalange Yeso mbuta etena kakandate ɔnɛ: “Nyɛmbɛ osembe ami”? Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma le Yeso? Lande na kele olimu wakandatosha dia nsala tokeketshaka? Ndo ngande wakokaso ntetemala nkondja ekeketshelo l’ɛse k’osembe wa Yeso?
“NYOYE LE MI”
4-5. Naa toho tɔmɔtshi takokaso ‘ndja le’ Yeso?
4 Yoho mɔtshi yakokaso ‘ndja le’ Yeso ele lo mbeka awui wakandate ndo wakandasale lo ndjela akoka aso. (Luka 1:1-4) Ndooko onto okina lakoka tosalɛ dui sɔ, sho pombaka mbeka ɛkɔndɔ ɛsɔ dikambo diaso shoamɛ. Sho ‘ndjaka nto le’ Yeso lo mbɔsa yɛdikɔ ya batizama ndo monga ombeki wa Kristo.
5 Yoho kina yakokaso ‘ndja le’ Yeso ele ntshɔ le dikumanyi dia l’etshumanelo etena keso l’ohomba w’ekimanyielo. Yeso kambaka la “apami wele oko weshasha” asɔ dia nkokɛ ɛkɔkɔ ande. (Ɛf. 4:7, 8, 11; Jni. 21:16; 1 Pe. 5:1-3) Sho pombaka ntakola nna dia ntondo dia nɔmba ekimanyielo kawɔ. Hatokoke nongamɛ ɔnɛ dikumanyi wayeya kɛnɛ kakanyiyaso ndo wayeya kɛnɛ keso l’ohomba. Tɔsɛdingole kɛnɛ kata ɔnangɛso Julian: “Lakahombe ntshika olimu ami wa lo Bɛtɛlɛ l’ɔtɛ wa yoonge yami ndo ɔngɛnyi ami ɔmɔtshi akambitɛ dia dimi nɔmba dikumanyi dia vɔ ndja ndjomembola. L’etatelo, dimi kokanyiyaka dia laki l’ohomba wa wembwelo ɔsɔ. Koko l’ɔkɔngɔ diko, lakayɔlɔmba ekimanyielo ndo wembwelo awɔ akonge woshasha woleki dimɛna efula le mi.” Dikumanyi diele la kɔlamelo, ɛnyɛlɔ pende diakatshu dia tembola Julian, koka tokimanyiya dia mbeya “yimba ya Kristo,” mbuta ate nshihodia ndo mbokoya ekanelo kande ka yimba ndo lɔkɛwɔ lande. (1 Kɔr. 2:16; 1 Pe. 2:21) Ɔsɔ mbele mɛtɛ woshasha woleki dimɛna wakokawɔ tosha.
“NYƐMBƐ OSEMBE AMI”
6. Kakɔna kakalange Yeso mbuta etena kakandate ɔnɛ: “Nyɛmbɛ osembe ami”?
6 Etena kakate Yeso ɔnɛ: “Nyɛmbɛ osembe ami,” ondo nde akalange mbuta ɔnɛ: “Nyetawɔ lowandji lami.” Ondo nde akalange mbuta nto ɔnɛ: “Nyonge l’ɛse k’osembe kaamɛ la mi, ndo tayokambɛ Jehowa olimu kaamɛ.” Lo weho akɔ tshɛ, osembe mendanaka la olimu.
7. Lo ndjela Mateo 28:18-20, olimu akɔna wakawatosha dia nkamba, ndo eshikikelo kakɔna kahombaso monga la tɔ?
7 Sho mbetawɔka leeta la Yeso etena kalambolaso nsɛnɔ yaso le Jehowa ndo kabatizamaso. Leeta lɔsɔ mbishamaka le onto tshɛ, Yeso hatotona pondjo onto tshɛ letawɔ kambɛ Nzambi l’otema ɔtɔi. (Jni. 6:37, 38) Ambeki tshɛ wa Kristo wakalongola diɛsɛ dia nkamba olimu wakalɔmbɛ Jehowa Yeso dia nkamba. Sho koka monga l’eshikikelo ɔnɛ Yeso ayongaka nshi tshɛ suke dia tokimanyiya dia nkamba olimu ɔsɔ.—Adia Mateo 28:18-20.
“NYEKE AKAMBO OMA LE MI”
Keketsha anto akina oko wakasalaka Yeso (Enda odingɔ 8-11)b
8-9. Lande na kakalangaka anto w’okitshakitsha ndja le Yeso, ndo ambola akɔna wahombaso ndjaoka?
8 Anto waki l’okitshakitsha wakalangaka ndja le Yeso. (Mat. 19:13, 14; Luka 7:37, 38) Lande na? Tɔsɛdingole otshikitanu wele lam’asa Yeso la Afarisɛ. Ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ ɛsɔ komonga la ngandji ndo waki etako. (Mat. 12:9-14) Yeso akokanaka ngandji ndo aki l’okitshakitsha. Afarisɛ wakayangaka lokumu ndo waki l’ofunu w’ahole waki la wɔ lo tshunda. Yeso akɛnya dia ekɔ kɔlɔ ndjayangɛ lokumu ndo aketsha ambeki ande dia ndjaɔsa oko ekambi w’anyanya. (Mat. 23:2, 6-11) Afarisɛ wakaahemɛka anto akina lo mbaotsha wɔma ndo lo mbawanɛ. (Jni. 9:13, 22) Yeso akakeketshaka anto akina lo nsala akambo la ngandji ndo lo mbatondjɛka ɛtɛkɛta w’amɛna.
9 Onde wɛ ambokondjaka wetshelo ɛnɛ oma le Yeso? Yambola ɔnɛ: ‘Onde dimi mbeyamaka oko onto lele la lotutsha ndo l’okitshakitsha? Onde dimi mbetawɔka nkamba elimu w’anya dia nkimanyiya anto akina? Onde dimi salɛka anto akina ɔlɔlɔ?’
10. Yeso akandasalaka etena kakandongaka kaamɛ l’anto wakakambaka la nde olimu?
10 Yeso akasalaka di’anto ndjaoka dia wekɔ lo wɔladi ndo lo dihole dia dimɛna etena kakawakambaka kaamɛ la nde, ndo nde akangɛnangɛnaka mbaetsha. (Luka 10:1, 19-21) Nde akakeketsha ambeki ande dia mboka ambola ndo nde akalangaka mpokamɛ tokanyi tawɔ. (Mat. 16:13-16) L’ɛnyɛlɔ ka eononɛ kakokamɛ oma lo mpɛpɛ ya wolo, ambeki wakahame. Vɔ wakadjaka yimba lo wetshelo wakashaka Yeso ndo wakatɔ elowa lo nkamba elimu w’ɛlɔlɔ.
Djaka anto lo demba ndo onga ɔlɔlɔ
Onga l’okitshakitsha ndo kambaka olimu efula
Yasha ndo onga l’ohetohetoc
11. Ambola akɔna wahombaso ndjaoka shoamɛ?
11 Onde wɛ ekɔ la yema ya lowandji? Naka ngasɔ, kete yambola ɔnɛ: ‘Ngande wasalɛmi anto akina wa l’olimu kana wa la ngelo akambo? Onde dimi salaka dia wɔladi monga? Onde dimi keketshaka anto akina dia mboka ambola? Ndo onde dimi mbetawɔka mpokamɛ tokanyi tawɔ?’ Hatokombola pondjo monga oko Afarisɛ, vɔ wakombɛka wanɛ wakawaokaka ambola tokumbɛkumbɛ ndo wakahɛnyahɛnyaka wanɛ wakashaka tokanyi totshikitanyi la tawɔ.—Makɔ 3:1-6; Jni. 9:29-34.
“NYAYO[KONDJA] EKEKETSHELO”
12-14. Lande na kele olimu wakatosha Yeso dia nkamba tokeketshaka?
12 Lande na kele nkamba olimu wakatosha Yeso ekɔ dui di’ekeketshelo? L’ɔtɛ w’ɛkɔkɔ efula, koko tayanga nsɛdingola engana eto.
13 Tekɔ la emendji woleki amɛna. Jehowa, Omendji waheme tshɛ bu kanga lɔhɛndɛ kana owandji w’awui wolo. Nde mandolaka olimu wakambaso. (Hɛb. 6:10) Nde toshaka wolo weso l’ohomba dia mɛmba ɔkɛndɛ wa wotsho ɔsɔ. (2 Kɔr. 4:7; Ngal. 6:5, nɔtɛ) Yeso, Nkumekanga kaso tɔlɔmbɔlaka lo tosha ɛnyɛlɔ. (Jni. 13:15) Ndo dikumanyi diatolama salaka la wolo dia mbokoya Yeso, lele “olami a woke w’ɛkɔkɔ.” (Hɛb. 13:20; 1 Pe. 5:2) Vɔ salaka la wolo dia monga anto w’ɛlɔlɔ, wakeketshana ndo wele la dihonga etena katetshawɔ ndo katokokɛwɔ.
14 Tekɔ la angɛnyi woleki amɛna. Ndooko anto akina wele la oyango kana la dimama dia ngandji diele oko sho. Tokanyiya yema: Tekɔ la diɛsɛ dia nkamba kaamɛ l’anto wele la lɔkɛwɔ loleki dimɛna, koko hawoyaɔshi dia vɔ ndeka anto akina. Vɔ wekɔ l’akoka w’efula, koko hawofune l’ɔtɛ wa dui sɔ ndo vɔ mbɔsaka di’anto akina mbaleka. Vɔ hawotɔshi tsho oko anto wakamba olimu kaamɛ la wɔ, koko ndo oko angɛnyi. Ndo ngandji kɛsɔ kekɔ efula diakɔ diele vɔ mbetawɔka mvɔ dikambo diaso!
15. Ngande wahombaso ndjaoka lo kɛnɛ kendana l’olimu wakambaso?
15 Tekɔ la olimu woleki dimɛna. Sho mbetshaka anto akambo wa mɛtɛ wendana la Jehowa ndo tondjaka kashi yakate Diabolo sɛkɛ. (Jni. 8:44) Satana ekɔ lo mɛndja anto wetsho wahawakoke mɛmba. Ɛnyɛlɔ, nde nangaka dia sho mbetawɔ ɔnɛ Jehowa hotodimanyiya pɛkato yaso ndo ɔnɛ sho hatokama ngandji. Ɔsɔ ekɔ oshikɔ wa wotsho efula ndo kashi ka mamba! Naka sho ‘ndja le’ Kristo, kete pɛkato yaso yayodimanyiyama. Ndo kɛnɛ kele mɛtɛ ele, Jehowa tokaka sho tshɛ ngandji k’efula. (Rɔmɔ 8:32, 38, 39) Ande ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula wele la so dia nkimanyiya anto dia mbeka woho wa ndjaɛkɛ le Jehowa ndo dia mɛna woho wasalawɔ etshikitanu lo nsɛnɔ yawɔ lee!
TETEMALA NKONDJA EKEKETSHELO L’ƐSE K’OSEMBE WA YESO
16. Ngande wotshikitanyi oshikɔ watosha Yeso dia mɛmba la eshikɔ ekina wahombaso mɛmba?
16 Oshikɔ watɔlɔmba Yeso dia mɛmba ntshikitana la eshikɔ ekina wahombaso mɛmba. Ɛnyɛlɔ, l’ekomelo ka lushi l’olimu wa lo demba, anto efula nɛmbaka ndo hawonge l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Otshikitanyi la wɔ, sho mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula l’ɔkɔngɔ wa sho nkamba olimu wa Jehowa nde la Kristo. Sho koka nɛmba l’ɔkɔngɔ wa lushi l’olimu ndo sho koka nsala la wolo dia mbɔtɔ lo losanganya la l’etshumanelo la dikɔlɔ diakɔ. Koko mbala efula sho keketshamaka ndo mongaka la wolo etena kakalolaso la ngelo oma lo losanganya lɔsɔ. Ngasɔ mbongadiɔ ndo etena kasalaso la wolo dia nsambisha ndo kasalaso wekelo wa Bible w’onto ndamɛ. Ɛtshɔkɔ wakondjaso ndeka wolo washishaso la fwa!
17. Lande na kahombaso mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ ndo monga la yambalo?
17 Sho pombaka mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ. Onto tshɛ l’atei aso ekɔ la wolo lo yɛdikɔ mɔtshi. Diakɔ diele, sho pombaka nkamba la wɔ la lomba. Ɛnyɛlɔ, sho koka ndjoshisha wolo lo nsala la wolo dia ndjamɔtshɛ lomombo la l’emunyi. Tende kɛnɛ kakatɛ Yeso ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔtshi w’ɔngɔnyi wakawombola ate: “Ahombami nsala dia dimi nkita lɔsɛnɔ la pondjo?” Ɔlɔngɔlɔngɔ ɔsɔ akakitanyiyaka Ɛlɛmbɛ. Ondo nde aki onto ɔlɔlɔ, nɛ dia Evanjiliɔ wa Makɔ mɛnyaka lo yoho ya laande dia Yeso “akawoke ngandji.” Yeso akasha pami kɛsɔ leeta. Yeso akawotɛ ate: “Tshɔka tosondja diangɔ diayɛ . . . kele yaka, ondjele.” Pami kɛsɔ akalangaka ndjela Yeso, koko mɛnamaka dia nde konanga ntshika “diangɔ efula” diaki la nde. (Makɔ 10:17-22) Etombelo wakonge ele, nde akatone osembe wakawosha Yeso ndo akatetemala kambɛ “ɛngɔnyi” oko mfumbe. (Mat. 6:24) Ɛsɔnwɛlɔ akɔna wotoyosala?
18. Ahombaso salaka lo tena dimɔtshi, ndo lande na?
18 Tena la tena, ekɔ ohomba sho sɛdingolaka awui wetshaso lo dihole dia ntondo lo lɔsɛnɔ laso. Lande na? Dia sho ndjashikikɛ ɔnɛ tekɔ lo nkamba la wolo aso la lomba. Tɔsɛdingole kɛnɛ kakate ɔlɔngɔlɔngɔ welɛwɔ Mark: “L’edja k’ɛnɔnyi efula, lakafɔnyaka dia laki la lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ. Laki ombatshi mboka, koko mbala tshɛ lakakanyiyaka awui wendana la falanga ndo dia ndeka mbetɛ lɔsɛnɔ lami dimɛna. Lakayambolaka lande na kele lɔsɛnɔ lami lakayonga wotsho. Oma laasɔ, lakayoshihodia dia lakalekaka mbetsha wahɔ ami lo dihole dia ntondo ndo awui wa Jehowa l’ɔkɔngɔ.” Mark akatshikitanya ekanelo kande ka yimba ndo yoho yande ya lɔsɛnɔ ndo nde akayoleka ndjasha l’olimu wa Jehowa. Mark mbutaka ate: “Dimi ndjakiyanyaka lo tena dimɔtshi, koko l’ekimanyielo ka Jehowa ndo osukɔ wa Yeso, dimi kandolaka ekakatanu ami.”
19. Lande na kele ekɔ ohomba efula monga l’ekanelo k’ɔlɔlɔ?
19 Tayotetemalaka nkondja ekeketshelo l’ɛse k’osembe wa Yeso naka sho nsala awui asato. Ntondotondo, tetemala monga l’ekanelo ka dimɛna. Tekɔ lo nkamba olimu wa Jehowa, diakɔ diele vɔ pombaka salema lo yoho yalanga Jehowa. Sho tekɔ akambi w’olimu ndo Jehowa ekɔ Owandji. (Luka 17:10) Naka sho nkamba olimu ande lo yoho yalangaso, kete tayɛna dia tekɔ lo ndɔshana la osembe. Oyadi ngɔmbɛ kele la wolo efula koka ndjahomuya kana nɛmba naka nde ntetemala nsala la wolo dia ntshɔ lɛkɛ lokina ndo ndɔshana la osembe watɔlɔmbɔla nkumɛnde. Lo wedi okina, sho koka nsala awui wa diambo ndo nkandola okakatanu akɔna tshɛ naka sho ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa. Tohɔ dia ndooko onto lakoka nshimba dia lolango lande salema!—Rɔmɔ 8:31; 1 Jni. 4:4.
20. Oyango akɔna wahombaso monga la wɔ etena keso l’ɛse k’osembe wa Yeso?
20 Dui dia hende, kamba olimu l’eyango w’amɛna. Oyango aso ekɔ wa mbisha Jehowa Shɛso ka ngandji lotombo. Anto wa lo ntambe ka ntondo wakasɛngiyama la lokaki kana wakayangaka paka wahɔ awɔ hita wakayonga esadi eto la lonyangu ndo wakatshike osembe wa Yeso. (Jni. 6:25-27, 51, 60, 66; Flpɛ. 3:18, 19) Otshikitanyi la wɔ, wanɛ wakasɛngiyama la ngandji kaha la lokaki kakawokaka Nzambi ndo wanyawɔ anto wakɛmbɛ osembe l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’edja ka lɔsɛnɔ lawɔ la la nkɛtɛ wele l’elongamelo ka tokamba kaamɛ la Kristo l’olongo. L’ɛnyɛlɔ kawɔ, tayotetemalaka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena kayotɛmbaka osembe wa Yeso la eyango w’amɛna.
21. Lo ndjela Mateo 6:31-33, kakɔna kakokaso nongamɛ dia Jehowa nsala?
21 Dui dia sato, onga la elongamelo ka dimɛna. Takasɔnɛ lɔsɛnɔ la ndjahondja ndo dia kambaka olimu wa wolo. Yeso akatɔhɛmɔla dia anto wayotɔhɛnyahɛnya. Koko sho koka nongamɛ dia Jehowa ayotosha wolo wa mbikikɛ ehemba tshɛ. Lo yɛdikɔ yayototalekaka mbikikɛ mbayototalekaka nkeketala. (Jak. 1:2-4) Sho koka nongamɛ nto ɔnɛ Jehowa ayotosha kɛnɛ kele la so ohomba, Yeso ayotolamaka ndo anangɛso l’akadiyɛso wayotokeketshaka. (Adia Mateo 6:31-33; Jni. 10:14; 1 Tɛs. 5:11) Tekɔ mɛtɛ la kɛnɛ tshɛ kele la so ohomba dia mbikikɛ ehemba tshɛ.
22. Lo na akokaso monga la lowando?
22 Womoto lele Yeso akɔkɔnɔla akakeketshama ko lushi lakandakɔnɔ. Koko nde akahombe nkondja ekeketshelo ka pondjo paka naka nde akayala ombeki wa kɔlamelo wa Kristo. Kakɔna kafɔnyayɛ kakandasale? Naka nde aketawɔ monga l’ɛse k’osembe wa Yeso, kete ohokanyiya difuto diakandakondja dia tokamba kaamɛ la Yeso l’olongo! Ndooko ɛngɔ kakandayahondja dia ndjela Kristo kakahombe mbɛdima la difuto sɔ. Oyadi elongamelo kakɔna kele la so, tɔsɛna l’olongo kana la nkɛtɛ, sho koka monga la lowando l’efula l’ɔtɛ wakatetawɔ leeta la Yeso l’ɔnɛ: “Nyoye le mi!”
OSAMBO 13 Kristo ekɔ Ɛnyɛlɔ kaso
a Yeso tɔlɔmbaka dia ndja le nde. Mbetawɔ leeta lande nɔmbaka na? Sawo nɛ diayokadimola dimbola sɔ ndo diɔ diayotohola woho wakokaso keketshama lo nkamba kaamɛ la Kristo.
b ELEMBETSHIELO W’ESATO: Yeso akakeketshaka anto akina lo toho efula.
c ELEMBETSHIELO W’ESATO: L’ɛnyɛlɔ ka Yeso, ɔnangɛso ɔmɔtshi ekɔ lo mɛnya dia nde keketshaka anto akina lo toho totshikitanyi.