LAIPELI Taua Le‘o ‘I HE ‘INITANETÍ
Taua Le‘o
LAIPELI ‘I HE ‘INITANETÍ
Faka-Tonga
ʻ
  • ʻ
  • ā
  • ē
  • ī
  • ō
  • ū
  • TOHI TAPU
  • ‘Ū TOHI
  • NGAAHI FAKATAHA
  • w17 Sepitema p. 23-27
  • “Ko e Folofola ʻa e ʻOtuá . . . ko e Koto Mālohi”

‘Ikai ala ma‘u ha vitiō

Kātaki, ‘oku ‘ikai ma‘u ha vitiō.

  • “Ko e Folofola ʻa e ʻOtuá . . . ko e Koto Mālohi”
  • Ko e Taua Leʻo ʻOku Fanongonongo Ai ʻa e Puleʻanga ʻo Sihová (Ako)—2017
  • Kaveinga Tokoni
  • Fakamatala Meimei Tatau
  • ʻI HEʻETAU MOʻUÍ TONU
  • ʻI HE NGĀUE FAKAFAIFEKAÚ
  • ʻI HE FAIAKO MEI HE PELETIFŌMÚ
  • Ko e ʻAonga mei he Lau Tohitapu Fakaʻahó
    Ko e Taua Leʻo ʻOku Fanongonongo Ai ʻa e Puleʻanga ʻo Sihová—1995
  • Maʻu ʻAonga Lahi Ange mei Hoʻo Lau Tohi Tapú
    Ko e Taua Leʻo ʻOku Fanongonongo Ai ʻa e Puleʻanga ʻo Sihová (Ako)—2023
  • Hanganaki Puke Maʻu ʻa e Folofola ʻa e ʻOtuá
    Fāʻūtaha ʻi he Lotu ki he ʻOtua Moʻoni Pē Taha
  • Hanganaki Piki Maʻu ki he Folofola ʻa e ʻOtuá
    Lotu ki he ʻOtua Moʻoni Pē Tahá
Sio ki he Me‘a Lahi Ange
Ko e Taua Leʻo ʻOku Fanongonongo Ai ʻa e Puleʻanga ʻo Sihová (Ako)—2017
w17 Sepitema p. 23-27
Tangutu toko taha ha tangata ‘o inu; ha‘u ‘a e Kau Fakamo‘oni ‘a Sihová ki hono matapaá ‘o malanga kiate ia; ha‘u ‘a e tangatá ki ha fakataha

“Ko e Folofola ʻa e ʻOtuá . . . ko e Koto Mālohi”

“Ko e folofola ʻa e ʻOtuá ʻoku moʻui pea ko e koto mālohi.”​—HEP. 4:12.

HIVA: 37, 47

ʻE LAVA FĒFĒ KE KE FAKAʻATĀ ʻA E MĀLOHI ʻO E FOLOFOLA ʻA E ʻOTUÁ KE NGĀUE . . .

  • ʻi hoʻo moʻuí?

  • ʻi he ngāue fakafaifekaú?

  • ʻi he faiako mei he peletifōmú?

1. Ko e hā ʻokú ke tuipau ai ko e koto mālohi ʻa e Folofola ʻa e ʻOtuá? (Sio ki he ʻuluaki fakatātā ʻi he kupú ni.)

KO E kakai ʻa Sihová ʻoku nau tuipau ko ʻene folofolá, ʻa ʻene pōpoaki ki he faʻahinga ʻo e tangatá, “ʻoku moʻui pea ko e koto mālohi.” (Hep. 4:12) Kuo tau sio ki he mālohi ʻo e Tohi Tapú ʻi heʻetau moʻuí tonu pea ʻi he moʻui ʻa e niʻihi kehé. Ki muʻa ke hoko ko e Kau Fakamoʻoní, naʻe hoko ʻa e niʻihi ko e kau kaihaʻa, maʻunimā ʻe he faitoʻo kona tapú, pe fehokotaki fakasino taʻetaau. Naʻe ongoongoa ʻa e niʻihi pe maʻu paʻanga ka naʻa nau kei ongoʻi pē ʻoku ʻi ai ha meʻa ʻoku nau tō mei ai ʻi heʻenau moʻuí. (Tml. 2:3-11) Ko e meʻa fakafiefiá, ko e tokolahi naʻe siva ʻenau ʻamanakí mo nau hē ʻoku nau maʻu he taimí ni ʻa e tataki mo e ʻamanaki. ʻI he Taua Leʻo, kuo tau lau ai mo fiefia ʻi he ngaahi hokosia lahi pehē ʻi he ngaahi kupu hokohoko ko e “Liliu ʻe he Tohi Tapú ʻa e Moʻuí.” Pea naʻa mo e hili ʻa e hoko ko e kau Kalisitiané, kuo pau ki he kakaí ke hokohoko atu ʻenau ʻai ke mālohi honau vahaʻangatae mo Sihová ʻi he tokoni ʻa e Tohi Tapú.

2. Naʻe anga-fēfē hono ueʻi ʻe he Folofola ʻa e ʻOtuá ʻa e kakai ʻi he ʻuluaki senitulí?

2 ʻOku ʻikai ke fakaʻohovale ʻa hono fai ʻe he kakai tokolahi ʻa e ngaahi liliu lahi ʻi heʻenau ako ʻa e moʻoní. Ko hotau fanga tokoua mo e fanga tuofāfine ʻi he ʻuluaki senitulí ʻa ia naʻa nau maʻu ʻa e ʻamanaki fakahēvaní naʻa nau fai ʻa e ngaahi liliu ko iá. (Lau ʻa e 1 Kolinitō 6:9-11.) ʻI he lau ʻa Paula fekauʻaki mo e faʻahinga heʻikai te nau maʻu tofiʻa ʻi he Puleʻanga ʻo e ʻOtuá, naʻá ne toe pehē: “Naʻe pehē ʻa e niʻihi ʻo kimoutolu.” Ko e Folofola ʻa e ʻOtuá mo hono laumālie māʻoniʻoní naʻá ne tokoniʻi ʻa e faʻahinga ko iá ke nau liliu. Ka naʻa mo e hili ʻa e hoko ko e kau Kalisitiané, ko e niʻihi ʻo kinautolu naʻa nau fai ʻa e ngaahi fehālaaki mafatukituki naʻe uesia ai honau vahaʻangatae mo Sihová. Ko e fakatātaá, ʻoku lave ʻa e Tohi Tapú ki he tokoua pani ʻe taha naʻe pau ke tuʻusi. Ki mui ai, naʻá ne fai ʻa e ngaahi liliu koeʻuhi ke lava ʻo ne toe hoko ko e konga ʻo e fakatahaʻanga Kalisitiané. (1 Kol. 5:1-5; 2 Kol. 2:5-8) ʻOku fakalototoʻa ʻa e malava ʻa hotau fanga tokouá mo e fanga tuofāfiné ʻo fai ʻa e ngaahi liliu lahi koeʻuhi ko e mālohi ʻo e Folofola ʻa e ʻOtuá.

3. Ko e hā te tau lāulea ki ai ʻi he kupu ko ení?

3 Ko e Folofola ʻa e ʻOtuá ʻoku mālohi ʻaupito. Koeʻuhi kuo ʻomai ia ʻe Sihova kiate kitautolu, ʻoku tau loto ke fakapapauʻi ʻoku tau ngāueleleiʻaki ia. (2 Tīm. 2: 15) Ko e kupu ko ení ʻe lāulea ai ki he meʻa ʻe lava ke tau fai ke ngāueʻaki ʻa e mālohi ʻo e Tohi Tapú (1) ʻi heʻetau moʻuí tonu, (2) ʻi heʻetau ngāue fakafaifekaú, pea (3) ʻi heʻetau faiako mei he peletifōmú. Ko e meʻa ʻoku tau ako hení ʻe tokoniʻi ai kitautolu ke tau fakahāhā ʻetau ʻofa mo e houngaʻia ki heʻetau Tamai fakahēvaní, ʻa ia ʻokú ne akoʻi kitautolu ke tau maʻu ʻaonga ai.​—ʻAi. 48:17.

ʻI HEʻETAU MOʻUÍ TONU

4. (a) Ko e hā ʻe lava ke tau fai koeʻuhí ke ueʻi kitautolu ʻe he Folofola ʻa e ʻOtuá? (e) ʻOku anga-fēfē hoʻo vaheʻi ʻa e taimi ke fai ai hoʻo lau Tohi Tapú?

4 Ke fakaʻatā ʻa e Folofola ʻa e ʻOtuá ke ne ueʻi kitautolu, ʻoku fiemaʻu ke tau lau maʻu pē ia. ʻOku totonu ke tau feinga ke lau ia ʻi he ʻaho kotoa pē. (Sios. 1:8) Ko e tokolahi taha ʻo kitautolú ʻoku femoʻuekina ʻaupito ʻetau moʻuí, ka ʻoku ʻikai totonu ke tau fakaʻatā ha meʻa pē, ʻo kau ai hotau ngaahi fatongiá, ke ne taʻofi kitautolu mei hono lau ʻa e Tohi Tapú. (Lau ʻa e ʻEfesō 5:15, 16.) Te tau maʻu nai ʻa e taimi pongipongia ʻi he pongipongí, lolotonga ʻa e ʻahó ʻi he taimi ʻe niʻihi, pe ki mui ai ʻi he poʻulí. ʻOku tau loto-tatau mo e tokotaha-tohi-sāmé ʻa ia naʻá ne tohi: “He ʻofa moʻoni ē ko au ki hoʻo laó! ʻOku ou fakalaulauloto ki ai ʻi he ʻahó kotoa.”​—Saame 119:97.

5, 6. (a) Ko e hā ʻoku fiemaʻu ai ke tau fakalaulaulotó? (e) ʻE lava fēfē ke ola lelei ʻetau fakalaulaulotó? (f) Kuo anga-fēfē hono tokoniʻi koe ʻe he lau Tohi Tapú mo e fakalaulaulotó?

5 Kae kehe, ʻoku ʻikai ke feʻunga pē hono lau ʻa e Tohi Tapú. ʻOku fiemaʻu ke tau fakalaulauloto, pe fakakaukau fakamātoato mo lahi fekauʻaki mo e meʻa kuo tau laú. (Saame 1:1-3) Ko e toki taimi pē ia te tau malava ai ke ngāueʻaki ʻi heʻetau moʻuí ʻa e poto ʻoku ʻi he Tohi Tapú. Ko ia ai, pe ʻoku tau lau ʻa e Tohi Tapu kuo pulusí pe ʻi ha meʻangāue fakaʻilekitulōnika, ʻoku tau loto ke fakaʻatā ʻa e Folofola ʻa e ʻOtuá ke ne liliu mo ueʻi kitautolu.

Lau Tohi Tapu ‘a e taha ‘o e Kau Fakamo‘oni ‘a Sihová

6 ʻE lava fēfē ke ola lelei ʻetau fakalaulaulotó? ʻI heʻetau lau ʻa e Tohi Tapú, ʻoku totonu ke tau kiʻi tuʻu ʻo ʻeke hifo kiate kitautolu: ‘Ko e hā ʻoku tala mai ʻe he meʻá ni kiate au fekauʻaki mo Sihová? ʻOku anga-fēfē ʻeku mateuteu ke ngāueʻaki ʻi heʻeku moʻuí ʻa e meʻa ʻoku ou laú? Ko e hā ʻa e ngaahi liliu ʻoku kei fiemaʻu ke u faí?’ ʻI heʻetau fakalaulauloto ki he Folofola ʻa e ʻOtuá pea lotu fekauʻaki mo e meʻa ʻoku tau laú, te tau loto ai ke ngāueʻaki ia. ʻE lava leva ai ke tau hokosia ʻa e mālohi ʻo e Tohi Tapú ʻi heʻetau moʻuí.​—2 Kol. 10:4, 5.

ʻI HE NGĀUE FAKAFAIFEKAÚ

7. ʻE lava fēfē ke tau ngāueleleiʻaki ʻa e Folofola ʻa e ʻOtuá ʻi heʻetau ngāue fakafaifekaú?

7 ʻOku mahuʻinga ke tau toutou ngāueʻaki ʻa e Folofola ʻa e ʻOtuá ʻi heʻetau malangá mo e faiakó. Naʻe pehē ʻe ha tokoua ʻe taha, “Kapau naʻá ke malanga fale ki he fale mo Sihova tonu, naʻá ke mei fai pē ʻe koe ʻa e leá pe te ke tuku ke ne lea?” ʻI heʻetau lau ki ha taha mei he Tohi Tapú, ʻoku tau tuku ai ke lea ʻa Sihova kiate ia. ʻOku mālohi ange ha konga Tohi Tapu kuo filifili lelei ʻi ha meʻa pē te tau leaʻaki. (1 Tes. 2:13) ʻI hoʻo ʻi he ngāue fakafaifekaú, ʻokú ke feinga ke toutou lau ʻi he lahi taha hoʻo malavá mei he Tohi Tapú?

8. Ko e hā ʻoku fiemaʻu ai ke tau fai ʻa e meʻa lahi ange ʻi hono lau pē ʻa e ngaahi konga Tohi Tapú ʻi he taimi ʻoku tau malanga aí?

8 Kae kehe, ʻoku ʻikai ke feʻunga ʻa hono lau pē ha veesi Tohi Tapu ki he faʻahinga ʻoku tau malanga ki aí. Ko e tokolahi taha ʻo e kakaí ʻoku ʻikai ke nau mahinoʻi ʻa e ʻuhinga ʻo e Tohi Tapú. Naʻe hoko eni ʻi he ʻuluaki senitulí, pea ʻoku kei hoko pē ia ʻi he ʻahó ni. (Loma 10:2) ʻOku ʻikai totonu ke tau pehē pē ʻoku mahinoʻi ʻe he tokotaha-ʻapí ʻa e konga Tohi Tapu ʻoku tau laú. ʻE lava ke tau tokoniʻi ia ʻaki hono toe lau ʻa e ngaahi foʻi leá pe fakakaukau tefitó mei he vēsí pea toki fakamatalaʻi leva ʻa hono ʻuhingá. ʻI he founga ko ení, ʻe lava ke aʻu ai ʻa e Folofola ʻa e ʻOtuá ki he ʻatamai mo e loto ʻo e kakaí.​—Lau ʻa e Luke 24:32.

9. ʻE lava fēfē ke tau tokoniʻi ʻa e kakaí ke nau fakaʻapaʻapa ki he Tohi Tapú ʻi he meʻa ʻoku tau leaʻaki ki muʻa ke lau ha konga Tohi Tapú? ʻOmai ha fakatātā.

9 Ko e meʻa ʻoku tau leaʻaki ki muʻa ke tau lau ha konga Tohi Tapú ʻe lava ke ne toe tokoniʻi ʻa e tokotaha-ʻapí ke fakaʻapaʻapa ki he Tohi Tapú. Ko e fakatātaá, te tau pehē nai, “Ta sio angé pe ko e hā ʻa e lau ʻa hota Tokotaha-Fakatupú fekauʻaki mo e kaveinga ko ení.” Pe kapau ʻoku tau talanoa mo ha taha mei ha puipuituʻa ʻikai ko ha Kalisitiane, ʻe lava ke tau pehē, “Ta sio angé ki he meʻa ʻoku tala mai ʻe he Ngaahi Tohi Māʻoniʻoní.” Kapau ʻoku tau fetaulaki mo ha taha ʻoku ʻikai ke hohaʻa fekauʻaki mo e lotú, ʻe lava ke tau ʻeke, “Kuó ke fanongo nai ʻi ha taimi ki he lea motuʻa ko ení?” Kapau ʻoku tau manatuʻi ko e tokotaha kotoa ʻoku ʻi ai hono puipuituʻa mo ʻene tui, te tau fai ʻa e meʻa kotoa ʻoku tau malavá ke ʻai ke fakamānako ʻa ʻetau lea fakafeʻiloakí.​—1 Kol. 9:22, 23.

Ngāue‘aki ‘e he Kau Fakamo‘oni ‘a Sihová ‘a e Tohi Tapú ‘i he‘enau ngāue fakamalangá

10. (a) Ko e hā naʻe hoko ki ha tokoua ʻe taha? (e) Kuo anga-fēfē hoʻo sio ki he mālohi ʻo e Folofola ʻa e ʻOtuá ʻi hoʻo ngāue fakafaifekaú?

10 Kuo ʻiloʻi ʻe he tokolahi ko hono ngāueʻaki ʻa e Folofola ʻa e ʻOtuá ʻe lava ke ʻi ai ʻene kaunga mālohi ki he kakai ʻoku tau malanga ki aí. Ko e fakatātaá, naʻe ʻaʻahi ʻa e tokoua ʻe taha ki ha tangataʻeiki kuó ne lau ʻetau ʻū makasiní ʻi he ngaahi taʻu lahi. ʻI he ʻaho ʻe taha, naʻe fili ai ʻa e tokouá ke ne lau ha konga Tohi Tapu, kae ʻikai ke ʻoange pē kiate ia ʻa e Taua Leʻo fakamuimui tahá. Naʻá ne lau ʻa e 2 Kolinitō 1:3, 4, ʻa ia ʻoku pehē ai: “[Ko e] Tamai ʻo e manavaʻofá pea mo e ʻOtua ʻo e fakafiemālie kotoa pē . . . ʻokú ne fakafiemālieʻi kitautolu ʻi he kotoa ʻo hotau ngaahi ʻahiʻahí.” Naʻe maongo lahi ʻa e ngaahi leá ni ki he tangataʻeikí ʻo ne kole ange ai ki he tokouá ke ne toe lau ʻa e ongo vēsí. Naʻe pehē leva ʻe he tangatá ko ia mo hono uaifí ʻokú na fiemaʻu moʻoni ha fakafiemālie. Koeʻuhi ko e konga Tohi Tapu ko ení, naʻá ne loto ai ke ʻilo lahi ange fekauʻaki mo e Tohi Tapú. Ko hono ngāueʻaki ʻa e Folofola ʻa e ʻOtuá ʻi heʻetau ngāue fakafaifekaú ʻoku mālohi ʻaupito!​—Ngā. 19:20.

ʻI HE FAIAKO MEI HE PELETIFŌMÚ

11. Ko e hā ʻa e fatongia ʻoku maʻu ʻe he fanga tokoua ʻoku nau faiako mei he peletifōmú?

11 ʻOku tau saiʻia ʻi hono maʻu ʻetau ngaahi fakatahá, ngaahi ʻasemipilií, mo e ngaahi fakataha-lahí. Ko e ʻuhinga tefito ʻoku tau maʻu ai iá ke lotu kia Sihova. ʻOku tau toe maʻu ʻaonga foki mei he meʻa ʻoku tau akó. ʻI he ʻuhinga ko ení, ko e fanga tokoua ʻoku nau faiako mei he peletifōmú ʻoku nau maʻu ha monū lahi mo ha fatongia mafatukituki. (Sēm. 3:1) Kuo pau ke nau fakapapauʻi ko ʻenau akonakí ʻoku fakatefito ʻi he Folofola ʻa e ʻOtuá. Kapau ʻokú ke maʻu ʻa e monū ko ení, ʻe lava fēfē ke ke ngāueʻaki ʻa e mālohi ʻo e Tohi Tapú ke aʻu ai ki hoʻo kau fanongó?

Ngāue‘aki ‘e ha tokoua ‘a e Tohi Tapú ke faiako‘aki mei he peletifōmú

12. ʻE lava fēfē ke fakapapauʻi ʻe ha tokotaha-malanga ʻoku fakatefito ʻene malangá ʻi he Folofolá?

12 ʻOku fiemaʻu ke hoko ʻa e Folofolá ko e konga mahuʻinga taha ia ʻo ha malanga. (Sione 7:16) Ko ia tokanga ʻaupito ke ʻoua ʻe hoko ʻa e founga ʻo hoʻo fai hoʻo malangá mo e ngaahi hokosiá pe fakatātā ʻokú ke ngāueʻakí ʻo tohoakiʻi mai ai ʻa e tokanga lahi ange ia ʻi he Tohi Tapú. Pehē foki, manatuʻi ko e lau mei he Tohi Tapú ʻoku ʻikai tatau ia mo e faiako mei he Tohi Tapú. Ko hono moʻoní, kapau ʻokú ke lau ha ngaahi konga Tohi Tapu lahi, ko e tokolahi taha ʻo e kakaí heʻikai te nau manatuʻi ia. Ko ia filifili fakalelei ʻa e ngaahi konga Tohi Tapu ʻokú ke loto ke ngāueʻakí. Pea vaheʻi ʻa e taimi ke lau, fakamatalaʻi, fakatātaaʻi, pea ngāueʻaki lelei ia. (Nehe. 8:8) ʻI he fakatefito ha malanga ʻi he ʻautilainé, fakapapauʻi ke ke ako ʻa e ʻautilainé mo e ngaahi konga Tohi Tapu ʻoku ngāueʻaki aí. Feinga ke mahinoʻi ʻa e anga ʻo e fekauʻaki ʻa e ʻautilainé mo e ngaahi konga Tohi Tapú. Pea ngāueʻaki ha niʻihi ʻo e ngaahi konga Tohi Tapu ko ení ke akoʻiʻaki ʻa e ngaahi poini ʻi he ʻautilainé. (ʻE lava ke ke maʻu ʻa e ngaahi fokotuʻu lelei ʻi he ako 21 ki he 23 ʻo e Maʻu ʻAonga mei he Ako Fakafaifekau Fakateokalatí.) Pea ko e meʻa ʻoku mahuʻinga tahá, kole kia Sihova ke ne tokoniʻi koe ke ke vahevahe atu ʻene ngaahi fakakaukau mahuʻinga mei he Tohi Tapú.​—Lau ʻa e ʻĒsela 7:10; Palōveepi 3:13, 14.

13. (a) Naʻe anga-fēfē ʻa e maongo ki ha tuofefine ʻe taha ha konga Tohi Tapu naʻá ne fanongo ai ʻi ha fakataha? (e) ʻOku anga-fēfē ʻa e maongo kiate koe ʻa e founga ʻo hono ngāueʻaki ʻa e Tohi Tapú ʻi heʻetau ngaahi fakatahá?

13 ʻI he taimi naʻe kei siʻi ai ha tuofefine ʻi ʻAositelēlia, naʻe hoko ha ngaahi meʻa fakamamahi lahi kiate ia, pea neongo naʻá ne hoko ki mui ʻo ʻiloʻi ʻa Sihova, naʻe kei ʻikai pē lava ke ne tui kakato naʻe ʻofaʻi ia ʻe Sihova. Naʻe fanongo ʻa e tuofefiné ni ʻi ha fakataha ki ha konga Tohi Tapu ʻa ia naʻe maongo loloto kiate ia. Naʻá ne fakalaulauloto ki ai pea fai ha fekumi, ʻa ia naʻe taki ai ia ke ne lau ha toe ngaahi veesi kehe ʻi he Tohi Tapú. Naʻá ne hoko ai ʻo tuipau naʻe ʻofaʻi ia ʻe Sihova.a (Sio ki he fakamatala ʻi lalo.) Kuó ke fanongo ʻi ha taimi ʻi ha konga Tohi Tapu ʻi ha fakataha, ʻasemipilī, pe fakataha-lahi naʻe maongo pehē kiate koe?​—Nehe. 8:12.

14. ʻE lava fēfē ke tau fakahāhā ʻoku tau fakamahuʻingaʻi mo ʻofa ʻi he Folofola ʻa Sihová?

14 ʻIkai ʻoku tau houngaʻia ʻia Sihova ʻi heʻene Folofola kuo tohí, ʻa e Tohi Tapú? Naʻá ne talaʻofa ʻe tolonga ia, pea naʻá ne fai ki he talaʻofa ko iá. (1 Pita 1:24, 25) Ko ia ʻoku tau loto ke fakapapauʻi ʻoku tau lau maʻu pē ʻa e Tohi Tapú, ngāueʻaki ia ʻi heʻetau moʻuí, pea ngāueʻaki ia ke tokoniʻi ʻa e niʻihi kehé. ʻI heʻetau fai ení, ʻoku tau fakahaaʻi ai ʻoku tau ʻofa moʻoni mo houngaʻia ʻi he koloa ko ení, pea ko e meʻa ʻoku mahuʻinga tahá, ko hono tokotaha Faʻutohí, ʻa Sihova ko e ʻOtuá.

a Sio ki he puha “Ko ha Meʻa Mahuʻinga.”

NGĀUEʻAKI ʻA E MĀLOHI ʻO E FOLOFOLA ʻA E ʻOTUÁ

ʻi hoʻo moʻuí tonu:

  • Lau maʻu pē ia

  • Fakalaulauloto ki ai

  • Ngāueʻaki ʻa e meʻa ʻokú ke akó

ʻi he ngāue fakafaifekaú:

  • Ngāueʻaki maʻu pē ʻa e ngaahi konga Tohi Tapú

  • Fakahaaʻi pea fakamatalaʻi ʻa e ngaahi fakakaukau tefito ʻo e ngaahi veesi ʻokú ke laú

  • ʻOmai ʻa e ngaahi veesi Tohi Tapú ʻi ha founga ʻoku tokoniʻi ai ʻa e kakaí ke nau fakaʻapaʻapa ki he Folofola ʻa e ʻOtuá

ʻi he faiako mei he peletifōmú:

  • Fakahangataha hoʻo malangá ki he Folofolá

  • ʻOua ʻe tuku ke tohoakiʻi mai ʻa e tokanga lahi ange ʻi he ngaahi hokosiá, ngaahi talanoa fakatātaá, pe ko e anga ʻo hoʻo leá ʻo laka ia ʻi he Tohi Tapú

  • Vaheʻi ʻa e taimi ke fakamatalaʻi, fakatātaaʻi, pea ngāueʻaki ʻa e ngaahi veesi ʻokú ke laú

“Ko ha Meʻa Mahuʻinga”

ʻI he ngaahi taʻu lahi hili hono ako ʻe Victoria ʻa e moʻoní, naʻá ne ongoʻi ʻoku faingataʻa ke ʻofaʻi ia ʻe he ʻOtuá. Ko e hā naʻá ne fakatuipauʻi ia ʻoku ʻofaʻi lahi ia ʻe he ʻOtuá? Ko ʻene talanoá eni:

“Naʻe hoko ha meʻa mahuʻinga ʻi he taʻu nai ʻe 15 hili ʻeku papitaisó. Lolotonga ha malanga ʻi he Fale Fakatahaʻangá . . . , naʻe lave ai ʻa e tokotaha-malangá ki he Sēmisi 1:23, 24. Ko e ongo veesi ko iá ʻoku fakatatau ai ʻa e Folofola ʻa e ʻOtuá ki ha sioʻata ʻa ia ʻoku lava ke tau sio ai kiate kitautolu ʻi he anga ʻo e sio mai ʻa Sihova kiate kitautolú. Naʻe kamata ai ke u fifili pe ko e meʻa naʻá ku sio ai kiate aú naʻe kehe mei he meʻa naʻe sio ki ai ʻa Sihová. ʻI he ʻuluaki taimí, naʻá ku talitekeʻi ʻa e fakakaukau foʻou ko ení. Naʻá ku kei ongoʻi pē ko hono ʻofaʻi aú naʻe fuʻu lahi ke ʻamanekina ia meia Sihova.

“ʻI ha ngaahi ʻaho siʻi ki mui ai, naʻá ku lau ha konga Tohi Tapu naʻe liliu ai ʻeku moʻuí. Ko e vēsí ko e ʻAisea 1:18, ʻa ia ʻoku folofola ai ʻa Sihova: ‘Mou omi, ʻa e kakai ko kimoutolú, ke tau fakamahino ʻa e ngaahi meʻá . . . Neongo ʻoku hangē ʻa e angahala ʻa e kakai ko kimoutolú ko ha tupenu kula ʻahoʻahó, ʻe ʻai ia ke hinehina ʻo hangē ko e sinoú.’ Naʻá ku ongoʻi ʻo hangē naʻe folofola mai ʻa Sihova kiate au, ʻo pehē: ‘Haʻu, Vicky, ke ta fakamahino ʻa e ngaahi meʻá. ʻOku ou ʻiloʻi koe, ʻoku ou ʻiloʻi hoʻo ngaahi angahalá, ʻoku ou ʻiloʻi ho lotó—pea ʻoku ou ʻofa ʻiate koe.’

“Naʻe ʻikai lava ke u mohe ʻi he pō ko iá. Naʻá ku kei veiveiua pē pe ʻoku lava ke ʻofaʻi au ʻe Sihova, ka naʻe kamata ke u fakakaukau fekauʻaki mo e feilaulau huhuʻi ʻa Sīsuú. Fakafokifā pē, naʻe mahino kiate au kuo fuʻu fuoloa ʻa e anga-kātaki ʻa Sihova kiate aú, ʻo fakahaaʻi mai ʻokú ne ʻofaʻi au ʻi ha ngaahi founga lahi. Neongo ia, ko hono moʻoní naʻá ku pehē kiate ia: ‘Ko hoʻo ʻofá ʻoku ʻikai lahi feʻunga ia ke aʻu mai kiate au. Ko e feilaulau ʻa ho ʻAló ʻoku ʻikai feʻunga ia ke ne ʻufiʻufi au.’ Naʻe hangē ia kuó u lī fakafoki ʻa e huhuʻí kia Sihová. Ka ko eni, ʻi he fakalaulauloto ki he meʻaʻofa ko eni ʻo e huhuʻí, naʻe kamata ai ke u ongoʻi ʻoku ʻofaʻi au ʻe Sihova.”

    ʻŪ Tohi Faka-Tonga (1987-2026)
    Hū ki Tu‘a
    Hū ki Loto
    • Faka-Tonga
    • Share
    • Sai‘ia
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Makatu‘unga Hono Ngāue‘akí
    • Polisī Fakafo‘ituitui
    • Privacy Setting
    • JW.ORG
    • Hū ki Loto
    Share