ʻOku ʻa Sihova ʻa Kitautolu
“Fiefia ē ko e puleʻanga ʻa ia ko honau ʻOtuá ʻa Sihová, ʻa e kakai kuó ne fili ko ʻene meʻa ʻaʻaná.”—SAAME 33:12.
1. Ko e hā ʻoku lava ai ke tau pehē ʻoku ʻa Sihova ʻa e meʻa kotoa pē? (Sio ki he ʻuluaki fakatātā ʻi he kupú ni.)
ʻOKU ʻa Sihova ʻa e meʻa kotoa pē! ʻOku ʻaʻana “ʻa e langí, naʻa mo e langi ʻo e ngaahi langí, mo e māmaní pea mo e meʻa kotoa ʻoku ʻi aí.” (Teu. 10:14; Fkh. 4:11) Koeʻuhi ko Sihova naʻá ne fakatupu ʻa e tangatá, ko kitautolú kotoa ko ʻene koloa. (Saame 100:3) Ka kuo fili ʻe he ʻOtuá ʻa e niʻihi mei he kakai kotoa pē kuo faifai pea nau moʻui maí ke ʻaʻana ʻi ha founga makehe.
2. Fakatatau ki he Tohi Tapú, ko hai ʻoku ʻa Sihova ʻi ha founga makehé?
2 Ko e fakatātaá, ʻoku fakamatalaʻi ʻi he Saame 135 ʻa e kau lotu faitōnunga ʻa Sihova ʻi ʻIsileli ʻo e kuonga muʻá “ko ʻene koloa makehe.” (Saame 135:4) Pehē foki, naʻe kikiteʻi ʻe Hōsea ʻe hoko ʻa e niʻihi ʻoku ʻikai ko e kau ʻIsileli ko ha kakai ʻa Sihova. (Hōs. 2:23) Naʻe fakahoko ʻa e kikité ni ʻi he taimi naʻe kamata fili ai ʻe Sihova ha kakai naʻe ʻikai ko e kau ʻIsileli ke nau pule ʻi hēvani fakataha mo Kalaisi. (Ngā. 10:45; Loma 9:23-26) Ko e faʻahinga ko ia naʻe paniʻaki ʻa e laumālie māʻoniʻoní ʻoku ui “ko ha kakai māʻoniʻoni.” Ko e “koloa makehe” kinautolu ʻa Sihova. (1 Pita 2:9, 10) Kae fēfē ʻa e kau Kalisitiane faitōnunga kotoa ʻi he ʻahó ni ʻoku nau ʻamanaki ke moʻui taʻengata ʻi he māmaní? ʻOku toe ui kinautolu ʻe Sihova ko ‘hoku kakai’ mo e ‘faʻahinga kuó u fili.’—ʻAi. 65:22.
3. (a) Ko hai ʻokú ne maʻu ha vahaʻangatae makehe mo Sihova ʻi he ʻaho ní? (e) Ko e hā te tau lāulea ki ai ʻi he kupu ko ení?
3 ʻI he ʻahó ni, ko e “fanga sipi tokosiʻi,” ʻa ia ʻoku nau ʻamanaki ke moʻui taʻengata ʻi hēvaní, mo e “fanga sipi kehe,” ʻoku nau ʻamanaki ke moʻui taʻengata ʻi māmaní, ʻoku nau lotu fakataha kia Sihova ko e “tākanga pē ʻe taha.” (Luke 12:32; Sione 10:16) ʻOku tau loto ke fakahaaʻi kia Sihova ʻa ʻetau houngaʻia ʻi heʻetau maʻu ha vahaʻangatae makehe mo iá. ʻI he kupu ko ení, te tau lāulea ai ki he founga ʻe lava ke tau fakahāhā ai ʻetau houngaʻia kia Sihova ʻi he lāngilangi makehe ko ení.
ʻOKU TAU FAKATAPUI ʻETAU MOʻUÍ KIA SIHOVA
4. ʻE lava fēfē ke tau fakamālō kia Sihova ʻi heʻene fakaʻatā ke tau maʻu ha vahaʻangatae mo iá, pea naʻe anga-fēfē hono fai ʻe Sīsū ha meʻa meimei tatau?
4 ʻOku tau fakahāhā ʻetau houngaʻia kia Sihová ʻi heʻetau fakatapui kiate ia pea papitaisó. ʻE lava leva ai ke sio ʻa e tokotaha kotoa ʻoku ʻa Sihova kitautolu pea ʻoku tau loto-lelei ke talangofua kiate ia. (Hep. 12:9) Naʻe fai ʻe Sīsū ha meʻa meimei tatau ʻi heʻene papitaisó. Neongo naʻá ne ʻosi hoko ko ha konga ʻo ha puleʻanga ʻa ia naʻe fakatapui kia Sihova, naʻá ne foaki atu ia maʻa Sihova. Ne hangē ia naʻá ne pehē: “Ke fai ho finangaló, ʻe hoku ʻOtua, ko ʻeku holí ia.”—Saame 40:7, 8, fakamatala ʻi lalo.
5, 6. (a) Ko e hā naʻe leaʻaki ʻe Sihova ʻi he papitaiso ʻa Sīsuú? (e) Ko e hā ʻa e fakatātā ʻe lava ke ne tokoniʻi kitautolu ke tau mahinoʻi ʻa e anga ʻo e ongoʻi ʻa Sihova fekauʻaki mo ʻetau fakatapuí?
5 Naʻe fēfē ʻa e ongoʻi ʻa Sihová ʻi he papitaiso ʻa Sīsuú? ʻOku pehē ʻi he Tohi Tapú: “ʻI he hili hono papitaisó, naʻe mālanga hake leva ʻa Sīsū mei he vaí; pea vakai, naʻe fakaava hifo ʻa e langí, peá ne mamata ki he laumālie ʻo e ʻOtuá ʻoku ʻalu hifo kiate ia ʻo hangē ha lupé. Vakai! Naʻe ʻi ai mo ha leʻo mei he langí naʻe pehē mai: ‘Ko hoku ʻAló eni, ʻa e ʻofeiná, ʻa ia kuó u hōifua aí.’” (Māt. 3:16, 17) Naʻe ʻosi hoko pē ʻa Sīsū ko e meʻa ʻa e ʻOtuá. Ka naʻe fiefia ʻa Sihova ʻi heʻene sio naʻe loto-lelei ʻa Sīsū ke ne ngāueʻaki ʻene moʻuí ke tauhi pē kiate Iá. ʻOku toe hōifua ʻa Sihova ʻi heʻetau fakatapui ʻetau moʻuí kiate iá, pea te ne tāpuakiʻi kitautolu.—Saame 149:4.
6 Ka ʻoku ʻa Sihova ʻa e meʻa kotoa pē! Ko e hā ʻe lava ke tau foaki kiate iá? Sioloto atu ki ha tangata ʻoku ʻi ai haʻane ngoue matalaʻiʻakau fakaʻofoʻofa. ʻI he ʻaho ʻe taha ʻoku pakiʻi ai ʻe hono kiʻi ʻofefiné ha taha ʻo e ngaahi matalaʻiʻakaú ʻo ʻoange kiate ia. Neongo ko e matalaʻiʻakau pē ia ʻaʻana, ʻoku fiefia ʻa e tamai ʻofá ʻi he meʻaʻofá. ʻOku fakahaaʻi ai ʻoku ʻofa ʻiate ia ʻa hono ʻofefiné. Ko e matalaʻiʻakau ko ia mei hono ʻofefiné ʻoku mahuʻinga ange ia kiate ia ʻi he ngaahi matalaʻiʻakau kehe kotoa ʻi heʻene ngoué. ʻI he founga meimei tatau, ʻoku fiefia ʻa Sihova ʻi heʻetau loto-lelei ke fakatapui ʻetau moʻuí kiate iá.—ʻEki. 34:14.
7. ʻOku anga-fēfē hono tokoniʻi kitautolu ʻe Malakai ke tau mahinoʻi ʻa e anga ʻo e ongoʻi ʻa Sihova fekauʻaki mo e faʻahinga ʻoku nau tauhi loto-lelei kiate iá?
7 Lau ʻa e Malakai 3:16. Ko e hā ʻoku mātuʻaki mahuʻinga ai ke fakatapui hoʻo moʻuí kia Sihova peá ke papitaisó? Ko e moʻoni mei he mōmeniti pē ʻo e kamata ʻa hoʻo moʻuí, kuó ke ʻosi hoko ai ko e meʻa ʻa ho Tokotaha-Fakatupú, ʻa Sihova. Kae fakakaukau atu pē ki he fiefia ʻa Sihova ʻi hoʻo tali ia ke ne hoko ko ho Pule peá ke fakatapui kiate iá! (Pal. 23:15) ʻOku ʻiloʻi ʻe Sihova ʻa e faʻahinga ʻoku nau tauhi loto-lelei kiate iá, pea ʻokú ne hiki ʻa honau hingoá ʻi heʻene “tohi ʻo e manatú.”
8, 9. Ko e hā ʻoku fiemaʻu ʻe Sihova mei he faʻahinga ʻoku hiki honau hingoá ʻi heʻene “tohi ʻo e manatú”?
8 Kapau ʻoku tau loto ke tuʻu maʻu ai pē hotau hingoá ʻi he ‘tohi ʻo e manatu’ ʻa Sihová, ʻoku ʻi ai ʻa e meʻa kuo pau ke tau fai. Naʻe pehē ʻe Malakai kuo pau ke tau manavahē kia Sihova pea fakalaulauloto ki hono huafá. Kapau ʻoku tau lotu ki ha toe taha pe ko ha toe meʻa kehe, ʻe toʻo ʻa hotau hingoá mei he tohi ʻa Sihová!—ʻEki. 32:33; Saame 69:28.
9 Ko ia ʻoku ʻikai feʻunga pē ke tau palōmesi ke fai ʻa e finangalo ʻo Sihová pea hoko atu ai ʻo papitaiso. Ko e meʻa eni ʻoku tau fai tuʻo taha pē, ka ko e lotu kia Sihová ko ha founga ia ʻo e moʻuí. ʻI he ʻaho kotoa pē, lolotonga ʻetau moʻuí, kuo pau ke tau fakamoʻoniʻi ʻaki ʻetau ngaahi ngāué ʻoku tau talangofua kia Sihova.—1 Pita 4:1, 2.
ʻOKU TAU TALITEKEʻI ʻA E NGAAHI HOLI FAKAMĀMANÍ
10. Ko e hā ʻa e faikehekehe kuo pau ke hā mahino ʻi he vahaʻa ʻo e faʻahinga ʻoku nau tauhi kia Sihová mo e faʻahinga ʻoku ʻikaí?
10 ʻI he kupu ki muʻá, naʻa tau ʻilo ai ko Keini, Solomone, mo e kau ʻIsilelí naʻa nau taukaveʻi ʻoku nau lotu kia Sihova ka naʻe ʻikai te nau mateaki kiate ia. Ko e ngaahi fakatātā ko ení naʻe akoʻi mai ai ʻoku ʻikai feʻunga ke tau pehē pē ʻoku tau lotu kia Sihova. ʻOku fiemaʻu ke tau fehiʻa ʻi he meʻa ʻoku koví pea ʻofa ʻi he meʻa ʻoku leleí. (Loma 12:9) ʻOku pehē ʻe Sihova ʻe hā mahino ʻa e faikehekehe “ʻi he vahaʻa ʻo e tokotaha ʻoku māʻoniʻoní mo e tokotaha ʻoku anga-fulikivanú, ʻi he vahaʻa ʻo e tokotaha ʻoku tauhi ki he ʻOtuá mo e tokotaha ʻoku ʻikai tauhi kiate iá.”—Mal. 3:18.
11. Ko e hā ʻoku totonu ai ke faingofua ʻa e sio mai ʻa e tokotaha kotoa ʻoku tau lotu kia Sihova pē?
11 ʻOku tau houngaʻia ʻia Sihova ʻi heʻene fili kitautolu ke tau hoko ko ʻene kakaí! ʻOku totonu ke faingofua ʻa e sio mai ʻa e tokotaha kotoa ʻoku tau kau mo Sihová. (Māt. 5:16; 1 Tīm. 4:15) ʻEke hifo: ‘ʻOku lava ke sio mai ʻa e niʻihi kehé ʻoku ou mateaki fakaʻaufuli kia Sihova? ʻOku ou laukauʻaki ʻa hono tala ki he kakaí ko e taha au ʻo e Kau Fakamoʻoni ʻa Sihová?’ Sioloto atu ki he mamahi ʻe ongoʻi ʻe Sihová kapau ʻoku tau mā ke tala ki he niʻihi kehé ʻoku ʻaʻana kitautolu.—Saame 119:46; lau ʻa e Maʻake 8:38.
ʻOku ʻai ke hā mahino ʻi hoʻo founga moʻuí ko e taha koe ʻo e Kau Fakamoʻoni ʻa Sihová? (Sio ki he palakalafi 12, 13)
12, 13. Kuo anga-fēfē hono ʻai ʻe he niʻihi ke faingataʻa hono ʻiloʻi kinautolu ko e Kau Fakamoʻoni ʻa Sihová?
12 Ko e meʻa fakamamahí, ʻoku aʻu ʻo faʻifaʻitaki ʻa e Kau Fakamoʻoni ʻe niʻihi ki he “laumālie ʻo e māmaní.” Ko hono olá, ʻoku ʻikai te nau fuʻu kehe mei he faʻahinga ʻoku ʻikai te nau lotu kia Sihová. (1 Kol. 2:12) “Ko e laumālie ʻo e māmaní” ʻokú ne ʻai ʻa e kakaí ke nau tokangataha ki heʻenau ngaahi holi siokitá. (ʻEf. 2:3) Ko e fakatātaá, neongo ʻa e faleʻi kotoa kuo tau maʻú, ʻoku fili pē ʻa e niʻihi ia ke ʻai vala taʻefakanānā. ʻOku nau tui ʻa e vala ʻoku mahaʻihaʻi mo aata, naʻa mo e ʻi he ngaahi fakatahataha faka-Kalisitiané. Pe ʻoku nau fili ke ʻai ʻa e sitaila ʻulu faikehe. (1 Tīm. 2:9, 10) Ko hono olá, ʻe faingataʻa nai ai ke ʻiloʻi ʻe he niʻihi kehé pe ko e Kau Fakamoʻoni ʻa Sihova kinautolu pe ʻikai.—Sēm. 4:4.
13 ʻOku ʻi ai ʻa e ngaahi founga kehe kuo ʻikai ke hā mahino ai ʻa e kehe ʻa e Kau Fakamoʻoni ʻe niʻihi mei he māmaní. Ko e fakatātaá, ʻi he ngaahi pātí, kuo tisikou ai ʻa e niʻihi pea nau fai ha tōʻonga ʻoku ʻikai ala tali ke fai ʻe he kau Kalisitiané. Kuo pousi ʻe he niʻihi ʻa honau ngaahi tā pea ʻoatu ai ʻa e fakamatala ʻi he mītia fakasōsialé ʻa ia ʻoku fakaeʻa ai ʻenau fakakaukau fakakakanó. Kuo ʻikai nai ke akonakiʻi kinautolu ʻi he fakatahaʻanga Kalisitiané ki ha angahala mamafa, ka ʻe lava ke nau hoko ko ha tākiekina kovi ki honau fanga tokoua mo e fanga tuofāfine ʻa ē ʻoku nau feinga mālohi ke kehe mei he māmaní.—Lau ʻa e 1 Pita 2:11, 12.
ʻOua naʻa tuku ke tākiekina koe ʻe he faʻahinga ʻoku hā mahino ʻa e ʻikai ke nau kau mo Sihová
14. Ko e hā kuo pau ke tau fai ke maluʻi ai ʻetau kaumeʻa makehe mo Sihová?
14 ʻOku faʻufaʻu ʻa e meʻa kotoa pē ʻi he māmaní ke ʻai kitautolu ke tau tokangataha ki he “holi ʻo e kakanó pea mo e holi ʻo e matá pea mo e fiehāʻaki ʻa e meʻa ʻokú te maʻú.” (1 Sio. 2:16) ʻOku ʻa Sihova kitautolu, ko ia ai ʻoku tau kehe. ʻOku tau “talitekeʻi ʻa e anga-taʻefakaʻotuá mo e ngaahi holi fakamāmaní,” pea ʻoku tau “moʻui ʻaki ʻa e fakakaukau leleí mo e māʻoniʻoní mo e anga-līʻoa fakaʻotuá ʻi he lotolotonga ʻo e fokotuʻutuʻu lolotonga ko ʻení.” (Tai. 2:12) Ko ʻetau founga moʻuí kotoa, ʻo kau ai ʻa e anga ʻo ʻetau talanoá, kaí, inú, ʻai valá, mo e ngāué, ʻoku totonu ke ne ʻai ke mahino ki he tokotaha kotoa ʻoku ʻa Sihova kitautolu.—Lau ʻa e 1 Kolinitō 10:31, 32.
ʻOKU TAU “MAʻU ʻA E ʻOFA LAHI KI HE TOKOTAHA TAKI TAHA”
15. Ko e hā ʻoku totonu ai ke tau anga-lelei mo anga-ʻofa ki he kau Kalisitiane kehé?
15 ʻOku tau fakahaaʻi ʻetau fakamahuʻingaʻi ʻa e kaumeʻa mo Sihová ʻi he anga ʻo ʻetau fakafeangai ki hotau fanga tokouá mo e fanga tuofāfiné. ʻOku ʻa Sihova kinautolu, ʻo hangē pē ko kitautolú. Kapau ʻoku tau manatuʻi ʻa e moʻoniʻi meʻa ko ení, te tau fakafeangai maʻu pē kiate kinautolu ʻi he anga-lelei mo e anga-ʻofa. (1 Tes. 5:15) ʻOku mahuʻinga fēfē eni? Naʻe pehē ʻe Sīsū ki hono kau muimuí: “Ko e meʻa eni ʻe ʻilo ai ʻe he faʻahinga kotoa ko ʻeku kau ākonga kimoutolú—ʻo kapau ʻoku mou maʻu ʻa e ʻofá ʻi homou lotolotongá.”—Sione 13:35.
16. Ko e hā ʻoku tau ako mei he Lao ʻa Mōsesé fekauʻaki mo e ʻofa ʻa Sihova ki hono kakaí?
16 ʻE lava ke tokoniʻi kitautolu ke tau mahinoʻi ʻa e founga ʻoku totonu ke tau fakafeangaiʻaki ki he niʻihi kehe ʻi he fakatahaʻangá ʻi ha fakatātā mei he Lao ʻa Mōsesé. ʻI he temipale ʻo Sihová, naʻe ʻi ai ʻa e ngaahi naunau naʻe ngāueʻaki tāfataha pē ki he lotú. Naʻe fakamatalaʻi mahino ʻi he Laó ʻa e founga ʻoku totonu ke tokangaʻi ʻaki ʻe he kau Līvaí ʻa e ngaahi naunau ko iá, pea ko ha taha pē naʻe ʻikai ke muimui ʻi he ngaahi fakahinohino ko ení naʻe tāmateʻi. (Nōm. 1:50, 51) Kapau naʻe tokanga lahi ʻa Sihova ki he anga ʻo e fakafeangai ʻa e kakaí ki he ngaahi meʻa naʻe ngāueʻaki ʻi heʻene lotú, huanoa ange ai ʻa ʻene tokanga ki he anga ʻo e fakafeangai ʻa e kakaí ki heʻene kau lotu mateaki ʻosi fakatapuí! ʻOkú ne ʻai ke tau ʻiloʻi ʻoku tau mahuʻinga kiate ia ʻi heʻene pehē: “ʻIlonga ʻa ia te ne ala kiate kimoutolú ʻokú ne ala ki hoku tamaʻimatá.”—Sāk. 2:8.
17. Ko e hā ʻoku “tokanga mo fanongo” ki ai ʻa Sihová?
17 Naʻe pehē ʻe Malakai ko Sihová ʻokú ne “tokanga mo fanongo” ki he anga ʻo e fefakafeangaiʻaki ʻa hono kakaí. (Mal. 3:16) “ʻOku ʻafioʻi ʻe Sihova ʻa e faʻahinga ʻoku haʻaná.” (2 Tīm. 2:19) ʻOkú ne mātuʻaki lāuʻilo ki he meʻa kotoa pē ʻoku tau fai mo leaʻakí. (Hep. 4:13) ʻI he taimi ʻoku ʻikai ke tau anga-lelei ai ki hotau fanga tokouá mo e fanga tuofāfiné, ʻoku fakatokangaʻi ia ʻe Sihova. Ka ʻoku lava ke tau fakapapauʻi ʻoku toe fakatokangaʻi foki ʻe Sihova ʻa e taimi ʻoku tau anga-talitali kakai, nima-homo, fakamolemole, mo anga-lelei aí.—Hep. 13:16; 1 Pita 4:8, 9.
“HEʻIKAI KE SIʻAKI ʻE SIHOVA ʻA HONO KAKAÍ”
18. ʻE lava fēfē ke tau fakamālō kia Sihova ʻi heʻene fili kitautolu ke tau hoko ko ʻene kakaí?
18 ʻOku tau loto ke fakahāhā kia Sihova ʻetau houngaʻia ʻi he hoko ko e meʻa ʻaʻana ʻi he tuʻunga ko hono kakai. ʻOku tau ʻiloʻi ʻi he taimi ʻoku tau fakatapui ai ʻetau moʻuí kiate iá, ko e fili fakapotopoto taha ia naʻe lava ke tau faí. Neongo ʻoku tau moʻui “ʻi he lotolotonga ʻo ha toʻutangata pikopiko mo mioʻi,” ʻe kei lava pē ke tau hoko “ʻo taʻehalaia mo tonuhia” pea ulo atu “ko e ngaahi maamaʻanga ʻi he māmaní.” (Fil. 2:15) Ko ia ʻoku tau fakapapauʻi ke fakaʻehiʻehi mei hono fai ha meʻa pē ʻoku fehiʻa ai ʻa Sihova. (Sēm. 4:7) Pea ʻoku tau ʻofa mo fakaʻapaʻapaʻi hotau fanga tokouá mo e fanga tuofāfiné koeʻuhí ʻoku ʻa Sihova foki mo kinautolu.—Loma 12:10.
19. ʻOku anga-fēfē hono fakapaleʻi ʻe Sihova ʻa e faʻahinga ʻoku ʻaʻaná?
19 ʻOku talaʻofa mai ʻi he Tohi Tapú: “Heʻikai ke siʻaki ʻe Sihova ʻa hono kakaí.” (Saame 94:14) Ko ha fakapapauʻiʻanga eni. Tatau ai pē pe ko e hā ʻe hokó, ʻe kau ʻa Sihova mo kitautolu. Neongo kapau te tau mate, heʻikai ngalo kitautolu ʻiate ia. (Loma 8:38, 39) “Kapau ʻoku tau moʻui, ʻoku tau moʻui maʻa Sihova, pea kapau ʻoku tau mate, ʻoku tau mate maʻa Sihova. Ko ia pe ʻoku tau moʻui pe ʻoku tau mate, ʻoku ʻa Sihova ʻa kitautolu.” (Loma 14:8) ʻOku tau fakatuʻamelie atu ki he taimi ʻa ia ʻe toe fakamoʻui ai ʻe Sihova ʻa hono ngaahi kaumeʻa mateaki kotoa kuo nau maté. (Māt. 22:32) Pea naʻa mo e taimí ni ʻoku tau maʻu ai ʻa e ngaahi meʻaʻofa fisifisimuʻa lahi mei heʻetau Tamaí. Hangē ko e lau ʻa e Tohi Tapú, “fiefia ē ko e puleʻanga ʻa ia ko honau ʻOtuá ʻa Sihová, ʻa e kakai kuó ne fili ko ʻene meʻa ʻaʻaná.”—Saame 33:12.