Meʻa ʻOku Tau Ako Meia Sīsū
Fekauʻaki mo e Lotu ʻOku Fanongo Mai ki Ai ʻa e ʻOtuá
Naʻe faʻa kumi ʻe Sīsū ha feituʻu lilo ke ne lotu ai, pea naʻá ne fakahinohino ke fai ʻe hono kau muimuí ʻa e meʻa tatau. ʻOku pehē ʻe he Tohi Tapú: “Ko e taimi ʻe taha naʻa ne ʻi ha potu ʻo fai ʻene lotu; pea ʻi heʻene tuku naʻe lea ange ha toko taha ʻi heʻene kau ako, ʻo pehe, ʻEiki, ke ke ako kimautolu ke fai ha lotu . . . Pea pehē ʻe ia kiate kinautolu, Ka mou ka lotu, mou pehē, ʻE Tamai, ke tapuhā ho Huafa.” (Luke 5:16; 11:1, 2) Ko ia naʻe fakahaaʻi ai ʻe Sīsū ko e lotú ʻoku totonu ke fai fakahangatonu ia ki heʻene Tamaí, ʻa Sihova. Ko ia tokotaha pē ʻa hotau Tokotaha-Fakatupú mo e “tali lotu.”—Sāme 65:2.
ʻOku fakahōifua ki he ʻOtuá ʻa e lotu kotoa pē?
Ko e toutou leaʻaki ʻa e ngaahi lotu kuo ako maʻulotó ʻoku ʻikai ke fakahōifuaʻi ai ʻa e ʻOtuá. Naʻe pehē ʻe Sīsū: “ʻI hono fai ha lotú, ʻoua ʻe toutou leaʻaki ʻa e ngaahi meʻa tatau.” (Mātiu 6:7, NW) Kuo pau ke tau lea ki heʻetau Tamai fakahēvaní mei he lotó. Naʻe fakamamafaʻi ʻi he taimi ʻe taha ʻe Sīsū ki hono kau muimuí ʻo pehē ko e ngaahi lotu ʻa ha tokotaha angahala ʻa ia naʻá ne loto-moʻoni ke liliú naʻe ala tali ange ia ʻe he ʻOtuá ʻi he ngaahi lotu ʻa ha tangata hīkisia ʻa ia naʻá ne tauhi lelei ʻa e ngaahi tōʻonga fakalotú. (Luke 18:10-14) Ko ia ke fanongoa ʻetau lotú, ʻoku totonu ke tau feinga fakatōkilalo ke fai ʻa e meʻa ʻoku tala mai ʻe he ʻOtuá kia kitautolú. Naʻa mo Sīsū naʻá ne pehē: “Hange tofu pē hoku ako ʻe he Tamai, ʻoku pehē ʻeku tala ʻa e ngaahi meʻa ko eni . . . ʻoku ou fai maʻuaipē ʻa e ngaahi meʻa ʻoku ne hōhōʻia ai.” (Sione 8:28, 29) Naʻe pehē ʻe Sīsū ʻi he lotu: “Ke ʻoua naʻa fai hoku loto ka ko hoʻou pē.”—Luke 22:42.
Ko e hā ʻoku totonu ke tau lotu ki aí?
Koeʻuhi kuo lauʻikoviʻi ʻa e huafa ʻo e ʻOtuá, naʻe pehē ʻe Sīsū: “Ko ia ke pehe ni haʻamoutolu lotu: Ko ʻemau Tamai ʻoku ʻi Hevani, ke tapuhā ho Huafa, ke hoko hoʻo Pule, ke fai ho Finangalo, hange ko ia ʻi he langi ke pehe foki ʻi māmani.” (Mātiu 6:9, 10) ʻOku totonu ke tau lotu ʻo kole ke hoko mai e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá koeʻuhi ko e founga-pule ia ʻe ngāueʻaki ʻe he ʻOtuá ke fakahoko ʻa hono finangaló ʻi hēvani pea ʻi he māmaní. Naʻe pehē ʻe Sīsū ʻe lava ke tau lotu ki ‘haʻatau meʻakai ki he ʻanaí.’ ʻE toe lava foki ke tau kole kia Sihova fekauʻaki mo e ngāué, nofoʻangá, valá, ngaahi meʻa kau ki he moʻui leleí mo e ngaahi meʻa kehe. Tānaki atu ki ai, naʻe pehē ʻe Sīsū ʻoku totonu ke tau lotu ʻo kole ki ha fakamolemole.—Luke 11:3, 4.
ʻOku totonu ke tau lotu maʻá e niʻihi kehé?
Naʻe lotu ʻa Sīsū maʻá e niʻihi kehé. ʻOku tala mai ʻe he Tohi Tapú: “Naʻe toki ʻomi kiate ia ha kau tamaiki ke ne hilifaki hono nima ki ai, mo lotua.” (Mātiu 19:13) Naʻe pehē ʻe Sīsū ki he ʻapositolo ko Pitá: “Kuo u hufia koe, ke ʻoua naʻa mate ʻaupito hoʻo tui.” (Luke 22:32) Naʻe fakalototoʻaʻi ʻe Sīsū ʻa hono kau muimuí ke nau lotu maʻá e niʻihi kehé, naʻa mo e faʻahinga ʻoku fakatangaʻi kinautolú mo e faʻahinga ʻoku ngaohikoviʻi kinautolú.—Mātiu 5:44; Luke 6:28.
Ko e hā ʻoku totonu ai ke tau kītaki ʻi he lotú?
Naʻe vaheʻi ʻe Sīsū ʻa e taimi ke lotu ai mo fakalototoʻaʻi ʻa hono kau muimuí “ke nau lotu maʻu pe, ʻo ʻoua naʻa fiu.” (Luke 18:1) ʻOku fakaafeʻi mai ʻe Sihova ke tau fakahāhā ʻetau falala pau kiate ia ʻi he toutou lea kiate ia fekauʻaki mo e ngaahi meʻa ʻoku tau hohaʻa ki aí. “Kole, pea ʻe foaki kiate kimoutolu,” ko e lea ia ʻa Sīsuú. Ka ʻoku ʻikai ʻuhinga eni iá ʻoku toumoua ʻa Sihova ke fai ha tali ki he faʻahinga ʻoku nau ʻofa mo fakaʻapaʻapaʻi ia ʻi hono tuʻunga ko ha Tamaí. ʻI hono kehé, naʻe pehē ʻe Sīsū: “Kapau ʻoku mou ʻilo ke foaki meʻaʻofa lelei ki hoʻomou fanau, neongo ko e faʻahinga kovi kimoutolu: huanoa ʻa e Tamai ʻi he langi ʻene foaki ʻa e Laumālie Māʻoniʻoni kiate kinautolu ʻoku kole kiate ia.”—Luke 11:5-13.
Ki ha fakamatala lahi ange, sio ki he vahe 17 ʻo e tohi Ko e Hā ʻOku Akoʻi Moʻoni ʻe he Tohi Tapú?a
[Fakamatala ʻi lalo]
a Pulusi ʻe he Kau Fakamoʻoni ʻa Sihová.