Ɔwɛn-Aban INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Ɔwɛn-Aban
INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Twi
?
  • ã
  • á
  • ẽ
  • é
  • ɛ
  • ɛ̃
  • ĩ
  • õ
  • ɔ
  • ũ
  • Ã
  • Á
  • Ẽ
  • É
  • Ɛ
  • Ɛ̃
  • Ĩ
  • Õ
  • Ɔ
  • Ũ
  • BIBLE
  • NHOMA
  • ASAFO NHYIAM
  • g01 11/8 kr. 20-21
  • Ɔhaw Bi a Ɛwɔ Wiase Nyinaa

Nea woapaw yi, video biara nni ho.

Yɛsrɛ wo, video no antumi ammɔ.

  • Ɔhaw Bi a Ɛwɔ Wiase Nyinaa
  • Nyan!—2001
  • Nsɛmti Nketewa
  • Nsɛm a Ɛne No Di Nsɛ
  • Amammerɛ mu Nsonsonoe
  • Ahodɔmdi—Ade a Ɛrehaw Mmofra
    Nyan!—1998
  • Nea Enti a Asetra Fono Ebinom
    Nyan!—2001
  • Ahodɔmdi—Ade a Ɛrekɔ So a Wɔnte Ho Asɛm
    Nyan!—2000
  • Nsɛmmisa a Efi Akenkanfo Hɔ
    Ɔwɛn-Aban Ɛka Yehowa Ahenni Kyerɛ—2002
Hwɛ Pii Ka Ho
Nyan!—2001
g01 11/8 kr. 20-21

Ɔhaw Bi a Ɛwɔ Wiase Nyinaa

“Nnipa pii rekum wɔn ho ma ɛyɛ hu.”—David Satcher, oduruyɛfo panyin a na ɔwɔ U.S. wɔ 1999 mu.

ASƐM a ɔkae yi ne bere a edi kan koraa a United States duruyɛfo panyin de too ɔmanfo anim sɛ nkurɔfo rekum wɔn ho. Wɔn a wokum wɔn ho wɔ saa man no mu seesei no dɔɔso sen wɔn a nkurɔfo kum wɔn. Ɛnyɛ nwonwa sɛ U.S. Mmarahyɛ Bagua no de too ɔmanfo nyinaa anim sɛ obiara mfa no asɛnhia mma wonsiw ano.

Nanso, nnipa 100,000 biara mu 11.4 a wokum wɔn ho 1997 mu wɔ United States no nnu wiase nyinaa de—100,000 biara mu 16—a Wiase Nyinaa Akwahosan Ahyehyɛde no de too gua wɔ 2000 mu no. Nnipa dodow a wokum wɔn ho wiase nyinaa no akɔ anim ɔha mu 60 wɔ mfe 45 a atwam no mu. Seesei, nnipa a wɔn ankasa kum wɔn ho wɔ wiase nyinaa afe biako pɛ mu no nenam ɔpepem biako. Ɛkyerɛ sɛ bɛyɛ anibu 40 biara no, obi kum ne ho!

Ne nyinaa mu no, akontaabu mma yenhu nea ɛrekɔ so no nyinaa. Sɛ obi kum ne ho a, ɛtaa ba sɛ n’abusuafo nka mu nokware. Afei nso, sɛ yɛde yɛn ani fa mu a yehu sɛ, sɛ onipa biako kum ne ho a, ɛkyerɛ sɛ nnipa 10 de rekɔ 25 nso faa kwan bi so sɛ wobekum wɔn ho, na yɛ na anyɛ yiye. Nhwehwɛmu bi kyerɛe sɛ United States ntoaso sukuufo bi gye toom sɛ afe a na atwam no, wɔn mu ɔha mu 27 ani beree paa sɛ wobekum wɔn ho; ɔha mu 8 faa akwan bi so sɛ wobekum wɔn ho na anyɛ yiye. Nhwehwɛmu afoforo nso akyerɛ sɛ mpanyimfo ɔha mu 5 de rekɔ 15 adwene ho pɛn sɛ wobekum wɔn ho.

Amammerɛ mu Nsonsonoe

Ɛsono sɛnea obiara hu kum a obi bekum ne ho no koraa. Ebinom bu no bɔne, ebinom nso fa no sɛ ade a ahufo de kwati amanehunu, na ebinom nso fa no sɛ nidi kwan a wɔde pa kyɛw. Ebinom mpo fa no sɛ ɔkwampa a wɔde twe adwene si biribi so. Adɛn nti na ɛsono obiara adwene saa no? Amammerɛ ka ho bi paa. Nokwasɛm ne sɛ, sɛnea The Harvard Mental Health Letter kyerɛ no, amammerɛ betumi “ama obi akum ne ho” mpo.

Twa w’ani hwɛ Europa mfinimfini man Hungary. Oduruyɛfo Zoltán Rihmer kyerɛ sɛ nnipa bebrebe a wokum wɔn ho wɔ hɔ no fi wɔn “‘amammerɛ’ a ɛyɛ awerɛhow no.” Béla Buda, Ɔman Apɔwmuden Asoɛe a ɛwɔ Hungary no kwankyerɛfo kae sɛ, biribiara tumi ma Hungaryfo kum wɔn ho ntɛm koraa. Buda kyerɛ sɛ wɔtaa ka asɛm bi sɛ: “Ɔyare kokoram—onim ɔkwan a ɔbɛfa so atwa tebea no so.”

Bere bi, na ɔsom mu amammerɛ bi a wɔfrɛ no sutee wɔ India. Wɔabara amanne yi a ɛhwehwɛ sɛ okunafo huruw ne ho to egya a wɔde hyew ne kunu mu no dedaadaw de, nanso ebinom da so yɛ. Bere a wɔbɔɔ amanneɛ sɛ ɔbea bi ayɛ saa akum ne ho no, ɛhɔfo no pii kamfoo no paa wɔ awerɛhosɛm yi ho. India Today bɔ amanneɛ sɛ India fam hɔ no, “mmea 25 na wɔahyew wɔn ho wɔ wɔn kununom gya mu wɔ mfe 25 mu.”

Ɛyɛ nwonwa yiye sɛ wɔn a wokum wɔn ho wɔ Japan no kyɛn wɔn a wowu wɔ kar akwanhyia mu no mprɛnsa! Japan—An Illustrated Encyclopedia ka sɛ: “Japanfo a wɔmmaraa ahodɔmdi da no wɔ amammerɛ bi a ase atim yiye (seppuku, anaa hara-kiri) a etumi ma obi twa ne yam tu ne nsono gu.”

Inazo Nitobe a akyiri yi ɔbɛyɛɛ Amanaman Apam no kyerɛwfo panyin abadiakyiri no kaa no ne nhoma a ɔkyerɛwee, Bushido—The Soul of Japan, no mu sɛ wɔn ani gye amammerɛ a ɛfa owu ho no ho. Ɔkyerɛwee sɛ: “Bere a wɔkyerɛ sɛ na nnipa ani mmuei no na amammerɛ yi [seppuku] bae, na ɛbɛyɛɛ ɔkwan bi a na akofo tumi fa so pata nkurɔfo, pa kyɛw, guan animguase, ka wɔn nnamfo ba wɔn ho, na wɔde kyerɛ sɛ wodi nokware.” Nnipa dodow no ara agyae amammerɛ a ɛma wokum wɔn ho yi, nanso ɛnam sɛ na nnipa dodow no ara yɛ nti, nnipa mmiako mmiako bi da so yɛ.

Aman a wɔka sɛ wɔyɛ Kristofo no de, wofi tete abu ahodɔmdi sɛ ɛyɛ bɔne. Wɔ afeha a ɛtɔ so asia ne ason mu no, Roman Katolik Asɔre no yii wɔn a wokum wɔn ho no fii asɔre no mu na wɔanyɛ wɔn ayi. Mmeae bi wɔ hɔ a ɔsom bi adi wɔn ti araa ma enti sɛ obi kum ne ho a ɛwɔ amanne bi a wɔyɛ—wotumi de wɔn funu sɛn dua so de nnua mpo wowɔ wɔn koma mu.

Aseresɛm ne sɛ, ɛtɔ da a na wotumi kum wɔn a anka wɔrekum wɔn ho no. Ɛnam sɛ Engiresini bi a ɔtraa ase afeha a ɛtɔ so 19 mu twaa ne mene mu de pɛe sɛ okum ne ho nti, wɔsɛnee no. Enti nea ɔbarima no ankasa antumi anyɛ no, mpanyimfo no yɛ maa no. Ɛho asotwe no de nkakrankakra sesãe de, nanso 1961 ansa na Britain Mmarahyɛ Bagua no de reto gua sɛ ɛnyɛ bɔne bio sɛ obi bekum ne ho anaasɛ ɔbɛsɔ ahwɛ. Irelandfo de, 1993 yi ara na wɔkae sɛ ɛnyɛ bɔne bio.

Ɛnnɛ, nhoma akyerɛwfo bi kyerɛ sɛ, sɛ obi pɛ a, obetumi akum ne ho. Nhoma bi a wɔkyerɛw no 1991 mu a ɛkyerɛ ɔkwan a yɛbɛfa so aboa wɔn a wɔyare owuyare ama wɔawu no kyerɛɛ akwan bi a obi betumi de atwa ne nkwa so. Akyiri yi wɔn a na wɔnyare owuyare no bebree faa saa akwan no bi so kum wɔn ho.

Sɛ biribi haw obi a, wugye di sɛ nea ɛsɛ sɛ ɔyɛ ara ne sɛ obekum ne ho? Anaa yɛwɔ nea enti a ɛsɛ sɛ yɛtra ase? Momma yenni kan nhwɛ nea ɛma nkurɔfo kum wɔn ho no ansa na yɛayi nsɛm yi ano.

[Asɛm a wɔafa aka wɔ kratafa 21]

Nnipa ɔpepem biako na wokum wɔn ho wɔ wiase nyinaa wɔ afe biako pɛ mu. Ɛkyerɛ sɛ bɛyɛ anibu 40 biara no, obi kum ne ho!

    Twi Nhoma Ahorow (1980-2025)
    Fi Mu
    Kɔ Mu
    • Twi
    • Fa Mena
    • Yɛ Nsakrae a Wopɛ Wɔ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Wɛbsaet No Ho Nhyehyɛe
    • Sɛnea Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
    • Kyerɛ Sɛnea Wopɛ Sɛ Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
    • JW.ORG
    • Kɔ Mu
    Fa Mena