UYONO 26
UNE 123 Vwomakpotọ kẹ Usuon rẹ Ọghẹnẹ
Vwomakpotọ Rhiabọreyọ Erọnvwọn Ru Wọ Riẹnree
“Ọrovwoẹgba na—avwanre sa mrẹ-ẹ.”—JOB 37:23.
ỌDAVWẸ RẸ UYONO NANA
E che yerin ghene obo ra mrẹ akpọ wan, ọ da tobọ dianẹ a riẹn obo re cha vwẹ obaroo, a cha vwẹroso Jihova je tẹnrovi obo ra riẹnre.
1. Oka rẹ ẹgba vọ yen Jihova vwọ kẹ avwanre, kẹ diesorọ?
JIHOVA ma avwanre vẹ ẹgba re vwo roro iroro, vwo erianriẹn, vwo ẹruọ rẹ erọnvwọn kpokpọ re yono ji dje aghwanre phia. Diesorọ ọ vwọ ma avwanre idjerhe ọtiọna? Ọ guọnọre nẹ avwanre vwo “erianriẹn rẹ Ọghẹnẹ” rere a sa vwọ ga vẹ ẹgba iroro avwanre.—Isẹ 2:1-5; Rom 12:1.
2. (a) Die yen ofori nẹ a riẹn kpahen oma avwanre? (Job 37:23, 24) (Ni uhoho na.) (b) Erere vọ yen avwanre mrẹ a da riẹn nẹ ọ dia erọnvwọn eje a riẹnree?
2 Dede nẹ avwanre vwo ẹgba e se vwo yono erọnvwọn, jẹ o vwo erọnvwọn buebun rẹ avwanre riẹnree. (Se Job 37:23, 24.) Roro kpahen udje ri Job. A nọrọ enọ sansan ri djerephia nẹ erọnvwọn buebun herọ rọ riẹnree. Obo re phia kẹ nẹrhẹ ọ vwomakpotọ je kpọ iroro rọyen vi. (Job 42:3-6) Avwanre je cha mrẹ erere siẹrẹ a da mrẹvughe nẹ ọ dia erọnvwọn eje yen a riẹnree. Oka rẹ omaevwokpotọ tiọyena mu avwanre vwọ vwẹroso Jihova nẹ ọ cha vuẹ avwanre obo ro ghini fo nẹ avwanre riẹn rere e se vwo bru erhiẹn aghwanre.—Isẹ 2:6.
Kerẹ Job, avwanre cha mrẹ erere siẹrẹ a da rhọnvwe nẹ o vwo erọnvwọn evo rẹ avwanre riẹnree (Ni ẹkorota 2)
3. Die yen a cha ta ota kpahen vwẹ uyono nana?
3 Vwẹ uyono nana, a cha ta ota kpahen erọnvwọn evo rẹ avwanre riẹnree kugbe egbabọse re se hirharoku fikirẹ ayen. A je cha ta ota kpahen oboresorọ o vwo yovwin nẹ a riẹn erọnvwọn evoo. Erọnvwọn nana ra cha fuẹrẹn na che ru ẹroẹvwọsuọ avwanre kpahen Jihova ganphiyọ, ohwo rọ vuẹ avwanre obo ro ghini fo nẹ avwanre riẹn kidie “erianriẹ rọye gbare.”—Job 37:16.
A RIẸN ỌKE OBA NA CHA VWỌ RHEE
4. Vwo nene obo rọhẹ Matiu 24:36, ọrhọ yen orọnvwọn ọvo rẹ avwanre riẹnree?
4 Se Matiu 24:36. Avwanre riẹn ọke rẹ eyeren nana che vwo vwobaa. Jesu dede je riẹn “ẹdẹ vẹ unọke”a na ọke rọ vwọ hẹ otọrakpọ naa. Ọke vwọ yanran, ọ da vuẹ iyinkọn na nẹ Jihova rọ dia ohwo rọ Yanmuẹ Ọke, si ọke rẹ erọnvwọn evo nu kidie ọyen ọvo yen vwo ‘ogangan rọ vwọ riẹn’ ayen. (Iruo 1:6, 7) Jihova rhuẹrẹ ọke ro che vwo phioba phiyọ eyeren nana, jẹ emu vuọvo te avwanre ra vwọ riẹn ẹdẹ na dẹẹn.
5. Mavọ yen oma se ru avwanre kidie nẹ a riẹn ẹdẹ rẹ oba na cha vwọ rhee?
5 Vwo nene oborẹ Jesu tare, a riẹn ọke ra cha hẹrhẹ te oba na ke rhee. Ọtiọyena, ofu se dje avwanre ji no nẹ ọke na krinọ, ma rho ọ da dianẹ o krire yen a hẹrhẹ ẹdẹ ri Jihova cha re. Yẹrẹ a sa mrẹ bẹnbẹn re vwo chirakon rẹ ehwẹjẹ ro nẹ obọ ihwo rẹ orua yẹrẹ ihwo efa cha. (2 Pita 3:3, 4) E se roro nẹ ọ dianẹ ka riẹn ẹdẹ rẹ oba na cha vwọ rhe jovwo, ọ sa lọhọ e vwo vwo erhiorin ji chirakon rẹ ehwẹjẹ.
6. Diesorọ o vwo yovwin nẹ a riẹn ẹdẹ rẹ oba na cha vwọ rhee?
6 Vwọrẹ uyota, ẹdẹ na rẹ Jihova vwọphiaa na nẹrhẹ e vwo uphẹn re vwo djephia nẹ avwanre vwẹ ẹga kẹ kidie e vwo ẹguọnọ rọyen nẹ a je vwẹrosuọ. O vwo ọke rẹ avwanre bruru vwẹ ẹwẹn ra cha ga Jihova tee, kerẹsiẹ a da mrẹ nẹ esegbuyota avwanre kpahọn vwẹ ẹdẹ ro che vwo vwoba. Ukpe ra vwọ tẹnrovi ọke rẹ “ẹdẹ ri Jihova” cha vwọ rhẹ, o yovwin a da tẹnrovi erọnvwọn iyoyovwin rẹ ẹdẹ na cha ghwa rhe. E de ru ọtiọyen, ke se sikẹrẹ Jihova phiyọ vwẹ ẹga avwanre vwọ kẹ ji ru kemu kemu re se ru eje oma vwọ vwerhọn.—2 Pita 3:11, 12.
7. Die yen a riẹnre?
7 O fori a tẹnrovi oborẹ avwanre riẹnre—nẹ ẹdẹ rẹ oba na tonphiyọ vwẹ 1914. Ọ dia Jihova de vwẹ aroẹmrẹ buebun vwọphia vwẹ Baibol na re rionbọ kpo ukpe yena ọvoo, o ji djisẹ oborẹ erọnvwọn cha dia vwo nẹ ọke yena rhe. Fikirẹ ọtiọyena, avwanre vwo imuẹro nẹ “ẹdẹ rode rẹ Ọrovwohwo na si kẹri re.” (Zẹf. 1:14) Avwanre je riẹn owian rẹ Jihova vwọ kẹ avwanre nẹ e ru, ọyehẹ ra vwọ vuẹ ihwo ra sa vuẹ eje kpahen “iyẹnrẹn esiri rẹ Uvie na.” (Mat. 24:14) E ghwoghwo ovuẹ nana vwẹ omarẹ ẹkuotọ ri te 240 vwẹ ephẹrẹ re vrẹ 1,000. O fori nẹ a riẹn “ẹdẹ vẹ unọke” na rere e ki se vwo vwobọ vwẹ iruo ọghanghanre nana vọnvọọn.
Ọ DIA ỌKIEJE YEN A VWỌ RIẸN OBORẸ JIHOVA RUẸẸ
8. Ọrhọ yen otọ rẹ ‘kemu kemu rẹ Ọghẹnẹ ruẹ’? (Aghwoghwo 11:5)
8 Ọ dia ọkieje yen a vwọ riẹn “kemu kemu rẹ Ọghẹnẹ ruẹ-ẹ.” (Se Aghwoghwo 11:5.) Eta yena mudiaphiyọ oborẹ Jihova guọnọre nẹ e vwomaphia yẹrẹ rọ vwẹ uphẹn kẹ rere o se vwo ruẹ ọhọre rọyen. A cha sa riẹn oboresorọ dẹn Jihova vwọ vwẹ uphẹn kẹ erọnvwọn evo nẹ e phia yẹrẹ obo rọ cha vwẹ ukẹcha kẹ avwanre waan. (Une 37:5) Erianriẹn tiọyena vrẹ obo ra sa vwẹ ẹwẹn roro, ọ pha kẹrẹ ọmọ rọ rhua vwevunrẹ aye vẹ evun, orọnvwọn egberianriẹn je rhe nabọ vwo ẹruọ rọyeen.
9. Egbabọse vọ yen e se hirharoku kidie nẹ a riẹn oborẹ Jihova cha vwẹ ukẹcha kẹ avwanre waan?
9 E se vwo ẹwẹn ivivẹ kidie nẹ a riẹn oborẹ Jihova cha vwẹ ukẹcha kẹ avwanre waan. Ọnana sa nẹrhẹ e siomauko re vwo ru bunphiyọ vwẹ iruo aghwoghwo avwanre, kerẹ e vwo yeren akpọ ri kekpe yẹrẹ kua kpo asan ra da ma guọnọ ighwoghwota rẹ Uvie na. E ji se roro sẹ avwanre vwo aroesiri ri Jihova siẹrẹ a rha yanmu ẹkẹn re bru kẹ omaa, mrẹ erhuvwu vwo nẹ owian ọgangan rẹ avwanre wian vwẹ iruo aghwoghwo na chaa, yẹrẹ e de hirharoku egbabọse vwẹ iruo rẹ ukoko na.
10. Iruemu vọ yen a guọnọre nẹ e vwo kidie a riẹn oborẹ Jihova che ru erọnvwọn waan?
10 Kidie nẹ a riẹn oborẹ Jihova che ru erọnvwọn waan, sa nẹrhẹ e vwo iruemu ra ma guọnọ kerẹ omaevwokpotọ kugbe a vwọ riẹn asan rẹ ẹgba avwanre teri. A cha mrẹvughe nẹ iroro ri Jihova vẹ idjerhe rọyen kpenu vrẹ e rẹ avwanre shesheri. (Aiz. 55:8, 9) A cha vwẹroso Jihova kakare, nẹ ọyen riẹn obo ri me yovwin kẹ avwanre. Erhuvwu de nẹ iruo aghwoghwo na yẹrẹ iruo ukoko na rhe, ka vwẹ ujiri na vwọ kẹ Jihova. (Une 127:1; 1 Kọr. 3:7) Erọnvwọn rha phia nene obo re rhẹro rọyeen, o ji fo a vwọ karophiyọ nẹ obọ ri Jihova yen erọnvwọn eje hepha. (Aiz. 26:12) E che ru ẹkẹn ro te avwanre, je vwẹroso Jihova ọkieje nẹ o che ru ẹkẹn ro te re. Avwanre vwo imuẹro nẹ ọ cha kẹ avwanre odjekẹ ra guọnọre, ọ da tobọ dianẹ o ru igbevwunu kẹ avwanre kirobo ro ruru vwẹ ọkievo vwẹ obuko ree.—Iruo 16:6-10.
11. Die yen a riẹnre rọ sa cha avwanre uko?
11 E jẹ a mrẹvughe nẹ ọkieje yen Jihova vwọ dia Ọghẹnẹ ro vwo ẹguọnọ, ro brorhiẹn abavo, ro ji vwo aghwanre. Avwanre riẹnre nẹ o nẹ oborẹ avwanre ruẹ kẹ vẹ oborẹ avwanre ruẹ kẹ iniọvo avwanre ghanghanre. Avwanre je riẹn nẹ ọkieje yen Jihova vwọ hwosa kẹ ihwo re fuevun kẹ.—Hib. 11:6.
A RIẸN OBO RE CHA PHIA ODẸ RỌ CHA NAA
12. Vwo nene obo rehẹ Jems 4:13, 14, die yen avwanre riẹnree?
12 Se Jems 4:13, 14. Uyota nẹ avwanre riẹn oborẹ akpeyeren cha dia odẹ rọ cha naa. Vwẹ eyeren nana, erọnvwọn sa phia vwẹ “ọke” vẹ asan re rhẹro rọyeen. (Aghwo. 9:11) Fikirẹ ọtiọyena, avwanre cha sa riẹn sẹ e che ru obo re vwo vwẹ ewẹn efẹrọvo yẹrẹ dia akpọ kri te ọke re che vwo ru ayen ree.
13. Mavọ yen oma se ru avwanre kidie nẹ a riẹn oborẹ obaro na cha diaa?
13 A sa mrẹ bẹnbẹn re vwo chirakon ebẹnbẹn rẹ akpeyeren kidie a riẹn oborẹ obaro na cha diaa. Diesorọ a vwo ta ọtiọyen? A sa ro ẹwan kpahen obo re sa phia, ọnana me nẹrhẹ aghọghọ rẹ avwanre va avwanre abọ. Erọnvwọn ebrabra re phia kpregede yẹrẹ re rhẹro rọyeen sa so omaemuophiyọ vẹ ofudjevwe kẹ avwanre. O da dianẹ oborẹ avwanre rhẹro rọyen te avwanre obọọ, ọ sa nẹrhẹ e she ọkuọrọn ji no nẹ e ku avwanre phiyotọ.—Isẹ 13:12.
14. Die yen e mu omavwerhovwẹn rẹ avwanre kpahen? (Ni ihoho na.)
14 O toro obo re phiare vwẹ akpeyereen, e de chirakon rẹ ebẹnbẹn, jẹ e djephia nẹ avwanre vwẹ ẹga kẹ Ọsẹ avwanre rọhẹ odjuvwu fikirẹ ẹguọnọ, ọ dia fikirẹ obo ro ruẹ vwọ kẹ avwanree. Ikuegbe rẹ oborẹ Jihova vẹ ihwo yerin wan vwẹ Baibol na djerephia nẹ ọ fori e rhẹro nẹ Jihova che sivwin avwanre vrabọ ebẹnbẹn ejee, yẹrẹ kọ je ta oborẹ akpeyeren avwanre cha dia phiyotọọ. Ọ riẹnre nẹ e mu omavwerhovwẹn avwanre kpahen obo re cha vwẹ obaro naa. Ukperẹ ọtiọyen, a cha mrẹ omavwerhovwẹn siẹrẹ e de nyẹme ji nene odjekẹ rọyen. (Jer. 10:23) Avwanre da vwẹrosuọ siẹrẹ e de bru erhiẹn, jẹ a tanẹ: “Ọ da dia ọhọre ri Jihova, avwanre cha dia akpọ ji ru ọnana yẹrẹ ọyena.”—Jems 4:15.
Siẹrẹ e de nene odjekẹ ri Jihova ji nyẹme rọyen, avwanre cha mrẹ ochọnvwe (Ni ẹkoreta 14-15)b
15. Die yen avwanre riẹn kpahen obaro na?
15 Dede nẹ avwanre riẹn oborẹ ẹdẹ vuọvo cha ghwa rhee, jẹ a riẹn oborẹ Jihova veri nẹ ọyen cha kẹ avwanre arhọ ri bẹdẹ—owenẹ obodjuvwu yẹrẹ otọrakpọ na. Avwanre riẹnre nẹ o che se gun efiaan, nẹ o vwo emu vuọvo rọ sa dobọ rọyen ji ro de jẹ ive rọyen eruo gbaa. (Tai. 1:2) Ọyen ọvo yen sa ta obo re cha phia “nẹ etuọhọ rọye rhe nẹ awanre rhe imu ri ji ru-u.” Etiọyen yen i rugba vwẹ awanre, ọtiọyen i ji che rugba vwẹ obaro na. (Aiz. 46:10) Avwanre vwo imuẹro nẹ o vwo emu vuọvo rọ sa dobọ ẹguọnọ ri Jihova vwo kpahen avwanre jii. (Rom 8:35-39) Ọ cha kẹ avwanre aghwanre, uchebro kugbe ẹgba ra guọnọre e se vwo chirakon ri kemu kemu ri te avwanre oma. E se vwo imuẹro nẹ Jihova cha cha avwanre uko ji bruba kẹ avwanre.—Jer. 17:7, 8.
AVWANRE CHA SA NABỌ VWO ẸRUỌ RẸ OBORẸ JIHOVA RIẸN AVWANRE TEE
16. Vwo nene obo rehẹ Une rẹ Ejiro 139:1-6, oka erianriẹn vọ yen Jihova vwori rẹ avwanre che se vwo ẹruọ rọyeen?
16 Se Une rẹ Ejiro 139:1-6. Ọmemama rẹ avwanre riẹn obo rọ ma avwanre wan, obo re nẹrhẹ avwanre dia oborẹ avwanre hepha kerẹ ihworakpọ, obo ri mu avwanre vwo ru oborẹ avwanre ruẹ kugbe oborẹ avwanre roro. Ọkieje yen o vwo vwo ọdavwẹ avwanre. Ọ riẹn oborẹ avwanre ta vẹ oborẹ avwanre vwo vwẹ ẹwẹn ra guọnọ ta, obo re ruẹ kugbe oboresorọ e vwo ruo. Ovie Devid tare nẹ, ẹro ri Jihova ni avwanre eje, o vwo ohwo vuọvo ro sherabọ kẹẹ. Mavọ yen ọ vwerhoma te wọ vwọ riẹn nẹ Orovwohwo Romekpenu vwẹ akpọ vẹ odjuvwu, Ọmemama romevwẹgba rọ ma akpọ vẹ odjuvwu na, vwo ọdavwẹ rẹ avwanre te ọtioyen! Devid tare nẹ: “Erianriẹn tiọyena nọ vwẹ shesheri. Ọ dia obo ri mi che se vwo ẹruọ rọyeen.”—Une 139:6, eta rehẹ obotọ.
17. Diesorọ a vwọ mrẹ bẹnbẹn ra vwọ rhọnvwe nẹ Jihova nabọ vughe avwanre?
17 A sa mrẹ bẹnbẹn ọkievo re vwo ni Jihova kerẹ Ọsẹ ro vwo ẹguọnọ ro ji vwo ọdavwẹ rẹ avwanre fikirẹ asan ra dia ghwanre, ẹkuruemu, kugbe obo re segbuyota. E ji se no nẹ imwemwu ebrabra re ru vwẹ obuko re sa nẹrhẹ Jihova sherabọ kẹ avwanre, nẹ o rha guọnọ riẹn avwanree. Devid dede ji vwo oka iroro ọtiọyen. (Une 38:18, 21) Yẹrẹ ohwo rọ ghene davwẹngba ro vwo ru ewene vwẹ akpeyeren rọyen ji yeren akpọ nene iwan rẹ ọvwata rẹ Ọghẹnẹ ji se roro nẹ, ‘Ọ da dianẹ Ọghẹnẹ ghene nabọ riẹn vwẹ, kẹ diesorọ ọ vwọ guọnọ nẹ mi ru ewene, jẹ oka rẹ akpọ tiọyena riẹnriẹn ovwẹ oma re?’
18. Erere vọ yen a cha mrẹ siẹrẹ a da rhọnvwe nẹ Jihova riẹn avwanre vrẹ oborẹ avwanre komobọ riẹn oma rẹ avwanre? (Ni ihoho na.)
18 Ofori a vwọ rhọnvwe nẹ Jihova riẹn avwanre vrẹ oborẹ avwanre komobọ riẹn oma avwanre, nẹ ọ je mrẹ erhuvwu rọhẹ oma rẹ avwanre ra cha sa mrẹẹ. Dede nẹ ọ mrẹ oruchọ rẹ avwanre ji vwo ẹruọ rẹ oborẹ oma ruẹ avwanre kugbe oboresorọ re vwo ru obo re ruru na, o ji vwo ẹguọnọ rẹ avwanre. (Rom 7:15) Siẹrẹ avwanre de vwo ọdavwaro nẹ Jihova mrẹ erhuvwu rọhẹ oma rẹ avwanre, owenvwe rẹ avwanre vwọ fuevun ga kọ sa ganphiyọ, ke se ru ọtiọyen vẹ aghọghọ.
Jihova cha avwanre uko vwo hirharoku ebẹnbẹn vwẹ eyeren nana womarẹ o vwo ruẹ imuẹro avwanre kpahen akpọ kpokpọ rọ cha na ganphiyọ (Ni ẹkoreta 18-19)c
19. Die yen avwanre ghene riẹn kpahen Jihova?
19 Avwanre riẹnre nẹ Jihova yen ẹguọnọ. O vwo aphroo. (1 Jọn 4:8) Avwanre riẹnre nẹ iwan rẹ ọvwata rọyen dje ẹguọnọ ro vwo kpahen avwanre phia nẹ o vwo ọdavwẹ rẹ avwanre ọkieje. A riẹnre nẹ Jihova guọnọre nẹ e vwo arhọ ri bẹdi. O ru ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ọtanhirhe na rere e se vwo vwo. Okẹ rẹ ọtanhirhe na kẹ avwanre imuẹro nẹ a sa ga Jihova dede nẹ avwanre ihwo re gbaree. (Rom 7:24, 25) Avwanre riẹnre nẹ “Ọghẹnẹ rho vrẹ ubiudu rẹ avwanre, ọ je riẹn erọnvwọn eje.” (1 Jọn 3:19, 20) Jihova mrẹ erọnvwọn eje ri te avwanre oma, o ji vwo imuẹro nẹ avwanre ghini se ru ọhọre rọyen.
20. Die yen cha vwẹ ukẹcha kẹ avwanre vwọ kẹnoma kẹ ẹnwan ọkamuka?
20 Jihova si ovuẹ vuọvo ro fori nẹ a ghene riẹn nu kẹ avwanree. Siẹrẹ a da vwomakpotọ rhọnvwe uyota yena, ka cha kẹnoma kẹ ẹnwan rẹ ọkamuka kpahen erọnvwọn re che se wenee je tẹnrovi obo re ma ghanre. E de ru ọtiọyen, jẹ e djephia nẹ a vwẹroso Jihova rọ dia “ohwo rọ gbare vwẹ ẹriẹn.” (Job 36:4) Dede nẹ e vwo ẹruọ re erọnvwọn eje enẹnaa, avwanre nẹ kiọkiọkiọ kpo ọke avwanre cha vwọ dia bẹdẹ ji vwo uphẹn re che vwo yono erọnvwọn kpokpọ kpahen Ọghẹnẹ rẹ avwanre Rode.—Aghwo. 3:11.
UNE 104 Okẹ rẹ Ẹwẹn Ọfuanfon rẹ Ọghẹnẹ
a Jesu yen cha kobaro rẹ ofovwin re che phi vwọ ghwọrọ akpọ rẹ Eshu na, ọtiọyena ọhọ herọ a da tanẹ ọ riẹn ẹdẹ rẹ Amagidọn asaọkiephana kugbe ọke ro che vwo “phi kparobọ.”—Ẹvwọ. 6:2; 19:11-16.
b IDJEDJE RẸ UHOHO: Ọsẹ vẹ ọmọ rọyen ri phi erọnvwọn phiyọ ekpu re se fru vwọ djẹ vwo djephia nẹ orua na muegbe ọ da dianẹ emu ri kpregede vwomaphia.
c IDJEDJE RẸ UHOHO: Oniọvo ọshare ro hirharokuẹ ebẹnbẹn ro nẹ vẹ aghọghọ rọ vwọ hẹrhẹ akpọ kpokpọ na.