Julho
Norempa, 1 a Julho
Mene okhale ethonyero wa atthu òwiwelela mmasuni. — 1 Tim. 4:12.
Wuuluma ti yoovaha yootepa oreera nivahinwaahu ni Yehova Muluku ahu oosivela. Eparakha yoowuuluma, yaavareliwa muteko moohireerela. Satana Diabo aamoototha Heva, mwaha wa yeeyo, yoohaakumihera okhwa atthu ootheene akhumme wa Adamu. (Eph. 3:1-4) Adamu tho, khaavarenle muteko nnene nlumi nawe, vaavo aamoompaawe mulattu Heva mpaka omoototha Yehova mwaha wa soottheka sawe. (Eph. 3:12) Nave Kayini aamoototha Yehova amwiivakaru munnawe Habeli. (Eph. 4:9) Mahikwaano, tiwooxupa ophwanya iviidiyu sihinuuluma masu oonanara. Nave ale ari anaxikola, anniiwa masu oohuureya oxikola ni ale ari oowuunnuwela anniiwa masu mmapuroni anvaraayamu muteko. Naahiikosoopa, pooti okhovelela wiiwa ni opatxera wuuluma masu oonanara. Mweekhaikhai, hiyo nri makristu nintthuneya omuhakalaliha Yehova, nihuulumaka masu oowuuliha muru. Mene nto, nintthuneya wuuluma masu oolipiha yaawo aninvuwiha Muluku. w22.04 epax. 4 eparag. 1-3
Nanaveli, 2 a Julho
Nyuwo khamunawerya omurumela Muluku ni muhakhu. — Math. 6:24.
Yesu tho, aakhalano moonelo wa eriyari-neeriyari woohima sa musurukhu. Owo wannamusivela yootxa yooreera ni emaara ekina owura. (Luka 19:2, 6, 7) Mpaka mwiiriira woopatxera aapankaawe waari otatuxa maahi evinyu. (Yoh. 2:10, 11) Mene nihuku arowaawe wiiviwa, owo awaanre ikuwo sootepaxa oreera. (Yoh. 19:23, 24) Yesu khaahiñye itthu saweerutthuni sikhalaka sootepa otthuneya mweekumini mwawe. Owo ahaalela atthareli awe weera: “Khavo onawera wàrumela asipwiya eli Yesu ooxuttiha weera, nahelaru Omwene wa Muluku nipuro noopatxera, ikinaiyo nnimwaatxeereriwa. (Math. 6:31-33) Otthara miruku woohima sa itthu sa werutthuni, onnakhavihera. Moone ntakihero na munna Daniyeli. Emaara araawe mmiravo, owo ohimme ha: “Itthu soomunepani sinkela okhala nipuro noopatxera.” Mwaha woothanla ekumi yookhweya, Daniyeli aapaka ele onweraawe weera onvarele muteko Yehova. Ntoko ovara muteko woowakhavihera atthu oothowiwa ni ovara oBetheli. “Moohihovela, ti wooreera owehexexa itthu soomunepani ni ohela nipuro noopatxera mweekumini mwahu.” w22.05 epax. 21-22 eparag. 6-7
Namararu, 3 a Julho
[Yehova] owìtthanneni mwepiphini, wera òvoleiheni mowaryani mwawe motikiniha. — 1 Ped. 2:9.
Hiyo ninnonihera weera ninnasiveliwa ekhaikhai nimusomaka Biblya mahiku ootheene ni iliivuru sinikhumiheriwa ni mareherero ahu nihipwatthaka iyaakha ikavi nraahu mweekhaikhaini. Mene hiyo ninnatthuneya ovirelela oxuttera. Ekhaikhai weera khohiyono otheene hiyo onnanisivela osoma. Mene Yehova onnaniwopa weera “nivireleleke waasasa ikhaikhai” sa mBiblyani. (Mir. 2:4-6) Emaara yeeyo hiyo nnilipiheraahu ninnawera owina maxupo, munna mmoha oneeriwa corey eriye: “Vaavo kimpakaka yoosoma aka ya Biblya kinnawehexexa eversu emoha-moharu, ni onnatxerera eraaka miyo kinnasoma inoota sootheene ireferensia adicional ni cruzado kaapaka haawo miyo kinakhavihereya kihipwatthaka etempu kinvarihelaka muteko. Ni kinnonihera-tho weera kinnahela mwitti ikhaikhai sa mBiblyani vaavo kiisukeraka etempu weera kimusome Biblya ni wiilipihera opaka eyo.” — Nsal. 1:1-3. w22.08 epax. 17 eparag. 13; epax. 18 eparag. 15-16
Namaxexe, 4 a Julho
Miyo kàri ni yowo ntoko muratxi ni kàri opuha wawe nihiku ti nihiku kithèlaka oholo wawe vohihiyerereya. — Mir. 8:30.
Emaara yeeyo Yesu aaraawe elapo ela ya vathi, owo aavarela muteko soopattuxiwa iyo weera aaxuttihe atthareli awe woohima sa Yehova. Nrowe noone itthu ikina owo aaxuttinhaawe. Yehova onnawoonihera nsivelo nawe atthu ootheene. Mwaha Yesu aapankaawe va mwaako, Yesu aahuuluma ni atthareli awe woohima sa itthu piili Yehova opattunxaawe ni atthu antxipale khanvaha mwiitti. Itthu seene seiya tiiya: nsuwa ni epula. Itthu iya piili sinnanikhavihera okhala akumi. Yehova anwera ohirupiha epula naari ohikumiha nsuwa wa atthu ale ari onanara murima, mene mwaha wa nsivelo, Yehova owo onnaavaha atthu itthu iya ahithaanlaka. (Math. 5:43-45) Yesu aavarela muteko matakihero a epula ni nsuwa weera aaxuttihe atthareli awe weera Yehova ontthuna weera hiyo niwoonihereke nsivelo atthu ootheene. Tivawonto ikwaha sootheene hiyo ninkelaahu woona nsuwa nneelaka, naari neeraka epula eriki nyeenyeenyeenye, niphimeleke nsivelo Yehova onwooniheraawe atthu ootheene woohikhala nthalu. Ni moota hiyo ninkela olikanxa nsivelo na Yehova ori waalaleera atthu ootheene. w23.03 epax. 17 eparag. 9-10
Namathanu, 5 a Julho
Kàtepa otikhina. — Apok. 17:6.
Eheeni yamutikhinihale murummwa Yohani? owo aamoona muthiyana akilanthene vasulu va inama. Muthiyana owo “namararuwa mutokweene” ni owo oneeriwa “Babilonia Mutokwene.” Yoowo “onraruwa” ni “mamwene a mulaponi.” (Apok. 17:1-5) Taani ori “Babiloniya Mutokweene” taani? Muthiyana owo khaiyono mareherero a epoliitika, mwaha wooweera Apokalise onhima weera muthiyana owo onnararuwa ni mamwene a epoliitika a elapo ela. (Apok. 18:9) Mweekhaikhai mwaha wookilaathi vasulu va enama, onoonihera weera owo tonaawehaweha mamwene a ipoliitika. Opwaha mwa yeeyo, owo khaiyono mareherero a nakoso oonanara a elapo yootheene. Mareherero awo a muhakhu, annaromoliwa annahimmwa mwa eparte ekina ya Apokalise ni annitthaniwa okhala mareherero a “nakoso a elapo ela ya vathi.” (Apok. 18:11, 15, 16) Babilonia akhalayi naari nipuro yaalapeliwaaya amuluku eethiru. Mwaha wa yeeyo, Babilonia Mutokweene onthoonyera mikhalelo sootheene sookokhorela sa ethiru naari neere ittiini sootheene soowootha. — Apok. 17:5, 18. w22.05 epax. 11 eparag. 14-16
Esaabadu, 6 a Julho
Mwittan’anyu, onnorukurerani ntoko kharamu onòpa murika, amwàsaka mukina omukhura. — 1 Ped. 5:8.
Mene emaara ekina asimaaye pooti wiikoha wakhala weera anamwane aya anoorowa onvarelaka muteko Yehova. Asitiithi aasuwela maxupo anamwane aya anvirihaaya elapo ela ya Satana. Opwaha mwa yeyo, asimaaye antxipale annaahuwa anamwane meekhaaya, naari ni aiyaya ahimulapelaka Yehova. Asitiithi makristu anaaxuttiha meekhaaya anamwane aya, khekhanle meekhaaya anviriha maxupo awo. Asitiithi ootheene pooti okhala mweekhaikhaini mene onkhala wooxupa waavara murima anaaya weera awo-tho envareleke muteko Yehova. Wakhala weera eyo ennaweereelani muhixupeye, Yehova onimookhaviherani. Nyuwo-tho, pooti waakoha asitiithi akina arinono sookumanano moota anvarihelaaya muteko ikaruma iyo? (Mir. 11:14) Munvekeleke Yehova, nvekaka weera ookhavihereni osuwela mirima sa anamwane anyu ni osuwela itthu anuupuwelaaya. — Mir. 20:5. w22.04 epax. 17 eparag. 4, 7; epax. 18 eparag. 9
Edomingu, 7 a Julho
Kinvekelaka t’ila wi osivelana wanyu watxerereye votepaxa ni vohihiyerereya, mosuwelani ni mmirukuni mothene. — Afil. 1:9.
Nsivelo nahu wa Yehova pooti ovirelela wunnuwa wakhala weera nnomusuwela mwanaawe, okhala weera owo anatakiha mikhalelo sooreera sa Atithawe. (Aheb. 1:3) Moota woomusuwela nneneseene Yesu ori osoma ivanjelyo ixexe, wakhala weera nyuwo khamukhovelenle omusoma Biblya mahiku ootheene. Munonela hayi opatxeriha olelo vaava? Vaavo munsomaanyu sa Yesu mwilipihereke weera musuwele mikhalelo sawe, atthu yanikhala otaphuwa omwattamela mpaka anamwane yanataphuwa ni yoowo.” (Mar. 10:13-16) Yesu ari oreera murima, ansivelo, ni atthareli awe khiyamoova. (Math. 16:22) Okhala weera Yesu aatakiha Atithawe, hiyo khanihovela weera Yehova okhalano mikhalelo iya. Hiyo pooti omuhulela murima ahu Yehova nihupuwelaka weera owo ononithoriha, owo onnansivela ni onikosoopa. — 1 Ped. 5:7. w22.08 epax. 3 eparag. 4-5
Norempa, 8 a Julho
Khweli Apwiy’aka, mwà òrera murima ni òlevelela. — Nsal. 86:5.
Mwaha wookhala mpattuxa ahu, Yehova onnanisuwela nnene. Ti wootikiniha osuwela weera Yehova, onnanisuwela nnene mutthu ti mutthu a hiyo. (Nsal. 139:15-17) Owo onnawera woona yoottheka hiyo nivanlaahu wa asitithihu, opwaha wa yeeyo, Yehova osuwela itthu sootheene nivirihaahu mweekumini mwahu. Ni oosuwela moota itthu iyo nivirinhaahu sinvolelaaya omutthu nraahuno. Okhala weera owo oonisuwela nnene, etthu eyo ennamweeriha onimorela ikharari. (Nsal. 78:39; Nsal. 103:13, 14) Yehova ohoonihera weera onnatthuna onlevelela. Owo oosuwela weera hiyo na anamattheka, ni nohuulumeliwa okhwa mwaha wa yoottheka ya Adamu. (Arom. 5:12) Khiyaavo nneeraahu nipake weera nitaphule naari nimutaphule mutthu mukina mwa yoottheka ni okhwa. (Nsal. 49:8-10 [49:7-9, NM]) Mwaha wa nsivelo na Muluku ahu, owo oopaka etthu ennitaphula mwa yoottheka ni okhwa. Ntoko onnooniheraawe Yohani 3:16, Yehova oomurumiha mwanawe weera anikhwele hiyo. — Math. 20:28; Arom. 5:19. w22.06 epax. 3 eparag. 5-6
Nanaveli, 9 a Julho
Nakharari onnireriha mwanene. — Mir. 11:17.
Vaavo Yehova aamooperenraawe murumeyi awe Yobi waavekelela ale yaamutthekenle. Murumeyi ola oororomeleya a Yehova ahoova vantxipale ni masu oonanara aalopwana araru yeeriwa: Elifazi, Bildadi, ni Zofari. Nto Yehova aamuleela Yobi weera aavekelele alopwana ale. Nto Yobi apakakaru ele, Yehova aamureeliha murumeyi awe ole. (Yobi 42:8-10) Osunkerana sa wammilo onnanihasula. Osunkera itthu sa wammilo onkhala ntoko oteexa muritti wootepa olemela. Ni Yehova khontthuna weera onlemeleke muritti owo. (Aef. 4:31, 32) Mwaheene tiyoowo Yehova onnileelaawe weera “owali muhiyeke, esará murihe.” (Nsal. 37:8) Opaka eyo enkela woonihera weera hiyo atthu a miruku. Osunkera itthu sa wammilo onnanihasula mmuupuweloni naari mpaka onoottiha. (Mir. 14:30) Musuwele weera, osunkera itthu sa wammilo onnihasula mwaneene ahu ohiya ole nimmuupuwelelihaahu. Opaka eyo, onkhala ntoko owura evenenu weera ahapaliwe mutthu mukina. Nto, naalevelelaka atthu akina onnanikhavihera ottiwala isara sahu nave eyo ennanikhavihera. Nave eyo, ennanihiya nreene murima mmapuroni, neera haawo, nneereke ovirelela onvarela Yehova moohakalala. w22.06 epax. 10 eparag. 9-10
Namararu, 10 a Julho
Niwanrene niphattakala nowiwelela ni notthuna, [ntoko] ekapasete. — 1 Ates. 5:8.
Yooweherera ahu enkhala ntoko ekapasete, enkosoopa moota nnuupuwelaahu ni ennikhavihera ohisupuwela yeehuru, waakhanle weera nnuupuwela haawo namunanariha onthamwene nraahuno ni Yehova. (1 Akor. 15:33, 34) Atthu akina anhima weera khonwereya omusiveliha Yehova, mene yooweherera ennanikosoopa weera nuhuupuweleke hiiho. Nkinwera okhala moovarihani ni malamulo a Muluku.’ Mene munnuupuwela taani uulume masu ntoko yaala ni Yobi? Aari nthamwene oowootha, Elifazi. Owo enre: “Mutthu taani ori ohittheka?” Ni muhoolo mwaya amwihimaka Muluku enre: “Òná! Muluku ahàroromela òttela awe, nari erimu kheri yottela vamaithoni vawe.” (Yobi 15:14, 15) Xi wootha heeni nno! Muupuwelo moota ola onkhuma wa Satana. Ni onnapaka eyo mwaha wooweera oosuwela weera nyuwo muupuwelaka hiiha, yooweherera anyu enoovukuwa. Ti vanto mukhootteke muupuwelo ntoko ola Muhihoveleke weera Yehova onnatthuna weera nyuwo mukhaleno ekumi yoohimala. Ni muroromeleke weera owo onimookhaviherani ophwanya yootthuna eyo. — 1 Tim. 2:3, 4. w22.10 epax. 25-26 eparag. 8-10
Namaxexe, 11 a Julho
Yobi khatthenke etthu mmwanoni mwawe. — Yobi 2:10.
Satana uupuwela weera Yobi, uupuweleke weera maxupo ootheene ale yakhumiheriwa ni Yehova. Satana ahaproveitaari weera, epheyo yeeyo yoopa weera ekumule empa yaari anamwane a Yobi yaawo yaatxa wamoha. (Yobi 1:18, 19) Satana aapakiha weera okhuruwe mooro wirimu yoowo wiivale inama wamoha ni anamuteko awe. (Yobi 1:16) Mwaha wooweera mooro ole wakhurunwe wirimu ni etthu ele kheneereye, Yobi uupuwela weera etthu ele aapanke Yehova. Owo ahuupuwela weera itthu iye saamukhumelenle owo aromunyoonyiha Yehova. Nnaamwera itthu iye saamukhumelenle, owo khaahiñye onvarela muteko Yehova. Owo ahuupuwela weera vaavo aakhulelaawe itthu sooreera avahiwaawe ni Yehova, owo-tho, amwaakhulela itthu soonanara seera simukhumelele. Tivawonto owo enraawe: “Nittottopeliwe nsina na Yahvéh.” — Yobi 1:20, 21. w22.06 epax. 21 eparag. 7
Namathanu, 12 a Julho
Nyuwo munrowa ohasuliwa ni atthu othene niwoko na nsina naka. Nto yole anavilele mpaka emalihero, anavuluxiwe. — Mar. 13:13.
Yesu aatxentxerinhaawe atthareli awe Yohani 17:14. Moohihovela ninnoona eyo yereeyaka otepaxa weene iyaakha 100 sivinre. Moota heeni? Yesu akhalakaru Mwene a Omwene wa Muluku 1914, Satana ahomooliwa wiirimu, tivawonto ori elapo ela ya vathi awehereraka onyanyiwa. (Apok. 12:9, 12) Mene khoiyono weera onimweera oweherera paahi mene ori ni isara itokotoko, owo oniwinlela ikukuttula arumeyi a Yehova. (Apok. 12:13, 17) Ti vaavonto wiittiwa wa atthu a Muluku osareñyaya mene hiyo khannano nthowa weera nimoove Satana ni atthareli awe. Nokhalano nroromelo nimoha ntoko murumwa Paulo arinawe vaavo alempawe ha: “Muluku anikhalela hiyo taani ananivirikanyihe?” (Arom. 8:31) Hiyo ninamuroromela. w22.07 epax. 18 eparag. 14-15
Esaabadu, 13 a Julho
Evanjelyo ela ya omwene enelaleiwe elapo yothene. — Math. 24:14.
Yesu aahikhala ni nroromelo weera mahuku oomalihera yaahala okhala anamalaleera ookwaneleene weera evare muteko woolaleera. Eyo yaahimmwa khalairu weera: “Muloko anyu ti wa nthiti nihiku na ekhotto anyu.” (Nsal. 110:3) Yesu aasuwela weera eprofesiya ela yaamukwanela. Waari weera nyuwo munnalaleya, mummukhavihera Yesu ni kaporo oororomeleya ni amiruku. Nave-tho, mumpakela eparte yookwanihera iprofesiya. Nnaamweera vareene hiiho, nroromeleke weera muteko ola wookhala ni maxupo aya. Maxupo nraahuno ori ottharatthariwa ni anamavaanyiha, anamahooleela a ettiini ni epoliitika, yaawo emmwaramwara soowootha woohima sa muteko ahu woolaleera. Eyo pooti oweeriha anamwaattamanaahu, amusi ahu, atthu oowaasuwela oneeriha ohiya olaleera ni ohiya onvarela muteko Yehova. Ilapo ikina amwiittani ahu ennaahooxa ni yaatthukelaka mukadeya asinnihu ni asirokorihu mene-nto hiyo khanintikhina ni eyo. Yesu aheera. w22.07 epax. 8 eparag. 1; epax. 9 eparag. 5-6
Edomingu, 14 a Julho
Mwa sohawa sintxipale nnaphwanela ovolowa omwene wa Muluku. — Mit. 14:22.
Yehova ontthuna weera hiyo nikhaleno etempu weera nimusomeke Biblya ni ophimelela mahiku ootheene. Emaara yeeyo hiyo ninvarihelaahu muteko ele ninxutteraahu nroromelo nahu ni onthamwene ahu ni Yehova onnatxerereya. Eyo ennanivaha ikuru weera nivilele maxupo. Yehova onnaavaha munepa wootteela ale ammuroromela Biblya. Munepa wootteela onnanivaha ikuru weera nivilele maxupo ari ootheene. (2 Akor. 4:7-10) Akhaviheriwaka ni Yehova “kaporo ororomeleya ni a miruku” onnakumihera nyaha ni iviidiyu ni itxipo seiyo sinnikhavihera okhalano nroromelo noolipa ni ovirelela okhala oowehaweha. (Math. 24:45) Yehova onnaxuttiha atthu awe weera yooniheraneke nsivelo ni okhaviherana mukina ni mukhwaawe etempu yooxupa. (2 Akor. 1:3, 4; 1 Ates. 4:9) Asinna ni Asirokora eri oolikaneene weera enikhavihere weera nivirelele okhala oororomeleya vaavo ninvirihaahu maxupo. w22.08 epax. 12 eparag. 12-14
Norempa, 15 a Julho
[Mwiilipihereke] mwètetelaka ni osamarya omosaru wa munepa mwa nlutte na murettele. — Aef. 4:3.
Nttottopelaka mikhalelo sooreera sa asinna ni asirokora. Okhalano onthamwene wooreera ni Yehova ni osivelana mukina ni mukhwaawe. Emaara ekina pooti okhumelela ohiiwanana eriyari ya makristu olipa moomunepani mmulokoni. Ti yeeyo yeereñye ni murummwa Paulo ni nthamwene awe Barnaba. Alopwana ala eeli yaanyakulihana woohima sa omukuxa Marko eyaaka muteko aya wa omissionário yoowo yaakelaaya opaka. Alopwana ala eeli “yaavaanyihana vantxipale” ni muhoolo mwaya yaamwalamwala mutthu ti mutthu akelaka nipuro nawe. (Mit. 15:37-39) Muhoolo mwaya Paulo, Barnaba ni Marko yaapaka murettele. Evinreene etempu Paulo aamuluma nnene Barnaba ni Marko mwa ikarta aalempaawe. (1 Akor. 9:6; Akol. 4:10) Hiyo-tho, ontthuneya oreherera ohiwanana ori poothe ni asinnihu a mmulokoni ni wiilipihera ookhalano mikhalelo awo eraayano. Napaka eyo, nnoowihera murettele ni wiiraana. w22.08 epax. 23 eparag. 10-11
Nanaveli, 16 a Julho
Muhithoriheke wera muhithorihiwe. — Math. 7:1.
Hiyo ninniilipihera vantxipale weera neette moovarihana ni malamulo a exariya ya Yehova. Mene hiyo nintthuneya wiikosoopa weera nihipatxere olikanxera etthu nimpakaahu ni atthu akina, ni wuupuwela weera nri atthu ootthuneyaxa waapwaha akina. Nintthuneya wuupuwelelaka weera Yehova “namathoriha a elapo yothene.” (Eph. 18:25) Yehova khanivañhe edireitu yoowathoriha atthu akina. Moone ntakihero na Yosefe. Owo khathoriñhe atthu akina naari owo aahasulinwe. Yosefe aahasuliwa ni asinneewe emutumihaka ntoko kaporo ni waalela apapawe weera mwaninyu Yosefe ohookhwa. Ivinreene iyaakha, Yosefe aatthikela okumana ni amusi awe. Mene Yosefe aakhalano olamula ni anwera waathoriha asinneewe, moonanara. Nave-tho owo aakhalano eparakha yoowatthikihera isikula; ti vawonto asinneewe Yosefe yannova opakeliwa etthu emoharu yampakenlaaya munnaya, naari awo yaattharunwe wa etthu ele yapankaaya. Yosefe ahaamaliha asinnawe eraka: “Hoye muhove niwoko apale miyo kinnakilathela ehitxe ya Muluku?” (Eph. 37:18-20, 27, 28, 31-35; 50:15-21) Yosefe aasuwela weera othoriha ti wa Yehova. w22.08 epax. 30 eparag. 18-19
Namararu, 17 a Julho
Ohimwìmane sorera yole onòvekela, waweryá omwèrele. — Mir. 3:27.
Neereke nyuwo moosuwela weera Yehova pooti woovarihelani muteko weera aakhule nivekelo na mutthu? Ahixikhaka waari weera nyuwo mutokweene ammulokoni, murumeyi oorumeela, piyoneiru anthiti, mwa namalaleera, mwari mmiravo, owuuluvala, mwa munna naari mwa murokora. Vaavo mutthu ommusivela Yehova onvekelaawe nikhavihero wa Yehova, ikwaha sintxipale Yehova onnaavarela muteko asitokweene ammulokoni ni arumeyi akina oororomeleya weera ‘emukhavihere’ mutthu ole onvekenle nikhavihero Yehova. (Akol. 4:11) Moohihovela eparakha etokweene onvarela muteko Yehova ni asinnihu! Hiyo pooti waakhavihera ni waalipiha asinnihu wakhala weera yookhumelela, eretta yoowaakuva omwaramwareya, erisa ya ephattu naari wakhala weera wookhumelela ottharatthariwa. Hiyo tho pooti otthuna waakhavihera atthu akina mene pooti okhala wooxupa wakhala weera mutthu mmoha a emusi ahu onnaviriha maxupo. Nnaamweera sikhumelelaka itthu ntoko iyo, hiyo ninnatthuneya waakhavihera asinnihu. Yehova onnahakalala naapakaka ele ninweraahu weera naakhavihere asinna. — Mir. 19:17. w22.12 epax. 22 eparag. 1-2
Namaxexe, 18 a Julho
Nlamulo naka ti nna: mutthunaneke mukina ni mukhw’awe, ntoko kotthunnakani. — Yoh. 15:12.
Nsivelo naapwiipwi a ororomeleya. Yesu oothaliha weera malamulo meeli ootthuneya taala: omusivela Yehova ni mukhwiihu. (Math. 22:37-39) Hiyo ninnamusivela Yehova, mwa yeeyo nintthuneya okhala mutthu oororomeleya nimutakihaka yoowo. Naasivelaka vale asinna, hiyo khaninkela ohimaka isiiri saya. Mwaha wooweera noosuwela weera etthu eyo pooti owuuliha muru naari waavoreya. Wiiyeviha tho onoorowa onikhavihera okhala mutthu oororomeleya. Mutthu oowiiyeviha khaneerera wiihima aaleelaka atthu akina mwaha wookhala piyoneiru ni itthu ikina ihisuweliwe. (Afil. 2:3) Owo tho khanhima weera oosuwela itthu sa siiri seiyo ihisuweliwe ni atthu ni ohinaaleelaawe atthu akina. Wakhala weera nnimwiiyeviha, khaninkela othalihaka itthu seiyo Biblya ohinhimaawe naari iliivuru sahu. w22.09 epax. 12 eparag. 12-13
Namathanu, 19 a Julho
Osuwela onimwìnnuwa. — Dan. 12:4.
Nlaika naamweerela Daniyeli: “Nto osuwela onimwìnnuwa.” Naari neere, atthu a Muluku yaaheereke wiiwexexa nnene sene iprofesiya ‘nto atakhali oothene animootxeela wiiwamo.’ (Dan. 12:10) Ela etempu hiyo nneeraahu noonihereke ni miteko sahu weera naatthu axariya. (Mal. 3:16-18) Yehova onnatthukumanya “atthu awe oothanleya,” naari neere atthu ootepa otthuneya. Moohihovela hiyo ninnatthuna okhala mmoha aatthu yaala. Hiyo ninkhala etempu yoohakalaliha. Ninlelo itthu soohakalalihaxa sinimweereya moohipisa. Voohipisa va hiyo nnimoona okhwipi wa maxupo ootheene. Avinyaka ninkela woona okwaniheriwa wa eprofesiya Yehova ampakenlaawe Daniyeli. (Dan. 12:13) “[Weyo] onavinyerere weera waakhele yoohiyeriwá.” Moohihovela nyuwo munnoona opisa ophiya etempu Daniyeli amusi awe ni asinthamwene awe anrowaaya ‘ovinyererihiwa.’ Nave nyuwo-tho munnoona opisa nihuku nenno ankelaaya ovinyerera amusi anyu, asinthamwene anyu mpaka Daniyeli. Nto mpakeke ele munweraanyu vaanaano vaava weera mukhale murumeyi oororomeleya a Yehova. Mwapaka eyo moohihovela nsina nanyu khanirwa ntxipihiwa muliivuruni mwa ekumi. w22.09 epax. 24 eparag. 17; epax. 25 eparag. 19-20
Esaabadu, 20 a Julho
Miyo kinnòruma weyo. — Ez. 2:3.
Masu ala yaamulipiha Ezekiyeli. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera apaale Ezekiyeli aahuupuwelela weera Yehova aavarela muteko masu mamoha-moharu vaavo amuthanlaawe Yesaya ni Mose ntoko maprofeti. (Ott. 3:10; Yes. 6:8) Ezekiyeli tho aasuwela weera Yehova ahaakhavihera maprofeti ale, oviriha maxupo aya. Ti vawonto, Yehova amulelakaru ikwaha piili weera: “Miyo kinnòruma weyo,” Ezekiyeli aaroromela weera aamukhaviheriwa ni Yehova. Opwaha mwa yeeyo, eliivuru ya Ezekiyeli ninnaphwanya veeli-veeli masu ntoko ala: “Nsu na Yahvéh nàkikhumelela nèraka.” (Ez. 3:16) Ikwaha sintxipale Ezekiyeli annalepa ha: “Nsu na Yahvéh nàkikhumelela nèraka.” (Ez. 6:1) Moohihovela Ezekiyeli annaaroromela weera aarummwa ni Yehova. Ezekiyeli aari mwaana anamakeya, apaale owo annawiiwa ikwaha sintxipale apapawe yeeraka, Yehova onnaakhavihera imaara sootheene maprofeti awe. Eyo enoonihereya ni masu Yehova amulenlaawe mprofeti Yesaya, Yakobe ni Yeremiya eeraka: “Miyo kiri ni weyo.” — Eph. 26:24; 28:15; Yer. 1:8. w22.11 epax. 2 eparag. 3
Edomingu, 21 a Julho
Ela ti ekumi yohimala. — Yoh. 17:3.
Adamu ni Heva yaamutthekela Muluku, nto ti yeeyo enneeriha hiyo ninkhwa ahu, naamwi yaamutthekenle, owo khatxentxale yootthuna awe. (Yes. 55:11) Nto nlelo owo ontthuna waavaha atthu oororomeleya ekumi yoohimala, eyo ennooneya vaavo nnuupuwela ahu itthu Yehova opanka awe weera akwanihere yootthuna awe. Yehova onroromeliha weera onimwaavinyereriha ale ekhwiiye ni waavaha yooweherera ya ekumi yoohimala. (Mit. 24:15; Tito 1:1, 2) Yobi murumeyi oororomeleya a Muluku annaroromela weera Yehova ohunkheliwa ni atthu ale akhwiiye ni onnatthuna vantxipale waavinyereriha. (Yobi 14:14, 15) Mprofeti Daniyeli aasuwela weera atthu yanvinyererihiwa ni okhalano eparakha ya ekumi yoohimala. (Nsal. 37:29; Dan. 12:2, 13) Ayuda a etempu ya Yesu, yaasuwela weera arumeyi oororomeleya a Yehova yaamwaakhela “ekumi yoohimala.” (Luka 10:25; 18:18) Ni Yesu tho annuuluma woohima sa yooweherera ene yeeyo, ni mwaanene yoowo tho aavinyererihiwa ni Yehova. — Math. 19:29; 22:31, 32; Luka 18:30; Yoh. 11:25. w22.12 epax. 4-5 eparag. 8-9
Norempa, 22 a Julho
Miyo kòtthawela wa nyuwo, Yahvéh. — Nsal. 31:15.
Yehova onnaniwopa weera nimwaattameleke. (Yak. 4:8) Owo ontthuna okhala Muluku ahu, Tiitha ahu ni nthamwene ahu. Ninsuwela hayi eyo? Ninnasuwela eyo mwaha wooweera owo onnaakhula mavekelo ahu ni onnanikhavihera etempu yooxupa nave tho owo onnavarela muteko mareherero awe weera anxuttihe ni onikosoopa. Hiyo pooti omwaattamela Yehova moorweela mwa ovekela, omusoma Biblya ni ophimelela ele ninsomaahu. Wakhala weera nnoopaka eyo, nsivelo nahu ni omuxukurela wahu Yehova onimwaatxeerereya nave nnoorowa okhalano yootthuna ya onvaha itthu owo ophwanelaawe. Aani, omwiiwelela ni omukokhorela. (Apok. 4:11) Wakhala weera nnoomusuwela Yehova, omuroromela wahu ni ororomela wahu mareherero owo onvarelaawe muteko weera anikhavihere onimwantxeerereya. Satana onneerera onimwalanyiha. Onnapaka eyo moorweela mwa weerera onanariha nroromelo nraahuno ni Yehova ni mareherero awe. Mene hiyo khanintthuneya omorela mmurakhoni mmo mwa Satana. Khayaavo etthu eneera enimwalanyihe ni Yehova ni mareherero awe wakhala weera nroromelo nahu nri noolipa. — Nsal. 31:14, 15 [31:13, 14, NM]. w22.11 epax. 14 eparag. 1-3
Nanaveli, 23 a Julho
Yawo . . . àleva ekum’aya wera ehirumele nari ehilapele miluku sikina, ahikhanle Muluku aya. — Dan. 3:28.
Okhuma khalayi makristu ekhaikhai yaaleva ni annaleva otaphuwa ni ekumi aya mwaha woomusivela waya Yehova, yoowo ori Namalamulela aya Namusulú. Awo toororomeleya ntoko aHeberi ale araru yavuluxinwe munttukutthani mwa moro mwaha woomwiiwelela Namusulú. Davidi aalepa tho voohima sa otthuneya waya okhala oororomeleya wa Muluku: Yahvéh, nyuwo muthorihenle miloko sa atthu. Haya mukithorihele miyo, “Yahvéh, movarihana ni oloka ni ohittheka [ororomeleya] waka, ori ni miyo.” (Nsal. 7:9 [7:8, NM]) Owo tho olempe ha: “Orera murima ni oloka okisunke.” (Nsal. 25:21) Moota wookhala nnene ori okhala mutthu oororomeleya wa Yehova nihihiyaka okhala oororomeleya wa yoowo Napaka eyo ninkela woona moota mmoharu onenlaiye Nasalmu yoowo olempe: “Òreriwa yale ari oororomeleya . . . , ni anèttela ikano sa Yahvéh.” — Nsal. 119:1, enoota. w22.10 epax. 17 eparag. 18-19
Namararu, 24 a Julho
Makhalelo awe òhòneya, eyo tiyo, owerya wawe ni omuluku awe, onnòniheriwa ni onnasuwelihiwa mwa sopattuxiwa sawe, wowisiso atthu khanono masu òwisakiha. — Arom. 1:20.
Atthu ootheene Yobi aatthekunlaaweno mweekumini mwawe, otthekula woothanleya waari otthekula owo araaweno ni Yehova Muluku. Emaara Yehova aatthekulaawe ni Yobi aamweerela weera awehexexeke soopattuxiwa, oweha soopattuxiwa waamukhavihera Yobi ororomela osuwela wa Muluku ni owera wa Yehova woowaakosoopa arumeyi awe. Mwa ntakihero, Yobi aaxuttera weera Yehova onnaakosoopa asinama, nto eyo yaamweeriha Yobi ororomela weera Yehova ammukosoopa owo. (Yobi 38:39-41; 39:1, 5, 13-16) Yobi aaxuttera vantxipale woohima sa mikhalelo sa Yehova moorweela mwa soopattuxiwa. Hiyo-tho ninnaxuttera itthu sintxipale woohima sa Yehova emaara yeeyo ninwehexexaahu itthu owo opattunxaawe. Mene opaka eyo pooti okhala wooxupa, wakhala weera nyuwo munkhala ocidade munnawera woona soopattuxiwa iyo nenne nxiinye. Nave nnaamweera nyuwo mukhalaka nipuro noowaattamela otuphini pooti woonyoonyani orowa oweha soopattuxiwa iyo sa Yehova. w23.03 epax. 15 eparag. 1-2
Namaxexe, 25 a Julho
Namiruku sinnamwètta isimu ni onnìpitha. — Mir. 22:3.
Yesu aahima weera emalihero yaattamelaka saamukhumelela “itetere itokotoko” ni irisa ikina sa ephattu. Ni ikina sa seiyo pooti onivoleela (Luka 21:11) Tivanto moovirikana ni atthu amulaponi, hiyo noosuwela weera valekeleru nnooviriha maxupo a erisa ya ephattu. Nave tho Yesu aahima weera mahiku oomalihera waamukhala waatta wa “sotakhala,” eyo ennooneya mahikwaano mwaha wooweera ninnoona waatxeerereya wa ikirime, owali ni terrorismo. (Math. 24:12) Yesu khintale ohima weera itthu iya sakela waaphwanyaka paahi ale ahinanvarela muteko Yehova. Mweekhaikhai arumeyi antxipale a Yehova sahaphwanya irisa sa ephattu. (Yes. 57:1; 2 Akor. 11:25) Aani, mahiku ahu yaala, Yehova khanrowa onikosoopa mwa miiriira emaara yeeyo ninvirihaahu maxupo a erisa ya ephattu, mene nnaamweera vareene hiiho nroromeleke weera onooniva itthu sootheene ninhawelaahu weera nikhale oomaaleleya ni weera nikhaleno murettele Naavirihaka erisa yootutuxera onookhala vookhweya okhala oomaaleleya wakhala weera nohiirehera varaatxiru etthu nneerahu nipake yakhumelela erisa. Neereke wiireherera varaatxiru ontaphulela weera khanimmuroromela Yehova? Hooye, khentaphulela yeeyo. Mweekhaikhai niirehereraka vale varaatxiru ehinaaye okhumelela erisa ya ephattu nnoonihera weera nookhalano nroromelo weera Yehova onoonikhavihera hiyo. Moota heeni? Masu a Muluku enhima weera onnatthuneya wiireherera varaatxiru ehinaaye onikhumelela erisa. w22.12 epax. 18 eparag. 9-10
Namathanu, 26 a Julho
Muluku t’okirumme oholo wanyu, wera ekumi esunkiwe. — Eph. 45:5.
Vaavo Yosefe aaraawe mukadeya, Yehova aaheeriha weera mwene a oXipitu alohe itthu piili soowoopiha. vaavo aasuwenlawe weera Yosefe annawera otaphulela sooloha, aarumiha otaphuliwa, akhaviheriwaka ni Yehova, Yosefe aawera otaphulela sooloha iye, ni owo aamusiveliha ni miruku anvanhaawe, Farawo aahoona weera Yehova annamukhavihera Yosefe, mwa yeeyo Yosefe aathanliwa weera athukumanye sootxa sootheene sa wExipitu. (Eph. 41:38, 41-44) Noovira etempu vakhaani yaakhumelela etala etokotoko wExipitu ni ilapo ikina ni oKanani weiwo yaakhalaayawo amusi awe Yosefe. Vano owo aakhalano owera wowaakhavihera amusi awe ni okosoopa erukulu eeraawe ayariwe Mesiya. Moohihovela Yehova eeriha weera itthu sootheene Yosefe aapakaawe sikhumeleke nnene. Nnaamweera Yosefe aahasulinwe ni asinnawe, muhoolo mwaya Yehova aatxentxa itthu sawe sootheene weera akwanihere yootthunaawe. w23.01 epax. 17 eparag. 11-12
Esaabadu, 27 a Julho
Mwìthokorore. — Luka 21:34.
Mutthu oniithokorora, onkhala oolikaneene weera awehexexe etthu ekhanle yoonanariha onthamwene awe ni Yehova, nave onniilipihera weera asepe itthu iyo. Opaka eyo onoovirelela okhala moosivelani mwa Yehova. (Mir. 22:3; Yuda 20, 21) Murummwa Paulo enre weera makristu annatthuneya wiithokorora asinneenaaya. Mwa ntakihero, owo aaweerela akristu a wEfeso weera: “Nwehexexe orattene mwettelo munèttelanyu, khaiyene ntoko alolo, hoye, koma ntoko asuweli.” (Aef. 5:15, 16) Satana onneerera onanariha onthamwene nraahuno ni Yehova. Tiyeeyo nto Biblya oneeraawe “mwàse exeni enàsivela Apwiya” [Yehova]. Neera haawo nnoowera wiikosoopa ni miraakho sa Satana. (Aef. 5:17) Weera nipakeke soothanla sa miruku nintthuneya osuwela naari woonelela “tevi enasivela Apwiya [Yehova].” Nnoowera opaka eyo wakhala weera ninnamusoma Biblya mahiku ootheene, ni ophimelela ele ninsomaahu. Nnaamweera Biblya ohinivahaka miruku woohima sa nyaha ikina, ninnatthuneya weetta “ntoko asuweli.” Etthu enkela onikhavihera opaka soothanla sooreera, ti wiilipihera ni wiiwexexa yootthuna ya Yehova ni okhalano “miruku sa Kristu.” — 1 Akor. 2:14-16. w23.02 epax. 16-17 eparag. 7-9
Edomingu, 28 a Julho
Murukunuxe murim’anyu, mwèttelaka myupuwelo sinyowani, wera mòne’mo otthuna wa Muluku. — Arom. 12:2.
Neereke nyuwo munnareherera empa anyu muhinaaye othaamela? Moohihovela, nyuwo munnareherera nnenesene. Nto nkuupuwelani waakhanle weera nyuwo khamureherenre, moohihovela saahereke okhala itthu ntoko malaxi, mantulu, awalisi ni anaporokho. Nto naatthunaka okhala empa yooreera nintthuneya oreherera. Emoha-emoharu naatthunaka okhalano minyuupuwelo ni mikhalelo sinimusivela Yehova nintthuneya ovirelela wiilipihera. Ekhaikhai weera hiyo nihinaaye obatiziwa noopaka matxentxo mweekumini mwahu weera “nìrapihe wa sonanara sothene sa erutthu ni sa munepa.” (2 Akor. 7:1) Mahikwaano hiyo nintthuneya otthara miruku sa murummwa Paulo sa ovirelela “oyariwa wa naveli ni mmunepani wa miruku sanyu.” (Aef. 4:23) Ti wootthuneya opaka eyo mwaha wooweera nahikosoope mikhalelo ni minyuupuwelo soonanara pooti ovoleela ekumi ahu. Weera eyo ehineerele hiyo nintthuneya omusoma Biblya mahuku ootheene, wuupuwelela ele ninsomaahu ni owehexexa mikhalelo sahu ni sootthuna sahu. w23.01 epax. 8 eparag. 1-2
Norempa, 29 a Julho
Àhòna munepa wa Muluku okhuruwaka ntoko ekhunda emwèmelelaka yowo. — Math. 3:16.
Neereke nyuwo munnuupuwelela moota yaarowaaya okhala eparakha omoona Yesu axuttihaka? Imaara sootheene owo annaromola soolepa sa mBiblyani! Waari mwaha wa obatizo ni othanliwa ni munepa wootteela, wuupuwelela weera aapatxenre okhala ahinaaye oyariwa ntoko mutthu va elapo ela. Nto annapaka eyo mwaha woosuwela, mwaha wooweera masu oopatxera yaalempwale noomala owo obatiziwa nave masu oomalihera ahinaakuve okhwa Yesu aaromola soolepa sa mBiblyani. (Ola. 8:3; Nsal. 31:5; Luka 4:4; 23:46) Mwa iyaakha tthaaru ni emeya sa muteko awe woolaleera, owo annaromola ni annasoma soolepa sa mBiblyani variyari va atthu. (Math. 5:17, 18, 21, 22, 27, 28; Luka 4:16-20) Ahinaaye opatxera muteko woolaleera elapo ela ya vathi, Yesu anniiwa masu a Muluku, mweekhaikhai owo annawiiwa asitithawe Maria ni Yosefe etthekulaka ni soolepa sa mBiblyani. (Ola. 6:6, 7) Yesu annarowa isemana sootheene osinagoga ni asitithawe. (Luka 4:16) Vaavo yaasommwaaya masu a Muluku owo annamaala weera iiwexexe ni noovira etempu owo aaxuttera moota woophwanya soolepa. w23.02 epax. 8 eparag. 1-2
Nanaveli, 30 a Julho
Wàtthune Apwiya Muluku á. — Mar. 12:30.
Aakhala mathowa mantxipale anneeriha omusivela Yehova. Mwa ntakihero, nyuwo mooxuttera weera owo “ephattuwelo ya ekumi” “eparakha eri yothene ni yovaha yothene yomalela” enkhuma wa yoowo. (Nsal. 36:10 [36:9, NM]; Yak. 1:17) Ni Yehova Muluku ahu, owo toovaha, ansivelo, toovanheni itthu sootheene muraanyuno veekumini.Makeya a Yesu yoovaha yootepa otthuneya naakhenlaahu wa Yehova. Hiyo nookhalano mathowa woohima eyo. Mwa ntakihero, neereke nyuwo mootoko wuupuwelela moota Yehova ni Yesu araaya oowiiwanana? Yesu enre: “Atithi annakitthuna” nave “kinnatthuna Atithi.” (Yoh. 10:17; 14:31) Yehova ni Yesu aaviriha ibiliyawu sintxipale sa iyaakha ereene ootheene, nto mwaha wa yeeyo, onthamwene aya ori wootepa olipa. (Mir. 8:22, 23, 30) Vano nkuupuwelani ovoreya Yehova oonnaawe, vaavo aakhulenlaawe weera mwanawe ahaawe mpaka ophiyera okhwa. Yehova ohaakhulela weera mwanawe oosiveleyaxa akhwe weera anivahe eparakha ya okhala mahiku ootheene. Itthu sootheene iya sinoonihera weera Yehova onnaasivela atthu, woohelani mpuwa nyuwo. (Yoh. 3:16; Agal. 2:20) Yoowoopola ya Yesu nthowa ntokotoko ninneeriha hiiva omusivela Yehova. w23.03 epax. 4-5 eparag. 11-13
Namararu, 31 a Julho
Ole mukhanlanyuno, nvareke mpaka kirwe. — Apok. 2:25.
Ninnatthuneya okhoottela soohima sa anamavaanyiha. Yesu aahaavaanyiha atthu akina a oPergamo mwaha wootannyera okawanyeya. (Apok. 2:14-16) Mene owo aahaattottopela makristu a oThiyatira yaawo yaasempa “itthu sonanara sa Satana” ni awooperera weera “evarexexeke” ekhaikhai. (Apok. 2:24-26) Akristu akina yaahiya onvarela Yehova mwaha wootteetteya ni sooxuttiha soowootha seiyo yaatthuneyaaya osempa. Vano nankha hiyo olelo va? Ninnatthuneya osempa sooxuttiha sootheene sinvirikhanyiha muupuwelo wa Yehova. Anamavaanyiha pooti woonihera “ekhove aya ntoko atthu oomoriwa ikharari” mene enoonihera okhalano “owera woowootha.” (2 Tim. 3:5) Onnakweya woonelela ni okhoottela sooxuttiha seethiru wakhala weera ninniilipihera nave osiveliwa osoma masu a Muluku. (2 Tim. 3:14-17; Yuda 3, 4) Nohoona otthuneya waya othanla okokhorela kapena olapela onaakhuleliwa ni Yehova. Wakhala weera ninnapaka etthu eneeriha ohaakhuleliwa okokhorela kapena olapela wahu, onnatthuneya opakavo etthu naari oreherera moowaakuveya. — Apok. 2:5, 16; 3:3, 16. w22.05 epax. 4 eparag. 9; epax. 5 eparag. 11