Watchtower TANAKIʼAGA TOHI ʼI TE NETI
Watchtower
TANAKIʼAGA TOHI ʼI TE NETI
Faka'uvea
  • TOHI-TAPU
  • TOHI
  • FONO
  • w00 1/12 p. 3-4
  • Te Tohi-Tapu—Neʼe Leleiʼia Pea Neʼe Tapuʼi

Aucune vidéo n'est disponible pour cette sélection.

Il y a eu un problème lors du chargement de la vidéo.

  • Te Tohi-Tapu—Neʼe Leleiʼia Pea Neʼe Tapuʼi
  • Te Tule Leʼo—2000
  • Manatu Tafito
  • He Tahi ʼu Alatike
  • Te ʼu Manatu Fakamālama
  • Te Kau Vaudois Ko He Kau Heletiko Neʼe Nātou Liliu ʼo Polotesita
    Te Tule Leʼo—2002
  • Te Tohi-Tapu—Ko He Tohi ʼe Tonu Ke Lau
    Te Tule Leʼo—1994
  • Tou Maʼu He ʼu Fua Lelei ʼi Te Lau ʼo Te Tohi-Tapu ʼi Te ʼAho Fuli
    Te Tule Leʼo—1995
  • Tou Faʼifaʼitakiʼi Te Aga Neʼe Tonu Ke Fai e He Hau
    Te Tule Leʼo—2002
Hoko Atu
Te Tule Leʼo—2000
w00 1/12 p. 3-4

Te Tohi-Tapu—Neʼe Leleiʼia Pea Neʼe Tapuʼi

Neʼe tohi fēnei e Desiderius Erasmus, ʼaē neʼe ʼui ko te tagata sivi Tohi-Tapu Holani ʼo te 16 sēkulō, “ ʼe ʼau fakaʼamu ke fakaliliu te ʼu tohi taputapu ki te ʼu lea fuli ʼa te hahaʼi.”

NEʼE fakaʼamu mālohi ia Erasmus ke lava lau e te hahaʼi fuli te Tohi-Tapu pea mo nātou mahino kiai. Kae ko te hahaʼi fakafeagai ki te Tohi-Tapu neʼe nātou fakafisi mālohi ki te manatu ʼaia. Ei, ʼi te 16 sēkulō, ʼi te fenua ʼo Eulopa neʼe feala ke tuʼutāmaki ai he tahi neʼe fia mahino ki he ʼu kiʼi koga ʼo te Tohi-Tapu. Neʼe fai te lao ʼi Pilitania, ʼe ina fakatotonu fēnei: “Ko he tahi ʼe ina lau te Tohi-Tapu ʼi te lea Fakapilitānia, ʼe toʼo anai tona moʼi kele, tona ʼu koloā pea mo tona maʼuli . . . pea kapau ʼe hoko atu pe tana mole fia fakalogo, peʼe ina toe lau te Tohi-Tapu kae kua fakamolemole kia ia, pea ʼe tonu anai ke tautau tona kia he neʼe ina lavakiʼi te hau, pea ʼosi ʼaia pea tutu anai he neʼe fasituʼu ki te ʼAtua.”

ʼI Eulopa, ko te Inikisisio Katolika neʼe ina fakatagaʼi mālohi te ʼu magaʼi lotu “heletiko,” ohage la ko te kau Vaudois Falani, pea neʼe fakatotonu ke fakatagaʼi nātou ʼuhi pe ko tanatou faka mafola “te ʼu evaselio, mo te ʼu episitola pea mo ʼihi atu ʼu tohi taputapu, . . . he neʼe tapuʼi ʼosi ki te hahaʼi te faka mafola pea mo te fakahāhā ʼo te Tohi-Tapu.” Tokolahi te hahaʼi tagata pea mo fafine neʼe gaohi koviʼi nātou pea mo mamate ʼuhi pe ko tanatou ʼoʼofa ʼaē ki te Tohi-Tapu. Neʼe nātou tali te ʼu fakatūʼa fefeka ʼuhi pe ko tanatou lau ia te Faikole ʼaē ko te Tāmai ʼe ʼi selo, peʼe ko te ʼu Folafola e Hogofulu, pea mo tanatou akoʼi ki tanatou ʼu fānau.

Ko te ʼofa ʼaia ki te Folafola ʼa te ʼAtua neʼe kei maʼu ʼi te loto ʼo te hahaʼi tokolahi ʼaē neʼe ʼolo ʼo nonofo ʼi Amelika ʼo te Potu Noleto. ʼI te kamataʼaga ʼi Amelika, ʼe ʼui e te tohi A History of Private Life​—⁠Passions of the Renaissance: “Ko te lautohi pea mo te lotu neʼe felogoi tahi moʼo takitaki te hahaʼi ke nātou mulimuli katoa ki te Tohi-Tapu.” Ei, neʼe ʼui e te akonaki neʼe tā ʼi Boston ʼi te taʼu 1767: “ ʼE tonu ke koutou tokaga ʼo lau te Tohi-Tapu. ʼI te ʼaho fuli pea mo te po fuli ʼe tonu ke koutou lau he kapite ʼi takotou Tohi-Tapu.”

Ohage ko tona ʼui e te Groupe de recherches Barna ʼi Ventura, ʼi Californie, ʼe ko te 90 tupu ʼi te teau ʼe ʼi ai tanatou ʼu Tohi-Tapu e tolu. Ko te sivi neʼe hoki fai, ʼe ina fakahā mai, logola ʼe kei faka maʼuhigaʼi te Tohi-Tapu, kae “ko te fakaʼaogaʼi ʼo he temi ki tona lau, mo tona ako pea mo tona maʼuliʼi . . . ʼe mole kei fai ia ʼi te temi nei.” Tokolahi ʼe nātou mahino veliveli pe ki te Tohi-Tapu. Neʼe ʼui fēnei e te tagata fai sulunale: “ ʼE kua puli te manatu ʼaē ʼe kei feala [ki te Tohi-Tapu] ke ina fakatokatoka te ʼu fihifihia pea mo te ʼu meʼa ʼo te temi ʼaenī.”

Te ʼu Manatu Fakamālama

ʼI te manatu ʼa te tokolahi, ʼe feala ke tou maʼuʼuli fīmālie ʼaki te poto ʼo te tagata pea mo kapau ʼe tou lagolago ki te ʼu fakatuʼutuʼu fakatagata. ʼE faka ʼuhiga te Tohi-Tapu ohage pe ko he tohi ʼi te ʼu tuʼuga tohi ʼaē ʼe talanoa ai ʼo ʼuhiga mo he ʼu akonaki faka lotu pea mo he ʼu faʼifaʼitaki faka lotu, kae ʼe mole faka ʼuhiga ʼe ko he tohi ʼe talanoa ki te moʼoni pea mo he ʼu meʼa neʼe hoko moʼoni.

Pea ko te tokolahi ʼo te hahaʼi ʼe nātou fakatokatoka feafeaʼi te ʼu fihifihia faigataʼa ʼaupito ʼo te maʼuli? ʼE mole nātou mahino ki he meʼa fakalaumālie, pea ʼe mole nātou maʼu he takitaki faka lotu mālohi. ʼE nātou hage ko he vaka ʼe mole hona foe, ʼe nātou “fetafeaʼaki pea mo viligia ʼi te ʼu akonaki fuli pe ʼa te tagata, . . . ʼaki te loi pea mo te kākā ʼa te tagata.”​—⁠Efeso 4⁠:​14, The Twentieth Century New Testament.

Koia, ʼe tonu ai ke tou fai te ʼu fehuʼi ʼaenī: Ko te Tohi-Tapu ʼe ko he tohi faka lotu pe koa? Peʼe ko te Folafola moʼoni koa ʼa te ʼAtua, ʼaē ʼe tou maʼu ai he ʼu tokoni ʼaoga pea mo maʼuhiga? (2 Timoteo 3⁠:​16, 17) ʼE ʼaoga koa ke tou vakaʼi te Tohi-Tapu? ʼE talanoa anai te alatike ʼaē ka hoa mai ki te ʼu fehuʼi ʼaia.

[Paki ʼo te pasina 3]

Desiderius Erasmus

[Haʼuʼaga ʼo te paki]

From the book Deutsche Kulturgeschichte

[Paki ʼo te pasina 4]

Neʼe fakatagaʼi te kau Vaudois ʼuhi ko tanatou faka mafola te Tohi-Tapu

[Haʼuʼaga ʼo te paki]

Stichting Atlas van Stolk, Rotterdam

    Te ʼu Tohi Fakaʼuvea (1978-2025)
    Mavae
    Hu Ki Loto
    • Faka'uvea
    • Vaevae
    • Préférences
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Conditions d’utilisation
    • Règles de confidentialité
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Hu Ki Loto
    Vaevae