Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke
JUNI 1-7
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | ACAKKI 44-45
“Yucepu Otimo Kica ki Omegine”
(Acakki 44:1, 2) Yucepu ociko lakan jami me ot ni, “Pik cam opong kicaa pa jo-nu, mabup, ma gitwero tingo; dok iket lim pa ngat acel acel i dog kicaane, 2 ci iket kikopona, kikopo ryal-li, i dog kicaa pa latin matidi-ni, kacel ki limme me wilo kal.” En otimo kit macalo Yucepu owacce.
w15-E 5/1 14-15
“An Atye ma ka Lubanga Bo?”
Yucepu otiyo ki diro me temo omegine. En oweko kiryemo kor omegine, kimakogi, ci kimoro adot goba i komgi ni gukwalo kikopo. I kare ma kinongo kikopo i kicaa pa Benjamin, gin ducu gudok cen bot Yucepu. Man omiyo kare ki Yucepu me ngeyo gin ma tye i cwiny omegine. Juda aye obedo ka lok pigi. En obako doge, kun waco ni kiwek gin aparacel-li ducu gibed opii i Ejipt. Ento Yucepu owaco ni Benjamin keken aye odong i Ejipt macalo opii ento jo mukene-ni gitwero dok cen.—Acakki 44:2-17.
Juda odok i lokke ki kica kun waco ni: “En aye odong latin acel i kor minne; wonne bene maro en.” Lok meno nen calo ogudo cwiny Yucepu pien en aye onongo awobi madit pa Yakobo gin ki Lakeri. Dok minne oto woko ka nywalo Benjamin. Calo wonne, Yucepu bene onongo pud wiye po i kom minne. Gwok meno aye oweko Yucepu onongo maro Benjamin adada.—Acakki 35:18-20; 44:20.
Juda omedde ki lego Yucepu wek pe otwe Benjamin. En bene ojalle me bedo opii me kaka Benjamin. Ci ogiko lokke kun bako doge ni: “Atwero dok paco bot wora nining, ka pe latin-ni tye kweda? Alworo neno gin marac ka poto i kom wora!” (Acakki 44:18-34) Man onyuto ni en dong oloko kite. En pe onyuto cwiny me ningut keken ento bene onyuto cwiny me kica ki dok ni eparo pi jo mukene.
Yucepu onongo dong pe romo kanyone. En oryemo luticce ducu woko, ci okok matek ma dwane owinye wa i ot pa Parao. Lacen onyutte bot omegine ni: “An aye ominwu Yucepu.” En okwako kor omegine ma wigi onongo pud obalo woko dok otimigi kica pi gin ducu ma gutimo i kome. (Acakki 45:1-15) En onyuto kit pa Jehovah, ma timo kica ki cwinye ducu. (Jabuli 86:5) Tika wan bene watimo kumeno?
(Acakki 44:33, 34) Mumiyo kombeddi alegi ni ber iye an opiini, adong ma ka latin awobi man, abed opiini, ladit; wek latin man odok paco kacel ki omegine. 34 Pien atwero dok paco bot wora nining, ka pe latin-ni tye kweda? Alworo neno gin marac ka poto i kom wora!”
(Acakki 45:4, 5) Yucepu owaco bot omegine ni, “Alegowu, wubin bota cok.” Gucito cok bote. Owacogi ni, “An aye ominwu Yucepu, ma yam wucato i Ejipt. 5 Pe dong wubed ki cwercwiny, pe cwinywu owang i komwu kekenwu pi cato an kany; pien Lubanga aye yam ocwala kany i nyimwu, wek akony kwowu.
Yenyo Lonyo me Cwiny
(Acakki 44:13) Gucako yeco bongngigi pi cwercwiny, gin ducu gutweyo yec i nge kanagi, gudok i gang.
it-2-E 813
Yeco Bongo
Man aye kit ma Lujudaya kacel ki lobe murumogi onongo gimaro nyuto kwede ki cwercwinygi, tutwalle ka guwinyo pi to pa watgi mo macok. Pol kare onongo pe giyeco bongogi kwicikwici ento giyeco ki i ngute manok, ma weko pud gitwero rukone.
Ngat me acel ma kicoyo lok kome i Baibul ma oyeco bongone aye Reuben, wod pa Yakobo madit. I kare ma Reuben odwogo i dog bur, en oyeco bongone woko pien pe onongo Yucepu, dok owaco ni: “Awobi-ni dong pe do; man abidok kwene ba?” Macalo latin kayo, Reuben onongo tye ki tic me gwoko omine matidi. Wonne bene oyeco bongone woko ci oruko bongo cola i kare ma kiwacce ni wode oto (Acak 37:29, 30, 34), dok ma omegi Yucepu gitye i Ejipt, gin bene guyeco bongogi me nyuto cwercwinygi i kare ma kiwaco ni Benjamin okwalo kikopo.—Acak 44:13.
(Acakki 45:5-8) Pe dong wubed ki cwercwiny, pe cwinywu owang i komwu kekenwu pi cato an kany; pien Lubanga aye yam ocwala kany i nyimwu, wek akony kwowu. 6 Pien kec dong obedo i lobo pi mwaka aryo; pud dok odong mwaka abic ma pur ki kac bibedo pe. 7 Lubanga ocwalo an i nyimwu wek agwok ki wun jo ma bidong wi lobo, ki pi gwoko ki wun jo mapol ma gibibwot makwo. 8 Pien wun aye yam pe wucwala kany, ento Lubanga gire; omiyo an adoko won Parao, ki lalo ode ducu ki lalo lobo Ejipt ducu.
w04-E 8/15 15 para. 15
Kikwere Labongo Tyen Lok Mo
Ngo ma twero konyowa pe me bedo ki keccwiny i kom jo ma kwerowa labongo tyen lok mo? Wi opo ni lumonewa mukwongo aye Catan ki jogine. (Jo Epeco 6:12) Kadi bed ni jo mukene giunowa pi mitigi nyo akaka, ento pol pa jo ma giuno lutic pa Lubanga gitimo meno pi kwiyapiny nyo pien gitye ka lubo miti pa jo mukene. (Daniel 6:4-16; 1 Temceo 1:12, 13) Jehovah mito “laro jo ducu, dok mito ni jo ducu gunge lok me ada.” (1 Temceo 2:4) Ki lok ada, jo mogo ma gubedo ka unowa dong i kare-ni gitye Lukricitayo luwotwa pien guneno kitwa maber-ri. (1 Petero 2:12) Medo i kom meno, watwero nongo pwony ki i gin ma Yucepu wod pa Yakobo otimo. Kadi bed Yucepu odeno can malit pi gin ma omegine gutimo, en pe omako lok meno i cwinye. Pingo? Pien en oniang ni Jehovah aye oweko gin meno otimme, wek yubbe ocobbe. (Acakki 45:4-8) Jehovah bene twero weko wadeno can pi keto deyo i kom nyinge.—1 Petero 4:16.
JUNI 8-14
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | ACAKKI 46-47
“Cam i Kare me Kec”
(Acakki 47:13) I kare meno onongo cam dong pe i lobo ducu; pien onongo kec dong lyet twatwal, omiyo jo ma i lobo Ejipt ki i lobo Kanaan kec obwoyogi woko.
w87-E 5/1 15 para. 2
Kilaro Kwo i Kare me Kec
Ma mwaka abiro me cam ogik, kec opoto kit ma Jehovah otito kwede—kec man onongo pe tye i Ejipt keken ento “opoto i lobo ducu.” I kare ma jo Ejipt gucako koko pi cam bot Parao, Parao owaccigi ni: “Wucit bot Yucepu, wutim gin ma owacciwu.” Yucepu ocato cam bot jo Ejipt nio ka centegi otum woko. I ngeye en obedo ka gamo leegi me culo pi cam. Me agikkine, dano gubino bot Yucepu, kun giwacce ni: ‘In iwilwa kacel ki lobowa pi cam, wan kacel ki lobowa wabibedo opii pa Parao.’ Pi meno Yucepu owilo ngom ducu me Ejipt pi Parao.—Acakki 41:53-57; 47:13-20.
(Acakki 47:16) Yucepu ogamo ni, “Wumiya lim makwo, ci an abimiyowu cam aloko ki dyangwu, ka limwu me cente dong otum woko.”
(Acakki 47:19, 20) Myero wato ki i komi ma inenowa pingo, wan kacel ki lobowa? In iwilwa ki cam kacel ki lobowa, wan kacel ki lobowa wabibedo opii pa Parao; dok imiwa kodi wek wabed makwo, pe wato, wek lobo pe odong nono.” 20 Kit meno Yucepu owilo lobo ducu me Ejipt obedo pa Parao; pien Luejipt ducu gucato pottigi woko, pi kec ma onongo dong lyet twatwal. Lobo odoko pa Parao.
(Acakki 47:23-25) Yucepu dok owaco bot lwak ni, “Nen, i kare man atyeko wilowu ki lobo mewu me bedo pa Parao. Kombeddi dong wugam kodi ma wubicoyo i lobo. 24 I kare me kac wubimiyo acel me abic bot Parao, ki dul angwen me abic bibedo mewu, pi kodi me acoya i pottiwu, ki pi camwu, ki jo ma i pacowu, ki cam pa litinowu.” 25 Gugamo ni, “Dong ityeko laro kwowa, wek berwa onen i nyimi, ladit, wan wabibedo opii pa Parao.”
kr-E 234-235 para. 11-12
Ker-ri Tye ka Cobo Miti pa Lubanga i Lobo
Cam mabup. Jo me lobo gitye ki can cam i yo me cwiny. Baibul waco ni: ‘Man lok pa Jehovah, Lubanga kikome: “Nen, kare bibino ma abicwalo kec i lobo-ni, pe kec kwon, kadi ki orwo pii, ento kec me winyo lok pa Rwot.”’ (Amoc 8:11) Tika jo ma gicwako Ker pa Lubanga bene gibibedo ki kec i yo me cwiny? Jehovah otito apokapoka ma bibedo tye i kin jone ki lumonene, ni: “Luticca bicamo cam, ento wun kec binekowu; luticca bimato pii, ento wun orwo pii binekowu matek; luticca gibibedo ki yomcwiny, ento wun gibimiyo lewic makowu.” (Ic. 65:13) Tika in dong ineno kit ma lok man tye ka cobbe kwede?
Cam me cwiny mol calo kulu ma tutte ki lacce medde ameda kare ducu. Bukkewa ma jenge i Baibul, vidio ki dwan ma kimako, cokkewa ki gure madito, ki dong jami ma gitye i kabedowa me Intanet ducu gitye calo pii ma gwokowa i yo me cwiny i lobo man ma dano tye ki kec i yo me cwiny-nyi. (Ejek. 47:1-12; Joel 3:18) Tika pe itye ki yomcwiny me neno ka Jehovah cobbe cikkene me miyo cam me cwiny mabup piri? Tika itute me cam i wi meja pa Jehovah kare ducu?
Yenyo Lonyo me Cwiny
(Acakki 46:4) Abicito kwedi wa i Ejipt, abidwoki cen bene; doki i kare ma ibito, cing Yucepu biumo wangi.
it-1-E 220 para. 1
Cwiny ma Wanyuto ki Dong Tic ki Cingwa
Umo wang lato. Lok pa Jehovah bot Yakobo ni, “Cing Yucepu biumo wangi” (Acak 46:4), onongo nyuto ni Yucepu aye biumo wang Yakobo ka oto, tic ma onongo latin kayo aye timo. Dong man nyuto ni Jehovah onongo tye ka nyuto ki Yakobo ni twero me bedo latin kayo myero ocit bot Yucepu.—1Tekwaro 5:2.
(Acakki 46:26, 27) Jo ducu ma tung bot Yakobo ma yam ocito kwedgi i Ejipt, ma gin yam litinone ki likwaye kikome, ma pe gikwano iye mon pa litino awobene onongo giromo jo pyerabicel wiye abicel; 27 ki litino awobe ma nene Yucepu onywalogi ki i Ejipt, nene gin awobe aryo; pienno jo ducu ma tung bot Yakobo ma gucito i Ejipt giromo pyerabiro.
nwtsty-E, jami akwana madok i kom Tic 7:14
Dano 75: Gwok nyo Citefano onongo pe tye ka tic ki Ginacoya me Leb Ibru i kare ma owaco ni wel dano ma i dog gang pa Yakobo ma gudonyo i Ejipt onongo tye 75. Wel man pe nonge i Ginacoya me Leb Ibru ma Lupwony Cik pa Lujudaya aye gukobo. Acak 46:26 waco ni: “Jo ducu ma tung bot Yakobo ma yam ocito kwedgi i Ejipt, ma gin yam litinone ki likwaye kikome, ma pe gikwano iye mon pa litino awobene onongo giromo jo pyerabicel wiye abicel.” Tyeng 27 dok medde ni: “Jo ducu ma tung bot Yakobo ma gucito i Ejipt giromo pyerabiro.” Ki kany, kikwano dano i yo aryo mapatpat, wel ma kicoyo i tyeng pyeraryo wiye abicel-li nen calo loko i kom likwayi Yakobo kikome, wel ma i tyeng pyeraryo wiye abiro-ni nen calo loko i kom jo ducu ma gucito i Ejipt. Kiloko bene i kom likwayi Yakobo i Nia 1:5 ki Nwo 10:22, dok kiwaco ni welgi onongo tye “70.” Citefano nen calo oloko i kom jo ducu ma i dog gang pa Yakobo. Jo mogo giwaco ni meno onongo kwako litino pa Yucepu ki likwayine ma Manace ki Epraim gunywalo, dok bene kiloko i komgi i Ginacoya me Septuagint i Acak 46:20. Jo mukene dok giwaco ni jo ma Citefano oloko i komgi-ni kwako bene wa mon pa awobe pa Yakobo ma pe kiloko i komgi i Acak 46:26. Pi meno jo “75” nen calo gubedo dano ducu ma i dog gang pa Yakobo ma onongo dong gitye i Ejipt. Ento wel man nen calo jenge i kom kopi me Ginacoya me Leb Ibru ma kibedo ka tic kwede i cencwari me acel K.M. Pi mwaki mapol, jo mogo ma gukwano Baibul i yo matut onongo gingeyo ni dano “pyerabiro wiya abic-ci” aye wel ma kicoyo i Acak 46:27 ki Nia 1:5 i Ginacoya me Leb Grik me Septuagint. Medo i kom meno, i cencwari me 20, kinongo but ginacoya me Dead Sea Scroll aryo ma kicoyo i leb Ibru ma loko i kom Nia 1:5, dok gin ducu guloko i kom dano “75.” Wel ma Citefano omiyo-ni nen calo jenge i kom buk acel i kingi. Labongo paro pi wel mene ma tye kakare, Citefano omiyo wel likwayi pa Yakobo ma kikwano i yo mapat.
JUNI 15-21
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | ACAKKI 48-50
“Jo Muteggi Gitye ki Ngec Mapol me Atita Botwa”
(Acakki 48:21, 22) Icrael owaco bot Yucepu ni, “Nen, an dong acok to, ento Lubanga bibedo kwedwu, dok bidwokowu i lobo pa kwarowu. 22 Kor got ma yam ayako ki i cing jo Amor ki pala lucwan ki atero, dong atyeko miyo boti makato pa omegini.”
it-1-E 1246 para. 8
Yakobo
Ma Yakobo cok to, en olamo gum i kom likwaye, ma lutino pa Yucepu, Jehovah oweko en olamo gum i kom Epraim macalo latin kayo me kaka Manace. Dok Yakobo owaco bot Yucepu, ma onongo bilako jami ma dodo pa omegine kiryo macalo latin kayo ni: “Kor got ma yam ayako ki i cing jo Amor ki pala lucwan ki atero, dong atyeko miyo boti makato pa omegini.” (Acak 48:1-22; 1Tekwaro 5:1) Yakobo owilo ngom macok ki Cekem-mi awila ki bot lutino pa Kamor (Acak 33:19, 20), pi meno, cikkene bot Yucepu onongo nyuto niyene, pien i kare ma en ocikke ni likwaye gibileyo lobo Kanaan, en oloko calo iwacci en kikome aye dong omayo lobo meno woko kun tiyo ki pala lucwan kacel ki aterone. (Nen JO AMOR [AMORITE].) Dul aryo me lobo meno aye ngom ma kimiyo ki kaka pa Epraim ki pa Manace.
(Acakki 49:1) Yakobo olwongo awobene, ci owacogi ni, “Wucokke kacel, wek atitiwu gin ma bitimme i komwu i kare ma anyim.
it-2-E 206 para. 1
Kare me Agikki me Kwo
Lok pa Yakobo ma en Cok To. I kare ma Yakobo owaco bot awobene ni: “Wucokke kacel, wek atitiwu gin ma bitimme i komwu i kare ma anyim,” en onongo tye ka lok i kom kare ma lokke bicobbe iye. (Acak 49:1) Cencwari aryo mukato angec Jehovah owaco bot Abram (Abraim) ma kwaro Yakobo ni likwaye bideno can pi mwaki 400 kulu. (Acak 15:13) Pi meno, “kare ma anyim” ma Yakobo oloko iye-ni onongo pe bicakke nio wang ma mwaki 400 me deno can ogik. (Pi ngec mukene madok i kom Acakki 49, nen lok i kom awobe pa Yakobo ma lubbe ki nyinggi.) Lok man onongo bene bicobbe i anyim i kom ‘Luicrael me Cwiny.’—Gal 6:16; Rom 9:6.
(Acakki 50:24, 25) Yucepu owaco bot omegine ni, “An dong acok to; ento Lubanga bilimowu, dok en bikwanyowu woko ki i lobo man, bidwokowu ka ma yam okwongo iye bot Abraim ki Icaka ki bot Yakobo.” 25 Yucepu omiyo litino pa Icrael gukwongo kwong kun waco ni, “Lubanga bilimowu, ci wubitingo cogona woko ki kany.”
w07-E 6/1 28 para. 10
Jo Muteggi—Gitye Macalo Mot Bot Jo Matino
Jo muteggi gitwero bene nyuto lanen maber bot luye luwotgi. I kare ma Yucepu dong otii, en otimo gin mo ma nyuto niyene dok onongo bigudo jo pa Jehovah milion mapol ma gukwo i ngeye. En onongo tye ki mwaka 110 i kare ma ‘ociko pi kit ma myero kiyike kwede,’ ni ka Luicrael gua ki i Ejipt, myero gukwany cogone gucit kwede. (Jo Ibru 11:22; Acakki 50:25) Cik man omiyo gen bot Luicrael pi mwaki mapol ma gubedo ka tic matek macalo opii i nge to pa Yucepu, ni kibilarogi woko.
Yenyo Lonyo me Cwiny
(Acakki 49:19) “Gad mony bipoto i kome ento en binyono opuny tyengi.
w04-E 6/1 15 para. 4-5
Kibimiyo Mot Bot Jo ma Gimiyo Deyo Bot Lubanga
Ma peya Luicrael gudonyo i lobo ma kiciko pire, kaka me Gad gulego ni kiwek gibed i lobo mo ma onongo ber me kwat ma tye tung kunyango me kulu Jordan. (Wel 32:1-5) Ka gubedo kunu onongo gibikemme ki ariya mapol. Nota me Jordan onongo bimiyo gwok bot kaki ma tung gupoto ceng—onongo bigengo lumonegi ki donyo i lobogi. (Yocwa 3:13-17) Ento madok i kom lobo ma tung kunyango me Jordan, buk me The Historical Geography of the Holy Land, ma George Adam Smith aye ocoyo waco ni: “[Ngom-me] ducu opete apeta labongo gin mo keken ma poko kingi ki lobo Arab. Macalo adwogine lukwat ma giwoto awota gubedo ka yelogi kare ducu, mogo onongo gidonyo i lobogi mwaka ki mwaka ka yenyo lum.”
Kaka me Gad onongo gibikwo nining? Cencwari mogo mukato ange, ma kwarogi Yakobo dong cok to en owaco ni: “Gad mony bipoto i kome ento en binyono opuny tyengi.” (Acakki 49:19) Lok meno onongo twero nen calo gin marac. Ento ki lok ada, lok meno onongo tye macalo cik bot jo Gad ni myero gulweny bene i kom lumonegi. Yakobo ocuko cwinygi ni ka gutimo meno ci lumonegi bingwec woko ki lewic, dok Gad biryemo korgi.
(Acakki 49:27) “Benjamin en orudi mager, camo lee ma oneko odiko, dok poko lim ma en oyako otyeno.”
it-1-E 289 para. 2
Benjamin
Kero me lweny pa likwayi Benjamin onen i lok pa Yakobo madok i kom wode me amara i kare ma Yakobo cok to ni: “Benjamin en orudi mager, camo lee ma oneko odiko, dok poko lim ma en oyako otyeno.” (Acak 49:27) Likwayi Benjamin onongo gingene pi kerogi me bayo lakidi, ki cinggi ma lacuc nyo lacam kun gicelo ‘tur nyim kikome.’ (Lungol 20:16; 1Tekwaro 12:2) Langolkop Ekud ma onongo lacam dok oneko Eglon, kabaka ma kite rac-ci onongo bene Labenjamin. (Lungol 3:15-21) Dok wiwa bene myero opo ni Caulo, wod pa Kic ma ocako locce i “odiko [acakki]” me ker me Icrael dok olwenyo i kom jo Piliciti onongo a ki i doggola pa Benjamin, ma en aye ‘kaka matidi loyo ducu’ i Icrael. (1Cam 9:15-17, 21) I yo acel-lu, i “otyeno [agikki]” me loc me Icrael, Daker Esta ki Mordekai, lalub kor kabaka ma gularo Luicrael wek pe kijwergi ki i te loc pa jo Percia onongo bene gia ki i kaka pa Benjamin.—Esta 2:5-7.
JUNI 22-28
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | NIA 1-3
“Atwero Doko Gin Mo Keken ma Amito”
(Nia 3:13) Moses owaco bot Lubanga ni, “Ka acito bot jo Icrael, awaco botgi ni, ‘Lubanga pa kwarowu ocwala botwu,’ ce ka gupenya ni, ‘Nyinge anga?’ ci abiwaco botgi ningo?”
Ket Deyo i kom Nying Madit pa Jehovah-ni
Kwan Nia 3:10-15. I kare ma Moses tye mwaka 80, Lubanga ocike ni: ‘Kwany jona, likwayo pa Icrael, ki i Ejipt.’ Moses odok iye ki mwolo ci openyo lapeny ma pire tek adada. Moses openyo ni: ‘Nyingi anga?’ Kit ma onongo dong kingeyo nying Lubanga con-ni, pingo Moses openyo lapeny man? Labongo akalakala, en onongo mito ngeyo anga ma Jehovah obedo—ngec ma onongo biweko jo pa Lubanga giye ni ada En twero larogi. Onongo pore pi Moses me penyo lapeny man pien Luicrael onongo dong gubedo i opii pi kare malac. Twero bedo ni onongo gibipenye kekengi ka Lubanga pa kwarogi twero larogi. Ada, Luicrael mogo onongo dong gucako woro lubange pa Luejipt!—Ejek. 20:7, 8.
(Nia 3:14) “Ci Lubanga owaco ki Moses ni, “ATYE MA ATYE.” Ka dok owacci, “Wac lok man bot jo Icrael ni, ‘ATYE aye ocwala botwu.’”
kr-E 43, bok
TYEN LOK ME NYING LUBANGA
Nying ni Jehovah-ni oa ki i nyig lok me leb Ibru ma gonye ni “timme.” Lukwan mogo gitamo ni nyig lok man kitiyo kwede i kom gin nyo ngat mo ma weko gin moni timme. Pi meno jo mapol giniang tyen lok me nying Lubanga ni “En Weko Gin Moni Timme.” Man rwatte adada ki tic pa Jehovah macalo Lacwec. En oweko polo ki lobo kacel ki cwec ducu ma giryek gubedo tye dok tye ka weko mitine ki yubbe cobbe.
Dong myero waniang lagam ma Jehovah omiyo ki Moses i Nia 3:13, 14 nining? Moses openye ni: “Ka acito bot jo Icrael, awaco botgi ni, ‘Lubanga pa kwarowu ocwala botwu,’ ce ka gupenya ni, ‘Nyinge anga?’ ci abiwaco botgi ningo?” Jehovah ogamo ni: ‘Atwero Doko Gin Mo Keken ma Amito.’
Wi opo ni Moses onongo pe tye ka penyo Jehovah ni otitte nyinge. Moses ki Luicrael onongo dong gingeyo nying Lubanga maber. Moses onongo mito ni Jehovah otitte gin mo ma twero jingo niyegi i kom Lubanga, ma onongo bene twero nen i tyen lok me nyinge. Pi meno i kare ma Jehovah odokke iye ni, “Atwero Doko Gin Mo Keken ma Amito,” En onyuto gin mo maber adada madok i kome: I kare mo keken en twero doko gin mo keken wek yubbe ocobbe. Me labolle, En odoko Lalar, Lami Cik, ki dong Lami jami me kom pi Moses ki Luicrael. Pi meno, Jehovah yero me doko gin mo keken ma mitte me cobbe cikkene bot jone. Kadi bed nying Jehovah nyuto ni En twero doko gin mo keken me cobo yubbe, ento tyen lok me nying man pe kwako gin meno keken. Kwako bene gin ma En twero weko cwecce gidoko wek yubbe ocobbe.
Yenyo Lonyo me Cwiny
(Nia 2:10) Ka dong latin odongo, ci otere bot nya pa Parao, odoko wode ocako nyinge Moses kun waco ni, “Pien aywayo ki i pii.”
g04-E 4/8 6 para. 5
Lok i Kom Moses—Tika Otimme Ada nyo Ododo mo Ata?
Tika ada twere me ye ni nya pa Parao kulu twero gwoko latin man? Twere, pien dini pa Luejipt pwonyo ni timo jami mabeco weko idonyo i polo. Ngat mo ma golo jami ki i te ngom ma nyinge Joyce Tyldesley oloko i kom tim me gwoko latin pa ngat mukene macalo megi ni: “Onongo kitero Luejipt ma mon marom aroma ki co. Onongo gitye ki twero marom ki co, dok . . . mon gitwero gwoko lutino pa ngat mukene macalo meggi.” Buk mo macon me Adoption Papyrus oloko i kom dako mo ma Laejipt ma onongo gwoko lutino pa jo mukene. Ma lubbe ki tic ma kimiyo ki min Moses me bedo lapidi, The Anchor Bible Dictionary waco ni: “Kit ma onongo kiculo kwede min Moses me pide . . . onongo bene rwatte ki cik ma kwako gwoko lutino i Mecopotamia.”
(Nia 3:1) Ka yam Moses tye ka kwayo lim pa won dakone, Yecero, ma ajwaka pa jo Midian, ci otero limme i tim ma yo tung potoceng, owoto kwede wa i Koreb, ma got pa Lubanga.
w04-E 3/15 24 para. 4
Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Nia
3:1—Yecero obedo kit lalamdog ango? I kare macon, lawi ot onongo tiyo macalo lalamdog pi jo me gangge. Yecero nen calo onongo tye lalamdog pa jo Midian. Dong kit macalo jo Midian onongo gubedo likwayi Abraim ki dakone Ketula, olo to gin onongo gingeyo lok i kom Jehovah.—Acakki 25:1, 2.
JUNI 29–JULAI 5
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | NIA 4-5
‘Abikonyi me Lok Maber’
(Nia 4:10) Ento Moses owaco bot Rwot ni, “Ai Rwoda, an ladwal nia wa con, kadi wa i kare ma ibedo ka lok kweda. Onongo atye ma aywayo lok mot, leba dwalle woko.”
(Nia 4:13) Ento en dok ogamo ni, “Ai, Rwoda, alegi ni icwal ngat mukene.”
w10-E 10/15 13-14
Kit ma Jehovah Neno Kwede Gengo Ngec?
“Pe apore.” Itwero winyo ni pe ipore me tic macalo latit kwena. Lutic pa Jehovah mogo me kare macon guwinyo ni pe gitwero timo tic ma Jehovah ominigi. Me labolle Moses. I kare ma Jehovah omiye tic mo ma pire tek en owaco ni: “Ai Rwoda, an ladwal nia wa con, kadi wa i kare ma ibedo ka lok kweda. Onongo atye ma aywayo lok mot, leba dwalle woko.” Kadi bed Jehovah ocuko cwinye, Moses ogamo ni: “Ai, Rwoda, alegi ni icwal ngat mukene.” (Nia 4:10-13) Jehovah odok iye nining?
(Nia 4:11, 12) Rwot dok owacce ni, “Anga ma oketo dog dano? Anga ma miyo dano bedo Iato-dog, nyo lading-it, ma neno piny nyo lawange-oto? Pe an aye atiyo, ma a Rwot-ti? 12 Pi meno dong iciti, abibedo ki dogi, abipwonyi ki gin ma ibiloko.”
Tika Ineno “Lubanga ma Pe Nen-[ni]”?
Ma peya Moses odok i Ejipt, Lubanga opwonye gin ma pire tek adada. Lacen, Moses ocoyo pwony meno i buk pa Yubu ni: “Lworo Rwot [Jehovah] en aye ryeko.” (Yubu 28:28) Me konyo Moses wek obed ki lworo ma kit man dok otim jami i yo me ryeko, Jehovah onyuto apokapoka ma tye i kin dano ki en Lubanga Won Twer Ducu. En openyo ni: “Anga ma oketo dog dano? Anga ma miyo dano bedo lato-dog, nyo lading-it, ma neno piny nyo lawange-oto? Pe an aye atiyo ma a Rwot-ti?”—Nia 4:11.
Pwony ango ma wanongo? Moses onongo myero pe obed ki lworo. Jehovah aye ocwale, dok en onongo bimiye teko ma mitte me tero kwenane bot Parao. Medo i kom meno, Parao onongo pe pore ki Jehovah. Man pe obedo tyen mukwongo ma kiketo kwo pa lutic pa Lubanga ka mading i te loc me Ejipt. Oromo bedo ni Moses olwodo lok i kom kit ma Jehovah ogwoko kwede Abraim, Yucepu, ki dong en Moses i kare me loc pa Parao mogo mukato angec. (Acak 12:17-19; 41:14, 39-41; Nia 1:22–2:10) Pi niyene i kom Jehovah, “Lubanga ma pe nen[-ni],” Moses owoto bot Parao ki tekcwiny ci otito jami ducu ma Jehovah ocike kwede.
(Nia 4:14, 15) Ci kiniga pa Rwot otugge i kom Moses kun wacci, “Aron pe tye kunnu, ma omeru-ni, ma Lalevi? An angeyo en lebe loko atir, ci nen, en obebino ka rwatte kwedi; ka en bineni, ci cwinye bibedo yom. 15 In ibilok kwede, ki keto lok i doge, an abibedo ki dogi, ki doge bene, ci abipwonyowu ki gin ma wubitiyo.
w10-E 10/15 14
Kit ma Jehovah Neno Kwede Gengo Ngec?
Jehovah pe okwanyo tic ma omiyo ki Moses. Ento Jehovah ocimo Aron me konyo Moses i tic meno. (Nia 4:14-17) Dok mwaki mogo i nge meno, Jehovah okonyo Moses dok omiye jami ducu ma mitte me cobo ticce. I kare-ni bene, itwero bedo ki gen ni Jehovah bitugo cwiny Lukricitayo ma gucwiny i yo me cwiny wek gukonyi me cobo ticci pire. Ma dong pire tek loyo, Lok pa Lubanga cuko cwinywa ni Jehovah bipwonyowa wek wabed ma wapore pi tic ma en miniwa.—2 Kor. 3:5; nen bok ma wiye tye ni “Mwaki ma Anongo Iye Yomcwiny Loyo i Kwona.”
Yenyo Lonyo me Cwiny
(Nia 4:16) En aye bilok ki lwak maka in; en bibedo maka dogi, dok in ibibedo macalo Lubanga bote.
w04-E 3/15 24 para. 6
Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Nia
Moses onongo tye ka cung macalo lawang Lubanga. Pi meno, Moses onongo bibedo “macalo Lubanga” bot Aron ma onongo bilok me ka Moses.
(Nia 5:2) Ento Parao ogamoni “Rwot en anga, ma myero awiny doge ci awek Icrael owot-ti? An pe angeyo Rwot meno, dok bene pe abiweko jo Icrael woto!”
it-2-E 12 para. 5
Jehovah
‘Ngeyo’ gin nyo ngat moni pe kwako mere bedo ki ngec i kome keken. Nabal ma laming-ngi onongo ngeyo nying Daudi, ento en pud dok openyo ni, “Daudi en anga?” I yo ma yot, en onongo tye ka penyone ni “En Daudi kono konya ki gin ango?” (1Cam 25:9-11; por ki 2Cam 8:13.) Dok Parao bene openyo Moses ni: “Rwot [Jehovah] en anga, ma myero awiny doge ci awek Icrael owot-ti? An pe angeyo Rwot meno, dok bene pe abiweko jo Icrael woto!” (Nia 5:1, 2) Parao onongo tye ka wacone ni en pe engeyo Jehovah macalo Lubanga me ada, ki ni Jehovah pe ki twero i kom Kabaka me Ejipt ki locce, nyo Jehovah pe ki twero me diye me lubo mitine kit ma Moses ki Aron guwaco. Ento Parao ki Luejipt ducu kacel ki Luicrael onongo gibingeyo tyen lok me nying Jehovah, ki anga ma en obedo kikome. Kit ma Jehovah onyuto kwede bot Moses, man onongo bitimme ka Lubanga ocobo mitine pi Luicrael, kun larogi ci minigi Lobo ma Ociko Pire-ni. Ka meno otimme ci bicobo cikkene bot kwarigi. Dok Luicrael onongo ‘gibingeyo ni Jehovah aye Rwot Lubangagi’ kit ma en owaco-ni.—Nia 6:4-8; nen WON TWER DUCU [ALMIGHTY].