Wi Lubele ma i LAIBRARI ME INTANET
Wi Lubele
LAIBRARI ME INTANET
Acholi
  • BAIBUL
  • BUKKE
  • COKKE
  • mwbr20 Sektemba pot 1-7
  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke

Vidio mo pe kany.

Timwa kica, peko mo manok otimme i kom vidio.

  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke
  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke—2020
  • Wi lok matinotino
  • SEKTEMBA 7-13
Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke—2020
mwbr20 Sektemba pot 1-7

Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke

SEKTEMBA 7-13

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | NIA 23-24

‘Pe Ilub Kor Lwak’

(Nia 23:1) “Pe irwe lok ma iwinyo awinya ata; pe iribbe ki dano marac ka kelo lok goba me keto can i kom dano.

w18.08 5 para. 7-8

Tika Itye ki Ngec ma Tye Ada?

In mono imaro cwalo e-mail ki coyo mecej bot luwoti? Ka ineno lok angeya mo mamit nyo iwinyo pi gin mo mutimme, tika komi myel amyela me nywakone cutcut? Ma peya icwalo e-mail nyo mecej meno, pennye kong kekeni ni: ‘Tika atwero moko ni lok man tye ada? Tika atye ki ngec muromo iye?’ Ka itye ki akalakala mo, ci romo bedo ni itye ka nyayo lok goba. Dong ka pe ingeyo ka lok moni tye ada, bedo ber ka pe icwalo. Ruc woko ki i cimmi!

Tye dok tyen lok mukene mumiyo cwalo e-mail ki mecej ata labongo tam iye twero kelo peko. I lobe mukene, kiketo kigeng i kom ticwa. Jo ma dagwa i lobe magi gicwalo lok angeya me goba akaka wek ominiwa lworo dok wek wabed ma pe wagenne i kinwa. Tam kong i kom gin mutimme i lobe ma yam gitye i te Soviet Union. Abili ma kilwongogi ni KGB, guketo lok goba i kin piny ni omege mogo ma gingene adada gukwero bedo Lucaden pa Jehovah woko. (Nen lok ma tye i tere piny.) Tye me cwercwiny ni, omege mapol guye lok goba magi ci gua woko ki i dul pa Jehovah. Lacen jo mapol i kingi gudwogo, ento mukene pe gudwogo matwal. Guweko lok goba magi obalo niyegi woko. (1 Temceo 1:19) Watwero gwokke ki i gin ma kit meno nining? Kwer nyayo lok maraco nyo lok ma pe itwero moko ka tye ada. Pe iye jami ducu ma iwinyo ayea. Me ka meno, tute me nongo ngec ma tye ada.

(Nia 23:2) Pe ilub lwak ma gitiyo gin marac. Ka i lok me pido, pe ilokke ilub kor lwak pi balo ngolo kop atir.

it-1-E 11 para. 3

Aron

Myero waket i wiwa ni kadi bed Aron otimo gin marac i wang Jehovah kidek kulu, en aye pe ocako te jemo meno, ento nen calo en otimo jami magi ducu pi lyeto ki dic ma a ki bot jo mukene. I jemo me acel-li, en onongo twero tic ki cik ma waco ni: “Pe ilub lwak ma gitiyo gin marac.” (Nia 23:2) Kadi bed kumeno, Ginacoya pud oloko i kome maber i ngeye, dok i kare ma Wod pa Lubanga tye i lobo, en bene ocwako tic pa lulamdog ma onongo gia ki i doggola pa Aron.—Jab 115:10, 12; 118:3; 133:1, 2; 135:19; Mat 5:17-19; 8:4.

(Nia 23:3) Kadi dworo kor lacan i pidone.

it-1-E 343 para. 5

To Wang

Kiporo ngolokop alenga ki to wang, dok Cik pa Moses ociko Luicrael tyen mapol ni pe myero gugam mic ki lim me wilo langolkop nyo gubed ki apokapoka, pien jami magi twero umo wang langolkop dok weko kingolo kop alenga. “Lim lawil loyo kop miyo jo ma neno piny wanggi umme woko.” (Nia 23:8) “Ka kiwilo dano ki lim miyo laryeko doko lawangeoto.” (Nwo 16:19) Kadi bed langolkop moni tye ki ryeko dok kite atir, mic ma en nongo ki bot jo ma gitye ka pido i nyime pud twero gude i yo marac. Cik pa Lubanga nyuto ni pe mic keken aye twero umo wang dano, ento kadi wa cwiny ma watye kwede i kom ngat moni. Cik meno waco ni: “Pe idwor kor lacan, pe idwor dano madit.” (Levi 19:15) Pi meno, langolkop pe myero ongol ni kot oloyo lalonyo pien kica omake i kom lacan, nyo pien mito nongo cwak pa lwak.​—Nia 23:2, 3.

Yenyo Lonyo me Cwiny

(Nia 23:9) Pe iun larok ma bedo i kinwu, pien wun bene wungeyo cwiny lubedo, pien wun bene wubedo lubedo i Ejipt.

w16.10 9 para. 4

“Wiwu pe Owil ka Jolo Welo”

Ma ka tic ki twero me miyo cik bot jo Icrael wek guwor lurok, Jehovah okwayogi ni gukony dok kica omakgi i kom lurok. (Kwan Nia 23:9.) Onongo gingeyo kit ma ‘lurok giwinyo kwede.’ Kadi wa i kare ma pud peya gudoko opii, Luejipt onongo pe gimito Luibru pien onongo gitye ki awaka pi rokgi ki bene pi apokapoka me dini. (Acak. 43:32; 46:34; Nia 1:11-14) Luicrael gudeno can malit pien onongo gitye macalo lubedo, ento Jehovah onongo mito ni guter larok macalo “latin anywali” i kingi.​—Levi 19:33, 34.

(Nia 23:20, 21) “Nen, acwalo lamalaika i nyimwu pi gwokowu i yo, ki me kelowu i kabedo ma yam ayubo piwu. 21 Wugwokke wek wuwiny doge, pe wujem i kome, pien kica pe bimake i komwu ka wubalo, pien nyinga tye iye.

it-2-E 393

Mikael

1. Mapat ki Gabriel, Mikael keken aye lamalaika maleng ma kinyuttiwa nyinge, dok en keken aye kilwongo ni “lamalaika madit.” (Juda 9) Kitiyo ki nying ni Mikael pi tyen mukwongo i buk pa Daniel cura apar, dok kiloko i kome ni ‘ngat madit i kin rwodi ducu.’ I kare meno, en onongo obino ka konyo lamalaika mo ma rwomme lapiny ma ‘rwot me ker me Percia’ onongo tye ka jemo i kome. Kilwongo Mikael ni ‘rwot pa jo pa Daniel-gi,’ ‘rwot madit ma loyo rok pa Daniel.’ (Dan 10:13, 20, 21; 12:1) Man nyuto ka maleng ni Mikael aye lamalaika ma otelo Luicrael i kare ma gitye i dye tim. (Nia 23:20, 21, 23; 32:34; 33:2) Ngec mukene ma cwako tam man aye ni “Mikael, lamalaika madit, yam olwenyo ki Catan kun pyem kwede pi kom Moses.”​—Juda 9.

SEKTEMBA 14-20

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | NIA 25-26

“Gin ma Onongo Pire Tek Loyo i Kema me Woro”

(Nia 25:9) Wuti gin ducu kun wulubo kit cal ma abinyutti, ma dok i kom timo kema ki jami ma giketo iye ducu.

it-1-E 165

Canduk me Gicikke

Calle ki Kit me Gurone. Gin me acel ma Jehovah omiyo ki Moses i kare ma ocike me guro kema me woro aye cal ki kit me guro Canduk me Gicikke, pien en aye onongo gin ma pire tek loyo i kema me woro wa ki gony pa Luicrael ducu. Kom Canduk meno onongo borre tye kubit aryo ki nucu, lacce kubit acel ki nucu, ki dong borre cakke ki piny me dok malo kubit acel ki nucu (centimita 111 × 67 × 67 ; nyo incic 44 × 26 × 26 ). Kiyubo Canduk man ki yat okuto lalwii, dok kimwono iye ki ngeye ki jabu ma kiliyo maber. ‘Kilulo dogge ducu ki jabu.’ Wi Canduk-ki ducu onongo kiyubo ki jabu keken, ento pe bao ma kimwono amwona ki jabu, dok lac iye onongo rom ki kom canduk. Kicibo lukerubi aryo ma kitetogi ateta i wiye, dok kicibo lakerubi acel i wi canduk tung cel ki acel tung mukene. Wang lakerubi acel acel onongo tye ka kemo lawote, ma gukulo wigi piny dok guyaro bwomgi malo kun umo wi Canduk. (Nia 25:10, 11, 17-22; 37:6-9) Wi Canduk man onongo bene kilwongo ni “kom me kica.”​—Nia 25:17; Ibru 9:5; Nen KOM ME KICA [PROPITIATORY COVER].

(Nia 25:21) Ibicibo kom me kica cung i wi canduk, ci iket lok me caden ma abimiyo boti-ni i canduk.

it-1-E 166 para. 2

Canduk me Gicikke

Canduk me Gicikke onongo gin maleng ka ma kigwoko iye jami me poyo wic ki lok me caden, gin ma pire tek loyo ma kiketo iye aye kidi apada aryo ma onongo kicoyo iye Cik Apar-ri. (Nia 25:16) Kigwoko bene ‘abino jabu me manna ki odoo pa Aron ma yam olot-ti’ i Canduk me Gicikke, ento kikwanyogi woko i nge kare mo ma peya Solomon ogero ot pa Lubanga. (Ibru 9:4; Nia 16:32-34; Wel 17:10; 1Luker 8:9; 2Tekwaro 5:10) Ma peya Moses oto, en omiyo kopi me ‘buk me cik’ bot lulamdog ma i kaka pa Levi dok ocikogi ni pe guket i Canduk me Gicikke pa Jehovah Lubangagi, ento ‘i ngete wek obed macalo Caden i komgi.’​—Nwo 31:24-26.

(Nia 25:22) An abirwatte kwedi kunnu, ci abilok kwedi ki malo i wi kom me kica, ki i kin lukerubi ma gitye malo i wi canduk lok me caden-ni, kun aloko kwedi i kom cik ducu ma abimiyi pi jo Icrael.

it-1-E 166 para. 3

Canduk me Gicikke

Onongo nyuto ni Lubanga tye i kin jone. Cakke con i tekwaro pa Luicrael, Canduk me Gicikke onongo nyuto ni Lubanga tye i kingi. Jehovah ocikke ni: “An abirwatte kwedi kunnu, ci abilok kwedi ki malo i wi kom me kica, ki i kin lukerubi ma gitye malo i wi canduk lok me caden-ni.” “Abinen i wi kom me kica i pol.” (Nia 25:22; Levi 16:2) Camuel ocoyo ni Jehovah ‘bedo i wi lukerubi’ (1Cam 4:4); pi meno, lukerubi-ni onongo gicung pi ‘gadigadi’ pa Jehovah. (1Tekwaro 28:18) Dok, kare ducu ka ‘Moses ocito i kema me rwatte ka lok ki Jehovah, en onongo winyo dwan Jehovah ka a ki malo i wi kom me kica ma i wi canduk lok me caden, kun winnye ki i kin lukerubi aryo-ni.’ (Wel 7:89) Lacen, Yocwa ki Lalamdog Madit Finekaci bene gucito i nyim Caduk me Gicikke ka penyo dog Jehovah. (Yoc 7:6-10; Lungol 20:27, 28) Kadi bed kumeno, lalamdog madit keken aye onongo neno Canduk me Gicikke dok donyo i Kabedo Maleng Makato kicel keken i mwaka acel, pe ka lok ki Jehovah, ento me miyo gityer i Nino me Kwanyo Bal.​—Levi 16:2, 3, 13, 15, 17; Ibru 9:7.

Yenyo Lonyo me Cwiny

(Nia 25:20) Lukerubi gibiyaro bwomgi malo me umo kom me kica ki bwomgi, kun wanggi kemo lawote; wang Lukerubi binen kun kemo kom me kica.

it-1-E 432 para. 1

Lakerubi

Kiketo cal lukerubi i kema ma kiguro i dye tim-mi. Kiteto lukerubi aryo ki jabu ci kicibogi i wi Canduk me Gicikke tung ryoryo ducu. Lakerubi acel acel onongo kemo lawote dok kulo wiye piny calo tye ka woro Lubanga. Gin ducu onongo gitye ki bwomgi aryo ma giyaro malo dok giumo kwede wi Canduk me Gicikke calo gitye ka gwokone. (Nia 25:10-21; 37:7-9) I kema me woro onongo kiumo ki bongo ma kicweyo cal lukerubi i kome. Dok bongo ma poko Kabedo Maleng ki Kabedo Maleng Makato onongo bene kicweyo cal lukerubi i kome.​—Nia 26:1, 31; 36:8, 35.

(Nia 25:30) Ibicano mugati me aketa i nyima i wi meja jwijwi.

it-1-E 802 para. 7, 8

I Nyim Ngat Moni. Wang dano ducu patpat, dok poko ngat moni ki i kin jo mukene loyo dul kome mukene-ni ducu. Wang bene nyuto kit ngat moni maber loyo dul kome mukene. Pi meno, i kine mukene kitiyo ki nyig lok ni “wang” ka kitye ka lok i kom ngat moni. Me labolle, nen 2 Camuel 7:9; 17:11; ki Tic pa Lukwena 3:19, ka ma kitiyo ki nyig lok ni “ki i nyimi” ki dong, “ki bot.” Dok kigonyo nyig lok magi ducu ki i nyig lok me leb Ibru ki Grik ma bene niange ni “ki i wangi” nyo “wang.” I kine mukene, ka kitiyo ki nyig lok ni wang nongo kitye ka wacone ni ngat moni tye, me labolle kit ma kiketo kwede i Baibulwa me New World i buk me Tic pa Lukwena 3:13.

Nyig lok me leb Ibru ni ‘mugatti me aketo i nyim Lubanga-ni’ bene gonye atiratir ni mugatti me wang (Nia 25:30), ma niange ni mugatti ma nyuto ni Jehovah tye. Lok man onongo nyuto ni Jehovah cok ki jone kit ma nen kwede i kema me woro-ni.

SEKTEMBA 21-27

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | NIA 27-28

“Ngo ma Wapwonyo ki i Kit ma Bongo pa Lalamdog Onongo Tye Kwede?”

(Nia 28:30) I kicaa kor me ngolo kop ibiketo iye Urim ki Tumim; gin bene gibibedo i pal cwiny Aron i kare ma en donyo i nyim Rwot; kit meno Aron bitingo ngolo kop pa jo Icrael i pal cwinye nino ducu i nyim Rwot.

it-2-E 1143

Urim ki Tumim

Jo mapol ma giloko i kom Baibul giwaco ni Urim ki Tumim onongo obedo gin ma kitiyo kwede me bolo kwir. I Nia 28:30 i Baibul me James Moffatt’s translation, kilwongogi ni “gin maleng me bolo kwir.” Jo mogo giwaco ni onongo gitye adek, acel onongo kicoyo i kome ni “eyo,” acel ni “pe,” ki dong mukene-ni onongo coc pe i kome. Dong me nongo lagam pi lapenygi, onongo gibolo kwir, ento ka kwir opoto i kom ma coc mo pe i kome-ni ci man nyuto ni Lubanga pe omiyo lagam mo. Jo mogo gitamo ni Urim ki Tumim onongo obedo kidi apada aryo, ma tungcel onongo bedo matar ki tungcel macol. Ka kibologi piny ci matar-ri ducu gudwogo malo, ci nyuto ni lagam pi lapenygi tye ni “eyo” ento ka macol aye tye malo, ci nongo lagamgi tye ni “pe,” dok ka acel tye matar ki acel tye macol ci nyuto ni pe kigamo lapenygi. I nino mo, Caulo otiyo ki lalamdog me penyo dog Jehovah kace myero elweny i kom jo Piliciti, ento en pe onongo lagam mo. Man oweko en obedo ki tam ni ngat mo i kingi otimo bal, pi meno en olego ni: ‘Ai Jehovah Lubanga pa Icrael, mi Tumim!’ Ci kwir omako Caulo ki Yonacan ento jo mukene gubwot; i nge meno dok kibolo kwir i kin gin aryo-ni. Nen calo lega pa Caulo ni ‘mi Tumim-ni’ onongo dok pat ki bolo kwir, ento man bene nyuto ni nen calo kubbe onongo tye i kin bolo kwir ki lega meno.​—1Cam 14:36-42.

(Nia 28:36) “Ibitimo akwaya jabu ma giliyo maber, ci igor i kome macalo agora i kom agit, ni, ‘Maleng pi Rwot.’

it-1-E 849 para. 3

Tur Nyim

Lalamdog Madit me Icrael. Lalamdog madit pa Luicrael onongo ruko kitambara i wiye dok ki i tur nyime onongo kitweyo iye akwaya ma kiyubo ki jabu. I kom akwaya meno onongo kigoro iye coc ni ‘Jehovah leng.’ (Nia 28:36-38; 39:30) Kit macalo lalamdog madit obedo lawang Jehovah-ni, onongo mitte ni en oket tek wek ticce obed leng i wang Jehovah, dok coc man onongo poyo wi Luicrael ducu ni myero gutute kare ducu wek worogi bot Jehovah obed leng. Man onongo bene nyuto tic pa Yecu Kricito macalo Lalamdog Madit ki dok ni Jehovah omiye tic meno ma weko worowa bedo leng-ngi.​—Ibru 7:26.

(Nia 28:42, 43) Dok ibikwoyo pali bongo camanini pigi me umo komgi nia i pyergi nio i emgi. 43 Aron ki awobene birukogi i kare me donyo i kema me rwatte, nyo i kare ma gicito cok ki keno tyer pi tic i kabedo maleng; wek pe guting alii me bal, miyo gito woko. Man bibedo cik matwal bote ki bot likwaye ma bilube.

w08-E 8/15 15 para. 17

Wor Jehovah kun Inyuto Mwolo

Myero watute matek me nyuto mwolo ka watye ka woro Jehovah. Latitlok 5:1 waco ni: “Myero igwok kiti ka icito ka donyo i ot pa Lubanga.” Kiciko Moses ki Yocwa ni guluny wargi woko i kare ma guo i kabedo maleng. (Nia 3:5; Yoc. 5:15) Meno onongo nyuto woro. Kiciko Lulamdog pa jo Icrael ni guruk pali “me umo komgi.” (Nia 28:42, 43) Man onongo weko pe ginyuto munerogi ka gitye ka tic i wi keno tyer. Jo me ot pa lulamdog ducu onongo myero gunyut mwolo.

Yenyo Lonyo me Cwiny

(Nia 28:15-21) “Dok ibikwoyo kicaa kor me ngolo kop ki tic me diro; ibitiyo macalo tic i kom epod; ibitimo ki jabu, ki uci ma bulu ki ma lamar lamar ki makwar, ki bongo camanini ma giwiyo maberre, 16 Ibibano iye aryo ma borre ki lacce rom ki dye cing acel. 17 Ci ibimwono iye litino kidi me wel ma guryeyo tyeng angwen. I tyeng mukwongo gibiketo iye cadiuc, topaj ki kabankel; 18 tyeng me aryone obed emeradi, capir ki dayaman; 19 tyeng me adekke obed jacint, agat ki ameticito; 20 ki tyeng me angwenne obed berul, onik ki jacipa; gibimwonogi i jabu ma gingweko ki diro. 21 Litino kidi ducu bibedo apar wiye aryo ma nying awobe pa jo Icrael gigoro i komgi; gibibedo macalo kidi ma gigoro me agit, kun acel acel tye ki nying ma gigoro i kome muporo kaka apar wiye aryo.

w12-E 8/1 26 para. 1-3

Tika Onongo Ingeyo?

Kinongo kidi me wel ma kimwonogi i kor bongo pa lalamdog madit-ti ki kwene?

Ma Luicrael guo i dye tim i nge a woko ki i Ejipt, Lubanga ocikogi ni guyub kicaa kor bongo pa lalamdog madit. (Nia 28:15-21) Kimwono kidi matinotino ma kilwongogi ni cadiuc, topaj, kabankel, emeradi, capir, dayaman, jacint, agat, ameticito, berul, onik ki dong jacipa i kom kicaa kor man. Ento tika Luicrael onongo gitwero nongo kidi me wel magi?

I kare me Baibul, dano onongo gicato kidi me wel. Me labolle, Luejipt onongo gigamo kidi magi wa ki i lobe ma dong i kare-ni kilwongogi ni Iran, Afghanistan, ki dong nen calo wa ki India bene. Luejipt onongo gigolo kidi me wel mapol mapatpat. Luloc me Ejipt keken aye onongo gidoro tic me golo jami me wel ki i kabedo ma giloyo. Yubu otito kit ma jo ma i karegi onongo gigolo kwede te ngom me yenyo lonyo. I kin jami me wel ma jo meno onongo gigolo, Yubu oloko i kom kidi capir ki topaj.​—Yubu 28:1-11, 19; NW.

Lok ma kicoyo i buk me Nia nyuto ni Luicrael ‘guyako lonyo pa Luejipt’ i kare ma gitye ka a ki i Ejipt. (Nia 12:35, 36) Pi meno, nen calo Luicrael gunongo kidi me wel ma gumwono i kor bongo pa lalamdog madit-ti ki i Ejipt.

(Nia 28:38) Gibiketo cung i tur nyim Aron, ci Aron bitingo alii me bal pi jami maleng ma jo Icrael gityero me bedo motgi maleng; bicung i tur nyime jwijwi, wek Rwot ogamgi.

it-1-E 1130 para. 2

Lengo

Lee ki Cam ma Kikwanyo ki i Poto. Litino kayo pa dyangi, romi, ki dyegi onongo gitye gin maleng bot Jehovah dok onongo pe kikokogi. Onongo kityerogi bot Jehovah, dok bute mogo kimiyo ki lulamdog. (Wel 18:17-19) Gityer kacel ki mic mo keken ma kimiyo me tyelo kor tic i ot pa Lubanga onongo gubedo gin maleng. Dok cam mukwongo cek ki dul acel me apar bene onongo gubedo gin maleng. (Nia 28:38) Jami ducu maleng bot Jehovah onongo pigi tek dok pe kiterogi tukutuku nyo kitiyo kwedgi me timo gin mo keken. Me labolle, cik ma dok i kom dul acel me apar. Ka won gang mo dong opoko woko dul acel me apar ki i kom jami ma en tye kwede, me labolle, ngano, ento dok en nyo ngat mo ma i ode okwanyo ngano meno labongo ngeyone ci otedo woko, won gang meno bibedo ki alii pi turo cik pa Lubanga madok i kom jami maleng. Cik onongo waco ni en onongo biculo ka wang jami meno, dok medo pacen 20 i wiye, medo i kom tyero latin romo ma roc mo pe iye. Man onongo weko kibedo ki woro matut pi jami maleng ma kimiyo bot Jehovah.​—Levi 5:14-16.

SEKTEMBA 28–OKTOBA 4

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | NIA 29-30

“Mot Bot Jehovah”

(Nia 30:11, 12) Rwot owaco bot Moses ni, 12 “Ka icako kwano wel jo Icrael, ci ngat acel acel bimiyo gin lakok kwone kene bot Rwot ka ikwanogi, wek two gemo pe opot i komgi ka ikwanogi.

it-2-E 764-765

Kwano Wel

I Cinai. Jehovah omiyo cik ni kikwan wel dano ducu pi tyen mukwongo i kare ma gugony i Cinai i dwe me aryo, me mwaka me aryo ma gua kwede ki i Ejipt. Me konyo Moses me timo tic man, kiyero ludongo ki i kaka ducu wek gudor tic me kwano wel dano ma i kakagi. Pe kikwano mere wel co ma giromo cito ka lweny cakke ki i mwako 20 cito kwede malo keken, ento Cik meno onongo waco ni co magi ducu onongo myero gucul mucoro me nucu cekel ($1.10) wek kiti kwede i kema me woro. (Nia 30:11-16; Wel 1:1-16, 18, 19) Wel dano ma kikwanogi ducu onongo tye 603,550, dok man pe kwako Lulevi, ma onongo pe gilako lobo mo macalo ginaleyagi. Lulevi onongo pe giculo mucoro meno, dok pe mitte ni gudony i mony.​—Wel 1:44-47; 2:32, 33; 18:20, 24.

(Nia 30:13-15) Dano acel acel ka ikwano welle bimiyo gin man: nucu cekel me kabedo maleng (cekel acel rom ki gera pyeraryo); nucu cekel meno bibedo gityer bot Rwot. 14 Dano ducu ki acel acel ma dong gikwano welle, cakke i kom jo ma ditogi romo mwaka pyeraryo ki makato, bimiyo gityer bot Rwot. 15 Lalonyo pe bimiyo madwong, dok lacan bene pe bimiyo matidi ma pe rom ki nucu cekel, i kare me miyo gityer bot Rwot me lakwany bal ki i komwu.

it-1-E 502

Ajog

Tye ajog mogo ma onongo mitte ni Luicrael gumi ma lubbe ki Cik. I kare ma Moses okwano wel Luicrael, co ducu ma gitye mwaka 20 cito kwede malo onongo myero gumi ginkok pi kwogi, ngat acel acel onongo myero omi “nucu cekel [gwok nyo dola 1.10] me kabedo maleng.” Man onongo obedo ‘gityer bot Jehovah’ me kwanyo balgi ki dok “pi tic me kema me rwatte.” (Nia 30:11-16) Ma lubbe ki lacoc mo me tekwaro pa Lujudaya ma nyinge Josephus (The Jewish War, VII, 218 [vi, 6]), ‘ajog’ magi onongo gimiyo mwaka ki mwaka nicakke i kare ma kikwanogi.​—2Tekwaro 24:6-10; Mat 17:24; nen MUCORO [TAXATION].

(Nia 30:16) Ibigamo lim me lakwany bal ki bot jo Icrael, ibiketo pi tic me kema me rwatte, wek obed me po pi jo Icrael i nyim Rwot pi kwanyo bal ki i komwu.”

w11-E 11/1 12 para. 1-2

Tika Onongo Ingeyo?

Cente ma mitte pi tic i ot pa Jehovah i Jerucalem onongo kinongo nining?

Cente ma mitte pi tic mapatpat ma onongo kitimo i ot pa Lubanga onongo kinongo ki i ajog ma kimiyo, tutwalle ki i dul acel me apar ma onongo cik nyuto ni myero kimi. Ento tye ajog mukene ma onongo bene kitiyo kwede. Me labolle, i kare ma kiguro kema me woro, Jehovah ociko Moses ni ojog nucu cekel ki bot Luicrael ducu ma kikwanogi wek obed macalo ‘gityergi bot Jehovah.’​—Nia 30:12-16.

Dong nen calo onongo dong tye macalo kit Lujudaya me miyo wel cente moni mwaka ki mwaka macalo mucoro me ot pa Lubanga. Dok meno aye mucoro ma Yecu owaco ki Petero ni ocul ki cente ma okwanyo ki i dog rec.​—Matayo 17:24-27.

Yenyo Lonyo me Cwiny

(Nia 29:10) “Dok ibikelo twon i nyim kema me rwatte, ci Aron ki awobene gibiketo cinggi i wiye.

it-1-E 1029 para. 4

Cing

Keto Cing i Wi Gin Nyo Ngat Mo. Cing bene onongo kiketo i wi gin nyo ngat moni pi tyen lok mapatpat. Tyen lok acel ma pire tek aye me cimo nyo yero ngat moni nyo gin moni. I kare ma kitye ka wiro Aron ki awobene me tic macalo lulamdog, gin guketo cinggi i wi twon ki nyogi romi aryo ma onongo kibityerogi-ni, man onongo nyuto ni kitye ka tyero lee magi pigi wek gucak tic macalo lulamdog pa Lubanga Jehovah. (Nia 29:10, 15, 19; Levi 8:14, 18, 22) I kare ma Moses tye ka cimo Yocwa wek ole ka wange kit ma Lubanga ociko kwede, Moses oketo cinge i wi Yocwa, man oweko Yocwa “opong ki cwiny me ryeko” me telo Luicrael maber. (Nwo 34:9) Onongo bene kiketo cing i wi ngat mo ka kitye ka lamo gum i kome. (Acak 48:14; Mar 10:16) Yecu Kricito ogudo nyo oketo cinge i wi jo ma en ocangogi. (Mat 8:3; Mar 6:5; Luka 13:13) Jo mogo gunongo cwiny maleng i kare ma lukwena guketo cinggi i wigi.​—Tic 8:14-20; 19:6.

(Nia 30:31-33) Dok ibiwaco ki jo Icrael ni, ‘Man aye bibedo moona maleng me wir, wa i kare pa likwayowu ducu. 32 Pe gibionyo i kom dano mo ata, pe wubitiyo mukene ma girubo macalo en; en moo maleng, bibedo maleng botwu bene. 33 Dok ngat ma birubo macalo meno, nyo ngat ma biwiro i kom dano mo ata, wange birwenyo woko ki i kin lutugi.’

it-1-E 114 para. 1

Ngat ma Kiwiro, Wiro Ngat Moni

I cik ma Jehovah omiyo ki Moses, en otito kit ma myero kirub kwede ki moo maleng me wir. Onongo kirubo ki jami mogo mabeco ma kiyerogi​—murra, cinamon ma nywece mit, lum ma nywece kur, kaciya cinamon, ki dong moo jeituni. (Nia 30:22-25) Onongo kineko ngat mo keken ma orubo moo calo man dok otiyo kwede i kom ngat mo ata nyo pi tyen lok ma cik pe cwako. (Nia 30:31-33) Cik man onongo nyuto ni tic mo keken ma kimiyo ki ngat ma kiwiro ki moo maleng pire tek dok obedo tic maleng.

    Gin akwana i leb Acholi (1996-2025)
    Kat Woko
    Dony i Iye
    • Acholi
    • Nywakki
    • Jami ma imito
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Cik pi Tic Kwede
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Dony i Iye
    Nywakki