Mɛni Hɛ nɔ Kami lɛ Ngɛ kɛ ha Suɔli nɛ a Gbo Ɔmɛ?
Blema lokoo ɔ, nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ Hiob bi si ke: “Ke nɔmlɔ gbo ɔ, anɛ e maa kpale kɛ ba wami mi ekohu lo?” (Hiob 14:14, Ga Baiblo) Eko ɔ, mo hu o susu enɛ ɔ he hyɛ. Kɛ o maa nu he kɛɛ ke o na le kaa o kɛ o suɔli nɛ a gbo ɔ maa kpe ekohu ngɛ si himi nɛ hi pe si himi tsuo mi ngɛ zugba nɛ ɔ nɔ?
Baiblo ɔ kɛ si womi nɛ ɔ ha kaa: “Wa ma mi nihi nɛ gbo ɔ ma na wami ekohu! A gbogboe ɔmɛ maa te si.” Baiblo ɔ de hu ke: “Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.”—Yesaya 26:19; La 37:29.
Bɔ nɛ pee ha nɛ wa na si womi nɛ ɔmɛ a mi he kɛ nɔ fɔmi nitsɛ ɔ, e sa nɛ wa na heto kɛ ha sane bimihi nɛ ɔmɛ: Mɛni heje adesa gboɔ? Jije gbogboe ɔmɛ ngɛ? Nɛ mɛni nɔ mi mami wa ngɛ nɛ tsɔɔ kaa a maa ba wami mi ekohu?
Gbenɔ, kɛ Nɔ́ nɛ Baa Ke Wa Gbo
Baiblo ɔ peeɔ lɛ faii kaa pi Mawu sisije yi mi tomi ji kaa adesahi nɛ a gbo. E bɔ kekle adesahi enyɔ ɔmɛ nɛ ji Adam kɛ Hawa nɛ e kɛ mɛ wo zugba nɛ ɔ nɔ paradeiso ko nɛ́ a tsɛɛ lɛ ke Eden mi, nɛ e fã mɛ nɛ́ a fɔ bimɛ nɛ́ a bli paradeiso ɔ mi kɛ kpe zugba a nɔ tsuo. Ja a gbo e mlaa nɔ tue pɛ loko a ma gbo.—1 Mose 1:28; 2:15-17.
Akɛnɛ Mawu mi mi himi ɔ sɛ́ Adam kɛ Hawa hɛ mi heje ɔ, a gbo e nɔ tue nɛ enɛ ɔ ha a gbla a tue kaa bɔ nɛ a wo mɛ si ɔ. Mawu de Adam ke: “O maa kpale kɛ ya zu mi ekohu, ejakaa e mi lɛ a je mo kɛ je. Ejakaa zu ji mo nɛ zu mi lɛ o maa kpale kɛ ho.” (1 Mose 3:19, Ga Baiblo) Benɛ a bɔɛ Adam lolo ɔ e be si himi mi; zu ji lɛ. Nɛ akɛnɛ e gbo tue aloo e pee yayami heje ɔ a de lɛ ke e maa kpale e se kɛ ya zu mi ekohu, nɛ tsɔɔ kaa e be si hie hu.
Lɔɔ heje ɔ gbenɔ ji wami mi nɛ nɔ ko be. Baiblo ɔ kɛ slɔɔto peemi nɛ ɔ ha ke: “Yayami he hiɔwo ji gbenɔ, se Mawu nɔke nɔ́ ɔ ji neneene wami.” (Romabi 6:23) Benɛ Baiblo ɔ ngɛ tsɔɔe kaa gbenɔ ji si himi nɛ a li nɔ́ ko kulaa ngɛ mi ɔ, e de ke: “Nihi nɛ a hɛ ngɛ ɔ le kaa a ma gbo; se ni gbogboe ɔmɛ lɛɛ, a li nɔ́ ko nɔ́ ko.” (Fiɛlɔ 9:5) Ke nɔ ko gbo ɔ Baiblo ɔ tsɔɔ mi kaa: ‘Ke e mumi je e mi ɔ, e kpaleɔ kɛ yaa zu mi ekohu, jamɛ a ligbi ɔ nɔuu e yi mi tomi ɔmɛ tsuo a se poɔ.’—La 146:3, 4.
Se mɛni heje nɛ wɔ tsuo wa ngɛ gboe be mi nɛ Adam kɛ Hawa pɛ lɛ tsɔ atua a? Ejakaa Adam tue gbomi ɔ se nɛ a fɔ wɔ tsuo, nɛ lɔɔ he ɔ wa nine su yayami kɛ gbenɔ nɔ kɛ je e ngɔ. Kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ mi ɔ: “Nɔ kake [Adam] lɛ pee yayami, nɛ yayami kɛ gbenɔ ba. Enɛ ɔ ha gbenɔ sã nimli tsuo.”—Romabi 5:12; Hiob 14:4.
Se kɛ̃ ɔ nɔ ko ma bi ke: ‘Anɛ nɔmlɔ be klaa nɛ́ gbo we nɛ e yaa nɔ hii si ngɛ gbenɔ se lo?’ Nihi fuu susuɔ ja, nɛ a deɔ po ke a guu gbenɔ nɔ kɛ yaa si himi kpã mi. Se susumi nɛ ɔ be Baiblo ɔ mi. Mohu ɔ, Mawu Munyu ɔ tsɔɔ wɔ kaa mo ji klaa a nɛ, nɛ o klaa ji mo nitsɛ, nɛ ji o nɔmlɔ tso ɔ suhi kɛ o juɛmi mi suhi tsuo. (1Mose 2:7, Ga Baiblo; Yeremia 2:34, Ga Baiblo; Abɛ 2:10, Ga Baiblo) Jehanɛ se ɔ, Baiblo ɔ deɔ ke: “Klaa nɛ peeɔ yayami ɔ—lɛ nɔuu e ma gbo.” (Ezekiel 18:4, Ga Baiblo) Baiblo ɔ de we ngɛ he ko he ko kaa nɔmlɔ ngɛ klaa nɛ yaa nɔ hii si ngɛ gbenɔ se.
Blɔ nɔ nɛ Adesahi maa Gu kɛ Hi Si Ekohu
Benɛ yayami kɛ gbenɔ ba je ɔ mi se ɔ, Mawu je lɛ kpo kɛ tsɔɔ kaa e yi mi tomi ji kaa e maa gu gbogboehi a si tlemi ɔ nɔ nɛ e ma ha nihi nɛ a gbo ɔ nɛ a ba wami mi ekohu. Lɔɔ heje ɔ Baiblo ɔ tsɔɔ mi kaa: “Abraham he ye kaa Mawu ngɛ he wami nɛ e kɛ ma tle [e bi] Isak si kɛ je gbeje tete.” (Hebribi 11:17-19) Abraham hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ sa, ejakaa Baiblo ɔ de kɛ kɔ Mawu Ope ɔ he ke: “Mawu ɔ, hɛ kali a Mawu ji lɛ, se pi ni gbogboehi a Mawu; ejakaa e hɛ mi ɔ, nihi tsuo a hɛ ngɛ.”—Luka 20:37, 38.
Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi he wami pɛ nɛ́ Mawu Ope ɔ ngɛ se e ngɛ he bua jɔmi hu kaa e ma tle nihi nɛ e suɔ si. Yesu Kristo nitsɛ de ke: “Nyɛ hɛ mi kó pee nyɛ yaa kaa be maa su nɛ gbogboehi tsuo maa nu Mawu Bi ɔ gbi nɛ a maa je kpo.”—Yohane 5:28, 29; Bɔfo 24:15.
Benɛ Yesu tu munyu nɛ ɔ tã bɔɔ ɔ, e kɛ ni komɛ nɛ a tloo gbogboe nɛ a je Isreal ma Nain mi ɔ kpe. Niheyo ɔ nɛ e gbo ɔ ji yalɔyo ko bi kake too. Benɛ Yesu na yalɔyo ɔ aywilɛho yemi babauu ɔ, e mi mi sã lɛ. Lɔɔ heje ɔ, benɛ e ngɛ munyu tue kɛ ngɛ gbogboe ɔ tsɔɔe ɔ, e fã ke: “Niheyo, i ngɛ mo dee ke, tee si!” Kɛkɛ nɛ e te si nɛ e hi si, nɛ Yesu ngɔ lɛ kɛ ha e nyɛ.—Luka 7:11-17.
Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ yalɔyo ɔ blɔ fami ɔ, ja nɔuu bua jɔmi agbo ba benɛ Yesu ya slaa Yairo nɛ ji Yudabi ɔmɛ a kpe he ɔ nɔkɔtɔma a ngɛ e we mi ɔ. E biyo nɛ́ e ye jeha 12 gbo. Se benɛ Yesu su Yairo we ɔ mi ɔ, e ya jokuɛ yo ɔ nɛ gbo ɔ he nɛ e de ke: “Jokuɛ yo, tee si!” Nɛ e te si!—Luka 8:40-56.
Pee se ɔ, Yesu huɛ Lazaro hu gbo. E gbo ligbi eywiɛ se loko Yesu ya su e we ɔ mi. E ngɛ mi kaa e nyɛmi yo Marta ye aywilɛho babauu mohu, se e tsɔɔ kaa e ngɛ hɛ nɔ kami benɛ e de ke: “I le kaa nyagbe ligbi ɔ nɛ́ ni gbogboehi maa te si ɔ, e maa te si kɛ ba wami mi.” Se Yesu ya yɔkɔ ɔ he nɛ e fã nɛ a je tɛ ɔ, nɛ e tsɛ lɛ kɛ gbi wawɛɛ ke, “Lazaro lee-ee, jee kpo!” Nɛ e je kpo!—Yohane 11:11-44.
Jehanɛ ɔ mo susu enɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Mɛni ji Lazaro si fɔfɔɛ ngɛ ligbi eywiɛ nɛ e gbo ɔ mi? Lazaro de we kaa e ya ná si himi ngɔngɔɛ ko ngɛ hiɔwe aloo e ya ná piimi ngɛ hɛl la ko mi, kaa si himi nɛ ɔ eko mi e ya je ɔ, nɔ́ jemi ko be he kaa e ko de. Dabi, Lazaro li nɔ́ ko kulaa benɛ e gbo ɔ, nɛ Yesu tle we lɛ si jamɛ a be ɔ jinɛ e ko hi si jã kɛ ya si ‘nyagbe ligbi ɔ nɛ a maa tle gbogboehi a si ɔ.’
E ji anɔkuale kaa se nami nɛ e je Yesu nyakpɛ ní ɔmɛ a mi kɛ ba a se kɛ we, ejakaa nihi nɛ e tle mɛ si ɔ a kpale gbo ekohu. Se ɔ, e kɛ nɔ mi mami ha jeha 1,900 nɛ e be ɔ kaa, ngɛ Mawu he wami nya a, gbogboe ɔmɛ ma nyɛ maa ba wami mi ekohu! Lɔɔ heje ɔ, Yesu gu e nyakpɛ ní ɔmɛ a nɔ nɛ e tsɔɔ ngɛ blɔ nyafii nɔ nɔ́ nɛ e maa pee ngɛ zugba a nɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi.
Be mi nɛ Suɔlɔ ko Gbo
Ke gbenɔ nɛ ji henyɛlɔ ɔ gbe nɔ ko ɔ, e ngɛ mi kaa o ngɛ hɛ nɔ kami ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi mohu, se aywilɛho nɛ o maa ye ɔ mi ma nyɛ maa wa. Abraham ngɛ hemi kɛ yemi kaa e yo ɔ maa te si ekohu, se kɛ̃ ɔ wa kaneɔ ke: ‘Abraham ye Sara kɔmɔ, nɛ e fo ya.’ (1 Mose 23:2) Nɛ Yesu nɛɛ? Benɛ Lazaro gbo ɔ, e “hao ngɛ mumi mi,” nɛ lɔɔ se nɔuu nɛ e “fo ya.” (Yohane 11:33, 35) Lɔɔ heje ɔ, ke nɔ ko nɛ o suɔ lɛ gbo ɔ, ya nɛ o ma fo ɔ tsɔɔ we gbɔjɔmi.
Ke bimwɔyo ko gbo ɔ, e he waa ha binyɛ ɔ titli. Lɔɔ he ɔ Baiblo ɔ nuɔ aywilɛho babauu nɛ binyɛ ma nyɛ maa yeɔ sisi. (2 Matsɛmɛ 4:27) Nɛ ja nɔuu e haoɔ tsɛ nɛ e nɔ ko gbo ɔ hu. Benɛ Matsɛ David bi Absalom gbo ɔ, e ye aywilɛho ke: “Ao . . . Ye bi Absalom! I na nɛ imi mohu i gbo ngɛ o nane mi. Absalom, ye bi!”—2 Samuel 18:33.
Se kɛ̃ ɔ, akɛnɛ o ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi heje ɔ o be aywilɛho yee kɛ be nɔ. Kaa bɔ nɛ Baiblo de ɔ, o be ‘kɔmɔ yee kaa nihi nɛ a be hɛ kɛ nɔ fɔmi.’ (1 Tesalonika Bi 4:13) Se mohu, o maa hɛ kɛ su Mawu he ngɛ sɔlemi mi, nɛ Baiblo ɔ woɔ si kaa ‘e maa ye kɛ bua mo.’—La 55:22.
Ngmamihi nɛ a tsɛ ɔmɛ je Dangme Ngmami Klɔuklɔu ɔ mi. He nɛ NW tsa Ngmami ko nɔ ngɛ ɔ, sisi tsɔɔmi ɔ je Ngleesi gbi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ New World Translation of the Holy Scriptures—With References ɔ mi.