Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w12 12/1 bf. 6-7
  • Sane Bimi 2: Ke I Gbo ɔ, Jije I Yaa?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Sane Bimi 2: Ke I Gbo ɔ, Jije I Yaa?
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2012
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • 6 Jije Ni Gbogboe Ɔmɛ Ngɛ?
    Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi?
  • Ke Wa Gbo ɔ, Jije Wa Yaa?
    Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ?
  • Mɛni Hɛ nɔ Kami lɛ Ngɛ kɛ ha Suɔli nɛ a Gbo Ɔmɛ?
    Mɛni Hɛ nɔ Kami lɛ Ngɛ kɛ ha Suɔli nɛ a Gbo Ɔmɛ?
  • Yesu Gbenɔ Kɛ E Si Temi—Bɔ Nɛ O Ma Ná He Se Ha
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2015
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2012
w12 12/1 bf. 6-7

Sane Bimi 2: Ke I Gbo ɔ, Jije I Yaa?

BENƐ Roman ji nyumuyo wayoo ɔ, e huɛ ko nɛ nyu bi ngɛ e kɛ lɛ a kpɛti ɔ ná lɔle oslaa nɛ e gbo. E de ke: “Ye huɛ ɔ gbenɔ ɔ ha nɛ i hao wawɛɛ. Benɛ oslaa a ba jehahi babauu se ɔ, i susuɔ he kaa ke nɔ ko gbo ɔ, jije e yaa lo.”

Mɛni heje e sa nɛ wa bi sane kaa jã?

Nihi nui sisi kaa adesa gboɔ. Wa wa jio, wa wɛ jio, wa sume nɛ wa gbo. Nihi fuu yeɔ nɔ́ nɛ maa ba a nɔ ngɛ gbenɔ se ɔ gbeye.

Mɛni heto nɛ nihi ha?

Nihi fuu heɔ yeɔ kaa ke nɔmlɔ gbo ɔ, nɔ́ ko jeɔ e mi nɛ e yaa nɔ hiɔ si ngɛ nɔ ɔ gbenɔ se. A he ye kaa nimli kpakpahi maa ya hiɔwe, nɛ a ma pii nimli yayamihi kɛ ya neneene ngɛ yayamihi nɛ a pee ɔ heje. Ni komɛ hu susu kaa ke adesa gbo ɔ, e be si himi mi hu, nɛ nyagbenyagbe ɔ, nihi a hɛ jeɔ e nɔ.

Mɛni heto nɛ a ha a tsɔɔ?

Kekleekle heto ɔ tsɔɔ kaa ke adesa gbo ɔ, e gbo we tutuutu. Heto enyɔne ɔ hu tsɔɔ kaa yi mi tomi ko be wami mi nɛ wa ngɛ ɔ he. Nihi nɛ a susu kaa yi mi tomi ko be wami mi nɛ wa ngɛ ɔ he ɔ, susuu we hwɔɔ se he nɛ a deɔ ke: “Nyɛ ha waa ye ní nɛ waa nu ní, ejakaa hwɔɔ pɛ wa gbo.”—1 Korintobi 15:32.

Mɛni Baiblo ɔ tsɔɔ?

Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa ke adesa gbo ɔ, nɔ́ ko jeɔ e mi nɛ e yaa nɔ hiɔ si ngɛ nɔ ɔ gbenɔ se. Mawu mumi ɔ ye bua Matsɛ Salomo nɛ e ngma ke: “Nihi nɛ a hɛ ngɛ ɔ le kaa a ma ba gbo; ni gbogboe ɔmɛ lɛɛ a li nɔ́ ko nɔ́ ko.” (Fiɛlɔ 9:5) Nihi nɛ a “li nɔ́ ko nɔ́ ko” ɔ li nɔ́ nɛ yaa nɔ kulaa ngɛ he nɛ a ngɛ ɔ. A be nyɛe maa nu nɔ́ ko he, nɛ a be nyɛ maa pee nɔ́ ko hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ni gbogboe ɔmɛ be nyɛe maa ye bua wɔ nɛ a be nyɛe maa ye wɔ awi hulɔ.

Se Mawu tui e yi mi kaa adesahi nɛ a gbo kaa bɔnɛ nihi fuu susuɔ ɔ. E bɔ kekleekle nɔmlɔ nɛ ji Adam, kaa e hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene. Be pɛ nɛ Mawu wo gbenɔ nɔ ta ji be nɛ e de Adam nɔ́ nɛ ke e gbo tue ɔ nɛ maa ba e nɔ ɔ. E tsi Adam nya kaa e kó ye tso pɔtɛɛ ko nɔ yiblii, nɛ e bɔ lɛ kɔkɔ kaa ke e ye jamɛ a tso ɔ nɔ yiblii ɔ, e “ma gbo.” (1 Mose 2:17) Kaa Adam kɛ Hawa bu Mawu tue ɔ, jinɛ a kɛ a bimɛ tsuo nɛ a maa pee tue bumi ha Mawu ɔ maa hi zugba a nɔ daa.

Adam bui kɔkɔ bɔmi nɛ Mawu kɛ ha lɛ ɔ tue. E pee yayami benɛ e gbo Mawu tue ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e gbo. (Romabi 6:23) Benɛ Adam gbo ɔ, nɔ́ ko ji e mi nɛ́ ya nɔ hi si ngɛ e gbenɔ se. Mohu ɔ, Adam be si himi mi hu. Mawu de Adam ke: “O maa nyla o hɛ mi latsa loko zugba a maa ba ní bɔnɛ sa ha mo nɛ o ye. O maa pee enɛ ɔ daa kɛ yaa si a maa pu mo ngɛ zu ɔ nɛ i tĩ kɛ puɛ mo ɔ mi. Zu ji mo, nɛ o maa kpale kɛ ya zu mi ekohu.” (1 Mose 3:19) Akɛnɛ Adam bimɛ ji wɔ tsuo heje ɔ, e yayami kɛ gbenɔ ɔ sã wɔ.—Romabi 5:12.

E ngɛ mi kaa Adam je blɔ gbo Mawu nɔ tue mohu lɛɛ, se Mawu yi mi nɛ e to kaa Adam bimɛ nɛ a hyi zugba a nɔ tsuo ɔ, maa ba mi. (1 Mose 1:28; Yesaya 55:11) E be kɛe nɛ Yehowa ma tle nihi nɛ a gbo ɔ a kpɛti nihi babauu si. Benɛ bɔfo Paulo ngɛ be nɛ a ma tle nihi nɛ a gbo ɔ si ɔ he munyu tue ɔ, e de ke: ‘A ma tle nihi nɛ a da kɛ nihi nɛ dɛ tsuo si hwɔɔ se.’—Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 24:15.

Roman nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ kase Baiblo ɔ nɛ e le nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ gbenɔ kɛ Yehowa Mawu he. Nɔ́ nɛ e ba yɔse ɔ ha nɛ e ná bua jɔmi wawɛɛ.

Ke o ngɛ hlae nɛ o le níhi babauu kɛ kɔ si fɔfɔɛ mi nɛ ni gbogboehi ngɛ ɔ he ɔ, moo hyɛ Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? womi ɔ yi 6. O ma nyɛ maa gbla ngɛ www.jw.org

Mɛni Yesu De Kɛ Kɔ Gbenɔ He?

Yesu kɛ jami nya dali nɛ a hi si ngɛ e be ɔ mi nɛ a tsɔɔ kaa a be ni gbogboehi si tlee ɔ kpa we gbi. (Luka 20:27) E tsɔɔ we nihi hu kaa ke adesa gbo ɔ, nɔ́ ko jeɔ e mi nɛ́ e yaa nɔ hiɔ si ngɛ e gbenɔ se. Mohu ɔ, Yesu tsɔɔ nihi munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ.

Gbenɔ ngɛ kaa mahe hwɔmi. Benɛ Yesu huɛ Lazaro gbo ɔ, Yesu de ke: “Wa huɛ Lazaro hwɔ mahe, se i yaa nɛ ma ya tsɛ̃ɛ̃ lɛ.” Kaseli ɔmɛ nui nɔ́ nɛ e ngɛ dee ɔ sisi. A de Yesu ke: “Nyɔmtsɛ, ke mahe e ngɛ hwɔe ɔ, lɛɛ e maa hi ha lɛ.” Baiblo ɔ tsɔɔ nya ke: “Yesu ngɛ tsɔɔe kaa Lazaro gbo momo, se mɛɛ lɛɛ a susu kaa mahe nitsɛ nɛ e ke Lazaro ngɛ hwɔe. Lɔɔ he ɔ, Yesu gba mi kpoo ke, ‘Lazaro gbo.’”—Yohane 11:11-14.

A ma tle ni gbogboe ɔmɛ si. Benɛ Yesu ya su Lazaromɛ a ma a mi ɔ, e wo Lazaro nyɛmiyo Marta bua ke: “O nyɛminyumu ɔ maa te si kɛ ba wami mi ekohu.” Lɔɔ se ɔ, Yesu kɛ si womi nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ ɔ ha: “Imi ji si temi ɔ, kɛ wami ɔ nɛ. Nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ mi yeɔ ɔ, ke e gbo tete po, e maa hi hɛ ngmengmle.” Si womi nɛ ɔ nɛ Yesu kɛ ha a, pi munyu gu ko kɛkɛ. E ngɛ mi kaa Lazaro gbo ligbi eywiɛ mohu lɛɛ, se Yesu tle lɛ si ngɛ nihi babauu a hɛ mi.—Yohane 11:23, 25, 38-45.

Ngɛ nina nɛ Yesu je kpo kɛ tsɔɔ bɔfo Yohane ɔ mi ɔ, Yesu wo si ekohu kaa a ma tle ni gbogboe ɔmɛ si. Yesu tsɔɔ kaa be ko maa ba hwɔɔ se nɛ a ma tle ni gbogboe ɔmɛ si kɛ ba wami mi ekohu.—Kpojemi 20:13.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane